VIVLIOTÉKA OĨVA INTERNÉTPE Watchtower
Watchtower
VIVLIOTÉKA OĨVA INTERNÉTPE
guarani
ã
  • ã
  • ẽ
  • ĩ
  • õ
  • ũ
  • ỹ
  • g̃
  • ʼ
  • ñ
  • BIBLIA
  • PUVLIKASIONKUÉRA
  • RREUNIONKUÉRA
  • mwbr25 noviembre páh. 1-12
  • Rreferénsia ojepurútava rreunionhápe Mbaʼéichapa Jaiko ha Japredika vaʼerã

Ko párte ndorekói gueteri ni peteĩ vidéo.

Rombyasyeténgo, péro ndaikatúi ojehechauka ko vidéo.

  • Rreferénsia ojepurútava rreunionhápe Mbaʼéichapa Jaiko ha Japredika vaʼerã
  • Rreferénsia ojepurútava rreunionhápe Mbaʼéichapa Jaiko ha Japredika vaʼerã (2025)
  • Subtítulo
  • 3-9 DE NOVIEMBRE
  • 10-16 DE NOVIEMBRE
  • 17-23 DE NOVIEMBRE
  • 24-30 DE NOVIEMBRE
  • 1-7 DE DICIEMBRE
  • 8-14 DE DICIEMBRE
  • 15-21 DE DICIEMBRE
  • 22-28 DE DICIEMBRE
  • 29 DE DICIEMBRE AL 4 DE ENERO
Rreferénsia ojepurútava rreunionhápe Mbaʼéichapa Jaiko ha Japredika vaʼerã (2025)
mwbr25 noviembre páh. 1-12

Rreferénsia ojepurútava rreunionhápe Mbaʼéichapa Jaiko ha Japredika vaʼerã

© 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania

3-9 DE NOVIEMBRE

TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME EL CANTAR DE LOS CANTARES 1, 2

Peteĩ istória oñeʼẽva pe amór verdadérore

w15 15/1 30 párr. 9, 10

Pe amór verdadéro ndopái arakaʼeve

9 Pe matrimónio ndahaʼéi peteĩ kontráto reínte. Umi omendáva ojoayhu vaʼerã. Péro, ¿mbaʼeichagua mborayhúpa ohechauka vaʼerã ojupe? Pe mborayhu la Biblia heʼíva jahechauka vaʼerãha opaichagua persónape (1 Juan 4:8). Avei pe mborayhu ñañandúva ñane famíliare ha ñane amigokuérare (Juan 11:3). Ha pe mborayhu oñandúva ojuehe peteĩ kuña ha peteĩ kuimbaʼe (Prov. 5:15-20). Ména ha tembireko ohechauka vaʼerã koʼã diferénte kláse de amór, tahaʼe ojapóva ha heʼíva rupive. Aníkena aipo penerembiapoiterei haguére ndapejapói upéicha. Ikatu hag̃uáicha pevyʼa ha peneunidove, siémpre penekariñóso vaʼerã oñondive. Oĩ umi país tuvakuérante voi odesidihápe mávarepa omendáta ifamília ha oñenkarga pe kasamiéntore. Heta vése pe nóvio ha pe nóvia ni ndojokuaaporãi omenda mboyve. Péro haʼekuéra oñehaʼãramo ojokuaave ohóvo ha ikariñóso oñondive, mbeguekatúpe oñemoag̃uíta ojuehe ha ojoayhuvéta.

10 ¿Mbaʼépa ohupytýta avei umi matrimónio ohechaukáramo ojoayhuha? Pe purahéipe, Salomón omombeʼu oikuaveʼẽ hague pe sulamítape “adórno de óro ojeguapáva plátape” ha omoñeʼẽmba hague pe kuñataĩme. Heʼi chupe ‘iporãha jasýicha, ha omimbiha kuarahýicha’ (Cant. de Cant. 1:9-11, NM; 6:10). Péro pe kuñataĩ nomyengoviái inóviope, oĩrõ jepe hikuái mombyry ojuehegui. ¿Mbaʼépa oipytyvõ chupe ani hag̃ua otraisiona hembiayhúpe? Haʼe voi omombeʼu (elee El Cantar de los Cantares 1:2, 3). Pe sulamíta imanduʼa mbaʼe mbaʼépa heʼi vaʼekue inóvio, ha upéva okonsola chupe. Ko kuñataĩme g̃uarã umi palávra oipuru vaʼekue hembiayhu “iporãve vínogui” ha ombopyʼarory chupe. Opensávo umi mbaʼére, haʼete voi omoĩva iñakãre perfúme hyakuã asýva (Sal. 23:5; 104:15). Péicha avei, ména ha tembireko pyʼỹinte heʼi vaʼerã ojupe mbaʼeichaitépa ojoayhu. Ha imanduʼávo umi mbaʼe porãita heʼi vaʼekuére ojupe, térã umi mbaʼe porã ohasa vaʼekuére oñondive, katuete ojoayhuvéta.

Óro kuʼi oĩva la Bíbliape

w15 15/1 31 párr. 11

Pe amór verdadéro ndopái arakaʼeve

11 Umi kristiáno omendaséva ikatu avei oñevenefisia El Cantar de los Cantáresgui. Jaikuaaháicha, Salomón heta oiko vaʼekue pe kuñataĩ rapykuéri, péro haʼe ni michĩmi noñeinteresái hese, ha omombeʼu voi upéva umi kuña ombaʼapóvape pe palásiope. Heʼi chupekuéra: “Ani pechemboliga aporohayhu hag̃ua. Pévako che añandu vaʼerã og̃uahẽ vove itiémpo” (Cant. de Cant. 2:7, NM; 3:5, NM). ¿Ñantendépa hína mbaʼépa heʼise upéva? Ndovaleiha ñañepyrũ jajegusta oimeraẽ persónare ñamakanea hag̃ua reínte. Kristianokuéra omendaséva tekotevẽ ipasiénsia, ha ohaʼarõ vaʼerã ojuhu peve peteĩ persóna ikatútava ohayhu ipyʼaite guive.

10-16 DE NOVIEMBRE

TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME EL CANTAR DE LOS CANTARES 3-5

¿Mbaʼérepa iñimportánte ñane korasõ porã?

w15 15/1 30 párr. 8

Pe amór verdadéro ndopái arakaʼeve

8 Péro ndahaʼéi oñeʼẽva hikuái pe apariénsia físikarente, síno oguerohory avei hembiayhu kualida. Por ehémplo, pe ovecharerekua omombeʼu mbaʼeichaitépa pe kuñataĩ hory umi héntendi (elee El Cantar de los Cantares 4:7, 11). Upévare heʼi chupe: “¡Eíra heʼẽvéva pe ne rembégui osyry che rembiayhu! ¡Kamby ha eíra upe nde juru!”. Añetehápe ningo pe eirete oĩva panálpe heʼẽve hína pe oñeguenohẽma vaʼekuégui ipanálgui. Ha pe kariaʼýpe g̃uarã, inóvia heʼíva haʼete voi kamby ha eirete heʼẽ asýva. Upévare jaʼekuaa oñeʼẽ hague inóvia kualidáre heʼírõ guare chupe: “¡Ne porã che rembiayhu, nde py guive ne akã meve! Ndaipóri nembojojaha”.

