Rreferénsia ojepurútava rreunionhápe Mbaʼéichapa Jaiko ha Japredika vaʼerã
3-9 DE SEPTIEMBRE
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | JUAN 1, 2
“Jesús ojapo iprimér milágro”
(Juan 2:1-3) Upéi, dos día haguépe oiko peteĩ kasamiénto Caná oĩva Galiléape, ha Jesús sy oĩ upépe. 2 Upe kasamiéntope oñeinvita avei Jesús ha idisipulokuérape. 3 Opapotávo pe víno, isy ou heʼi Jesúspe: “Opángo chuguikuéra la víno”.
Ñandejára ohechauka ipodér Cristo rupive
3 Jesús ojapo vaʼekue iprimér milágro Canáme, peteĩ kasamientohápe. Upérõ ofaltapa kuri pe víno, ha umi nóvio tuichaiterei oñemotĩta noñatendeporãiramo umi invitádore. Upémarõ María heʼi Jesúspe oipytyvõmi hag̃ua pe paréhape. Oime vaʼerã haʼe oikuaáma raʼe Jesús ikatuha oipytyvõ chupekuéra, pórke ojepyʼamongeta vaʼekue umi profesía oñeʼẽvare imembýre, ha oikuaa Jesúspe oñehenoitaha “Ñandejára Ijojahaʼỹva Raʼy” (Luc. 1:30-32; 2:52). Péicha jahecha María ha Jesús oipytyvõse hague umi omendávape. Upéi Jesús okonverti 380 lítro y ‘víno iporãvape’ (elee Juan 2:3, 6-11). ¿Tekotevẽtereípa raʼe Jesús ojapo ko milágro? Nahániri. Haʼe ojapo upéva oñeintereságui umi héntere. Ha osegi rupi Itúva ehémplo, imbaʼeporã opavavéndi.
(Juan 2:4-11) Péro Jesús heʼi chupe: “¿Mbaʼére piko che ajepyʼapýta upévare? Neʼĩra gueteri og̃uahẽ che óra”. 5 Isy heʼi umi oservívape: “Pejapo opa mbaʼe heʼíva peẽme”. 6 Upépe oĩ seis kambuchi ojejapo vaʼekue itágui, umi hénte oiporu jepi koʼãva oñemopotĩ hag̃ua hudiokuéra léi heʼiháicha. Káda kambuchípe ija cuarenta y cuatro térã sesenta y seis lítrorupi. 7 Jesús heʼi chupekuéra: “Pemyenyhẽ ýgui umi kambuchi”. Ha omyenyhẽte hikuái. 8 Upéi heʼi: “Koʼág̃a peguenohẽ michĩmi ha pegueraha pe kasamiénto omoakãvape”. Ha haʼekuéra ogueraha. 9 Pe kasamiénto omoakãva otantea pe víno oiko vaʼekue ýgui, péro haʼe ndoikuaái moõguipa osẽ, umi tembiguái katu oikuaa, haʼekuéra voi onohẽgui pe y. Upévo pe kasamiénto omoakãva ohenói pe nóviope, 10 ha heʼi chupe: “Oimeraẽ ótro kuimbaʼe ningo omoĩ raẽ pe víno iporãva ha umi hénte okaʼu rire, omoĩ pe ivaivéva. Upéva rangue katu nde reservi pe víno iporãva koʼág̃a”. 11 Jesús ojapo ko mbaʼe Caná oĩva Galiléape, péicha oñepyrũ ojapo umi milágro ha ohechauka hekomimbipa, ha idisipulokuéra ojerovia hese.
Primer milágro Jesús ojapo vaʼekue
Kóva hína pe primer milágro Jesús ojapo vaʼekue, ha umi idisípulo pyahu ojeroviave hese ohecha rire koʼã mbaʼe. Upe rire, Jesús, idisipulokuéra, isy ha iñermanokuéra oviaha Capernáumpe, oĩva mar de Galilea kóstape noroéste gotyo.
Mbaʼépa ñaaprende Ñandejára Ñeʼẽgui
(Juan 1:1) Iñepyrũmbýpe, pe Ñeʼẽ oĩma vaʼekue voi, ha pe Ñeʼẽ oĩ vaʼekue Ñandejára ndive, ha pe Ñeʼẽ haʼe vaʼekue peteĩ ñandejára.
