ARTÍKULO OJESTUDIÁVA 48
PURAHÉI 129 Jasegíta ñaaguanta ipahaite peve
Lívro de Job ikatu nepytyvõ rehasa asy jave
“Ñandejára ni mbaʼevéicharõ naiñañái” (JOB 34:12).
¿MBAʼÉPA ÑAAPRENDÉTA?
Jahecháta lívro de Job ñanepytyvõha ñantende hag̃ua mbaʼérepa Ñandejára oheja jahasa asy. Avei ñaanalisáta mbaʼéichapa ikatu jasegi jaservi Ñandejárape fiélmente.
1, 2. ¿Mbaʼe mbaʼérepa iporãiterei jalee lívro de Job?
LÍVRO de Job ningo igustoiterei, ¿releépa raʼe ramoiténte upe lívro? Ojapómarõ jepe 3.500 áñorupi ojeskrivi hague, koʼág̃a peve oĩ hénte heʼíva lívro de Job oĩha umi lívro iporãvéva apytépe. Oñemombaʼeterei jepi upe oskrivi vaʼekuépe, pórke oipuru umi palávra isensíllova, iporãva ha og̃uahẽva ñane korasõme. Jaikuaa Moisés oskrivi hague lívro de Job, péro añetehápe la heʼíva upépe ou Jehovágui (2 Tim. 3:16).
2 Lívro de Job ningo peteĩ lívro iñimportantetereíva oĩva la Bíbliape, ¿mbaʼérepa jaʼe upéva? Pórke ñanepytyvõ ñantende hag̃ua umi ánhel ha yvyporakuéra odesidi vaʼerãha oservítapa Jehovápe ohayhu rupi chupe ha odefendétapa héra porãite. Avei ko lívro ñanepytyvõ jaikuaa hag̃ua umi kualida porãite Jehová orekóva, haʼe ningo oporohayhu, iñarandu, ihústo ha ipoderóso. Por ehémplo lívro de Job heʼi voi 31 vése Jehová haʼeha pe “Todopoderóso” ha ndaipóri ótro lívro hetaite vése heʼíva upéva. Avei lívro de Job omombeʼu mbaʼérepa Ñandejára opermiti jasufri ha okontesta heta pregúnta iñimportánteva la hénte oñeporandúva jepi.
3. ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende lívro de Jóbgui?
3 Ikatu jaʼe jaleévo lívro de Job haʼeteha ku jajupíva jahávo peteĩ sérro yvatépe. Ñag̃uahẽvo pe sérro ruʼãme ikatútama jahecha porãve entéro mbaʼe oĩva ñande jerére. Péicha avei jaleévo lívro de Job, jahecha porãvéntema mbaʼépa Jehová opensa ñane sufrimiéntore. Ko artíkulope jahecháta mbaʼéichapa Job istória oipytyvõne raʼe algúno umi israelítape ha mbaʼéichapa ikatu ideprovécho ñandéve koʼág̃a, avei ñaaprendéta mbaʼéichapa ikatu jaipuru ko lívro ñaipytyvõ hag̃ua ótrope.
ÑANDEJÁRA OPERMITI VAʼEKUE JOB OHASA ASY
4. ¿Mbaʼérepa jaʼe Job idiferenteterei hague umi israelítagui?
4 Job oiko vaʼekue Úzpe, upe lugár provávlemente opyta vaʼekue pe Tiérra Prometída éste gotyo ha Arábiape, nórte gotyo. Upe tiémpope umi israelita oĩ vaʼekue de esklávo Egíptope, algúno umi israelita oñepyrũ vaʼekue oadora umi dios fálsope Egíptope, péro Job idiferentete vaʼekue, haʼe siémpre iñeʼẽrendu vaʼekue Jehovápe (Jos. 24:14; Ezeq. 20:8). Ñandejára heʼi vaʼekue voi Job rehe: “Ndaipóri haʼeichagua pe yvy ape ári” (Job 1:8).a Job iplataiterei vaʼekue ha ndaipóri vaʼekue ótro iñimportantevéva chugui pe Oriéntepe (Job 1:3). Oiméne Satanás orrenegaite rakaʼe ohechávo mbaʼéichapa ko kuimbaʼe ikonosidoitéva ha iñimportánteva oserviha fiélmente Ñandejárape.
5. ¿Mbaʼérepa Jehová opermiti vaʼekue Job ohasa asy? (Job 1:20-22; 2:9, 10).