w15 15/1 32 párr. 15

Pe amór verdadéro ndopái arakaʼeve

15 (Elee El Cantar de los Cantares 4:12.) ¿Mbaʼérepa pe ovecharerekua heʼi inóviare ojoguaha ‘peteĩ yvotyty oñemongorávape’? Peteĩ hardín oñamuralláva noĩri aviérto oimeraẽ héntepe g̃uarã. Ikatu hag̃uáicha ojeike peichagua hardínpe, oñekotevẽ pe lláve oavríva pe okẽ. Pe sulamíta ojogua peichagua hardínpe, ha inóvio añoite oreko pe lláve, térã haʼe añoite oĩ ikorasõme. Péro Salomónpe g̃uarã pe kuñataĩ haʼete voi peteĩ “murálla”, ndahaʼéi peteĩ “okẽ” ojavríva oimeraẽvape (Cant. de Cant. 8:8-10, NM). Péicha avei umi kristiáno oĩva de nóvio ndoikói vaʼerã omakaneaʼi ótra persónandi.

w13 15/1 19 párr. 10

Akóinteke ñañemoag̃ui Jehováre

10 Iporãramo jepe jajepyʼapy ñane píntare, ndovaléi jahasa la rrája. Oĩ umi ojapóva opa mbaʼe rei ani hag̃ua ojekuaa hese ijedamaha ohóvo. Péro, ¿mbaʼépa heʼi la Biblia? ‘Akãrague morotĩ ombojegua karaiete ha kuñakarai akã, oĩramo hustísia rapépe’ (Prov. 16:31, ÑÑB). Upéicharõ ndaivaíri ojekuaa ñane akãrague morotĩha ni ñanderovachaʼĩha. Koʼã mbaʼe ikatu ohechauka ñaneakãguapyha, jaikuaamaha heta mbaʼe ha jarekoha heta mbaʼe porã ñande pyʼapýpe. Jehová ñanderecha upéicha ha ñande ñapensavaʼerã avei haʼe opensaháicha (elee 1 Pedro 3:3, 4). ¿Iporãnepa upéicharõ jajeopera térã jajapouka tratamiénto ipeligrósova ñanepínta porãve hag̃uánte? Ñanemanduʼáke, tahaʼe haʼéva ñande eda, ñanderasy térã ñaneresãiramo, la añetehápe ñanemoporãva hína: pe vyʼa oúva Jehovágui (Neh. 8:10). Pe múndo pyahúpe añoite ñanemitã jeýta ha ñaneresãita opa árare (Job 33:25; Is. 33:24). Péro nog̃uahẽi aja upéva, jasegivaʼerã ñanearandu ha jajerovia ikatu hag̃uáicha akóinte ñaime Jehová ykére ha jajapo ikatúva guive iservísiope opa árape (1 Tim. 4:8).

Óro kuʼi oĩva la Bíbliape

mwb16.11 8, rrekuádro

Pe sulamíta omoĩ ehémplo porã enterovépe g̃uarã

¿Mbaʼe ehémplopa omoĩ pe sulamíta Jehová siervokuérape?

2:7; 4:12

• Ohaʼarõ ojuhu peve peteĩ persóna ikatútava ohayhu ipyʼaite guive.

• Haʼe nopenái umi hapichakuéra omboligárõ guare chupe ojegusta hag̃ua ótrore.

• Haʼe iñumílde, ndaijejapói ha hekoporã vaʼekue.

• Haʼe ndojapói vaʼekue káso peteĩ kuimbaʼére oikuaveʼẽ haguérente chupe “adórno de óro ojeguapáva plátape” ha omoñeʼẽmba haguére chupe.

17-23 DE NOVIEMBRE

TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME EL CANTAR DE LOS CANTARES 6-8

Toiko ndehegui peteĩ murálla ha ani peteĩ okẽ

w15 15/1 32 párr. 15, 16

Pe amór verdadéro ndopái arakaʼeve

15 (Elee El Cantar de los Cantares 4:12.) ¿Mbaʼérepa pe ovecharerekua heʼi inóviare ojoguaha ‘peteĩ yvotyty oñemongorávape’? Peteĩ hardín oñamuralláva noĩri aviérto oimeraẽ héntepe g̃uarã. Ikatu hag̃uáicha ojeike peichagua hardínpe, oñekotevẽ pe lláve oavríva pe okẽ. Pe sulamíta ojogua peichagua hardínpe, ha inóvio añoite oreko pe lláve, térã haʼe añoite oĩ ikorasõme. Péro Salomónpe g̃uarã pe kuñataĩ haʼete voi peteĩ “murálla”, ndahaʼéi peteĩ “okẽ” ojavríva oimeraẽvape (Cant. de Cant. 8:8-10, NM). Péicha avei umi kristiáno oĩva de nóvio ndoikói vaʼerã omakaneaʼi ótra persónandi.

16 Peteĩ díape pe ovecharerekua oinvita inóviape osẽ hag̃ua oguata hendive. Péro pe kuñataĩ ermanokuéra ndohejái chupe oho, upéva rangue omondo iñermánape oñangareko hag̃ua pe parraltýre. ¿Mbaʼérepa ojapo hikuái upéva? Ndahaʼéi odeskonfia haguére hese. Haʼekuéra nopensavaíri hesekuéra, síno hakateʼỹnte iñermánare ha oprotehese chupe hikuái ani hag̃ua upeichahágui oñepresenta peteĩ tentasión (Cant. de Cant. 1:6; 2:10-15). ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende ko ehémplogui? Umi oĩva de nóvio ojekuida vaʼerã ani hag̃ua omongyʼa inoviásgo Jehová renondépe. Upéva heʼise tekotevẽha oñeñangareko ani hag̃ua oñemoĩ hikuái peteĩ situasión ikatutahápe hoʼa pe tentasiónpe. Por ehémplo, ndovaléi opyta hikuái haʼeño ndaiporihápe avave. Ha ndaivaíriramo jepe ikariñóso oñondive, ojasegura vaʼerã ndojapoiha mbaʼeve oheja vaítava chupekuéra Jehová renondépe.

yp2 kap. 5

¿Añemantene vaʼerãpa vírhen amenda mboyve?

Upéicharõ, ¿mbaʼépa rejapóta sapyʼánte reñandúramo pe deséo ereko hag̃ua rrelasión sexuál? Tekotevẽ reaprende rekontrola pe deséo. Ejerure Jehovápe tomeʼẽ ndéve ijespíritu, ha upéva nepytyvõta rejejokokuaa hag̃ua (Gálatas 5:22, 23). Ani nderesarái Jehová ‘núnka ndojokomoʼãiha mbaʼeve iporãva umi iñeʼẽrendúvagui’ (Salmo 84:11). Jorge heʼi: “Sapyʼánte apensáramo ndahaʼemoʼãiha la ivaietereíva arekóramo rrelasión sexuál amenda mboyve, chemanduʼa upéva chereja vaietereitaha Ñandejára renondépe. Aime segúro ndaiporiha mbaʼeve iporãvéva pe amista arekóvagui Jehovándi, ha ni mbaʼevéicharõ ndaperdeséi upéva”.

