VIVLIOTÉKA OĨVA INTERNÉTPE Watchtower
Watchtower
VIVLIOTÉKA OĨVA INTERNÉTPE
guarani
ã
  • ã
  • ẽ
  • ĩ
  • õ
  • ũ
  • ỹ
  • g̃
  • ʼ
  • ñ
  • BIBLIA
  • PUVLIKASIONKUÉRA
  • RREUNIONKUÉRA
  • mwbr22 mayo páh. 1-10
  • Rreferénsia ojepurútava rreunionhápe Mbaʼéichapa Jaiko ha Japredika vaʼerã

Ko párte ndorekói gueteri ni peteĩ vidéo.

Rombyasyeténgo, péro ndaikatúi ojehechauka ko vidéo.

  • Rreferénsia ojepurútava rreunionhápe Mbaʼéichapa Jaiko ha Japredika vaʼerã
  • Rreferénsia ojepurútava rreunionhápe Mbaʼéichapa Jaiko ha Japredika vaʼerã (2022)
  • Subtítulo
  • 2-8 DE MAYO
  • 9-15 DE MAYO
  • 16-22 DE MAYO
  • 23-29 DE MAYO
  • 30 DE MAYO AL 5 DE JUNIO
  • 6-12 DE JUNIO
  • 13-19 DE JUNIO
  • 20-26 DE JUNIO
  • 27 DE JUNIO AL 3 DE JULIO
Rreferénsia ojepurútava rreunionhápe Mbaʼéichapa Jaiko ha Japredika vaʼerã (2022)
mwbr22 mayo páh. 1-10

Rreferénsia ojepurútava rreunionhápe Mbaʼéichapa Jaiko ha Japredika vaʼerã

2-8 DE MAYO

TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | 1 SAMUEL 27-29

“Mbaʼéichapa David oñedefende vaʼekue”

it-1-S 79

Akís

David okañy tiémpope rréi Saúlgui, 2 vése oho vaʼekue oiko rréi Akís territóriope. Pe primer vuéltape umi hénte upepegua heʼi vaʼekue David haʼeha peteĩ enemígo. Upémarõ David oñembotavyrai oĩ aja hendivekuéra ha rréi Akís ohejánte chupe oho pórke heʼi ndahaʼeiha ni peteĩ pelígro (1Sa 21:10-15; Sl 34:Int; 56:Int). Tiémpo rire David oho jey rréi Akís rendápe, oho hendive ifamília ha 600 gerréro ifamília reheve. Upérõ guare rréi Akís oheja chupekuéra oiko pe siuda héravape Ziclag. David oiko upe territóriope un áño 4 mése, ha rréi Akís oimoʼã vaʼekue David ha igerrerokuéra ohoha osakea umi puévlo oĩva Judápe. Péro añetehápe haʼekuéra oho osakea umi guesurítape, umi guirzítape ha umi amalequítape (1Sa 27:1-12). Rréi Akís ni michĩmi ndosospechái vaʼekue la oikóva, upéicha rupi onombra David ha igerrerokuérape oĩ hag̃ua ijykerete oprotehe hag̃ua chupe oatakátarõ guare rréi Saúlpe. Péro umi ótro governánte filisteo ndoipotaiete David oho hendivekuéra gerrahápe. Upévare rréi Akís omondo jey David ha igerrerokuérape Ziclágpe (1Sa 28:2; 29:1-11). Kon el tiémpo Davídgui oiko rréi ha oho vaʼekue oñorairõ Gat kóntrape, péro provávlemente ndojukái vaʼekue rréi Akíspe, upévare oñeñeʼẽ gueteri hese rréi Salomón tiémpope (1Re 2:39-41; ehecha GAT).

w21.03 4 párr. 8

Mitãrusukuéra, ¿mbaʼépa ikatu pejapo oñekonfia hag̃ua penderehe?

8 Jahechamína mbaʼe provlémapa ombohovái vaʼekue avei David. Ojeporavo rire chupe oiko hag̃ua chugui rréi, David ohaʼarõ vaʼerã kuri heta áño oñepyrũ hag̃ua ogoverna Judápe (1 Sam. 16:13; 2 Sam. 2:3, 4). ¿Mbaʼépa oipytyvõ raʼe chupe ipasiénsia hag̃ua upe aja? David oiko rangue opensaiterei umi mbaʼe ikatúvare odesanima chupe, oipuru itiémpo ojapo hag̃ua umi mbaʼe ikatúva ojapo. Por ehémplo, haʼe oikórõ guare okañy umi filisteo territóriope, oipuru itiémpo oñorairõ hag̃ua Israel enemigokuéra kóntrape. Péicha ojapóvo, David oprotehe pe frontéra orekóva pe trívu de Judá (1 Sam. 27:1-12).

it-2-S 368 párr. 6

Japu

La Biblia ohechauka porãramo jepe naiporãieteha ñandejapu, upéva ndeʼiséi ñamombeʼúmante vaʼerãha peteĩ informasión siertoguáva umi persóna ndorekóivape derécho oikuaávo upéva. Jesucristo omeʼẽ vaʼekue ko konsého: “Ani pemeʼẽ jaguápe umi mbaʼe oñemboykéva oñemeʼẽ hag̃ua Ñandejárape. Ani pemombo pende pérla umi kurépe, ani hag̃ua opyrũmba hese umi kure ha upéi ojere pendeataka” (Mt 7:6). Upévare oĩ kuri vése Jesús nomombeʼupái hague umi informasión, térã norrespondéi diréktamente la oñeporandúva chupe. Ojapórire upéva, ikatu kuri reiete oĩ provléma upéva káusare (Mt 15:1-6; 21:23-27; Jn 7:3-10). Abrahán, Isaac, Rahab ha Eliseo ndoipotái vaʼekue avei oiko peteĩ mbaʼe vai, upéicha rupi omeʼẽ hikuái informasión noĩporãiva, térã nomombeʼupái la oikóva umi ndoservírivape Jehovápe (Gé 12:10-19; kap. 20; 26:1-10; Jos 2:1-6; Snt 2:25; 2Re 6:11-23).