5 Satanás heʼi vaʼekue Job oñepyrũramo osufri, ohejataha Jehovápe (Job 1:7-11; 2:2-5). Jehová ohayhueterei vaʼekue Jóbpe, péro opermiti vaʼekue Satanáspe ohechauka siértopa la heʼíva térãpa nahániri (Job 1:12-19; 2:6-8). Satanás káusare Job operdepaite vaʼekue iñanimalkuéra, omanombaite chugui umi diez ifamília ha oñepyrũ osẽ hese kuru vai ipy guive iñakã meve. Satanás ojahéi vaipaitérõ jepe Job rehe, haʼe lomímonte osegi vaʼekue iñeʼẽrendu Jehovápe (elee Job 1:20-22; 2:9, 10). Kon el tiémpo Jehová ovendesi vaʼekue Jóbpe. Haʼe okuera jey, orrekuperapaite vaʼekue umi imbaʼerepy ha ou jey kuri diez ifamília, avei umi hénte orrespeta jey vaʼekue Jóbpe. Jehová opermiti vaʼekue upéi Jóbpe oikove are, haʼe osegi oikove 140 áño ha ohecha mbaʼéicha okakuaa ifamília ha inietokuéra pe cuarta henerasión peve (Job 42:10-13, 16). ¿Péro mbaʼéichapa la Job ohasa vaʼekue oipytyvõ vaʼekue yma Ñandejára siervokuérape ha mbaʼéichapa ikatu ideprovécho ñandéve avei?
6. ¿Mbaʼéichapa la Job ohasa vaʼekue oipytyvõne raʼe umi israelítape? (Ehecha pe taʼanga).
6 ¿Mbaʼéichapa Job ehémplo ikatu kuri oipytyvõ umi israelítape? Umi israelita heta osufri vaʼekue oĩrõ guare Egíptope. Por ehémplo Josué ha Caleb imitãme haʼe vaʼekue esklávo upépe, hiʼarive upe rire 40 áñore okorre hikuái pe desiértore umi israelita naiñeʼẽrendúiva káusare. Oimérõ upéi umi israelita oikuaa raʼe la Job ohasa vaʼekue, katuete upéva oipytyvõ chupekuéra ha avei umi israelita onasévape upe rire. Haʼekuéra ikatúta kuri ontende Satanás káusare oĩha pe sufrimiénto ha ndahaʼeiha Ñandejára kúlpare. Avei ikatúta kuri oikuaa hikuái mbaʼérepa Ñandejára opermiti oĩ pe sufrimiénto ha mbaʼeichaitépa iñimportánte chupe g̃uarã isiervokuéra osegi iñeʼẽrendu ha ifiél.
Umi israelita oĩ vaʼekue de esklávo Egíptope heta áñore, kon el tiémpo oikuaáne raʼe hikuái Job istória ha iñehémplo oiméne oipytyvõ raʼe chupekuéra (Ehecha párrafo 6)
7, 8. a) ¿Mbaʼe mbaʼépa omboʼe lívro de Job pe sufrimiéntore? b) ¿Mbaʼéichapa umi enseñánsa oĩva lívro de Jóbpe ikatu oipytyvõ umi ohasa asývape? Emombeʼu peteĩ ehémplo.
7 ¿Mbaʼéichapa Job ehémplo ikatu ñanepytyvõ ñandéve? Heta hénte ohecha mbaʼeichaitépa osufri umi persóna ivuénova, upévare opensa Ñandejára ndoexistiriha térã noñeinteresaiha ñanderehe. Jahechamína la ohasa vaʼekue Jaelb oikóva Ruándape. Imitãrõ guare haʼe ojerovia vaʼekue Ñandejárare, péro upéi ou vaʼekue ohasa heta mbaʼe ivaíva. Ituakuéra ou vaʼekue ojedivorsia ha isy omenda jey, upéi ituanga omaltrata vaʼekue Jaélpe. Imitãkuñáme katu ojeviola vaʼekue chupe, upe rire Jael oheka vaʼekue konsuélo irrelihiónpe péro ndorresivíri mbaʼevete upépe. Tiémpo rire Jael oskrivi vaʼekue peteĩ kárta Ñandejárape g̃uarã ha heʼi chupe: “Ñandejára, hetáma añemboʼe ndéve ha añehaʼã ajapo iporãva, péro nde ivaíva memete remeʼẽ chéve. Upévare ndaikuaasevéima ndehegui mbaʼeve ha koʼág̃a ajapóta oimeraẽ mbaʼe chembovyʼáva”. Ñambyasyete ningo jahecha haguére oĩha persóna peichagua ogueroviáva umi japu ojeʼéva ha oimoʼãva Ñandejára káusare osufriha.