Pe añetegua Túva, Taʼýra ha espíritu sántogui
Por ehémplo, jahechami mbaʼépa Juan ohai avei pe kapítulo 1, versíkulo 18-pe: “Arakaʼeve avave ndohechái [Ñandejárape]”. Péro heta oĩ ohecha vaʼekue Jesúspe, pe Ñandejára Raʼy. Upévare Juan heʼi: “Pe Ñeʼẽgui [Jesús] oiko yvypóra, ou vaʼekue ha oiko ñande apytépe” (Juan 1:14, JMP). Upéicharõ, mbaʼéichapa pe Taʼýra haʼe avei peteĩ párte Ñandejára Ipuʼakapávagui? Juan heʼi avei pe Ñeʼẽ oĩ hague “Ñandejára ndive”. Péro, mbaʼéichapa ikatúta jaʼe peteĩ persóna oĩha ótro ndive, oiméramo haʼe voi pe ótro? Avei, Juan 17:3-pe, Jesús ohechauka porã vaʼekue mávapa haʼe, ha mávapa Itúa yvagapegua. Haʼe ohenói Itúape “Ñandejára añetegua peteĩetéva”. Opa mboyvemi pe lívro ohai vaʼekue, Juan omyesakãve ko mbaʼe heʼívo: ‘Koʼãva ojehai vaʼekue peguerovia hag̃ua Jesús haʼeha pe Cristo Ñandejára Raʼy’ (Juan 20:31). Koʼápe jahecha Jesúspe noñehenoiriha Ñandejára, síno Ñandejára Raʼy. Koʼã mbaʼe Juan ohai vaʼekue avei ohechauka mbaʼéichapa oñentende vaʼerã Juan 1:1. Jesús, pe Ñeʼẽ, haʼe peteĩ “ñandejára” oguerekógui peteĩ posisión ijyvatéva, péro ndahaʼéi peteĩcha Ñandejára Ipuʼakapáva ndive.
(Juan 1:29) Pe ótro díape, Juan ohecha Jesús ouha hendápe, ha heʼi: “¡Pemañami, Ñandejára Ovecharaʼy, oipeʼáva yvyporakuéra pekádo!
nwtsty nóta de estúdio Jn 1:29
Ñandejára Ovecharaʼy: Jesús ojevautisa rire, Satanás omoñuhãse vaʼekue chupe. Upéi Jesús ou rire pe desiértogui Juan el Bautista heʼi hese haʼeha “Ñandejára Ovecharaʼy”. Ko fráse sólamente jatopa Juan 1:29 ha 36-pe (ehecha sgd sesión 4 páh. 20, 21). Opyta porã Jesúspe oñekomparáramo peteĩ ovecharaʼýre. La Biblia omombeʼu ymave peteĩ persóna oipotáva Ñandejára oguerohory ha operdona chupe ipekadokuéra omeʼẽ vaʼerãha ovecharaʼy sakrifísioramo Ñandejárape. Upéva ohechauka kuri peteĩ mbaʼe oikótava upe rire, Jesús omeʼẽtaha hekove perfékto sakrifísioramo entéro persóna rehehápe. Pe fráse “Ñandejára ovecharaʼy” ñanemomanduʼa heta téxto oĩvare la Bíbliape. Juan el Bautista ningo oikuaa porã vaʼekue umi Escrituras Hebreas, upévare oiméne imanduʼa raʼe umívare heʼírõ guare péicha Jesúspe. Oiméne imanduʼa raʼe pe ovecharaʼy Abrahán omeʼẽ vaʼekuére sakrifísioramo itaʼýra Isaac rendaguépe (Gé 22:13), pe Ovecharaʼy Páskuape g̃uarã umi israelita osakrifika vaʼekue osẽ mboyve Egíptogui (Ex 12:1-13), térã pe ovecharaʼy ojeofresévare káda pyhareve ha kaʼaru Jerusalénpe Ñandejára Altárpe (Éx 12:1-13). Juan oime vaʼerã oreko avei raʼe enkuénta pe profesía oĩva Isaíaspe, oñemombeʼuhápe Ñandejára siérvope ojeguerahataha “ojeguerahaháicha umi ovecha ojejuka hag̃ua” (Is 52:13; 53:5, 7, 11). Apóstol Pablo oskrivírõ guare pe primera kárta umi Corintoguápe heʼi Jesús haʼeha “ñande ovecharaʼy Páskuape g̃uarã” (1Co 5:7). Apóstol Pedro oñeʼẽ vaʼekue Cristo ruguy porãitére, ojoguáva peteĩ ovecha raʼyrusu ruguýpe ipotĩva ha ndorekóiva mbaʼeve ivaíva (1Pe 1:19). Ha lívro de Apocalípsispe mas de 25 vése ojeʼe Jesús haʼeha “pe ovecharaʼy” (Ikatu ehecha Apc 5:8; 6:1; 7:9; 12:11; 13:8; 14:1; 15:3; 17:14; 19:7; 21:9; 22:1).