Upéicharõ, oiméramo nde vírhen gueteri, ndaipóri reñeñandu vai hag̃ua térã retĩ hag̃ua upe haguére. Umi persóna hekovai térã hekokyʼáva la otĩ vaʼerã, pórke upéva operhudika ha omongyʼa chupekuéra opavave renondépe. Upévare, aníkena reheja ko múndo ogueroviaka ndéve iporãvetaha nerepenáiramo la Biblia heʼívare. Añetehápe, reñemantenéramo vírhen remenda peve rehupytýta hetaiterei mbaʼe porã. Por ehémplo upéicha rekuidáta hína nde salúre, nderejapomoʼãi peteĩ mbaʼe repytátava rembyasyeterei, ha iñimportanteveha, reime porãta Ñandejára ndive.

yp2 33

Ehémplo porã: Pe Sulamita

Pe sulamita oikuaa vaʼekue oñatende porã vaʼerãha oelehi hag̃ua mávarepa ojegustáta. Upévare heʼi iñamigakuérape: “Ani peiko chemboliga aporohayhu hag̃ua. Oikótarõ álgo, ijeheguínte oiko vaʼerã”. Haʼe oikuaa porã umi mbaʼe oñandúva ikatuha ipuʼaka hese ha ogueraha vai chupe. Avei iñamigakuéra omboligaitereíramo chupe haʼe ikatu opena hesekuéra ha oelehi vai imenarã. Oikuaa porã avei ndaikatumoʼãiha odesidi porã opermitíramo umi mbaʼe oñandúva odomina chupe. Upévare haʼe odesidíma mbaʼépa ojapóta ha oikuaauka voi upéva (El Cantar de los Cantares 8:4, 10).

¿Reñehaʼãpa nde avei neakãguapy pe sulamítaicha? Por ehémplo, ¿reñehaʼãpa repensa porã umi mbaʼe rejapótava ha nderehejái nedomina umi mbaʼe reñandúva? (Proverbios 2:10, 11). Ikatu hína oĩ ótra persóna nemboligáva rejegustáma hag̃ua nemitãiterei reheve térã nde voi rejaposéma upéva. Ñamoĩ chupe rehechaha peteĩ mitãrusu ha mitãkuña ojepaseáva oikóvo ojopóre, ¿mbaʼéichapa nde reñeñandu upéicha jave? ¿Eipotaitereímapa avei ne irũrã? ¿Reaseptánepa peteĩ persónape haʼéramo jepe ótro rrelihionpegua? Pe sulamita ohechauka vaʼekue iñakãguapyha oelehítarõ guare iñirũrã, ¡ha nde avei ikatu rejapo upéicha!

Óro kuʼi oĩva la Bíbliape

w15 15/1 29 párr. 3

Pe amór verdadéro ndopái arakaʼeve

3 (Elee El Cantar de los Cantares 8:6.) ¿Mbaʼérepa Salomón heʼi pe mborayhu haʼeha “peteĩ tata rendy oúva Jehovágui”? Ñandejára ñandeapo vaʼekue ijoguaháramo, upéicha rupi ñande yvypóra avei ikatu japorohayhu ñande pyʼaite guive (Gén. 1:26, 27). Adán ohechárõ guare primera ves Évape, ovyʼaiterei voi ha ojapo peteĩ poesía. Eva avei ovyʼaiterei ha pyaʼe ojepokuaa Adánre. Ha upéva ndajahecharamói, pórke Eva ningo Adán kostílla pehengue voi (Gén. 2:21-23). Jahechaháicha, Ñandejára ojapo yvypórape oporohayhu hag̃uáicha, ha upéicha rupi kuña ha kuimbaʼe ikatu siémpre ojoayhu.

24-30 DE NOVIEMBRE

TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME ISAÍAS 1, 2

Esperánsa umi ‘henyhẽvape g̃uarã mbaʼe vaígui’

ip-1 14 párr. 8

Peteĩ Túa itaʼyrakuéra irrevéldeva

8 Isaías osegi omeʼẽ imensáhe ipohyietéva ha heʼi umi Judaguápe: “Cháke oho vaíta peẽme, peẽ ningo peteĩ puévlo pekadór ha penerenyhẽ mbaʼe vaígui. Pende tuakuéra ningo iñañaiterei vaʼekue ha peẽ ivaívante voi pejapo. Ndaperrespetái Israel Járape, peñemomombyry Jehovágui ha peñemolómo chugui” (Isaías 1:4). Umi mbaʼe vai ojejapóva ikatu ojoʼa ohóvo ha oiko chugui peteĩ kárga ipohýiva. Abrahán tiémpope Jehová heʼi vaʼekue “mbaʼeichaitépa hembiapo vai” umi hénte oikóva Sodoma ha Gomórrape (Génesis 18:20). Ha upéicha avei umi hénte oikóva Judápe, pórke Isaías heʼi hesekuéra ‘henyhẽha mbaʼe vaígui’. Ha heʼive hesekuéra ‘ituakuéra iñañaiterei hague ha ivaívante ojapoha hikuái’. Añetehápe umi Judagua haʼete voi umi taʼýra delinkuénte. Haʼekuéra ‘oñemolómo’ Jehovágui, térã heʼiháicha pe versión Dios Habla Hoy, “oheja” hikuái Itúape.

w25.02 10 párr. 9

¿Mbaʼépa heʼise Jehová ñaneperdonáma hague?

9 Jesús sakrifísio rupive, Jehová ikatu operdona umi pekadór oñarrepentívape. ¿Mbaʼéichapa haʼe ojapo upéva? La Biblia heʼi Jehová haʼeteha voi omopotĩva térã oipeʼáva pe máncha haʼéva pe pekádo. Upéicha rupi pe opekáva opyta ipotĩ jey Ñandejára renondépe (Sal. 51:7; Is. 4:4; Jer. 33:8). Jehová voi omombeʼu mbaʼéichapa ñanepytyvõ ikatu hag̃uáicha ñanepotĩ. Haʼe heʼi: “Pende pekadokuéra pytãramo jepe tuguýicha, opytáta morotĩ asy pe niéveicha. Pene rembiapo vai pytãitéramo jepe pe yvy pytãicha, opytáta morotĩ asy pe lánaicha” (Is. 1:18). Jaikuaaháicha ningo ijetuʼueterei jaipeʼa peteĩ máncha pytãitéva peteĩ ao morotĩgui. Péro ko ehémplo rupive, Jehová oaseguraite ñandéve ñanemopotĩeteha, ha upéicha ni umi máncha rapykuere ndopytái ñanderehe.