Óro kuʼi oĩva la Bíbliape

w10 1/1 20 párr. 4, 5

Ikatúnepa ñanepytyvõ umi omanovaʼekue?

Ñapensamíntena, la Biblia ningo heʼi peteĩ tapicha omano vove ‘yvýpe jeýnte ohoha opa ha upe árape opyta reiha avei opa umi mbaʼe ojaposéva’ (Salmo 146:4). Avei Saúl ha Samuel oikuaa porãiterei vaʼekue Jehovápe ndogustaiha pe espiritísmo. Ha ymave Saúl voi oproivivaʼekue ojeho umi espiritísta rendápe (Levítico 19:31).

Ha Samuel espíritu osegíramo oikove piko, nde ere naiñeʼẽrendumoʼãiha Ñandejárape ha oñemongetataha Saúl ndive peteĩ espiritísta rupive? Péro Jehová voi nohenduséiramo Saúl ñemboʼe piko pe espiritísta oovligáta Chupe oñeʼẽ hag̃ua hendive Samuel rupive? Nahániri, ni mbaʼevéicharõ. Péicha jahecha pe Samuel ojeaparesevaʼekue Saúlpe ndahaʼeiha pe Ñandejára proféta omanovaʼekue. Pe Saúl ohechavaʼekue ningo peteĩ demónio ohaʼangáva Samuélpe.

9-15 DE MAYO

TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | 1 SAMUEL 30, 31

“Nde Jára Jehová nemombaretéta”

w06-S 1/8 28 párr. 12

Jarrespetákena Jehovápe ha javyʼáta katuete

12 Jahecháma haguéicha, David orrespetaiterei vaʼekue Jehovápe, ha upéva oipytyvõ chupe pono opeka. Péro ndahaʼéi upévante, síno oipytyvõ avei chupe iñarandu ha idesidído hag̃ua tekotevẽrõ guare. Por ehémplo, una vuéltape okañýrõ guare rréi Saúlgui, David ha iñirũnguéra opyta kuri un áño 4 mésere peteĩ siuda filistéape hérava Ziclag (1 Samuel 27:5-7). Péro peteĩ jey, haʼekuéra noĩri jave, umi amalequita ou oataka ha ohapy upe siuda, ha oguerahapa umi kuñáme, mitãme ha hymbakuérape. David ha iñirũnguéra ohechávo la oikóva oñepyrũ hasẽ soro. Upéi entéro umi kuimbaʼe ou ipochyeterei ha oñamarga operdepa haguére la orekóva, ha ojukase hikuái itápe Davídpe. Haʼe ojepyʼapyeterei, upéicharõ jepe ndojedesesperái (Proverbios 24:10). David orrespetaiterei Jehovápe, upévare oñemoag̃ui hese “ha upéva omombarete jey chupe”. Ñandejára oipytyvõ rupi David ha iñirũnguérape, haʼekuéra ohupyty umi amalequítape ha orrekupera jey la operde vaʼekue (1 Samuel 30:1-20).

w12 15/4 30 párr. 14

Jehová oñangareko ñanderehe ñandesalva hag̃ua

14 Oikove aja pukukue, David ohasa heta mbaʼe ijetuʼúva (1 Sam. 30:3-6). Ohaírõ guare espíritu sánto rupive, omombeʼu Jehová ohechakuaaha mbaʼéichapa oñeñandu hembiguái (elee Salmo 34:18 ha 56:8). Upéicha avei oikuaa mbaʼépa ñande ñañandu. Sapyʼánte ndajavyʼái ‘jahasa asy’ térã ‘ñañembyasy’ haguére. Péicha jave Jehová oñemoag̃ui ñanderehe ha upéva tuicha ñanembopyʼaguapy. Upéva oiméne ombovyʼa avei Davídpe, ajeve ohai peteĩ purahéipe: “Avyʼaite ha chepyʼaroryete nde poriahuvereko reheve, rehecha haguére che jepyʼapy asy, ha rehechakuaa che ánga ohasa asyha” (Sal. 31:7, ÑÑB). Ñandejára ningo oikuaa ñane provlemakuéra, ha hiʼarive ñanemokyreʼỹ ha ñanekonsola, ha upearã oiporu jepi umi rreunión.

Óro kuʼi oĩva la Bíbliape

w05-S 15/3 24 párr. 8

Mbaʼe mbaʼépa ñanemboʼe Primero de Samuel

30:23, 24. Ojedesidi hag̃ua upéva ojereko enkuénta la heʼíva Números 31:27, upéva ohechauka Jehová ovaloraha enterove oipytyvõvape kongregasiónpe, tahaʼe haʼéva la itraváho. Upévare, ‘oimeraẽ mbaʼe jajapóva, jajapo vaʼerã ñande pyʼaite guive [...] jaserviramoguáicha Jehovápe ha ndahaʼéi kuimbaʼekuérape’ (Colosenses 3:23).

16-22 DE MAYO

TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | 2 SAMUEL 1-3

“¿Mbaʼépa ñaaprende pe purahéi héravagui: ‘Pe Árko’?”

w12 15/10 15 párr. 11

¿Ñanekyreʼỹpa jajapo hag̃ua iporãva?