8 ¿Péro mbaʼépa ñande ñaaprendéma lívro de Jóbpe? Jahecháma umi mbaʼe vai ndouiha Jehovágui, síno oikoha Satanás káusare. Ñaaprendéma avei jahecha jave umi hénte ohasa asyha ndahaʼeiha katuete ojapo haguére álgo ivaíva. La Biblia heʼi voi oimeraẽva ikatuha “ohasa peteĩ tiémpo ijetuʼúvare, térã ohupyty chupe umi desgrásia ohaʼarõʼỹve jave” (Ecl. 9:11; Job 4:1, 8). Avei jahecháma jasegíramo jaservi Jehovápe fiélmente ijetuʼúramo jepe, ñaipytyvõha hína chupe ohechauka hag̃ua Satanás ijapuha (Job 2:3; Prov. 27:11). Ajépa javyʼaite ñaaprende haguére koʼã mbaʼe la Bíbliagui, péicha jaikuaa mbaʼérepa añetehápe ñande jasufri ha avei umi jahayhúva. ¿Mbaʼépa oiko vaʼekue upéi Jael rehe? Kon el tiémpo haʼe oñepyrũ vaʼekue ostudia umi testígo de Jehovándi ha ontende ndahaʼeiha Ñandejára la ombohasa asýva chupe. Jael heʼi: “Añemboʼe jey Ñandejárape che pyʼaite guive ha haʼe chupe nañeʼẽi hague ensério haʼérõ guare ndaikuaasevéima hague chugui mbaʼeve. Upérõ che ndaikuaaporãinte kuri Ñandejárape. Koʼág̃a antende Jehová cherayhuha ha hasypeve avyʼa”. Ajépa ñandepyʼaguapy jaikuaávo mbaʼérepa Ñandejára oheja jasufri. Jahechamína koʼág̃a mbaʼéichapa Job ehémplo ikatu ñanepytyvõ káda únope jahasa asy jave.
JOB EHÉMPLO ÑANEPYTYVÕ JASEGI HAG̃UA ÑAAGUANTA
9. ¿Ikatúnepa jaʼe Job osegínte hague oikove pórke pévantema la hembýva chupe? (Santiago 5:11).
9 Ñapensamíntena mbaʼéichapa oĩ vaʼekue Job. Haʼe oguapy tanimbu apytépe ha umi kuru vai ipeupáva osẽ hese ipy guive iñakã meve. Pe dolór oñandúva katu omokarapãma chupe, ipire hũmba ha ojepeʼopa, haʼe nomeʼẽvéima. Haʼetévaicha la Job ndaikatúiva ojapo mbaʼeve mas ke oñeheʼỹi peteĩ kambuchi jekakuépe ha ojeplagea ojedesesperágui. Emañárõ hese haʼete ku haʼe osegínteva oikove pórke pévantema la hembýva chupe, péro legálmente Job osegi hína kuri oaguanta fiélmente ha ojerovia Jehováre (elee Santiago 5:11). ¿Mbaʼépa oipytyvõ vaʼekue Jóbpe oaguanta hag̃ua?
10. ¿Mbaʼérepa jaʼekuaa Job oreko hague peteĩ amista imbaretéva Jehovándi? Emyesakã.
10 Job naiprovlemaiete vaʼekue omombeʼupaite hag̃ua Jehovápe la oñandúva (Job 10:1, 2; 16:20). Por ehémplo kapítulo 3-pe jahecha Job oñelamenta ha ojeplagea hague umi mbaʼe vai oikóvare hese, haʼe opensa voi Jehová ombou hague chupe umi provléma. Upéi mbohapy Job amígo oñemongeta hendive ha heʼi Jóbpe Ñandejára okastiga hague chupe ipekádore, péro Job heʼi jey jey ndojapói hague mbaʼeve ivaíva ha heta vése heʼi voi Jehovápe upéva. La Job heʼi vaʼekue ohechauka un tiémpore haʼe opensa hague ihustoveha Ñandejáragui (Job 10:1-3; 32:1, 2; 35:1, 2). Péro Job orrekonose vaʼekue avei oñedefendesehápe oñeʼẽ hague ‘opensa porãʼỹre’ (Job 6:3, 26). Kapítulo 31-pe jahecha Job oipota hague Jehová okontesta chupe ha oipota heʼi hese iñinosenteha (Job 31:35). Jaikuaa ningo noĩporãi hague la Job ojopyse Jehovápe heʼi hag̃ua chupe mbaʼérepa haʼe osufri hína, péro koʼág̃a ñantende mbaʼérepa Job oñeʼẽ vaʼekue péicha Jehovápe. Haʼe heʼipaite vaʼekue la oñandúva pórke oreko vaʼekue peteĩ amista imbaretéva Jehovándi ha ojerovia haʼe ohusga porãta hague chupe.
