YEMBOE 12
¿Këraipa ndepuere reiko Tumpa iamigorä?
1, 2. ¿Kia retapa amogüe Jehová iamigo?
¿KIAPA reiparavota neamigorä? Kia ikavi ndeve vae. Kia ndive reï kavi vae. Kia ipɨakavi vae jare jeko kavi vae.
2 Jehová oiparavo amogüe kia reta iamigorä. Echa, Abrahán jaeko Jehová iamigo (Isaías 41:8; Santiago 2:23). Jaenungavi David ikavi Jehovápe. Jae jei jesegua “kuimbae chemboyerovia vae” (Hechos 13:22). Jare profeta Daniel ‘ikavi yae’ Jehová peguarä (Daniel 9:23).
3. ¿Maerapa Abrahán, David jare Daniel oiko Jehová iamigorä?
3 ¿Maerapa Abrahán, David jare Daniel oiko Jehová iamigorä? Jehová jei Abrahánpe: “Nde reyandu cheñee” (Génesis 22:18). Kia reta oñemomichi reve iñeereendu vae Jehová jaeko iamigo. Jaenungavi metei tëta guasu pegua reta ipuere oiko iamigorä. Jehová omoësaka tëta guasu Israelpe: “Oendu katu vaerä cheñee; echa jökorai yave che aikota iTumparä jare jae reta yogüɨrekota chembae retarä” (Jeremías 7:23). Jayave añetete reipota reiko Jehová iamigorä yave, neñeereendutako chupe.
JEHOVÁ OYANGAREKO IAMIGO RETARE
4, 5. ¿Këraipa Jehová oyangareko iamigo retare?
4 Biblia jei Jehová oeka jare kërai “omborɨ ipɨa jupi rupi oiko chupe vae” (2 Crónicas 16:9). Salmo 32:8 pe, Jehová jei iamigo retape: “Romboeta jare aikuaaukata ndeve kërai reiko vaerä; ayangareko aveita nderé”.
5 Oime metei tovaicho imbaepuere yae vae jae oipotaä yaiko Jehová iamigorä. Ërei Jehová oipota oyangareko yanderé (emongeta Salmo 55:22). Jehová iamigo reta rami, yayeokuai chupe opaete yandepɨa ndive. Yaiko jupi rupi chupe, yepetëi yaasa yemboavai rupi. Jare yarovia salmista rami. Jae oikuatía Jehováre: “Echa oiko avei cheɨke pe, ngaraa chemongúe vae” (Salmo 16:8; 63:8). ¿Mbaepa oyapo Satanás agüɨye vaerä yaiko Tumpa iamigo rami?
SATANÁS IMIARI KAVIÄ KIA RETA KOTƗ
6. ¿Mbaepa jei Satanás kia retare?
6 Yemboe 11 pe yayemboema Satanás oñemopüa Jehová kotɨ jare omboyako Tumpare iyapu vae jare mbaetɨvi jupi, mbaetɨ omaeño Adán jare Eva oiparavo iyeupeguarä ikavi vae ani ikaviä vae. Tembikuatía Job yandemboevi Satanás imiari kaviä kia retare oipota yogüɨreko Tumpa iamigo rami. Satanás jei kia reta oyeokuai Tumpape omee chupe reta vaereño, mbaetɨ oaɨu ramo. Jaenungavi Satanás jei ipuere oyapo oipotagüe kia reta oñemopüa vaerä Tumpa kotɨ. Yaecha mbaeye yandepuere yayemboe Job regua jare kërai Jehová oyangareko jese.
7, 8. a) ¿Mbaepa Jehová jei Job regua? b) ¿Mbaepa jei Satanás Job regua?
7 ¿Kiapa Job? Jaeko metei kuimbae ipɨakavi vae 3.600 año oasa Job oikose vae. Jehová jei jókuae yave mbaetɨye oime ïru kuimbae ɨvɨpe jae rami. Job omboete yae Tumpa jare omotareɨ ikaviä vae (Job 1:8). Jökoraiko, Job jaeko Jehová iamigo añetete vae.