11 Aníkena ñanderesarái Jehová omoĩ hague umi ansiánope “oñangareko hag̃ua ovecharerekuáicha Ñandejára kongregasiónre” (Hech. 20:28, NM; 1 Ped. 5:2). Upévare, oiméramo ñande ansiáno térã nahániri, iporãve jarrespeta Jehová odesidíva. Jajapóramo péicha, ndajaikomoʼãi jajesarekoiterei umi priviléhiorente. Rréi Saúl oimoʼãrõ guare David oipeʼaseha chugui ipuésto, ou “ndojeroviavéi David rehe” (1 Sam. 18:9). Hiʼarive opensa rupi upéicha, amo ipahápe ojukase voi chupe. Ha ñande, ¿mbaʼépa ñamotenondeñaína? Jaiko rangue jajepyʼapyeterei peteĩ puéstorente Saúl ojapo haguéicha, ikuentave jasegi David ehémplo. Chupe ningo heta oñembohasa asy, upéicharõ jepe akóinte orrespeta pe autorida Ñandejára omoĩvaʼekue (elee 1 Samuel 26:23).

w12 15/4 10 párr. 8

Traisión: peteĩ mbaʼe ivaietereíva ojehecháva opárupi

8 La Biblia omombeʼu oĩ hague heta tapicha ohechaukáva ikatuha ojejerovia hesekuéra. Ñahesaʼỹijomína mokõi ehémplo ha jahecha mbaʼépa ikatu ñaaprende chuguikuéra. Ñepyrũrã ñañeʼẽta Jonatán rehe. Haʼe ohechauka ohayhuha iñamígo Davídpe. Jonatán ningo rréi Saúl raʼy ypykue ha ikatúkuri ogoverna Israel itúva rendaguépe. Upéicharamo jepe, Jehová oiporavo Davídpe rreirã. Péro Jonatán ndaipochýi upévare ha orrespeta Jehová odesidivaʼekue. Haʼe ndohechái chupe haʼerõguáicha irrivál, síno “oiko David irũ teéramo” ha opromete akóinte oĩtaha ijykére. Hiʼarive omeʼẽ chupe ijespáda, hiʼárko, isinturón ha heta ijao, ohechauka hag̃ua orrekonoseha ojeporavo hague Davídpe rreirã (1 Sam. 18:1-4). Ojapo opa ikatúva “omokyreʼỹ” hag̃ua Davídpe ha hekove jepe oapeligra odefende hag̃ua iñamígope itúva Saúl ojukasérõ guare chupe. Ohechauka oĩha ijykére ha heʼi chupe: “Nde ningo Israel retã ruvicharã, ha che aikóta nde rire mokõihápe” (1 Sam. 20:30-34; 23:16, 17, ÑÑB). Ndareíri omanórõ guare Jonatán, David omombeʼu peteĩ purahéipe mbaʼeichaitépa ohayhu iñamígope ha ombyasy omano haguére (2 Sam. 1:17, 26).

Óro kuʼi oĩva la Bíbliape

it-1-S 1122 párr. 2

Ermáno

Ko palávra ojepuru avei oñeñeʼẽ jave umi persóna ojojoguávare opensa lájape, umi méta orekóvape ha oñehaʼãvape hína ohupyty la mísma kósa. Por ehémplo, pe rréi de Tiro hérava Hiram ohenói vaʼekue rréi Salomónpe “che ermáno”, péro ndahaʼéi lodovéa oguerekóguinte peteĩ posisión iñimportánteva térã haʼe rupi rréi, síno avei posívlemente mokõivéva oñopytyvõgui omoĩ hag̃ua la oñekotevẽva oñemopuʼã hag̃ua pe témplo (1Re 9:13; 5:1-12). David heʼi vaʼekue voi: “¡Emañamína! Ajépa iporã ha igustoite umi ermáno oiko porãrõ oñondivepa peteĩ famíliaicha”, péicha ohechauka umi oñoermánova ikatuha ojogueraha porã péro ndahaʼéi oñohénte haguérente (Sl 133:1). Por ehémplo David ha Jonatán ndahaʼéi vaʼekue oñohénte, péro ojoayhu ha oñehaʼã ohupyty la mísma kósa ha upévare David ohenói Jonatánpe “che ermáno” (2Sa 1:26). Avei ojeʼe oñoermanoha umi ojepokuaáva ojapo la mísma kósa, ivaíramo jepe la ojapóva (Pr 18:9, nóta).

23-29 DE MAYO

TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | 2 SAMUEL 4-6

“Siémprekena jarrespeta Jehovápe”

w05-S 15/5 17 párr. 8

Mbaʼe mbaʼépa ñanemboʼe Segundo de Samuel

6:1-7. David iñintensión porã kuri oguerahasérõ guare pe árka peteĩ karrétape, péro ojapóvo upéva oñemoĩ hína kuri Jehová léi kóntrape ha upévare nosẽporãi (Éxodo 25:13, 14; Números 4:15, 19; 7:7-9). Uzá ipojái ha ojagarrárõ guare pe árka ohechauka avei Jehová léi nokambiaiha, jepe ñaneintensión porã.

w05-S 1/2 27 párr. 20

La Jehová ojapóva siémpre oĩ porã

20 Jareko vaʼerã enkuénta Uzá oikuaa porã hague Ñandejára léi. Pe Árka orrepresenta vaʼekue Jehová oĩha ipuévlondi ha pe léi heʼi porã vaʼekue umi ndorekóiva derécho ndopokói vaʼerãha hese. Umi nopenáivape pe léire ojejuka vaʼerã kuri (Números 4:18-20; 7:89). Upéicha rupi ojeguerovátarõ guare ko káha sagráda ndaikatúi kuri ojejapo péicha reínte. Uzá ndahaʼéi vaʼekue peteĩ saserdóte, péro provávlemente levita, upévare oikuaa porãne raʼe pe léi heʼíva. Hiʼarive ojapo kuri unos kuánto áño pe Árka ojegueraha hague itúa rógape oñeñongatu hag̃ua segúro porã (1 Samuel 6:20–7:1). Ha opyta kuri upépe 70 áñore, David odesidi peve oguerova jeývo. Upévare ikatu jaʼe Uzá oikuaa hague imitãite guive la léi heʼíva pe Árkare.