10-16 DE SEPTIEMBRE
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | JUAN 3, 4
“Jesús opredika peteĩ samaritánape”
(Juan 4:6, 7) Upépe oĩ Jacob ykua. Jesús ikaneʼõ oguata puku rire, upémarõ oguapy pe póso mátape, asaje las dócerupi. 7 Ha peteĩ kuña Samariagua ou onohẽ y, ha Jesús heʼi chupe: “Jaʼumína michĩmi nde y”.
nwtsty nóta de estúdio Jn 4:6
ikaneʼõ: Koʼápe añoite la Bíbliape ojeʼe Jesús ikaneʼõ hague. Upérõ las 12 rupi, ha upe pyharevépe haʼe oguata puku, provávlemente Jordán Ñu guive (Judea) Sicar peve (Samaria). Upe lugár oĩ ijalturahápe 900m térã hetave (Jn 4:3-5; ehecha sgd seksión 4, páh. 20, 21).
(Juan 4:21-24) Jesús heʼi: “Añetehápe haʼe ndéve: Og̃uahẽta peteĩ óra natekotevẽmoʼãveimaha peju ko sérrope ni peho Jerusalénpe peadora hag̃ua Ñandejárape. 22 Peẽ ningo ndapeikuaái mávapepa peadora, ore hudío katu roikuaa mávapepa roadora, pe salvasión oúgui hudiokuéragui. 23 Upéicharamo jepe, og̃uahẽta hína pe tiémpo, ha koʼág̃ama voi oñepyrũ, umi oadoráva hekoitépe Ñandejárape omombaʼeguasutaha chupe espíritu sánto poguýpe ha añeteguápe. Añetehápe Ñandejára voi oheka umichaguápe oadora hag̃ua chupe. 24 Ñandejára ningo peteĩ Espíritu, ha ojeadora vaʼerã chupe espíritu sánto poguýpe ha añeteguápe”.
(Juan 4:39-41) Heta hénte Samariagua oikóva upe siudápe ojerovia Jesús rehe, pe kuña heʼi haguére: “Omombeʼupaite chéve umi mbaʼe ajapo vaʼekue”. 40 Upévare umi kuimbaʼe Samariagua oúvo hendápe, ojerure chupe opyta hag̃ua hendivekuéra, ha haʼe opyta upépe dos día. 41 Ha upéicha hetave oĩ ogueroviáva, ohendu rupi haʼe omboʼéva,
Mbaʼépa ñaaprende Ñandejára Ñeʼẽgui
(Juan 3:29) Pe omendáva pe nóviare, haʼe pe nóvio. Pe nóvio amígo katu oñemboʼy ijykére ha ovyʼaiterei ohendúvo pe nóvio oñeʼẽha. Upévare che avyʼaiterei.
nwtsty nóta de estúdio Jn 3:29
Pe nóvio amígo: Ymave pe nóvio amigoite orrepresenta vaʼekue chupe entéro mbaʼe tekotevẽvape ojejapo umi nóvio omenda hag̃ua. Umi mbaʼe ojapóva pe nóvio amígo iñimportanteterei vaʼekue. Haʼe ningo iñepyrũ guive oipytyvõ pe nóviope omenda hag̃ua pe nóviare. Pe omendaha díape hikuái, entéro umi oñeinvitáva pe kasamientorã ohopaite pe nóvio rógape, térã pe nóvio túa rógape oĩ hag̃ua la fiestahápe. Pe nóvio amígo ovyʼaiterei ohendúvo pe nóvio oñeʼẽha oúvo pe nóviandi, pórke upépe haʼe oikuaáma ojapo porã hague pe traváho oñenkargáva chupe. Juan el Bautista heʼi ijehe haʼeha “pe nóvio amígo”. Ko kásope Jesús haʼe hína pe nóvio ha idisipulokuéra katu haʼe pe nóvia. Juan el Bautista oipytyvõ vaʼekue umi idisipulokuérape ikatu hag̃uáicha oiko chuguikuéra Jesús nóvia (Jn 1:29, 35; 2Co 11:2; Ef 5:22-27; Apc 21:2, 9). “Pe nóvio amígo” ndahaʼevéima la iñimportánteva ojapo porãmba rire hembiapo oipytyvõ hag̃ua umi nóviope. Upévare Juan el Bautista heʼi ijehe ha Jesúsre: “Koʼẽ koʼẽre hetavéta umi omoirũva Crístope, péro chehegui katu saʼivéta ohóvo” (Jn 3:30).