Óro kuʼi oĩva la Bíbliape

rr kap. 13 párr. 16, 17

‘Ere mbaʼéichapa pe témplo’

16 Ikatu hag̃uáicha pe adorasión oñemeʼẽva Jehovápe oreko jey pe lugár okorrespondéva chupe, upéva oñemoĩ vaʼerã peteĩ lugár ijyvatévape. Mas de 100 áño upe mboyve, proféta Isaías oskrivi vaʼekue espíritu sánto rupive: “Umi ára pahápe, pe montáña oĩháme Jehová róga oñemohenda ha isegúro porãta umi montáña ruʼã ári ha ijyvatevéta umi sérrogui” (Is. 2:2). Isaías ningo oprofetisa vaʼekue pe adorasión oñemeʼẽva Jehovápe ipotĩ jeytaha ha oñemoĩtaha peteĩ lugár ijyvatévape, oñemoĩramoguáicha umi montáña ruʼã ári. ¿Mbaʼéichapa okonfirma upéva pe visión Ezequiel ohecha vaʼekue? ¿Moõpa oĩ raʼe Jehová róga Ezequiel visiónpe? Oĩ “peteĩ montáña ijyvatetereíva ári” (Ezeq. 40:2). Péicha Ezequiel visión ohechauka oñemeʼẽ jeytaha Jehovápe pe adorasión haʼe omereséva.

17 Jahechamína mbykymi umi mbaʼe Ezequiel ohecha ha ohendu vaʼekue, jatopáva kapítulo 40 guive 48 peve. Haʼe ohecha peteĩ ánhel omediha umi okẽ, pe murálla, umi korapy ha pe témplo (Ezeq. 40-42). Upéi oiko peteĩ mbaʼe ndaijojaháiva: ¡Jehová podér omimbipáva og̃uahẽ pe témplope! Jehová oñemoñeʼẽ ha heʼi mbaʼépa ojapo vaʼerã ipuévlo naiñeʼẽrendúiva, umi saserdóte ha umi kuimbaʼe oporomoakãva (Ezeq. 43:1-12; 44:10-31; 45:9-12). Ezequiel ohecha peteĩ rrío osyrýva pe témplo guive, oporomoingovéva ha ogueraháva vendisión umi lugár ohasahárupi og̃uahẽ meve pe Mar Muértope (Ezeq. 47:1-12). Upéi ohecha pe yvy ojedividiha diferénte pártepe, ha pe lugár ojeadorahápe Jehovápe oĩ mbytetépe (Ezeq. 45:1-8; 47:13–48:35). ¿Mbaʼépa heʼise entéro koʼã mbaʼe? Umíva ohechauka porã Jehová oaseguraiteha ipuévlope ojeadora jeytaha chupe añoiténte ha oñembotuicha jeytaha pe adorasión. Ipresénsia rupive haʼe ovendesíta pe óga ojeadorahápe chupe, ha umi vendisión ýicha osyrýta pe témplogui, oporomongueráta, omeʼẽta vída ha pyʼaguapy pe yvy oñembopyahu jeýtavape.

1-7 DE DICIEMBRE

TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME ISAÍAS 3-5

Jehová omerese ha ohaʼarõ voi ipuévlo iñeʼẽrendu chupe

w06 15/6 18 párr. 1

“Eñangarekomína ko parraltýre”

Isaías okompara Israélpe peteĩ parraltýre mbeguekatúpe oprodusíva “parrál ivaíva” (Isaías 5:2, 7). Umi parrál ivaíva michĩve umi parrál oñeñotỹ vaʼekuégui, upévare ichapĩve ha semíllante voi oreko. Koʼã parrál vai ndoikói ojejapo hag̃ua víno ni la hénte hoʼumi vaʼerã. Upévare ikatu oñekompara hese pe nasión apóstata oprodusíva inhustísia oprodusi rangue umi mbaʼe iporãva. Pe oñotỹ vaʼekue ko parrál ndorekói la kúlpa ndoprodusiporãi haguére. Jehová ningo ojapo hetaiterei mbaʼe pe nasión rehehápe ikatu hag̃uáicha oprodusi porã. Upévare heʼi voi: “Hetaiterei mbaʼéma ningo ajapo che parralty rehehápe, ¿mbaʼéiko la ndajapóiva?” (Isaías 5:4).

w06 15/6 18 párr. 2

“Eñangarekomína ko parraltýre”

Pe nasión de Israel ndoprodusiporãi haguére, Jehová heʼi ipuévlope oitytaha pe serkádo omoĩ vaʼekue ijererekuéra oprotehe hag̃ua chupekuéra. Upévare haʼe ndopodamoʼãvéima iparralty ni ndokaʼapimoʼãvéima omopotĩ hag̃ua. Ndoumoʼãvéima pe ama primaverapegua ideprovechoitéva osẽ porã hag̃ua pe kosécha, ha ojagarrapáta umi ñana ha ñuatĩ pe parralty (Isaías 5:5, 6).

Óro kuʼi oĩva la Bíbliape

ip-1 80 párr. 18, 19

Ivaíta pe parralty ndoprodusírivandi

18 Yma Israélpe pe yvy kompletoite haʼe vaʼekue Jehová mbaʼénte voi amo ipahápe. Káda família orresivi vaʼekue peteĩ erénsia Ñandejáragui ikatúva oalkila térã oipuruka, péro núnka novendéi vaʼerã opyta hag̃uáicha ótra persónape “opa árare” (Levítico 25:23). Ko léi rupive avave ndojaprovechái vaʼekue hapicháre ni ndaipóri vaʼekue umi oñemombaʼepáva umi yvýre ha upéicha rupi umi família opyta imboriahueterei. Péro oĩ vaʼekue umi oikóva Judápe itaryrýigui nokumplíriva umi léi heʼíva mbaʼéichapa oñemaneha vaʼerã umi propieda. Miqueas heʼi vaʼekue: “Peichagua persóna oipotáramo peteĩ yvy ahéno, ojagarrántema imbaʼerã, ogustáramo chupe peteĩ óga ahéno, oñemombaʼéntema hese. Haʼekuéra ombotavy hapichápe opyta hag̃ua hóga reheve ha iñerénsia reheve” (Miqueas 2:2). Proverbios 20:21 omeʼẽ ko konsého: “Peteĩ persóna itaryrýiva ikatu hína ipláta primerorã, péro upéi umi mbaʼe orekóva ndaideprovechomoʼãi chupe”.

19 Jehová opromete oipeʼapaitetaha umi itaryrýivagui umi mbaʼe oipeʼa rei vaʼekue hapichágui. Umi óga oipeʼa vaʼekue mbaretépe ótrogui “opytáta nandi vera”. Umi yvy ahéno saʼieterei oprodusíta. Ndojeʼéi vaʼekue arakaʼe ni mbaʼeichaitépa oñekumplíta kuri ko maldisión. Ikatu oime en párte jepe oñeʼẽ la oikóvare ojeguerahárõ guare umi israelítape Babilóniape (Isaías 27:10).