w05-S 1/2 27 párr. 21

La Jehová ojapóva siémpre oĩ porã

21 Jahecháma haguéicha, Jehová oikuaa la oĩva ñane korasõme. Ha la Biblia heʼi Uzá ndorrespetái hague Ñandejára léi, upévare ikatu jaʼe Jehová ohecháne hague Uzá korasõme álgo naiporãiva, péro noñemombeʼúinte derechoite ko rrelátope. Ikatu oime oñemombaʼeguasu rakaʼe ha ojepokuaa ojapóntema álgo ndorekóiramo jepe derécho (Proverbios 11:2). Ikatu oime ou ojekreeterei oguerováta haguére pe Árka del Pákto enterove renondépe, hiʼarive ifamília voi la oñongatu vaʼekue oikóvo (Proverbios 8:13). Térã ikatu oime ijerovia kangy ha nopensái Jehová voi ikatuha oprotehe pe káha sagráda orrepresentáva chupe. Tahaʼe haʼeháicha ikatu ñaĩ segúro Jehová ojapo hague la oĩ porãva. Haʼe ohecháne raʼe álgo noĩporãiva Uzá korasõme ha upévare upepete okastiga chupe (Proverbios 21:2).

Óro kuʼi oĩva la Bíbliape

w96-S 1/4 29 párr. 1

Siémprekena emoĩ Jehová pópe umi mbaʼe ndepyʼapýva

David ningo haʼe vaʼekue pe rréi, upévare oĩ vaʼekue rresponsávle avei upe oiko vaʼekuére. Haʼe orreaksiona lája ohechauka umi orekóva peteĩ amista iporãva Jehovándi, sapyʼánte ikatuha hína orreaksiona vai oñepresenta jave peteĩ situasión ijetuʼúva. David primerorã ipochyeterei ha upéi katu okyhyjeterei opytávo Jehovágui (2 Samuel 6:8, 9). Upérõ guare ojehecháta kuri David ojerovia mbaretépa Jehováre. David ningo ndojapói kuri entéro mbaʼe Jehová omandaháicha, ha péicha ojekuaa ko vuéltape David nomoĩri hague Jehová pópe entéro mbaʼe oipyʼapýva chupe ¿Ikatúpa oiko avei upéva ñanderehe sapyʼánte? Ñaneprovléma jave ndajajapói haguére Jehová heʼíva, ¿jajerépa jakulpa chupe upéi? (Proverbios 19:3).

30 DE MAYO AL 5 DE JUNIO

TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | 2 SAMUEL 7, 8

“Jehová ojapo peteĩ pákto Davídndi”

w10 1/4 20 párr. 3

Ne rréino ndopamoʼãi arakaʼeve

David ningo ipyʼaite guive ojapose peteĩ mbaʼe iporãitereíva, ha Jehová oguerohoryeterei upéva. Upéicha rupi opromete chupe ifamiliarégui osẽtaha peteĩ rréi oisãmbyhýtava opa ára peve. Ha ojevale Natán rehe heʼi hag̃ua Davídpe: ‘Nde rogaygua rehe añangarekóta, ha nde guapyha ha ne goviérno oĩ hatãta opa ára g̃uarã’ (versíkulo 16). Mávapa hína upe oisãmbyhýtava ko goviérno opa ára g̃uarã? (Salmo 89:20, 29, 34-36.)

w10 1/4 20 párr. 4

Ne rréino ndopamoʼãi arakaʼeve

Jesús Nazaretgua, oúva David familiarégui. Ha ánhel Gabriel omyesakãve heʼívo: ‘Jehová omoĩta chupe rréiramo itúva David rendaguépe. Haʼe oisãmbyhýta Jacob rogayguáre opa ára g̃uarã, ha igoviérno ndopamoʼãi arakaʼeve’ (Lucas 1:32, 33, NM). Jesucrístope ndojeporavói votasión rupive, síno Ñandejaraite voi oiporavo chupe ha upéicha rupi haʼe iderécho oisãmbyhývo opa ára g̃uarã. Upéicha avei Jehová ohechauka okumpliha oprometevaʼekue Davídpe. Ñandejára promésa arakaʼeve ndopytareíri, jajeroviakuaa opa mbaʼe heʼíva katuete oñekumpliha (Isaías 55:10, 11).

w14 15/10 10 párr. 14

Ejeroviákena nde pyʼaite guive Ñandejára Rréinore

14 Upéva hína pe pákto Jehová ojapo vaʼekue David ndive (elee 2 Samuel 7:12, 16). David ogovernárõ guare Jerusalénpe, Jehová ojapo hendive peteĩ kompromíso ha oasegura chupe pe Mesías outaha ifamiliarégui (Luc. 1:30-33). Péicha Jehová omyesakã porã pe Mesías outaha rréi David desendiéntegui. Upévare haʼe orekóta “derécho legál” ogoverna hag̃ua pe Rréino Mesiánikope (Ezeq. 21:25-27, NM). Jesús rupive David goviérno ndopamoʼãi arakaʼeve. La Biblia heʼi voi: “Iñemoñare hendaguépe oguapýta opa ára” (Sal. 89:34-37). Pe Rréino Mesiániko arakaʼeve ndaikorruptomoʼãi ha umi mbaʼe porã ojehupytýva upe goviérno rupive katu núnka ndopamoʼãi.