(Juan 4:10) Jesús ombohovái chupe: “Nde ndereikuaái pe rregálo Ñandejára omeʼẽva ni mávapa upe heʼíva ndéve: ‘Jaʼumína michĩmi nde y’. Reikuaárire, nde rejerure vaʼerãmoʼã chupe, ha haʼe omeʼẽ vaʼerãmoʼã ndéve y oporomoingovéva”.
nwtsty nóta de estúdio Jn 4:10
y oporomoingovéva: Griégope “y oikovéva”. Ko palávra ojepuru oñeñeʼẽ hag̃ua ysyrýre térã ykua yvúre. Upéva idiferénte pe y oĩvagui peteĩ alhívepe. Levítico 14:5-pe pe palávra hebrea ojetradusíva “ykua yvu” heʼise “y oikovéva”. Jeremías 2:13 ha 17:13-pe ojeʼe Jehová haʼeha pe omeʼẽva “y oporomoingovéva” (Hebréope heʼi “y oikovéva”). Jesús oñeʼẽrõ guare pe samaritánandi oipuru pe fráse heʼiséva “y oporomoingovéva”, péro ñepyrũrã pe samaritana oiméne ontende raʼe Jesús oñeʼẽha y rehénte (Juan 4:11).
17-23 DE SEPTIEMBRE
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | JUAN 5, 6
“¿Mbaʼérepa nde resegi hína Jesúspe?”
(Juan 6:9-11) “Koʼápe oĩ peteĩ mitãʼi orekóva cinco pan ha mokõi piraʼi. ¿Péro mbaʼéicha piko ikatúta ohupytypa enterovépe?”. 10 Jesús heʼi: “Peje umi héntepe toguapy”. Upe lugárpe kapiʼipe porã, upémarõ oguapy hikuái ha pe hénte atýpe oĩ cinco mil kuimbaʼérupi. 11 Upéi Jesús ojagarra umi pan, oagradese Ñandejárape ha omeʼẽ umi héntepe, avei ombohasa chupekuéra umi pira hoʼu hag̃ua hyg̃uatãha meve.
nwtsty nóta de estúdio Jn 6:10
upémarõ oguapy hikuái ha pe hénte atýpe oĩ cinco mil kuimbaʼérupi: Mateo añoite haʼe la omombeʼúva oĩ hague avei kuña ha mitã oikórõ guare ko milágro (Mt 14:21). Ikatu voi oime upérõ Jesús omongaru raʼe 15.000 persónarupi pe milágro rupive.
(Juan 6:14) Umi kuimbaʼe ohechávo umi milágro haʼe ojapóva, oñepyrũ heʼi: “Añetehápe kóva hína pe proféta ojeʼe vaʼekue outaha ko múndope”.
(Juan 6:24) Umi hénte ohechávo ndaiporiha upépe Jesús ni idisipulokuéra, ojupi jey ikanoakuérape ha oho Capernáumpe oheka hag̃ua Jesúspe.
nwtsty nóta de estúdio Jn 6:14
pe proféta: Heta judío oikóva síglo primérope ohaʼarõ vaʼekue ou peteĩ proféta ojoguáva Moiséspe, ha Deuteronomio 18:15, 18-pe oñemombeʼu upe proféta haʼetaha pe Mesías. Ko téxtope heʼívo pe proféta outaha ko múndope, ikatu oime heʼise og̃uahẽta hague pe Mesías oñehaʼarõitéva. Juan añoite omombeʼu umi mbaʼe heʼíva ko téxtope.
(Juan 6:25-27) Ohasávo pe mar, otopa hese hikuái ha heʼi: “Mboʼehára, ¿arakaʼe piko reg̃uahẽ raʼe?”. 26 Jesús ombohovái: “Añetehápe haʼe peẽme, peẽ ndapejúi che rendápe pehechágui umi milágro, síno peʼu rupi pan peneryg̃uatãha meve. 27 Ani pembaʼapo tembiʼu oñehundi vaʼerãre, pembaʼapo guei pe tembiʼu oñehundiʼỹvare ha omeʼẽva jeikove opaveʼỹva. Péva pe tembiʼu omeʼẽta peẽme pe Yvypóra Raʼy, pe Túva omoĩgui hese iséllo ohechaukáva oguerohoryha chupe”.
(Juan 6:54) Pe hoʼúva che roʼo ha omboyʼúva che ruguy ohupytýta jeikove opaveʼỹva, ha che amoingove jeýta chupe pe ára pahápe.
(Juan 6:60) Ohendúvo upéva heta disípulo heʼi: “Koʼã mbaʼe heʼíva ningo ivaieterei, ¿máva piko ohenduséta chupe?”.