11. ¿Mbaʼéichapa Jehová ombohovái vaʼekue Jóbpe?
11 Upe rire Jehová okontesta Jóbpe peteĩ yvytu atã guive. Upérõ Jehová ndoikói kuri omombeʼupaite Jóbpe mbaʼérepa haʼe osufri. Avei Ñandejára nokondenái Jóbpe ojeplagea haguére, ni heʼi jey jey haguére ndojapói hague mbaʼeve ivaíva. Upéva rangue peteĩ túa oporohayhúva ojapoháicha, Jehová oipytyvõ Jóbpe ontende hag̃ua mbaʼéichapa opensa vaʼerã ha upéva tuichaiterei ou porã kuri Jóbpe. Upéicha rupi haʼe iñumílde ha orrekonose ndoikuaái hague heta mbaʼe. Avei haʼe oñarrepenti oñeʼẽ haguére opensa porãʼỹre (Job 31:6; 40:4, 5; 42:1-6). ¿Mbaʼéichapa Job istória ikatu kuri oipytyvõ yma Jehová siervokuérape ha mbaʼéichapa ikatu ñandéve avei ideprovécho koʼág̃arupi?
12. ¿Mbaʼéichapa Job ehémplo ikatu kuri oipytyvõ umi israelítape?
12 ¿Mbaʼéichapa Job ehémplo ikatu kuri oipytyvõ umi israelítape? Jahechamína la Moisés ohasa vaʼekue. Ijetuʼueterei vaʼekue Moiséspe g̃uarã odirihi umi israelítape, haʼekuéra heta vése naiñeʼẽrendúi vaʼekue Jehovápe ha upéva odesanima Moiséspe. Umi israelita naiñeʼẽrendúiva pyʼỹinte ojeplagea vaʼekue Jehová kóntrape, péro Moisés idiferentete, haʼe oñemboʼe vaʼekue Jehovápe omombeʼu hag̃ua umi mbaʼe oipyʼapýva chupe (Éx. 16:6-8; Núm. 11:10-14; 14:1-4, 11; 16:41, 49; 17:5). Moisés tekotevẽ vaʼekue avei iñaguánte ojekorrehírõ guare chupe. Por ehémplo umi israelita oĩrõ guare Cadéspe oike potaitéma kuri hikuái pe Tiérra Prometídape. Upérõ Moisés “oñeʼẽ opensaʼỹre” ha nomombaʼeguasúi vaʼekue Jehovápe (Sal. 106:32, 33). Upéicha rupi Jehová nopermitíri vaʼekue Moiséspe oike pe yvy oñepromete vaʼekuépe umi israelítape (Deut. 32:50-52). Oiméne ombyasyete raʼe upéva Moisés, péro haʼe iñumílde ha oasepta Jehová okorrehírõ guare chupe. Job ehémplo oiméne oipytyvõ raʼe Moiséspe, péro ndahaʼéi chupénte, síno avei ikatu kuri oipytyvõ umi israelita oiko vaʼekuépe Moisés omano rire. Haʼekuéra ojepyʼamongetárõ umi mbaʼe Job ohasa vaʼekuére, ikatu kuri oaprende mbaʼéichapa omombeʼu vaʼerã Jehovápe la oñandúva, ndovaleiha opensa hikuái ihustoveha Ñandejáragui ha oasepta vaʼerãha Jehová okorrehi jave chupekuéra.
13. ¿Mbaʼéichapa Job ehémplo ñanepytyvõ jasegi hag̃ua ñaaguanta? (Hebreos 10:36).