Óro kuʼi oĩva la Bíbliape

it-2-S 1168 párr. 1

Ára paha

Balaam profesía. Umi israelita oike mboyve pe Yvy Oñepromete vaʼekuépe chupekuéra, pe proféta Balaam heʼi pe rréi moabita Balácpe: “Ejumína ha tamombeʼu ndéve mbaʼépa ko puévlo ojapóta nderehe amo gotyove [...]. Jacóbgui osẽta peteĩ estrélla, peteĩ vastón oipurúva umi rréi opuʼãta Israélgui. Ha ojokáta Moab syva, ha ojokáta umi gerréro salváhe akã” (Nú 24:14-17). Ko profesía primeroite oñekumpli rréi David rehe, haʼe hína pe “estrélla” omoĩ vaʼekue umi moabítape ipoguýpe (2Sa 8:2). Upéicharõ ko profesíape heʼívo “amo gotyove” térã ára paha, heʼise hína David oñepyrũrõ guare ogoverna. Ha jaikuaaháicha David orrepresenta kuri Jesúspe kómo Rréi. Upévare jaʼekuaa Balaam profesía oñekumplitaha avei Jesús omoĩ vove ipoguýpe iñenemigokuérape (Is 9:7; Sl 2:8, 9).

6-12 DE JUNIO

TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | 2 SAMUEL 9, 10

“David oporohayhu añete ha imbaʼeporã”

w21.11 9 párr. 7

Jasegíkena jahechauka ojupe mborayhu ifiélva

7 La odiferensiáva pe mborayhu ifiélva pe mborayhu jahechaukávagui umi persónape en henerál haʼe hína pe motivasión jarekóva. ¿Mbaʼérepa Ñandejára siervokuéra yma guare ohechauka vaʼekue mborayhu ifiélva? Umi ohechauka vaʼekue mborayhu ifiélva ningo ndojapói upéva ojapo vaʼerãgui reínte térã oñeñandúgui ovligádo, síno pórke ikorasõite guive ojapose kuri upéva. Jahechamína rréi David ehémplo. Haʼe ningo ikorasõite guive ohechaukase vaʼekue mborayhu ifiélva iñamígo Jonatánpe, jepe itúa ojukase kuri Davídpe. Heta áño omano rire jepe Jonatán, David osegi vaʼekue ohechauka chupe mborayhu ifiélva otrata porãvo itaʼýra Mefibósetpe (1 Sam. 20:9, 14, 15; 2 Sam. 4:4; 8:15; 9:1, 6, 7).

w05-S 15/5 17 párr. 11

Mbaʼe mbaʼépa ñanemboʼe Segundo de Samuel

9:1, 6, 7. David okumpli vaʼekue ipromésa. Ñande avei ñañehaʼã vaʼerã jajapo la jaʼe vaʼekue.

w11 1/7 26 párr. 3, 4

Nemboyképa sapyʼánte nde rapichakuéra?

Mefibóset ningo Jonatán raʼy vaʼekue, David amigoite. Jonatán omano mboyve ñorairõhápe ojerure Davídpe imbaʼeporã hag̃ua ifamíliandi. Upéi Davídgui oiko rire rréi, imanduʼa iñamígo heʼivaʼekuére chupe. Upérõ Mefibóset oikove gueteri. Haʼe ningo imitãrõ guare oñaksidenta, upévare opyta ndoguataporãvéi. Rehechakuaápa koʼág̃a mbaʼérepa oiméne oñandu oñemboykeha chupe?...

David otrata porãse vaʼekue Jonatán raʼýpe, upévare ogueraha chupe Jerusalénpe oiko hag̃ua ag̃ui chugui ha oheja chupe okaru hendive imesápe. Omeʼẽ avei chupe peteĩ kuimbaʼe hérava Zibá, ifamiliakuéra ha hembiguaikuéra reheve oservi ha oñangareko hag̃ua hese. Añetehápe David oñangareko porãiterei vaʼekue Mefibóset rehe. Reikuaápa mbaʼépa oiko upe rire?...

Óro kuʼi oĩva la Bíbliape

it-1-S 284

Várva

Heta puévlo yma guare oĩva Oriente gotyo, por ehémplo umi israelita, opensa vaʼekue iñimportanteha umi kuimbaʼe oheja ivárva ojerrespeta hag̃ua chupe. Pe léi oñemeʼẽ vaʼekue umi israelítape heʼi vaʼekue: “Napemoperõi vaʼerã pene akã pe ikostádope”. Upéicharõ, umi kuimbaʼe ndoipeʼái vaʼerã kuri ivárva pe hova kostádope ni ivárva púnta (Le 19:27; 21:5). Katuete ningo ojeproivi vaʼekue upéva umi israelítagui pórke oĩ vaʼekue ótro puévlo ojapóva upéicha oadora hag̃ua umi dios fálsope.