(Juan 6:66-69) Upéicha rupi heta idisípulo ojevy umi mbaʼe oheja vaʼekuépe ha nomoirũvéi chupe. 67 Upévare Jesús heʼi umi dócepe: “Peẽ ndapehoséi avei, ¿ajépa?”. 68 Simón Pedro ombohovái: “Ore Ruvicha, ¿máva rendápe piko rohóta? Ne ñeʼẽ ningo omeʼẽ jeikove opaveʼỹva. 69 Ha ore roguerovia ha roikuaa nde haʼeha Ñandejára remimbou Marangatu”.
nwtsty nóta de estúdio Jn 6:27, 54
tembiʼu oñehundi vaʼerãre [...] tembiʼu oñehundiʼỹvare ha omeʼẽva jeikove opaveʼỹva: Jesús ohechakuaa vaʼekue heta persóna osegiha chupe ha idisipulokuérape pórke oipota oñemeʼẽ chupekuéra umi mbaʼe oikotevẽva oikove hag̃ua. Pe tembiʼu oipytyvõ peteĩ persónape oikove hag̃ua káda día, péro pe “tembiʼu” oúva Ñandejára Ñeʼẽgui oipytyvõta chupe oikove hag̃ua pára siémpre. Jesús omokyreʼỹ vaʼekue la héntepe ombaʼapo hag̃ua “pe tembiʼu oñehundiʼỹvare ha omeʼẽva jeikove opaveʼỹva”. Upéva heʼise umi hénte oñehaʼã vaʼerãha oñemoag̃ui Ñandejárare ha ojerovia umi mbaʼe oaprendévare (Mt 4:4; 5:3; Jn 6:28-39).
Pe hoʼúva che roʼo ha omboyʼúva che ruguy: Jesús heʼírõ guare idisipulokuéra hoʼu vaʼerãha hoʼo ha omboyʼu vaʼerãha huguy, ndeʼiséi kuri haʼekuéra ojapo vaʼerãha upéva, síno ojerovia vaʼerãha hese (Jn 6:35, 40). Jesús heʼi vaʼekue koʼã mbaʼe año 32-pe, upérõ haʼe noñeʼẽi hína kuri pe Séna del Señór rehe, pórke haʼe omoñepyrũ kuri upéva un año upe rire ae. Haʼe heʼi koʼã mbaʼe oñepyrũ potápe umi “hudiokuéra arete hérava Páskua” (Jn 6:4). Upévare umi ohendúva chupe oiméne imanduʼa raʼe pe Páskua oñepyrũ potaitévare, ha avei pe ovecharaʼy ruguýre, upéva ningo iñimportanteterei kuri heta israelita ojesalva hag̃ua pe pyhare osẽ haguépe Egíptogui (Éx 12:24-27). Péicha Jesús ohechauka kuri huguy iñimportantetereiha ikatu hag̃uáicha idisipulokuéra oreko pe jeikove opaveʼỹva.
w05-S 1/9 páh. 21 párr. 13, 14
Ñande ñaneñeʼẽrendúta Ñandejára Jehovápe opa ára g̃uarã
13 Upéicharõ jepe, umi hénte noñentregái. Haʼekuéra osegi jey Jesúspe ha otopa hese “ohasávo pe mar”. ¿Mbaʼére piko haʼekuéra oho jey Jesús rapykuéri, haʼe nopermitíriramo jepe chupekuéra omoĩ chupe rréiramo? Heta hénte ohechauka tembiʼúrente opensa hague, pórke oñeʼẽ hikuái Jesúspe pe maná ymave Jehová omeʼẽ vaʼekuére umi israelítape pe desiértope Moisés tiémpope. Haʼete ku ontendekaséva Jesúspe haʼe oñenkarga vaʼerãha umi hénte remikotevẽre. Jesús ohechakuaa vaʼekue upéva, upévare oñepyrũ omboʼe chupekuéra ikatu hag̃uáicha okorrehi pe opensa lája (Juan 6:17, 24, 25, 30, 31, 35-40). Algúno ohendúva chupe oñepyrũ oñeʼẽ vai hese, koʼytevéntema Jesús heʼírõ guare chupekuéra: “Añetehápe haʼe peẽme: Ndapeʼúiramo pe Yvypóra Raʼy roʼo ha napemboyʼúiramo huguy, ndapeikovemoʼãi. Pe hoʼúva che roʼo ha omboyʼúva che ruguy ohupytýta jeikove opaveʼỹva, ha che amoingove jeýta chupe pe ára pahápe” (Juan 6:53, 54).
14 Umi ehémplo Jesús omoĩva rupive ojekuaa vaʼekue añetehápepa umi hénte iñeʼẽrenduse Ñandejárape, ha ko kásope oiko upéva. La Biblia omombeʼu hetápe ndogustái hague la Jesús heʼíva. Juan 6:60 heʼi: “Ohendúvo upéva heta disípulo heʼi: ‘Koʼã mbaʼe heʼíva ningo ivaieterei, ¿máva piko ohenduséta chupe?’”. Péro Jesús oipytyvõse kuri chupekuéra ontende hag̃ua umi mbaʼe heʼíva, upévare heʼi chupekuéra: “Pe espíritu oporomoingove, yvyporakuéra ikatúva ojapo katu ndovaléi mbaʼeverã. Umi mbaʼe che haʼe vaʼekue peẽme henyhẽ espíritu sántogui ha oporomoingove”. Upéicharõ jepe, heta oĩ nohendúiva chupe ha “upéicha rupi heta idisípulo ojevy umi mbaʼe oheja vaʼekuépe ha nomoirũvéi chupe” (Juan 6:63, 66).