13 ¿Mbaʼéichapa Job ehémplo ikatu ñanepytyvõ ñandéve? Koʼág̃arupi avei entéro kristiáno tekotevẽ oaguanta (elee Hebreos 10:36). Por ehémplo ñande apytépe ikatu oĩ hasýva, orekóva algún provléma emosionál térã oñepresenta chupe peteĩ situasión ijetuʼúva hogapýpe. Avei ikatu oime omano raʼe ñandehegui peteĩ jahayhúva térã ñambohovái hína ótro provléma ivaietereíva. Jahasa asy jave sapyʼánte ikatu algúno heʼi térã ojapo álgo oempeoráva ñane situasión ha upévare ijetuʼuvéntema ñandéve jasegi hag̃ua ñaaguanta (Prov. 12:18). Péro lívro de Job ñanemboʼéma ikatuha ñamombeʼu Jehovápe la ñañandúva guive ha ikatu jajerovia haʼe ñanerendutaha (1 Juan 5:14). Jehová ndaipochymoʼãi ñamombeʼu jave chupe la ñañandúva, sapyʼánte ñañeʼẽramo jepe ‘ñapensa porãʼỹre’ oiko haguéicha Job rehe. Upéva rangue Jehová ñanemombaretéta ha ñanemoarandúta ikatu hag̃uáicha jasegi ñaneaguánte (2 Crón. 16:9; Sant. 1:5). Jehová ojapo haguéicha Job rehe, ikatu ñandéve avei ñandekorrehi. Upearã ikatu ojevale Iñeʼẽre, umi puvlikasiónre, peteĩ ansiánore térã peteĩ ñane amígore. Ha jahecha haguéicha Job kásope, Jehová ñandekorrehi jave tekotevẽ jasegi ñaneaguánte (Heb. 12:5-7). Job ohendu vaʼekue Jehová konsého ha upéva ou porãiterei vaʼekue chupe, péicha avei ou porãta ñandéve ñaneumílderamo ha jaaseptáramo tekotevẽ jave jajekorrehi (2 Cor. 13:11). Hetaite mbaʼe porã ñaaprende Jóbgui. Jahechamína koʼág̃a mbaʼéichapa ñande ikatu jaipuru iñehémplo ñaipytyvõ hag̃ua ótrope.
JAIPURÚKENA LÍVRO DE JOB ÑAIPYTYVÕ HAG̃UA ÓTROPE
14. ¿Mbaʼéichapa ikatu ñamyesakã mbaʼérepa jahasa asy?
14 Repredika aja ikatu oime peteĩ persóna oporandúma raʼe ndéve mbaʼérepa jahasa asy. ¿Mbaʼéichapa rerresponde raʼe chupe? Oiméne reipuru raʼe la Biblia rehechauka hag̃ua chupe mbaʼépa oiko vaʼekue hardín de Edénpe. Ikatu oime remombeʼu raʼe pe persónape Satanás haʼeha peteĩ ánhel iñañáva ha haʼe ijapu hague Adán ha Évape, upéicha rupi haʼekuéra opuʼã Ñandejára kóntrape (Gén. 3:1-6). Upéi provávlemente emombeʼúne raʼe Adán ha Eva naiñeʼẽrendúi rupi Ñandejárape la hénte osufri ha omanoha (Rom. 5:12). Ipahaitépe oiméne ere avei Ñandejára opermitiha ohasa la tiémpo ojehechauka hag̃ua Satanás ijapu hague, ha upe aja Ñandejára oikuaaukaha la héntepe koʼẽrõitéma oipeʼaitetaha pe sufrimiénto ha jaikotaha vyʼápe pára siémpre (Apoc. 21:3, 4). ¡Oikoite ningo ko explikasión! Oiméne hetápema oipytyvõ ontende hag̃ua mbaʼérepa ohasa asy.
15. ¿Mbaʼéichapa ikatu jaipuru lívro de Job oñeporandu jave ñandéve mbaʼérepa jahasa asy? (Ehecha pe taʼanga).