8-14 DE DICIEMBRE

TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME ISAÍAS 6-8

“¡Ápe ningo aĩ che! ¡Chemondóna chéve!”

ip-1 93, 94 párr. 13, 14

Ñandejára Jehová oĩ itémplo sagrádope

13 Ñahendumína Isaías ndive. “Upéi ahendu Jehová heʼiha: ‘¿Mávapepa ikatu ajokuái? ¿Mávapepa ikatu ñamondo?’. Upémarõ che haʼe: ‘¡Ápe ningo aĩ che! ¡Chemondóna chéve!’”(Isaías 6:8). Ndaipóri rupi ótro proféta pe visiónpe jahechakuaa pe pregúnta ojapóva rupive Jehová, ohaʼarõha Isaías okontesta chupe. Péva ningo peteĩ invitasión Isaíaspe g̃uarã oiko hag̃ua chugui Imensahéro. Péro mbaʼére piko upéicharõ Jehová heʼi oporandúramo guare “¿mávapepa ikatu ñamondo?”. Jehová heʼírõ guare “ñamondo” ohechauka oñeʼẽha hína ótra persónandi. ¿Mávandipa? ¿Ndahaʼéipa raʼe Itaʼýra peteĩeténdi, upéi ou vaʼekue ko yvy ape ári ha hérava Jesucristo? Ñaime segúro Ñandejára oñeʼẽ hague Itaʼýrape heʼírõ guare: “Jajapo yvypórape ñande joguaháramo” (Génesis 1:26; Proverbios 8:30, 31). Upeichaite, amo yvágape Itúa ykére oĩ Itaʼýra peteĩete (Juan 1:14).

14 Isaías ndodudái orresponde hag̃ua. Ndoikuaáiramo jepe mbaʼétapa pe mensáhe, upepete voi heʼi: “¡Ápe ningo aĩ che! ¡Chemondóna chéve!”. Ndoikói avei oporandu mbaʼéichapa oñevenefisiáta pe asignasióngui. Peichaite ikyreʼỹ rupi omoĩ ehémplo enterove umi Ñandejára siervokuéra koʼag̃aguápe g̃uarã, pórke oñemanda avei chupekuéra opredika hag̃ua ‘umi notísia porã oñeʼẽva Ñandejára Rréinore” oparupiete ko yvy ape ári’ (Mateo 24:14). Haʼekuéra ikyreʼỹ avei Isaías ojapo haguéicha ha ifiél okumplívo iñasignasión, omombeʼúvo “upe mensáhe ojekuaa hag̃ua entéro tetãrupi” oĩramo jepe hetaiterei umi nohenduséiva. Haʼekuéra ojerovia ojapóvo ko tembiapo Isaías ojerovia haguéicha, pórke oikuaa pe orekóva autorida tuichavéva oipytyvõha chupekuéra.

w09 15/3 29 párr. 5

Akóintekena japredika kyreʼỹ

Isaías haʼe avei peteĩ proféta, ha iñehémplo hetaiterei kristiánopema oipytyvõ opredika kyreʼỹ hag̃ua. Jehová heʼi proféta Isaíaspe umi Israelgua nohendumoʼãiha voi chupe: ‘Embopyʼahatã koʼã tetãygua ani hag̃ua oike mbaʼeve ipyʼapýpe. Ha emboty ijapysakuéra ani hag̃ua ohendu’. Heʼisépa upéva pe proféta ojapo reitamaha Jehová ojeruréva chupe? Nahániri, Ñandejára ndeʼíri upéva. Isaíaspe oñemeʼẽrõ guare hembiaporã, haʼe heʼi: ‘Ápe che aime, chemondo chéve!’ (Isa. 6:8-10, ÑÑB). Ha ojapopaite Jehová heʼíva chupe. Ndépa reime avei rejapo hag̃uáicha upéicha? Reñehaʼãmbaitépa repredika kyreʼỹ?

ip-1 99 párr. 23

Ñandejára Jehová oĩ itémplo sagrádope

23 Jesús imanduʼávo Isaías heʼi vaʼekuére ohechauka pe profesía oñekumpli hague itiémpope. Umi judío apytépe hetaiterei oĩ ohechaukáva ojoguaha umi oiko vaʼekuépe Isaías tiémpope. Haʼekuéra ndohechái ni nohendúi la imensáhe ha upévare oñehundi avei (Mateo 23:35-38; 24:1, 2). Upéva oiko vaʼekue áño 70-pe, pe ehérsito rrománo oĩva pe henerál Tito kárgope oatakárõ guare Jerusalén ha ohundipaite pe siuda ha itémplo. Péro oĩ vaʼekue unos kuánto ohendúva Jesúspe ha oiko chugui idisípulo. Jesús heʼi vaʼekue hesekuéra ‘ovyʼaha’ (Mateo 13:16-23, 51). Haʼe heʼi vaʼekue chupekuéra ohecha vove “umi ehérsito omongoraha Jerusalén” haʼekuéra ‘odipara vaʼerãha oho umi montáñare’ (Lucas 21:20-22). Upéicharõ ojesalva pe “desendénsia sagráda” ojerovia vaʼekue ha oiko chugui peteĩ nasión espirituál haʼéva pe “Israel Ñandejára mbaʼéva” (Gálatas 6:16).

Óro kuʼi oĩva la Bíbliape

w06 1/12 9 párr. 3

Mbaʼe mbaʼépa ñanemboʼe Isaías

7:3, 4. ¿Mbaʼérepa Jehová osalva pe rréi Acaz iñañaitévape? Umi rréi Siria ha Israelgua oipeʼase rréi Acaz Judaguápe ha omoĩ hendaguépe Tabeel raʼýpe, haʼétava peteĩ títere ha ni ndahaʼéiva David familiare. Ko idéa satánika ombyaise pe pákto ojejapo vaʼekue David ndive. Upéicha rupi Jehová osalva Acázpe ikatu hag̃uáicha osegi pe desendénsia og̃uahẽ hag̃ua pe “Prínsipe de Paz” (Isaías 9:6).

15-21 DE DICIEMBRE

TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME ISAÍAS 9, 10

Ojeprofetisa “peteĩ lus hesakã porãva”

ip-1 125, 126 párr. 16, 17

Oñepromete peteĩ Prínsipe de Paz

16 Isaías oprofetisa vaʼekue okorresponde Jesús opredikaha tiémpope ko yvy ape ári, haʼe upérõ oiko vaʼekue hetave tiémpo Galiléape. Ko lugárpe Jesús oñepyrũ vaʼekue opredika ha oanunsia: “Peñarrepentíke, pórke pe Rréino yvagapegua hiʼag̃uimbaitéma” (Mateo 4:17). Galiléape ojapo vaʼekue pe Sermón del Mónte, ojapo pe primer milágro, ha haʼe orresusita rire ojaparese 500 disípulope (Mateo 5:1–7:27; 28:16-20; Marcos 3:13, 14; Juan 2:8-11; 1 Corintios 15:6). Péicha omombaʼe vaʼekue “Zabulón ha Neftalí yvy” ha okumpli la Isaías oprofetisa vaʼekue. Péro ndahaʼéi opredika vaʼekue umi Galileaguápente. Oñeʼẽ avei umi notísia porãre pe país tuichakuére ha péicha ‘omombaʼe’ vaʼekue pe nasión de Israel kompletoite, umíva apytépe Judápe.