Mbaʼépa ñaaprende Ñandejára Ñeʼẽgui
(Juan 6:44) Avave ndaikatúi ou che rendápe, che Ru chembou vaʼekue ndoguerúiramo chupe, ha che amoingove jeýta chupe pe ára pahápe.
nwtsty nóta de estúdio Jn 6:44
ndoguerúiramo chupe: Pe palávra griega ojetradusíva “ogueru” heʼise ojejagarraha álgo peteĩ rred ojepurúva ojepeska hag̃ua rupive (Jn 21:6, 11), péro upéva ndeʼiséi Ñandejára ogueruha hendápe la héntepe haʼekuéra ndouséiramo jepe. Ko palávra ikatu avei heʼise “omoag̃ui”. Jesús oiméne imanduʼa raʼe pe heʼívare Jeremías 31:3-pe, upépe Jehová heʼi vaʼekue ipuévlope: “Che rohayhueterei rupi romoag̃ui cherehe” (Pe Septuagíntape koʼápe ojepuru pe mísma palávra griega). Juan 12:32 heʼi avei Jesús ogueruha opaichagua hénte hendápe. La Biblia ohechauka Jehová omeʼẽ hague káda persónape pe liverta odesidi hag̃ua mbaʼépa ojapóta. Upévare káda uno ikatu odesidi oservítapa chupe térãpa nahániri (Dt 30:19, 20). Ñandejára ogueru térã omoag̃ui ijehe entéro persóna ipyʼaporãvape (Sl 11:5; Pr 21:2; Hch 13:48). Jehová ojapo upéva la Biblia ha ijespíritu sánto rupive. Pe profesía oĩva Isaías 54:13-pe, ha ojesitáva Juan 6:45-pe, ohechauka mbaʼéichapa Ñandejára omoag̃uíta ijehe la héntepe (ekompara Jn 6:65 heʼívare).
(Juan 6:64) Péro oĩ pende apytépe ndogueroviáiva”. Jesús heʼi péicha oikuaágui iñepyrũmby guive mávapa umi ndogueroviáiva ha mávapa otraisionáta chupe.
nwtsty nóta de estúdio Jn 6:64
Jesús heʼi péicha oikuaágui [...] mávapa otraisionáta chupe: Koʼápe Jesús oñeʼẽ kuri Judas Iscariótere. Jesús oñemboʼe kuri itúape peteĩ pyhare pukukue oelehi mboyve umi 12 apóstolpe (Lu 6:12-16). Upévare jaʼekuaa ñepyrũrã Judas ifiél hague Ñandejárape. Upéicharõ jepe, Jesús oikuaa vaʼekue umi profesía oĩva umi Escrituras Hebréaspe heʼiha peteĩ iñamigoite otraisionataha chupe (Sl 41:9; 109:8; Jn 13:18, 19). Judas oñepyrũrõ guare oho vai, Jesús opilláma upéva pórke haʼe ikatu oikuaa mbaʼépa opensa peteĩ persóna ha umi mbaʼe oĩva ipyʼapýpe (Mt 9:4). Ñandejára oreko rupi pe kapasida oikuaa hag̃ua umi mbaʼe oikótava amo gotyove, haʼe oikuaáma kuri Jesúspe otraisionataha peteĩ iñamigoite. Péro ndaikatúi jaʼe Júdaspe ojeporavóma hague voi otraisiona hag̃ua Jesúspe. Upéva jaikuaa pórke ymaite guive Ñandejára ndojapóiva péicha, ha umi kualida porã orekóva ñanepytyvõ avei jaikuaa hag̃ua haʼe ndojapomoʼãiha upéva.