15 Jaexplika hag̃ua peteĩ persónape mbaʼérepa jahasa asy ikatu avei ñañeʼẽ chupe Job rehe. Primeroite voi jaʼe vaʼerã pe persónape iñimportantetereiha pe pregúnta ojapóva. Upéi jaʼe chupe yma oĩ hague peteĩ kuimbaʼe ifiélva hérava Job oñeporandúva avei mbaʼérepa haʼe ohasa asy. Job opensa vaʼekue Ñandejára ombou hague chupe umi provlemaita ombohováiva hína kuri (Job 7:17-21). Upe persóna ikatu oñesorprende ohechávo ymaite guive oĩha umi hénte oikuaaséva mbaʼérepa osufri. Upe rire ikatu jaʼe Satanás ombohasa asy hague Jóbpe ha ndahaʼéi hague Ñandejára. Upérõ Satanás ohechaukase kuri la hénte iñeʼẽrendutaha Ñandejárape iporã ajánte la isituasión, ha osufri mbaʼérõ katu oheja reitaha chupe. Upéi ikatu ñamyesakã Ñandejára oheja hague Job osufri, pórke ndodudái oĩha umi persóna ijerovia mbaretéva ohechaukátava Satanás ijapuha. Ipahaitépe ñamombeʼukuaa pe persónape Ñandejára ovendesi hague Jóbpe osegi haguére iñeʼẽrendu. Añetehápe, tuicha ikatu okonsola pe persónape oikuaárõ ndahaʼeiha Jehová upe ombohasa asýva chupe.
¿Mbaʼéichapa ikatu eipuru Job ehémplo ehechauka hag̃ua la héntepe umi mbaʼe vai ndouiha Ñandejáragui? (Ehecha párrafo 15)
16. ¿Mbaʼéichapa lívro de Job ikatu oipytyvõ umi osufrívape? Emombeʼu peteĩ ehémplo.
16 Jahechamína mbaʼéichapa pe lívro de Job oipytyvõ vaʼekue Máriope. Áño 2021-pe peteĩ ermána opredika hína kuri por teléfono ha primeroite voi oñeʼẽ Mario ndive. Pe ermána olee Máriope peteĩ téxto ohechaukáva Ñandejára omeʼẽha ñandéve esperánsa ha oipotaha ñandéve g̃uarã heta mbaʼe porã, ha heʼi chupe koʼág̃ama voi Ñandejára ohenduha ñañemboʼe jave chupe. Upéi pe ermána oporandu Máriope mbaʼépa opensa pe téxtore. Mario katu heʼi pe ermánape haʼe ohenói mboyve chupe oskrivi hague hína kuri peteĩ kárta ihentekuérape g̃uarã ha upéi ojesuisidataha. Haʼe heʼi: “Che ajerovia Ñandejára oexistiha, péro ko pyharevépe añandu haʼe chereja reíma hague”. Upe rire pe ermána oñeʼẽ jeýrõ guare Máriondi oñemongeta hikuái umi mbaʼe Job ohasa vaʼekuére. Upémarõ Mario odesidi oleetaha kompletoite pe lívro de Job, upévare pe ermána omondo chupe peteĩ enláse olee hag̃ua la Biblia jw.org-pe. ¿Mbaʼépa oiko upéi? Mario oñepyrũ ostudia la Biblia. Haʼe ovyʼaiterei kuri pórke oikuaave Ñandejára oporohayhúvape ha ohechakuaa haʼe oñeinteresa hague hese.
17. ¿Mbaʼérepa nde reagradese Jehovápe omoĩ haguére Iñeʼẽme pe lívro de Job? (Job 34:12).
17 Legálmente Ñandejára Ñeʼẽ oreko podér oipytyvõ hag̃ua la héntepe ha okonsola hag̃ua umi osufrívape (Heb. 4:12). ¡Ajépa javyʼaite Jehová oheja haguére Iñeʼẽme Job istória! (Job 19:23, 24). Pe lívro de Job oasegura ñandéve ko mbaʼe: “Ñandejára ni mbaʼevéicharõ naiñañái” (elee Job 34:12). Avei ko lívro ñanemboʼe mbaʼérepa Ñandejára oheja jasufri ha mbaʼéichapa ikatu jasegi ñaaguanta. Ñanepytyvõ avei ikatu hag̃uáicha ñande ñakonsola umi hénte ohasa asývape. Pe sigiénte artíkulope jahecháta mbaʼéichapa pe lívro de Job ikatu ñanepytyvõ ñameʼẽta jave konsého.
PURAHÉI 156 ¡Ajerovia!
a Job oikóne raʼe José omano rire ha oñenombra mboyve Moiséspe Israel líder. Upévare ikatu jaʼe Jehová oñemongetáne hague Satanás ndive ha Job ohasa asýne hague, éntre umi áño 1657 ha 1514 ántes de Cristo.
b Oñekambia unos kuánto téra.