13-19 DE JUNIO

TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | 2 SAMUEL 11, 12

“Aníkena eheja umi deséo vai ipuʼaka nderehe”

w21.06 17 párr. 10

Ñande ikatu ñasẽ Satanás ñuhãgui

10 Itaryrýi rupi, rréi David hesarái umi mbaʼe Jehová omeʼẽ vaʼekuégui chupe. Por ehémplo, omeʼẽ chupe rrikésa, autorida, ha avei oipytyvõ chupe ogana hag̃ua heta gérra. David oagradese ha orrekonose vaʼekue Jehová omeʼẽ hague chupe ‘hetaiterei mbaʼe’, ha ndaikatuiha voi okontapa umíva (Sal. 40:5). Péro upéi David ou itaryrýi ha noñekontentavéi umi mbaʼe Jehová omeʼẽvare chupe. Hembireko hetáramo jepe, David oñepyrũ oĩse peteĩ tembireko ahénondi, Jehová heʼíramo jepe upéva oĩ vaiha. Upe kuña hína Bat-Seba ha iména haʼe vaʼekue Urías, pe hitita. David opensa ijehénte ha oreko rrelasión sexuál Bat-Sébandi, ha ombohyeguasu chupe. Ivaieterei ningo la David ojapo vaʼekue, péro pe ojapóva upéi ivaivéntema: ¡Haʼe ojukauka Uríaspe! (2 Sam. 11:2-15). ¿Mbaʼéiko la David oreko vaʼekue iñakãme? ¿Oimoʼãne piko raʼe Jehová ndohechamoʼãiha chupe? Jepe David oservíma vaʼekue Jehovápe heta tiémpore, haʼe ou vaʼekue itaryrýi ha oike heta akã rasýpe. Péro upéi haʼe omombeʼu la ipekádo ha oñarrepenti. ¡Ajépa oagradeseténe raʼe Jehovápe operdona haguére chupe! (2 Sam. 12:7-13).

w19.09 17 párr. 15

Ñañemoĩkena Jehová poguýpe

15 Jehová ningo omoĩ Davídpe ndahaʼéi omoakã hag̃ua ifamíliante síno avei omoakã hag̃ua Israel kompletoite. Haʼe ningo rréi vaʼekue ha oreko heta podér, péro sapyʼánte oipuru vai avei ijautorida ha tuicha opeka (2 Sam. 11:14, 15). Upéicharõ jepe ohechauka oñemoĩha Jehová poguýpe ohejávo ojekorrehi chupe. Avei haʼe oñemboʼe ipyʼaite guive (Sal. 51:1-4). Rréi David ningo iñumílde vaʼekue, upévare oasepta umi konsého omeʼẽva chupe tahaʼe kuimbaʼe térã kuña (1 Sam. 19:11, 12; 25:32, 33). Haʼe oaprende umi mbaʼe vai ojapo vaʼekuégui ha oservi porã jey Jehovápe, upéva ningo pe iñimportantevéva chupe g̃uarã.

w18.06 17 párr. 7

Jahejákena Jehová Léi ha umi prinsípio togia ñane konsiénsia

7 Ndajajapóiramo Ñandejára Léi heʼíva katuete oho vaíta ñandéve. Péro natekotevẽi ningo jahasa asy raẽ ñaaprende hag̃ua mbaʼépa iporã ha mbaʼépa ivai. Ikatu ñaaprende umi mbaʼe vai ojapo vaʼekuégui Ñandejára siervokuéra yma guare. Umi rreláto ningo jatopa la Bíbliape. Proverbios 1:5 heʼi: “Pe persóna iñarandúva ohendu koʼã konsého ha oaprendeseve”. Umi konsého ningo ou Ñandejáragui, upévare ndaipóri ótro konsého iporãvéva umívagui. Por ehémplo, epensamína mbaʼeichaitépa osufri kuri David naiñeʼẽrendúi haguére Jehovápe oñeno rupi Bat-sébandi (2 Sam. 12:7-14). Jalee jave ko experiénsia, iporã ñañeporandu: “¿Mbaʼéichapa David ikatúta kuri ojehekýi koʼã provlémagui? ¿Mbaʼépa che ajapóta ajecháramo koʼãichagua situasiónpe? ¿Ajerétapa cherekovai David ojapo haguéicha, térãpa adiparáta upe situasióngui José ojapo haguéicha?” (Gén. 39:11-15). Jajepyʼamongeta porã vaʼerã mbaʼe konsekuénsiapa ogueru pe pekádo, péicha ñaiméta desidído jajapo hag̃ua la Biblia heʼíva: “Ndapechaʼéi vaʼerã umi mbaʼe ivaívare”.

Óro kuʼi oĩva la Bíbliape

w07 1/10 13 párr. 11

‘Pende ru yvagapegua oporoporiahuvereko’

11 David ha Bat-seba oikotevẽvaʼekue oñeperdona raẽ hembiapo vaikuére oñembovevyive hag̃ua chupekuéra ikastígo. Umi hués Israelgua pópe noĩri ojapo hag̃ua upéva. Jehová ohejárire ipopekuéra, haʼekuéra ojukaukavaʼerãmoʼã David ha Bat-sébape Léipe heʼiháicha. Jehová ohechakuaa rupi pe pákto ojapovaʼekue David ndive, ohecha ikatútapa oñeperdona chupekuéra (2 Samuel 7:12-16). Upéicha rupi, pe Hués tuichavéva ha oikuaapáva ñande pyʼapýpe oĩva, ohusga pe oikovaʼekue (Génesis 18:25; 1 Crónicas 29:17). Ñandejára añoite oikuaa porã vaʼekue David pyʼapýpe oĩva, ohechakuaa oñembyasyha ikatu hag̃uáicha operdona chupe.

w12 15/11 22, 23 párr. 9, 10

¿Mbaʼépa jahupyty Jehová ñaneperdona haguére?