17 ¿Péro máva rehepa oñeʼẽ heʼírõ guare pe “lus hesakã porãva” ojaparesetaha Galiléape. Haʼe imanduʼa vaʼekue Isaías oprofetisa vaʼekuére heʼírõ guare: “Umi hénte oĩva pytũmbýpe ohecha peteĩ lus hesakã porãva, ha umi hénte oikóva pe lugár iñypytũháme ohecha pe lus ohesapeha hesekuéra” (Isaías 9:2). Síglo primérope pe añetegua lúspe ombojahoʼi umi japu oñemboʼéva. Umi judío rrelihión omoakãva ombotuichavéntema la provléma, pórke haʼekuéra ojesegi umi kostúmbrere ha ‘omboyke Ñandejára Ñeʼẽ’ (Mateo 15:6). Umi iñumíldevape ogia umi ‘hesatũva’ ha omoĩ hiʼarikuéra umi kárga ipohýiva ha ombohasa asy chupekuéra (Mateo 23:2-4, 16). Pe Mesías oñepresentárõ guare hetaiterei persóna ipyʼaporãva ojesapeʼa (Juan 1:9, 12). Proféta Isaías oñeʼẽrõ guare peteĩ “lus hesakã porãva” rehe, oñeʼẽ hína pe tembiapo Jesús ojapo vaʼekuére oĩrõ guare ko yvy ape ári ha umi vendisión ojehupytýva isakrifísio rupive (Juan 8:12).

ip-1 126, 128 párr. 18, 19

Oñepromete peteĩ Prínsipe de Paz

18 Umi oasepta vaʼekue pe lus ovyʼaiterei. Isaías heʼi: “Nde rembotuichave pe tetã ha upévare haʼekuéra ovyʼaiterei, haʼekuéra ipyʼarory ne renondépe, ovyʼa hikuái ovyʼaháicha umi hénte kosécha tiémpope, ovyʼaháicha umi soldádo ojorreparti jave umi mbaʼe osakea vaʼekue” (Isaías 9:3). Jesús ha idisipulokuéra predikasión oipytyvõ umi persóna ipyʼaporãvape, pórke haʼekuéra ohechauka vaʼekue oadoraseha Ñandejárape ha ohejaseha pe espíritu sánto ogia chupekuéra ha osegi umi enseñánsa verdadéra (Juan 4:24). Cuatro áño mboyve hetaiterei persónagui oiko kristiáno. Pe áño 33-pe Pentecostésrõ guare ojevautisa 3.000 persónarupi. Upe riremínte ‘oĩma 5.000 kuimbaʼérupi’ (Hechos 2:41; 4:4). Amáske umi kristiáno ohesape porãve pe lus, “umi disípulo hetaitereive ohóvo Jerusalénpe. Ha hetaiterei saserdóte oñepyrũ ojerovia” (Hechos 6:7).

19 Ovyʼaháicha umi osẽ porã vaʼekuépe chupe ikosécha, térã ojevyʼaháicha ojerreparti jave umi mbaʼe oñegana rire peteĩ gérra, Jesús disipulokuéra ovyʼaiterei hetave haguére oĩ umi kristiáno (Hechos 2:46, 47). Tiémpo rire Jehová opermiti avei pe lus ohesape umi nasionkuéra apytépe (Hechos 14:27). Upéicha rupi ovyʼa hetaiterei persóna diferénte nasiongua, Jehová oavri haguére chupekuéra pe tape oñemoag̃ui hag̃ua hese (Hechos 13:48).

ip-1 128, 129 párr. 20, 21

Oñepromete peteĩ Prínsipe de Paz

20 Umi mbaʼe ojapo vaʼekue pe Mesías ningo ideprovéchota pára siémpre, heʼi haguéicha Isaías: “Nde ningo remopẽ pe júgo pohýi orekóva hikuái, remopẽ pe yvyra oipurúva ipatrón oinupã hag̃ua chupekuéra ilómorupi. Upéicha rejapo vaʼekue avei rehundírõ guare Madiánpe” (Isaías 9:4). Hetaiterei áño Isaías tiémpo mboyve, umi madianita oñomoirũ umi moabítandi omoñuhã ha ombopeka hag̃ua Israélpe (Números 25:1-9, 14-18; 31:15, 16). Upéi, umi madianita omongyhyje ha ombohasa asy umi israelítape, 7 áño aja oataka ipuevlokuéra ha ohundipaite umi mbaʼe oñotỹ vaʼekue hikuái (Jueces 6:1-6). Péro upéi Jehová ojevale Gedeón rehe ohundiete hag̃ua pe ehérsito madianítape. “Upe guive” noñehenduvéiva Jehová puévlope ombohasa asyha umi madianita (Jueces 6:7-16; 8:28). Koʼẽrõitéma Jesucristo, pe Gedeón tuichavéva, oataka ha ohundietéta Jehová puévlo enemigokuéra ko tiempopeguápe (Apocalipsis 17:14; 19:11-21). Upéi Madián tiémpope guaréicha oñeganáta pára siémpre, ndahaʼemoʼãi umáno rupive síno Jehová podér rupive (Jueces 7:2-22). Ñandejára puévlope núnka mas avave nombohasaʼasymoʼãi.

21 Jehová ohechauka haguére ipoderosoha ndeʼiséi oguerohoryha umi gérra. Jesús orresusita rire haʼéma pe Prínsipe de Paz, ha ág̃a ohundívo iñenemigokuérape oguerúta pyʼaguapy pára siémpre. Upéi Isaías heʼi umi ekípo de gérra ojehapypaitetaha: “Umi soldadokuéra vóta hyapupa ohóvo gerrahápe, ha umi ijao katu henyhẽ tuguýgui, péro umíva ojehapypáta tatápe” (Isaías 9:5). Avave ndokyhyjemoʼãvéima ohendúvo umi soldádo vóta ryapu. Núnka mas ndojehechamoʼãvéima umi soldádo ijao oñemanchapáva tuguýgui. Opaitéta umi gérra (Salmo 46:9).

Óro kuʼi oĩva la Bíbliape

mwb19.12 5, rrekuádro

Ñandejára ñorairõ guasu oipeʼaitétava opaichagua ñorairõ

¿Mbaʼérepa Jehová, “Ñandejára oporohayhúva ha omeʼẽva pyʼaguapy” omanda Itaʼýrape, haʼéva pe “Prínsipe de Paz”, oñorairõ hag̃ua peteĩ gérrape? (2Co 13:11; Is 9:6).

• Jehová ha Jesús omombaʼe pe hustísia ha ndochaʼéi umi mbaʼe vaíre.

• Opa vove umi hénte iñañáva oĩta pyʼaguapy ha hustísia opa árare.

• Umi kavaju morotĩ ha umi kavaju arigua orekóva ao de líno iporãva, ipotĩva ha morotĩva ohechauka Jehová ehérsito yvagapegua ojapoha hustísia oñorairõ jave.

22-28 DE DICIEMBRE

TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME ISAÍAS 11-13

¿Mbaʼépa heʼi la Biblia pe Mesías oútavare?

ip-1 159 párr. 4, 5

Pe Mesías ogovernaha tiémpope oĩta salvasión ha vyʼa

4 Heta áño Isaías tiémpo mboyve, umi oskrivi vaʼekue avei la Biblia hebréope oñeʼẽma vaʼekue pe Mesías oútavare, pe Líder añetete omboúta vaʼekue Jehová Israélpe (Génesis 49:10; Deuteronomio 18:18; Salmo 118:22, 26). Ha Isaías rupive, Jehová heʼive vaʼekue: “Jesé trónkogui okakuaáta peteĩ hakã michĩva, ha pe hapo hokýta ha hiʼáta” (Isaías 11:1; ekompara Salmo 132:11 heʼívare). Umi palávra “hakã michĩva” ha ‘hoky’ ohechauka pe Mesías haʼéta hague Jesé familiare ha outaha itaʼýra David rupive. Davídpe ningo oñeunhi vaʼekue aséitepe oiko hag̃ua chugui rréi Israélpe (1 Samuel 16:13; Jeremías 23:5; Apocalipsis 22:16). Upéi og̃uahẽ vove pe Mesías verdadéro, pe ‘hoky’ osẽva David famíliagui, oprodusi porãta katuete.