8 Satanás jei Job oyeokuai Tumpape omee chupe vaereño. Satanás jei Jehovápe: “Nde etei ko reñova jae, jo jare opaete mbaembae güɨnoi vae, jare iparavɨkɨ re ndeporerekua; jáeramo, imbaembae reta jeta oñemuña ɨvɨ iárambo. Ërei yaecha añave epoko opaete mbaembae reta güɨnoi vae re, jare reechata mbaetɨta ra ndeangao nderova pe etei vae” (Job 1:10, 11).
9. ¿Mbaepa Jehová omaeño Satanás oyapo vaerä?
9 Satanás jei Job oyeokuaiko Jehovápe güɨnoi vaereño. Jaenungavi Satanás jei ipuere oeyauka Jobpe agüɨye vaerä oyeokuai Jehová. Yepetëi Jehová mbaetɨ güɨrovia Satanás jei vae, ërei, omaeño Satanás oiporarauka vaerä Job, jökorai Job oechauka oyeokuai Jehovápe oaɨu ramo.
SATANÁS OPOREPEÑA JOB
10. ¿Këraipa Satanás oporepeña Job jare mbaepa oyapo Job?
10 Tenonde, Satanás oñomi ani oyuka opaete Job jɨmba reta. Javoi Satanás oyuka opaete seri Job jembiokuai reta. Job omokañɨ opaete güɨnoi vae. Jaɨkue rupi, ɨvɨtuai täta yae rupi Satanás oyuka payandepo Job taɨ reta jare tayɨ reta. Ërei Job jupi avei Jehovápe. Biblia jei: “Opaete kuae mbaembae pe Job mbaetɨ iyoa, jare mbaetɨ ave omboeko Tumpa mbae pe ave” (Job 1:12-19, 22).
Jehová omboekovia Jobpe iamistad jupi jae ndive ramo.
11. a) ¿Mbaeyepa oyapo Satanás Jobpe? b) ¿Mbaepa oyapo Job?
11 Satanás mbaetɨ jökoraiño oeya. Jae oñemopüa reve jei Tumpape: “Epoko ïkägüe re jare isoo re, jare reechata mbaetɨta ra ndeangao nderova pe etei vae”. Jare Satanás oiporarauka Job mbaerasɨ yavaetegüepe (Job 2:5, 7). Job jupi avei Jehovápe. Jei: “Aikove aiko ramboeve, ngaraa ayemboekouka” (Job 27:5).
12. ¿Këraipa oechauka Job Satanás iyapu yae vae?
12 Job mbaetɨ etei oikuaa Satanás imiari kaviä ikotɨ vae ani maera oiporara yae oï vae. Jae güɨrovia Jehováko oiporarauka chupe (Job 6:4; 16:11-14). Ërei, Job jupi avei Jehovápe. Jökorai oyekuaa kavi, Job mbaetɨ imbaepotarai. Oiko Tumpa iamigo oaɨu ramo. ¡Opaete Satanás jei vae iyapuko!
13. ¿Mbaepa oasa Job jupi avei ramo?
13 Yepetëi Job mbaetɨ oikuaa mbae oasa arape vae, jae jupi avei Tumpape jare oechauka Satanás jaeko pochɨ yae vae. Jehová omboekovia Jobpe iamistad jupi jae ndive ramo (Job 42:12-17).
¿KËRAIPA SATANÁS IMIARI KAVIÄ NDEKOTƗ?
14, 15. ¿Këraipa imiari kaviä Satanás opaete kuimbae reta jare kuña retare?