9 David oikove aja pukukue heta ohasa asy opeka rupi ha Jehová ndoipeʼái chugui umi provlemaita ohupytýva ofalla haguére. Upéicharõ jepe, operdona chupe ohechágui ‘ojepyʼapy ha ojejopy asyha’, ha oñearrepentiha ipyʼaite guive (elee Salmo 32:5; Sal. 51:17). Ñandejára Ipuʼakapáva oikuaa porã mbaʼépa omomýi peteĩ persónape opeka hag̃ua. Upévare oheja rangue yvypóra ohusga David ha Bat-sébape heko vai haguére, haʼete voi oñenkarga upe situasión rehe. Ha pe Léi omandárõ jepe ojejukavaʼerãha umi oporomoakãratĩvape, Jehová oiporiahuvereko chupekuéra (Lev. 20:10). Tiémpo rire onase Salomón, David ha Bat-seba família, ha ogoverna Israel itúva rendaguépe (1 Crón. 22:9, 10).

10 Oiméne Jehová operdona avei Davídpe imanduʼágui oiporiahuvereko hague Saúlpe (1 Sam. 24:4-7). Jehová ñandetrata ñande jatrataháicha ótrope. Jesús heʼivaʼekue voi: “Ani pehusga pende rapichápe, ha Ñandejára napendehusgamoʼãi avei. Cháke peẽ peporohusgaháicha pejehusgáta avei, ha pe medída peiporúva pende rapicháre ojeporúta avei penderehe” (Mat. 7:1, 2, NM). Jehová ikatu operdona ñande pekádo, taivai jepe raʼe pe ñemoakãratĩ térã asesinátoicha. ¡Ajépa ñandepyʼaguapyete japytávo! Péro ikatu hag̃uáicha Jehová ojapo upéva, tekotevẽ ñaime ñaporoperdona hag̃uáicha, ñarrekonose Jehová renondépe jajavy hague ha jahechauka ñakambiaha. Peteĩ hembiapo vaíva oñearrepentíramo ipyʼaite guive, opytáta “ipiroʼy” Jehová operdonágui chupe (elee Hechos 3:19).

20-26 DE JUNIO

TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | 2 SAMUEL 13, 14

“Umi mbaʼe vai oikóva Amnón opensa rupi ijehénte”

it-1-S 34

Absalón

Ojejuka Amnónpe. Absalón oreko vaʼekue peteĩ iñermána iporãitereíva hérava Tamar. Ha Amnón, haʼéva Absalón médio ermáno majór, ou itavyete hese. Peteĩ vuélta, Amnón oñembohasy guaʼu ha ojerure Tamar oho hag̃ua hendápe okosina hag̃ua chupe álgo. Upépe haʼe ojaprovecha ha oviola Tamárpe. Amnón iñakãvaiete kuri Tamar rehe péro upéi ou ndaijaʼeiete hese, odespresia chupe ha omosẽ chupe hógagui. Upémarõ, Tamar omoĩ tanimbu iñakãre ha omondoro pe ijao espesiál omondéva umi rréi rajykuéra haʼéva vírhen. Péicha otopa hese iñermáno Absalón. Haʼe ensegída opilla la oiko vaʼekue ha osospecha Amnónre, provávlemente ohechakuaáma vaʼekue voi haʼe itavyeteha Tamar rehe. Péro Absalón heʼi iñermánape anínte hag̃ua omombeʼu la oiko vaʼekue ha ogueraha chupe hógape oiko hag̃ua upépe (2Sa 13:1-20).

w17.09 5 párr. 11

Jajapókena tekotevẽva guive jajejokokuaa hag̃ua

11 La Biblia omombeʼu oĩ hague umi ndojokokuaáiva umi deséo vai, ha avei mbaʼépa oiko hesekuéra upe haguére. Oiméramo nde rehasa hína Kimberly ohasa vaʼekue, epensa pe mitãrusu ivýrovare oñeʼẽha Proverbios kapítulo 7. Epensa avei Amnón ojapo vaʼekuére ha mbaʼépa oiko hese upe haguére (2 Sam. 13:1, 2, 10-15, 28-32). Tuakuéra ikatu oanalisa ifamiliakuérandi koʼãichagua rreláto ojapo jave ijestúdio de família. Péicha oipytyvõta chupekuéra ikatu hag̃uáicha ojejokokuaa ha odesidi porã.

it-1-S 34 párr. 6

Absalón

Ohasa rire 2 áño, og̃uahẽ pe tiémpo oñeñapĩháme umi ovecha. Umi hénte ojapómi vaʼerã peteĩ fiésta upe díape. Upémarõ Absalón oorganisa peteĩ karuguasu Baal-Hazórpe, opytáva 22 kilómetrorupi Jerusaléngui, nórte gotyo. Ha oinvita rréi Davídpe ha itaʼyrakuérape. David oavisa kuri ndohomoʼãiha, entónse Absalón oinsisti chupe omondo hag̃ua hendaguépe itaʼýra ypykue Amnónpe (Pr 10:18). Pe fiésta aja, Amnón oñepyrũvo “opukapa rei hoʼu haguére víno”, Absalón omanda isiervokuérape ojuka hag̃ua Amnónpe. Oiko rire upéva, umi ótro David raʼykuéra opuʼã ha oho jey Jerusalénpe. Absalón katu oho okañy Guesúrpe, opytáva mar de Galilea éste gotyo, ogovernahápe ijavuélo sirio (2Sa 13:23-38). Péicha oñepyrũ oñekumpli la heʼi vaʼekue proféta Natán. Haʼe heʼi vaʼekue David rógape ‘tódo el tiémpo oĩtaha provléma’ (2Sa 12:10).

Óro kuʼi oĩva la Bíbliape

ypq 7 párr. 2-5

¿Mbaʼére piko ajepyʼapyeterei che píntare?

La iñimportantevéva añetehápe ndahaʼéi hína ñane pínta, síno umi mbaʼe jarekóva ñande pyʼapýpe. Por ehémplo, emañamína mbaʼépa heʼi la Biblia rréi David raʼýre, hérava Absalón: “Israélpe ndaipóri ótro kuimbaʼe iporãva Absalón iporãháicha. Ipy guive iñakã meve ndaipóri mbaʼeve ivaíva hese” (2 Samuel 14:25, TNM).