5 Pe Mesías oñepromete vaʼekue Jesús hína. Pe eskritór de Mateo imanduʼa vaʼekue Isaías 11:1 rehe heʼírõ guare Jesúspe oñehenói hague “Nazareno”. Ha péicha oñekumpli umi proféta heʼi vaʼekue. Jesús okakuaa rupi pe puévlo héravape Nazaret, ojeʼe vaʼekue hese haʼeha Nazareno, ha amalisia upéva heʼise avei pe palávra hebrea ‘hoky’ ojepuru vaʼekue Isaías 11:1-pe (Mateo 2:23, nóta; Lucas 2:39, 40).

ip-1 159 párr. 6

Pe Mesías ogovernaha tiémpope oĩta salvasión ha vyʼa

6 ¿Mbaʼeichagua governántetapa pe Mesías? ¿Ojoguátapa umi asirio isalvahete ha ipyʼahatãitévape ohundipa vaʼekue umi 10 trívu de Israélpe? Ndahaʼemoʼãiete upéicha, Isaías heʼi vaʼekue: “Jehová espíritu oĩta hendive, upévare haʼe iñarandu ha iñentendídota. Upe espíritu rupive orekóta podér, ha omeʼẽta konsého porã. Avei oikuaáta heta mbaʼe ha orrespetáta Jehovápe. Ha orrespeta rupi Jehovápe haʼe ovyʼáta” (Isaías 11:2, 3b). Pe Mesíaspe oñeunhi espíritu sánto rupive, ndahaʼéi ojepurúva aséite upearã. Juan el Bautista ovautisárõ guare Jesúspe ohecha Ñandejára espíritu sánto oguejyha hiʼári peteĩ palómaicha (Lucas 3:22). Jehová espíritu ‘oguejy Jesús ári’, ha upévare haʼe ohechauka iñarandu, iñentendído, oporoakonsehakuaa, ipoderóso ha oikuaaha heta mbaʼe. ¡Ajépa hetaite kualida porã oreko peteĩ governanterã!

ip-1 160 párr. 8

Pe Mesías ogovernaha tiémpope oĩta salvasión ha vyʼa

8 ¿Mbaʼépa heʼise pe Mesías orrespeta hague Jehovápe? Jesús ndoikói vaʼekue okyhyje Ñandejára okondenárõ g̃uarã chupe. Upéva rangue haʼe orrespetaiterei chupe, ha ohayhúgui chupe omombaʼeterei Jehovápe. Peteĩ persóna orrespetáva Ñandejárape ‘siémpre ojapo umi mbaʼe haʼe oguerohorýva’ Jesús ojapo haguéicha (Juan 8:29). Heʼi ha ojapóva rupive Jesús ñanemboʼe javyʼaiteveha jahechaukáramo jarrespetaha Jehovápe káda día.

ip-1 160 párr. 9

Pe Mesías ogovernaha tiémpope oĩta salvasión ha vyʼa

9 Isaías oprofetisa vaʼekue avei mbaʼéichatapa pe Mesías: “Haʼe ndohusgamoʼãi umi héntepe ipíntare, ndojesegimoʼãi la ojeʼévarente oporokastiga hag̃ua” (Isaías 11:3a). Oiméramo nde reñepresenta vaʼerã peteĩ trivunálpe, ¿ndereipotamoʼãipa peteĩ hués peichagua oñatende nderehe? Pe Mesías haʼe rupi pe Hués enterove héntepe g̃uarã, haʼe noñevendemoʼãi umi japu oñepresentávape chupe, umi oñemboletradosévape, umi ñeʼẽ rei ni umi rrikésape. Haʼe ohechakuaa oĩ jave ijapuséva ha ndojesegíri la hénte píntarente, síno ohecha la ‘orekóva hikuái ikorasõme’ ha la oĩva ipyʼapýpe (1 Pedro 3:4). Jesús ningo omoĩ ehémplo iporãitereíva umi orekóvape la rresponsavilida oporohusgávo kongregasiónpe (1 Corintios 6:1-4).

ip-1 161 párr. 11

Pe Mesías ogovernaha tiémpope oĩta salvasión ha vyʼa

11 Jesús okorrehi idisipulokuérape oikotevẽháicha hikuái ha ovenefisiavetaháicha chupekuéra. Péicha omoĩ peteĩ ehémplo iporãitereíva umi ansianokuérape. Péro umi ojapóva mbaʼe vai oikuaa vaʼerã ohusga mbaretevetaha chupekuéra. Ko múndo aña orrendíta vove kuénta Ñandejárape, pe Mesías ‘oinupãta ko yvy’ oipurúvo ijautorida ha okondena oñehundiete hag̃ua enterove umi iñañávape (Salmo 2:9; ekompara Apocalipsis 19:15 heʼívare). Upéi ndaiporimoʼãvéima ni peteĩ persóna iñañáva ikatu vaʼerã ombyai pe pyʼaguapy oĩtava ko yvy ape ári (Salmo 37:10, 11). Jesús oreko la podér ojapo hag̃ua upéva, pórke haʼe omoĩta ikuʼáre ijespáda ha odefendéta pe hustísia ha pe añetegua (Salmo 45:3-7).

Óro kuʼi oĩva la Bíbliape

w22.09 21 párr. 2

Oñepytyvõ “heta héntepe ojapo hag̃ua iporãva”

2 Enterovete umi orresusitátava ningo oikotevẽta oñemboʼe chupekuéra (Is. 26:9; 61:11). Upévare tekotevẽta ojejapo pe traváho tuichaitéva ojejapótava oñemboʼe hag̃ua la héntepe (elee Isaías 11:9, 10). ¿Mbaʼérepa upéva? Pórke umi iñinhústo orresusitáva oikotevẽta oñemboʼe chupekuéra Jesucrístogui, pe Rréinogui, pe rreskátegui ha avei mbaʼérepa iñimportantete Jehová réra ha haʼe añoite orekoha derécho ogovernávo. Ha umi ihústova jepe tekotevẽta oñemboʼe chupekuéra mbaʼéichapa Jehová mbeguekatúpe okumpli kuri ipropósito ko yvýpe g̃uarã. Heta koʼã Jehová siérvo ifiélva ningo omano vaʼekue oñekompleta mboyve la Biblia. Tahaʼe umi ihústo térã iñinhústova oguerekóta heta mbaʼe oaprende vaʼerã.

