¿MBAʼÉICHAPA OJEPURU HÍNA NE KONTRIVUSIONKUÉRA?
Ojejapo umi traváho oñepytyvõ hag̃ua ermanokuérape, ojeperhudikaʼỹre pe naturalésa
1 DE ABRIL DE 2025
La hénte ningo ojapóma heta mbaʼe ombyaipaitéva ohóvo ko yvy, péro ñande testígo de Jehová jaikuaa porã Ñandejára Jehová koʼẽrõitéma osolusionaitetaha ko provléma (Apocalipsis 11:18). Upéicharamo jepe, koʼág̃ama voi jajapo ikatúva guive ani hag̃ua ñande voi ñambyai ko yvy. Por ehémplo, umi projékto de konstruksión jarekóvape, ojejapo umi traváho ani hag̃uáicha ojeperhudika pe naturalésa.
Koʼãichagua projékto ojejapo ani hag̃ua umi traváho káusare oñekontaminaiterei ñane planéta. ¿Mbaʼe mbaʼépa por ehémplo ojejapóma? ¿Ha mbaʼéichapa ojepuru porã umi kontrivusión?
Peteĩ sistéma ani hag̃ua hakueterei pe Salón de Asambléape
Oñemopuʼãrõ guare pe Salón de Asambléa oĩva Matólape, Mozamibique, ojejapo vaʼekue peteĩ tingládoicha, ojeheja nandi umi kostádope ha itécho de chápa. De diakue pe kuarahy ojopévo pe chápare, oñepyrũma hakueterei pe iguýpe. Peteĩ ermáno upepegua heʼi: “¡Oreryʼái orerykue upépe! Opávo pe asambléa, umi ermáno apúrope osẽmi vaʼerã okápe oñembopiroʼyʼimi hag̃ua”. ¿Mbaʼépa ojejapo raʼe pe Salón de Asambléa ikomodove hag̃ua ha péicha oñekonsentra porãve hag̃ua umi ermáno?
Ojeprepara peteĩ projékto oñesolusiona hag̃ua pe provléma, péro ojeperhudikaʼỹre pe naturalésa: oñemoĩ téchore aislasión ha oñeinstala pe técho ári umi ventiladór ombaʼapóva oipeju jave la yvytu. Oñemoĩ rupi aislasión, ndahaʼevéima la hakuetereíva iguýpe, ha umi ventiladór katu omongorre la yvytu pe Salón de Asambléape. Koʼã ventiladór ndoipurúi elektrisida, upéva rangue oipuru pe yvytu fuersakue, ha ojerévo onohẽ hyepýgui pe hakukue ha péicha ombopiroʼy. Káda ventiladór ovale amo 50 dólar rupi.a
Umi ventiladór oñemoĩ vaʼekue pe Salón de Asambléa oĩva Matólape
Koʼã mbaʼe tuicha oipytyvõ ermanokuérape, pórke péva rupive iporãve voi pe áire orrespiráva hikuái pe Salón de Asambléape. Siémpre okorre porã rupi pe yvytu, koʼág̃a saʼivéma iñumeda pe edifísio. Avei koʼág̃a oĩ hetave oxíheno upépe, upévare umi ohóva ikatu oñekonsentra porãve ha ikomodove. Pe ermáno ajeʼi ñañeʼẽ hague heʼi: “Koʼág̃a natekotevẽvéima rosẽ apúrope okápe opáre pe asambléa. Upéva rangue, ropyta hyepýpe rokaru ha roñemongeta ore amigokuérandi. Roimévo pe auditóriope, haʼete voi roguapy piroʼy asýva peteĩ yvyramáta tuicha porãva guýpe”.
Koʼág̃a umi ermáno ikatu odisfruta porãve umi asambléa
Oñekonsegi enerhía pe kuarahýgui
Heta umi edifísio jaipurúvape jaadora hag̃ua Jehovápe oñeinstaláma umi panél solár. Koʼãva oipuru pe enerhía ndopáiva voi oúva pe kuarahýgui oprodusi hag̃ua elektrisida. Upéicha rupi, saʼive ojepuru pe elektrisida ojeprodusíva ojepurúvo umi kombustívle, pórke umíva okontaminaiterei ñane planéta. Ojepurúvo umi panél solár ndojeperhudikái pe naturalésa, ha avei ojepuru porãve umi kontrivusión.
Áño 2023-pe oñeinstala umi panél solár sukursál de Eslovéniape. Ko ekípo oprodusi el 30% pe elektrisida ojepurúvagui upe sukursálpe. Sapyʼánte katu oprodusi voi hetave la oikotevẽvagui pe sukursál, ha upéicha jave pe hembýva oipuru umi vesinokuéra. Ko ekípo ovale 360.000 dólar, péro upéva rupive saʼietereive ojepaga pe lus rehe. Upéicha rupi, 4 áñopente hetavéma ojeaorráta upe kantida ojepuru vaʼekuégui ojejogua hag̃ua pe ekípo.