Péro la Biblia heʼi avei Absalón rehe oñemombaʼeguasueterei hague ha oipota hague umi mbaʼe nokorrespondéiva chupe. Haʼe ningo iñañaiterei, itraisionéro ha oporojuka vaʼekue.

Upévare la Biblia omeʼẽ ñandéve koʼã konsého: “Peñemonde vaʼerã teko pyahúgui” (Colosenses 3:10). “Peñemoporã jave, ani pepenaiterei pene píntare [...]. Iñimportanteve hína pemoporã perekóva pende pyʼapýpe” (1 Pedro 3:3, 4).

Añetehápe ningo ndaivaíri la ñaneporãse, péro la iñimportantevéva hína mbaʼeichagua persónapa ñande. La hénte imanduʼa porã hag̃ua ñanderehe iñimportanteve hína ñandekalida ha ñanembaʼeporã. Peteĩ mitãkuña hérava Felicia heʼi: “La hénte ningo oguerohoryeterei ohechávo peteĩ persóna iporãva, péro reipotáramo la hénte siémpre imanduʼa porã nderehe, reguereko vaʼerã umi kualida iporãva”.

27 DE JUNIO AL 3 DE JULIO

TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME | 2 SAMUEL 15-17

“Absalón ou irrevélde oñemombaʼeguasu rupi”

w16.02 28 párr. 10

Jasegíkena Jehová siervokuéra yma guare ehémplo

10 Absalón ningo rréi David raʼy. Péro haʼe naiñumíldei ha upévare ndorrespetái Jehovápe. Oikuaáramo jepe Jehová oiporavo hague itúape rreirã, haʼe oipeʼase chugui ipuésto. Upévare “ojapouka peteĩ kárro, ha 50 kuimbaʼe oho henonderã” (2 Sam. 15:1, NM). Avei okonvense heta isrraelítape oapoja hag̃ua chupe. Upéi katu oñehaʼã ojuka itúape (2 Sam. 15:13, 14; 17:1-4).

w12 15/7 13 párr. 5

Jaservíkena Ñandejára oporomosãsóvape

5 La Bíbliape oĩ heta ehémplo ohechaukáva ñane amigokuéra ikatuha ñandegueraha vai. Ñañeʼẽmi Absalón rehe, David raʼy. Haʼe ningo peteĩ kuimbaʼe neporãva. Péro Satanás ojapo haguéicha, ou itaryrýi ha oipeʼase itúvagui igoviérno omanda hag̃ua hendaguépe. Upémarõ Absalón oñehaʼã oñemoĩ porã umi isrraelíta ndive ha heʼi chupekuéra pe rréi ndojepyʼapyiha hesekuéra. Ojapo haguéicha Satanás pe hardín de Edénpe, Absalón oiko guaʼu pe ipyʼaporãvaramo ha oñeʼẽ vai itúva rehe (2 Sam. 15:1-5).

it-1-S 1113

Hebrón

Tiémpo rire, David raʼy hérava Absalón, oho jey vaʼekue Hebrónpe ha upe siuda guive oñepyrũ ojapo la oplanea vaʼekue oipeʼa hag̃ua itúagui igoviérno. Péro nosẽi vaʼekue ijidéape (2Sa 15:7-10). Ikatu oime Absalón oelehi rakaʼe ko siuda omoñepyrũ hag̃ua la iplán pórke ko siuda ymave haʼe vaʼekue Judá kapitál ha upévare iñimportánte vaʼekue. Térã ikatu oime Absalón odesidi oho upépe pórke ko siudápe onase vaʼekue. Kon el tiémpo, David niéto hérava Rehoboam omopuʼã jey vaʼekue Hebrón (2Cr 11:5-10). Babilonia ojagarra rire Judá ha umi ojegueraha vaʼekuépe ou jeýrõ guare ipuévlope, algúno umívagui oho vaʼekue oiko Hebrónpe (Quiryat-Arbá) (Ne 11:25).

Óro kuʼi oĩva la Bíbliape

w18.08 6 párr. 11

¿Reikuaa porãpa la oiko vaʼekue?

11 Sapyʼánte ikatu avei ojeʼe ñanderehe peteĩ mbaʼe ndasiertopáiva, ha upéva ikatu hasy asy ñandéve. Ñapensamína mbaʼépa oiko vaʼekue Mefibóset rehe. Rréi David omeʼẽ vaʼekue chupe entéro yvy oreko vaʼekue Saúl, haʼéva Mefibóset avuélo (2 Sam. 9:6, 7). Péro upéi Davídpe oñemombeʼu Mefibóset opuʼã hague ikóntrape. Pe rréi oaverigua mboyve siértopa la oñemombeʼúva chupe, odesidi oipeʼapaite Mefibósetgui ijyvy (2 Sam. 16:1-4). Upe rire David oñemongeta Mefibóset ndive, ha upépe ohechakuaa ojavy hague. Upévare omeʼẽ jey chupe unos kuánto ijyvy (2 Sam. 19:24-29). David oñehaʼãrire oikuaa raẽ la oiko vaʼekue, Mefibóset ndosufríri vaʼerãmoʼã kuri inhústamente.

    Guaranimegua puvlikasionkuéra (2000-2026)
    Emboty sesión
    Emoñepyrũ sesión
    • guarani
    • Ekomparti
    • Configuración
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ojejeruréva reipuru hag̃ua
    • Política de privacidad
    • Privacidad
    • JW.ORG
    • Emoñepyrũ sesión
    Ekomparti