iñepyrũmby guive: Koʼápe heʼívo iñepyrũmby guive, noñeñeʼẽi hína Judas onasérõ guare rehe, ni Jesús oelehírõ guare chupe ijapostolrã oñemboʼe rire peteĩ pyhare pukukue (Lu 6:12-16). Upéva rangue ojepuru hína oñeñeʼẽ hag̃ua pe tiémpo Judas oñepyrũrõ guare hembiapo vai otraisiona hag̃ua Jesúspe, upéva Jesús opilla kuri ensegída (Jn 2:24, 25; Apc 1:1; 2:23). Jahechakuaa avei Judas oplanea porã hague umi mbaʼe ojapótava, ha ndahaʼéi pyaʼe pyaʼénte odesidi hague upéva. Pe palávra griega ojetradusíva “iñepyrũmby” (Griégope arkjé) umi Escrituras Griégaspe okambia jepi upe heʼiséva asegún umi mbaʼe ojeʼéva hína. Por ehémplo Mateo 19:4-pe ojepuru ko palávra griega oñeñeʼẽ hag̃ua pe tiémpo Jehová oñepyrũ haguépe okrea opa mbaʼe. Péro heta vése heʼise avei ótra kósa. Por ehémplo, apóstol Pedro heʼi vaʼekue pe espíritu sánto oñeñohẽ hague umi ndahaʼéiva judío ári oguejy haguéicha avei hesekuéra “ñepyrũrã” (Hch 11:15). Upérõ Pedro noñeʼẽi hína kuri pe tiémpo haʼe onase haguére, ni pe tiémpo ojeelehi haguépe chupe apóstolramo. Upéva rangue, haʼe oñeʼẽ hína kuri pe fiésta del Pentekostés oiko vaʼekuére áño 33 d.C-pe. Upérõ oguejy ñepyrũ kuri pe espíritu sánto umi disípulo ári oiko hag̃ua Ñandejára rembipota (Hch 2:1-4). Oĩve avei ehémplo ohechaukáva pe palávra “iñepyrũmby” ikatuha okambia pe heʼiséva asegún umi mbaʼe ojeʼéva hína (ikatu ehecha Lu 1:2; Jn 15:27; 1Jn 2:7).
24-30 DE SEPTIEMBRE
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | JUAN 7, 8
“Jesús omombaʼeguasu itúape”
(Juan 7:15-18) Umi hudío ohecharamo upéva ha heʼijoa: “Chupéngo noñehekomboʼéi umi eskuélape, ¿mbaʼéicha piko upéicharõ oikuaa hetaite mbaʼe?”. 16 Jesús ombohovái chupekuéra: “Che naporomboʼéi chejehegui reínte, amboʼe guei upe chembou vaʼekue heʼíva. 17 Oĩramo ojaposéva hembipota, oikuaáta oúpa Ñandejáragui umi mbaʼe amboʼéva térãpa añeʼẽ chejehegui reínte. 18 Pe oñeʼẽva ijeheguínte oipota oñembotuicha chupe, péro pe oipotáva oñembotuicha imbouharépe, añeteguánte heʼi ha ndojapói mbaʼeve hekopeʼỹ.
“Ñandejára kuatiañeʼẽme heʼi”
5 Jesús oipota vaʼekue umi ohendúva chupe oikuaa mávaguipa ou pe marandu haʼe omombeʼúva. Upévare heʼi: “Koʼã mbaʼe amboʼéva, ndahaʼéi chejeheguínte amboʼéva. Chembouhare omeʼẽ chéve” (Juan 7:16). Heʼi avei: ‘Mbaʼeve ndajapói chejeheguínte; umi mbaʼe che Ru chemboʼe vaʼekuénte amombeʼu peẽme’ (Juan 8:28). Ha heʼive: ‘Umi mbaʼe haʼéva peẽme, ndaʼéi chejehegui reínte, síno che Ru oĩva chendive, ojapo opa mbaʼe’ (Juan 14:10). Jesús ningo oipuru meme vaʼekue Ñandejára Ñeʼẽ oporomboʼe hag̃ua ha péicha ohechauka añeteha umi mbaʼe heʼi vaʼekue.
6 Ñahesaʼỹijo porãramo Jesús heʼi vaʼekue, jatopáta oipuru hague la mita rasa umi Kuatiañeʼẽ ojehai vaʼekue Hebréope. Péro ikatu oĩ nomombaʼéiva upéva ha heʼi: “¿Mbaʼégui piko ndoipurupái koʼã Kuatiañeʼẽ ojehai vaʼekue Hebréope? ¡Tres áño rasa ningo opredika kuri!”. Oiménengo katuete oipurupa raʼe, péro ñanemanduʼa vaʼerã ñande michĩmínte jaikuaaha Jesús heʼi ha ojapo vaʼekue (Juan 21:25). Ñapensamíntena, ¿mboy tiémpopepa jaleepáta umi mbaʼe Jesús heʼi vaʼekue oĩva Ñandejára Ñeʼẽme? Hetaitérõngo jaleepáne cuatro órape, ¿ajépa? ¿Ha piko mbaʼéicha voi ñahaʼarõitereíta Jesús heʼipaite umi mbaʼe oĩva Hebreo Kuatiañeʼẽme cuatro órapente? ¡La mita rasáma katu heʼi! Avei nameméi oreko ipópe umi kuatiañeʼẽ. Por ehémplo, Sermón del Móntepe haʼe hetaiterei vése imanduʼa Hebreo Kuatiañeʼẽme heʼívare ha de memória heʼi umi téxto.