29 DE DICIEMBRE AL 4 DE ENERO

TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME ISAÍAS 14-16

Ñandejára puévlo enemigokuérape ojekastigáta katuete

ip-1 180 párr. 16

Jehová omotĩ peteĩ siuda ijorgullosoitereívape

16 Upe siuda noñehundíri vaʼekue ensegidaite áño 539-pe a.C. Péro koʼág̃arupi jahechakuaa oñekumpli hague entéro mbaʼe oprofetisa vaʼekue Isaías oikotaha Babilonia rehe. Peteĩ komentarísta bíblico heʼi: “Ymaiterei guive Babilonia opyta itaperete, oñehundiete”. Upéi heʼi avei: “Ñamañávo mbaʼéichapa opyta pe lugár, ndaikatúi nañanemanduʼáivo mbaʼeichaitépa oñekumpli Isaías ha Jeremías opredesi vaʼekue”. Jaikuaa ningo ndaipóri hague ótra persóna Isaías tiémpope guare ikatu vaʼekue oprofetisa Babilonia oñehunditaha ha upéi opytataha nandi vera. Ñanemanduʼa vaʼerã umi medo ha persa ohundi hague Babilonia amo 200 áñorupi pe lívro de Isaías ojeskrivi rire. Ha upéi hetaiterei áño haguépe ae opyta nandi vera. Ajépa jaikuaávo koʼã mbaʼe omombareteve ñande jerovia la Biblia ouha Ñandejáragui (2 Timoteo 3:16). Avei, ymave Jehová okumplíma rupi hetaiterei profesía, ikatu jajerovia ñande pyʼaite guive, Ñandejára okumplitaha itiempoitépe umi profesía ofaltáva gueteri oñekumpli.

ip-1 184 párr. 24

Jehová omotĩ peteĩ siuda ijorgullosoitereívape

24 La Bíbliape umi rréi oúva David familiarégui oñembojoja umi estréllare (Números 24:17). David tiémpo guive, umi “estrélla” ogoverna pe Sérro Sión guive. Salomón omopuʼã rire pe témplo Jerusalénpe, Sión ojepuru oñehenói hag̃ua pe siuda kompletoitépe. Pe pákto de la léi heʼi vaʼekue entéro kuimbaʼe israelita oho vaʼerãha katuete Siónpe 3 vése al áño. Upéicha rupi oiko chugui “pe montáña de rreunión”. Nabucodonosor orekose rupi ipoguýpe umi rréi de Judápe ha upéi oipeʼaite hag̃ua chupekuéra upe montáñagui, heʼi haʼe oñemoĩseha entéro umi “estrélla” ári. Heʼi rangue Jehová rupive ogana hague umívape, haʼe ijorgullóso ha oñemoĩ voi Jehová lugárpe.

ip-1 189 párr. 1

Jehová konsého umi nasionkuérape g̃uarã

JEHOVÁ ikatu vaʼekue ojevale umi nasiónre okorrehi hag̃ua ipuévlope ojapo haguére umi mbaʼe vai. Upéicharõ jepe, ndogustái chupe umi nasionkuéra reiete ipyʼahatã, ijorgullóso ha iñañaiterei umi oadorávandi chupe. Upévare heta tiémpo upe mboyve voi ojevale Isaíasre oskrivi hag̃ua “peteĩ mensáhe oñeʼẽva Babilonia kóntrape” (Isaías 13:1). Péro, amo gotyove g̃uarã hína la oikótava Babilonia rehe. Isaías tiémpope, Asiria vaʼekue la ombohasa asýva Ñandejára puévlope. Asiria ohundi vaʼekue pe rréino de 10 trívu de Israélpe ha ohundi avei heta párte de Judá. Péro Asiria ndahaʼéi vaʼekue la oganambaitéva. Isaías heʼi: “Jehová, umi ehérsito yvagapegua ruvicha, heʼi: ‘Che aipotahaichaite, oikóta [...]. Ambochipéta Asíriape, apyrũmbaitéta hese, ajapóta hese upéva che retãme, che montáñape. Ojepeʼáta pe kárga pohýi che puévlo árigui, che puévlo ndoguerahamoʼãvéima pe júgo pohýi ijatiʼy ári’” (Isaías 14:24, 25). Upéi ndohasái heta tiémpo Isaías heʼi rire ko profesía, Asiria noamenasavéima Judápe.

ip-1 194 párr. 12

Jehová konsého umi nasionkuérape g̃uarã

12 ¿Arakaʼépa oñekumpli raʼe ko profesía? Ensegidaite voi. “Koʼã mbaʼe Jehová heʼíma vaʼekue oikotaha Moab rehe. Koʼág̃a Jehová heʼi: ‘Moab oñemotĩta ha ohasáta heta mbaʼe vai. Mbovymi umi ojesalvátava ha ndaikatumoʼãi ojapo mbaʼevete. Koʼã mbaʼe oikóta 3 áño haguépe, ndohasamoʼãi ni un día’” (Isaías 16:13, 14). Heʼiháicha ko profesía, umi mbaʼe umi arkeólogo otopa vaʼekue ohechauka pe síglo 8-pe a.C. Moab ohasa asyeterei hague, ha heta lugár opyta hague nandi vera. Tiglat-piléser III omombeʼu Salamanu de Moab opaga hague avei chupe impuésto. Senaquerib orresivi impuésto rréi de Moábgui hérava Kammusunadbi. Umi rréi asirio Esar-hadón ha Asurbanipal heʼi vaʼekue oĩ hague ipoguypekuéra umi rréi Moabgua Musuri ha Kamashaltu. Hetaiterei áñoma ojapo ndaiporivéi hague umi moabita. Ojetopáramo jepe umi siuda oñehundi vaʼekue ha oñeimoʼãva haʼeha Moab, koʼág̃a peve saʼi ojetopa ko nasión ipoderosoitévagui ha haʼe vaʼekue Israel enemígo.

Óro kuʼi oĩva la Bíbliape

w25.05 10 párr. 8

Jehová katuete ñanekonsoláta

8 Umi judío ikatu kuri opensa ndaiporiveimaha esperánsa oho jeývo hikuái ivállepe. Babilonia ikonosído vaʼekue voi ndopoíri haguére ijesklavokuérape (Is. 14:17). Péro Jehová omeʼẽ kuri esperánsa ipuévlope. Haʼe opromete vaʼekue chupekuéra opyta jeytaha lívre ha ndaipóri avave ikatúva ojoko Jehovápe okumpli hag̃ua ipromésa (Is. 44:26; 55:12). Jehovápe g̃uarã Babilonia ndahaʼéi vaʼekue mbaʼeve, haʼete vaʼekue yvytimbo reínte eipejuʼimíva ha odesaparesémava (Is. 40:15). ¿Mbaʼéicha oipytyvõta kuri pe esperánsa umi judíope? Okonsoláta chupekuéra, péro ndahaʼéi upévante. Isaías oskrivi vaʼekue: “Umi orekóva esperánsa Jehováre imbarete jeýta” (elee Isaías 40:29-31). Umi judío opuʼãta ha ‘ovevéta kuri ipeporamoguáicha peteĩ ágilaicha’, haʼekuéra imbarete jeýta oreko rupi esperánsa.

    Guaranimegua puvlikasionkuéra (2000-2026)
    Emboty sesión
    Emoñepyrũ sesión
    • guarani
    • Ekomparti
    • Configuración
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ojejeruréva reipuru hag̃ua
    • Política de privacidad
    • Privacidad
    • JW.ORG
    • Emoñepyrũ sesión
    Ekomparti