14 Ndepuere reyemboe Job oasa vaere. Añave Satanás jei yayeokuai Jehovápe jae ipuere omee yandeve vaereño. Job 2:4 pe, Satanás jei: “Kuimbae omeeta ko opaete imbaembae, güɨroasayepe vaerä jekove”. Jökorai Satanás mbaetɨ imiari Job kotɨño, jei opaete kuimbae reta jare kuña reta imbaepotarai. Jeta año oasa Job omano yave, Satanás jekuaeño imiari kaviä Jehová kotɨ jare jembiokuai retare. Echa, Proverbios 27:11 pe, yamongeta: “Cheraɨ, ndearakuaa ndeyeupe, jare chemboyerovia yaeta; jökorai chepuereta amboyevɨ, mbae jei chekotɨ vae reta pe”.
15 Ndepuere reiparavo neñeereendu Jehovápe jare reiko iamigo jupi vae rami reechauka vaerä Satanás iyapuko. Jáeramo ikaviko reipoepɨ nderekove reiko vaerä Tumpa iamigorä, ikavieteko jókuae reyapo yave. Jaeramiñovi, ikaviko yaiko avei jupi reve. Satanás jei nde mbaetɨtako jupi Tumpa róvai reasa yave mbaeavai rupi. Jae oipota yandembotavɨ agüɨye vaerä yaiko jupi reve Tumpape.
16. a) ¿Mbae mbae retapa oiporu Satanás agüɨye vaerä kia reta oyeokuai Jehovápe? b) ¿Mbaepa ipuere oyapo Aña guasu agüɨye vaerä reyeokuai Jehovápe?
16 Satanás oiporu jeta mbaembae ambueye vae agüɨye vaerä yaiko Jehová iamigorä. Oporepeñako “yaguapope oñee rami oeka kia omokañɨtei vaerä” (1 Pedro 5:8). Agüɨye nepɨakañɨ neamigo reta, nerëtara reta ani ïru kia reta oipota yave ndeyopia agüɨye vaerä reyemboe Bibliare jare reyapo vaerä ikavi vae. Ipuereko remosiente kia reta oporepeña ndekotɨ vae (Juan 15:19, 20).a Satanás “oyepoepɨ, oyekuaa vaerä metei araɨgua tembipe pe oiko vae rami”. Jökorai oipota yandembotavɨ agüɨye vaerä ñaneñeereendu Jehovápe (2 Corintios 11:14, NTG). Ïru mbae Satanás oiporu agüɨye vaerä yayeokuai Jehovápe jaeko yandembopɨayemongeta mbaetɨ eteiko yandepɨakavi yayeokuai vaerä Tumpape (Proverbios 24:10).
EYAPO JEHOVÁ YANDEOKUAI VAE
17. ¿Maerapa ñaneñeereendu Jehovápe?
17 Yayapo yave Jehová jei vae yaechaukako Satanás jaeko iyapu yae vae. ¿Mbaera yandemborɨta ñaneñeereendu vaerä? Biblia jei: “Peaɨu peYa Tumpa opaete pepɨa ndive, opaete perekove ndive, jare opaete pepɨ̈rata ndive” (Deuteronomio 6:5). Ñaneñeereendu Jehovápe yaaɨu ramo. Yandeporoaɨu Jehováre okuakuaa ramboeve yaipotatako yayapo opaete mbae jae jei vae. Apóstol Juan oikuatía: “Yaaɨu yave Tumpa, yayapo iporookuai reta; jare mbaetɨ ko yavai yayapo vaerä iporookuai reta” (1 Juan 5:3).
18, 19. a) ¿Mbae mbae retapa Jehová jei ikaviä vae? b) ¿Këraipa yaikuaa Jehová mbaetɨ yandeokuai yayapo vaerä yandepuereä yayapo vae?