(Juan 7:28, 29) Ha omboʼe aja pe témplope Jesús hatã heʼi: “Peẽ chekuaa, ha peikuaa moõguápa che. Chéngo ndajúi chejeheguínte, pe chembou vaʼekue katu añetehápe oikove, ha peẽ ndapeikuaái chupe. 29 Che katu aikuaa chupe, aju voi hérape, ha Haʼe chembou”.
(Juan 8:29) Pe chembou vaʼekue oĩ chendive, ndacherejái cheaño, che akóinte ajapógui umi mbaʼe haʼe oguerohorýva”.
Ñañemoĩkena ko yvy arigua espíritu rehe
19 Akóintekena ñaneñeʼẽrendu Jehovápe. Jesús ojapo vaʼekue opa mbaʼe Ñandejára oipotaháicha. Upéicharamo jepe, peteĩ jey ijetuʼueterei vaʼekue chupe okumpli hag̃ua itúa rembipota. Péro ojeroviaitereígui hese heʼi chupe: ‘Ani oikótei pe che aipotávante, toiko guei pe nde reipotáva’ (Luc. 22:42, NM). Ñañeporandumi: “¿Cheñeʼẽrendúpa avei Ñandejárape ijetuʼu jave?”. Jajapóramo upéicha, ikatúta jaikove opa árare. Jehová ningo ñande Apohare ha omeʼẽmbaite ñandéve ñane remikotevẽ, upévare jajapo vaʼerã opa mbaʼe haʼe oipotaháicha (Sal. 95:6, 7). Ñandejára ñandeguerohorýta ñaneñeʼẽrendúramo chupe.
Mbaʼépa ñaaprende Ñandejára Ñeʼẽgui
(Juan 7:8-10) Tapeho katu peẽ pe aretehápe, che ndahamoʼãi koʼag̃aite, che óra neʼĩra og̃uahẽ”. 9 Heʼi rire chupekuéra koʼã mbaʼe, haʼe opyta Galiléape. 10 Upéi iñermanokuéra ojupi rire pe aretehápe, Jesús avei ojupi, péro haʼe oho ñemiháme.
w07-S 1/2 páh. 6 párr. 4
¿Mbaʼérepa ndovaléi ñandejapu?
¿Mbaʼéichapa Jesús omoĩ ñandéve ehémplo porã ko mbaʼépe? Peteĩ jey unas kuánta persóna ndojeroviáiva hese heʼi chupe: “Esẽ tereho Judéape”. Jesús heʼi chupekuéra: “Tapeho katu peẽ pe aretehápe, che ndahamoʼãi koʼag̃aite, che óra neʼĩra og̃uahẽ”. Péro upe rire Jesús si oho Jerusalénpe la fiestarã. ¿Mbaʼérepa heʼi raʼe chupekuéra ndohomoʼãiha? Pórke umi persóna natekotevẽi oikuaa moõpa oĩta haʼe. Upéicha jahecha Jesús ndaijapúi hague, ndeʼírinte umi persónape moõpa esáktamente oĩta pono ojejapo mbaʼeve ivaíva hese térã idisipulokuérare, péro haʼe ndaijapúi. Apóstol Pedro heʼi Jesúsre: “Haʼe ndopekái vaʼekue ni nombotavýi avavépe heʼíva rupive” (Juan 7:1-13; 1 Pedro 2:22).
(Juan 8:58) Jesús heʼi: “Añetehápe haʼe peẽme: Abrahán onase mboyve che aiméma vaʼekue”.
nwtsty nóta de estúdio Juan 8:58
che aiméma vaʼekue: Umi judío oñemoĩva Jesúsre ojapise vaʼekue chupe itápe pórke heʼi haʼe ohecha hague Abrahánpe, Jesús ndorekóitiramo jepe 50 áño (Jn 8:57). Péicha Jesús ohechauka chupekuéra haʼe peteĩ ánhel poderóso hague yvágape Abrahán onase mboyve jepe. Heta oĩ heʼíva ko téxto ohechaukaha Jesús haʼeha Ñandejára. Umi péicha opensáva heʼi pe palávra griega egó eimí, ouha pe heʼívagui pe Septuagíntape Éxodo 3:14-pe. Ko téxtope Jesús heʼise kuri haʼe oexistíma hague voi “Abrahán onase mboyve”, ha upe tiémpo guive osegiha oikove. Jahechávo koʼã mbaʼe jaʼekuaa iporãveha ko téxto ojetradusíramo “Che aiméma vaʼekue”. Heta traduksión yma guare ha koʼag̃agua ojejapóva la Bíbliagui péicha lénto avei otradusi ko párte. Umi mbaʼe Jesús heʼi vaʼekue Juan 8:54, 55-pe ohechauka Jesús ndeʼiséi hague haʼe haʼeha Ñandejára.