Sukursál de Eslovenia
Áño 2024-pe oñeinstala avei umi panél solár ha peteĩ vatería tuichaitereíva pe sukursál de Sri Lánkape. Oñekompleta hag̃ua upe projékto ojegasta kuri 3 millón de dólar rupi, péro koʼág̃a upéva oprodusi hína el 70% pe elektrisida ojepurúvagui upe sukursálpe. Saʼietereive ojegasta rupi pe lus rehe, 3 áñopente hetavéma ojeaorráta upe kantida ojepuru vaʼekuégui ojejogua hag̃ua pe ekípo. Áño 2024-pe avei, oñeinstala umi panél solár pe sukursál de Países Bájospe. Oñekompleta hag̃ua pe projékto upepegua, ojegasta kuri 1.100.000 dólar. Upépe ko ekípo oprodusi el 35% pe elektrisida oipurúvagui pe sukursál. Ha 9 áñopente, hetavéma ojeaorráta upe kantida ojepuru vaʼekuégui ojejogua hag̃ua pe ekípo.
Sukursál de Países Bajos
Méxicope oñeinstaláma avei koʼãichagua ekípo unos kuánto ofisína rremóta de traduksiónpe (RTO). Por ehémplo, pe RTO de tarahumara (central), opytáva Chihuáhuape. Upépe roʼyeterei inviérnope, pe temperatúra oguejy jepi voi 0 grádope, ha veránope katu hakueterei ha ohupyty jepi voi 40 grádo ha mbaʼe. Péro pe elektrisida hepyeterei upépe, upéicha rupi umi ermáno ndaikatúi vaʼekue oipurueterei umi áire akondisionádo ni estúfa. Peteĩ ermáno ombaʼapóva pe RTO-pe, hérava Jonathan, heʼi: “Inviérnope rojavriga porãnte vaʼekue ha roipuru frasáda roñañuã hag̃ua, ha veránope katu roavripánte umi ventána”.
Áño 2024-pe oñeistala avei upépe umi panél solár. Ha oñekompleta hag̃ua pe projékto, ojegasta 21.480 dólar. Péro koʼág̃a saʼive ojegasta rupi pe lus rehe, 5 áñopente hetavéma ojeaorráta upe kantida ojepuru vaʼekuégui ojejogua hag̃ua pe ekípo. Koʼág̃a ñane ermanokuéra ikatúma oipuru pyʼỹive pe áire akondisionádo térã pe estúfa. Jonathan heʼi: “Koʼág̃a rodisfrutave la ore asignasión, ha inklusíve ikatu rojapo porãve la ore traváho. Avei rovyʼa pórke roikuaa ojepuru porãha umi kontrivusión ko RTO-pe ha umi ekípo ndoperhudikaiha pe naturalésa”.
Pe ekípo de traduksión de tarahumara (central) koʼág̃a ikatúma ombaʼapo porãve
Oñembyaty pe y oky jave ojepuru hag̃ua
Áfricape, oĩ umi Salón del Reino ndorekóiva y. Upéicha rupi, umi ermáno oho vaʼerã kilómetrore ogueroja hag̃ua pe y oikotevẽva hikuái umi Salónpe. Ótro katu ojogua vaʼerã la y, ha oñemondo chupekuéra upéva kamiónpe. Péro péicha jave oñekontaminaiterei jepi pe naturalésa.
Ñane ermanokuéra oreko hag̃ua y África tuichakuére, umi Salón téchore oñemoĩ umi kanaléta ha ojeprepara avei umi tánke tuichaicháva. Ojejapo mboyve upéva, umi ermáno ostudia porã mbaʼéichapa ofunsiona pe klíma káda lugárpe, ha upéi ojekalkula mbaʼéichapa oñembyaty porãvéta la y oky jave. Oñekompleta hag̃ua ko projékto, káda Salónre ojegasta éntre 600 ha 3.000 dólar. Péro oreko rire ko sistéma, saʼive ojegasta pe Salón rehe oñemantene hag̃ua, pórke umi ermáno natekotevẽvéima opaga la ýre.
Peteĩ tánke oñeñongatu hag̃ua y peteĩ Salón del Reino oĩvape Sudáfricape (Phuthaditjhaba)
Ko sistéma ojepurúva oñembyaty hag̃ua pe y oky jave hetáma ideprovécho ermanokuérape. Peteĩ ermána oikóva Mozambíquepe, hérava Noemia, heʼi: “Anteve roñoturna roho hag̃ua mombyrymbyry rogueru hag̃ua y pe Salónpe. Ore reʼongue ore apére rog̃uahẽmi vaʼerã. Ha hasyeterei rupi oñekonsegi hag̃ua pe y, ndaikatúimi vaʼerã orepotĩ porã, péro koʼág̃a enterovéva ikatúma rojepohéi. Ndahaʼevéima avei la orekaneʼõitereíva umi rreuniónpe, ha upévare ikatu roaprovecha porãve umíva. ¡Roagradeseterei ningo peẽme!”.
Peteĩ ermána ha imembykuimbaʼe oipuru pe y oñembyaty vaʼekue oky jave
¿Mbaʼéichapa ikatu ojepaga oñekompletapa hag̃ua koʼã projékto? Upearã ojepuru umi kontrivusión ojejapóva pe óvra mundiálpe, umíva apytépe umi oñemeʼẽ vaʼekue donate.jw.org rupive. ¡Roagradeseterei ningo peẽme péicha pendepojera haguére!
a Pe pláta ojepurúva ko artíkulope haʼe dólar americano.