18 Jehová jei oime mbae reta ikaviä vae, yaecha amogüe reta recuadrope “Emotareɨ Jehová omotareɨ vae”. Ipuereko remboɨpɨ reyemboe kuae mbae retare yave mbaetɨko ikaviä ndeveguarä. Ërei remongeta ramboeve texto Bibliape oï vae jare ndepɨayemongeta kuae retare, reikuaata ikaviko neñeereendu Jehovápe. Jare ipuereko remonecesita reipoepɨ vaerä nderekove. Yepetëi ámope yavai yae, ërei, reipoepɨ yave reikota pɨakatu reve jare yerovia reve, Tumpa iamigo reta jupi vae rami (Isaías 48:17, 18). ¿Këraipa yaikuaa yandepuereko yaipoepɨ yanderekove vae?
19 Jehová mbaetɨ yandeokuai yayapo vaerä yandepuereä yayapo vae (Deuteronomio 30:11-14). Metei amigo añetete vae rami, jae yandekuaa kavi yae. Oikuaa mbae yandepuere ñamomara vae jare mbae yavai yandeve (Salmo 103:14). Apóstol Pablo ñanemokɨ̈reɨ: “Tumpa jupi ko, ngaraa omaeño peñejäauka pepuere potambae peropɨa vae. Echa omeeta vi peve ñejäa ndive peropɨa vaerä” (1 Corintios 10:13). Yandepuere yarovia ñoi Jehová omeeta mɨ̈rata yayapo vaerä jupi vae. Jae omeeta “mbaepuere tuicha yae vae” ndemborɨ vaerä remomara oime yave mbaeavai reta (2 Corintios 4:7).
EAƗU JEHOVÁ OAƗU VAE
20. ¿Mbae teko kavi retapa ikavi reyapo vaerä jare maerapa?
20 Yaipota yave yaiko Jehová iamigorä, agüɨyemo yayapo Jehová peguarä ikaviä vae, ërei oime jeta mbaembae yayapo vaerä (Romanos 12:9). Tumpa iamigo reta oaɨu jae oaɨu vae, jei rami Salmo 15:1-5 (emongeta). Jehová iamigo reta oyapo jae jeko kavi reta rami jare oechauka “mboroaɨu, yerovia, mbɨakatu, mbɨaguasu, mbɨakavi, mborogüɨrovia, ñemomichi, yeandu mbaembae güi vae” (Gálatas 5:22, 23).
21. ¿Këraipa ndepuere reechauka teko kavi reta Jehová oaɨu vae?
21 ¿Këraipa ndepuere reechauka jókuae teko kavi reta? Ara ñavo emongeta jare eyemboe Bibliare, reyemboe vaerä Jehová oaɨu vae (Isaías 30:20, 21). Jökorai ndeporoaɨu Jehováre okuakuaata, jare ndeporoaɨu okuakuaa yave, reipotata reyapo jae jei vae.
22. ¿Mbaepa oasata neñeereendu Jehovápe yave?
22 Reipoepɨ yave nderekove jaeko yaekɨ rami yanderemimonde indechi vae jare yamonde ipɨau vae. Biblia jei eekɨ ndeyeugüi ndereko “indechigüe pɨ̈chɨi vae” jare reyemonde “teko ipɨau vae pe” (Colosenses 3:9, 10). Yepetëi yavai, yaipoepɨ yave yanderekove jare ñaneñeereendu Jehovápe, jae jei omeeta yandeve jeta mbae ipöra vae (Salmo 19:11). Jökorai, eiparavo neñeereendu vaerä Jehovápe jare eechauka Satanás jaeko iyapu yae vae. Eyeokuai Jehovápe reaɨu ramo, mbaetɨ omeeta ndeve vaereño. Jayave, ¡reikota Jehová iamigo añetete vae rami!
a Jókuae mbaetɨko oipota jei Satanás güɨnoi mbaepuere kia retare, oipota ndeyopia agüɨye vaerä reyemboe Bibliare. Ërei jae “kuae ɨvɨ pegua tumpa”, jare “güɨnoi mbaepuere opaete ɨvɨ re”. Jáeramo mbaetɨ ñanepɨakañɨ amogüe kia reta oipota yandeyopia yave agüɨye vaerä yayeokuai Jehovápe (2 Corintios 4:4; 1 Juan 5:19).