YEMBOE 11
¿Maerapa oime jeta mbaeporara?
1, 2. ¿Mbaerepa oparandu jeta kia reta?
ARA ñavo yaendu oasa mbaeporara. Ɨvɨkana rupi jeta kia reta omano, imonda vae reta oporoyuka jare tu reta oyuvanga katu imichia retare.
2 Oasa mbaesusere reta jókuae rami yave, jeta kia reta oparandu iyeupe: “¿Maerapa?”. Jeta oparandu iyeupe maerapa oime jeta oporomotareɨ vae reta jare oiporara vae reta. Ámope, ¿jökoraipa reparandu ndeyeupe?
3, 4. a) ¿Mbaerepa oparandu Habacuc? b) ¿Këraipa Jehová omboyevɨ chupe?
3 Bibliape yayemboe kuimbae retare täta iporogüɨrovia Tumpare vae jaenungavi oparandu jökorai. Yaecha metei, profeta Habacuc oparandu Jehovápe: “¿Maera pa remaeño aecha ikavimbae jare yemoambeko reta? Ipɨa-pïrimbae jare kañɨtei ipɨte pe aï; opaete rupi oime ñeapo reta jare ñeraro reta” (Habacuc 1:3).
4 Habacuc 2:2, 3 pe, yamongeta Tumpa omboyevɨ Habacuc oparandu vae jare ipromesa regua oñono kavi vaerä oasa vae. Jehová oaɨu yae kia reta. Bibliape jei: “Jae oyangareko oï peré” (1 Pedro 5:7). Echa, yandeveguarä ikaviä mbaeporara, ërei Tumpa omotareɨ (Isaías 55:8, 9). Jayave, yayemongeta kuae marandure: ¿Maerapa oime jeta mbaeporara ɨvɨpe?
¿MAERAPA OIME JETA MBAEPORARA?
5. a) ¿Mbaepa jei religión ombotenonde vae reta mbaeporara retare? b) ¿Mbaepa yandemboe Biblia?
5 Pastor reta, sacerdote reta jare religión ombotenonde vae reta jei, Tumpa oipota ramo kia reta oiporara. Amogüe ipuere jei Tumpa oipota oasa opaete mbaesusere reta kia retape, jaenungavi jei reta ngaraai yaikuaa maera yaiporara. Ïru reta ipuere jei kia retare ani michia retare omano oiko vaerä Tumpa ndive arape. Ërei jókuae mbaetɨko añetete. Jehová mbaetɨiko oyapouka mbae ikaviä vae. Biblia jei: “¡Agüɨye peyemongeta Tumpa Imbaepuere yae ete vae kotɨ, oyapota ikavimbae vae ani jupimbae vae!” (Job 34:10).
6. ¿Maerapa jeta kia reta omboya Tumpare mbaeporara reta oime kuae ɨvɨpe vae?
6 Jeta kia reta omboya Tumpare opaete mbaeporara reta oime ɨvɨpe vae, echa güɨrovia Tumpa omogobierna kuae ɨvɨ. Ërei yayemboema yemboe 3 pe, añetete omogobierna kuae ɨvɨ vae jaeko Aña guasu Satanás.
7, 8. ¿Maerapa oime jeta yae mbaeporara reta kuae ɨvɨpe?
7 Biblia omombeu yandeve “aña guasu güɨnoi mbaepuere opaete ɨvɨ re” (1 Juan 5:19). Satanás, kuae ɨvɨ juvicha, jaeko iporopararekombae jare pochɨ yae vae. Jae “ombotavɨ opaete ɨvɨ pegua reta vae” (Apocalipsis 12:9). Jeta kia reta oyapo jae rami. Jókuae ramo opaete ɨvɨ rupi oime apu reta, oporomotareɨ vae reta jare ipɨa pochɨ vae reta.
8 Oimevi ïru mbae reta rupi oyekuaa mbaeporara reta kuae ɨvɨpe. Adán jare Eva oñemopüa yave omboasa mbaeyoa iñemuña retape. Mbaeyoa rupi, kia reta oiporarauka ïru retape. Ámope oipota oyembotuicha ïru retagüi. Ojo reta ñerarope, oñeraro jare omongɨɨye ïru reta (Eclesiastés 4:1; 8:9). Ámope kia reta oiporara echa mbaetɨ “oikuaa kërai yave ko maratuta oiko vae” (Eclesiastés 9:12). Ámope kia reta iparanoe osusere kiape mbaetɨ oikuaa oasata vae.
9. ¿Maerapa yandepuere yarovia Jehová oikuaa kavi omaeño vaerä oasa mbaeporara reta?
9 Jehová mbaetɨiko oyapouka ikavimbae vae. Oime yave ñeraro, oporoyuka vae ani oiporarauka vae reta, Tumpa jeko peguaäko. Jae mbaetɨko oyapo ɨvɨkana, ɨvɨtuai ani ɨ guasu reta oyepɨyere vae. Ërei ipuereko reparandu ndeyeupe: “Jehová jaeko imbaepuere yae opaete ɨvɨre vae, jayave, ¿maerapa mbaetɨ omombɨta opaete mbae ikaviä vae?”. Yaikuaa Tumpa oyemoambeko yae yanderé, jáeramo yandepuere yarovia jae oikuaa kavi maera omaeño oasa mbaeporara reta (1 Juan 4:8).
¿MAERAPA TUMPA OMAEÑO OASA MBAEPORARA RETA?
10. ¿Mbaepa jei Satanás Jehová kotɨ?
10 Jardín Edénpe, Aña guasu ombotavɨ Adán jare Eva. Satanás jei Tumpa mbaetɨ omogobierna kavi. Jeivi Tumpa oñomi ikavi vae Adán jare Evagüi. Satanás oipota güɨroviaka chupe reta jaeko metei mburuvicha ikaviete Jehovágüi jare mbaetɨ omonecesita reta Tumpa (Génesis 3:2-5; emae nota 27).
11. ¿Mbae marandu retapa yamboyevɨta?
11 Adán jare Eva iñeereenduä Jehovápe jare oñemopüa ikotɨ. Ipɨayemongeta jae retaño ipuereko oiparavo ikavi vae jare ikavimbae vae. ¿Këraipa Jehová ipuere oechauka oñemopüa vae reta oyavɨko jare jae oikuaa mbaeko ikavi yandeveguarä?
12, 13. a) ¿Maerapa Jehová mbaetɨ omokañɨ voi Adán jare Eva? b) ¿Maerapa Jehová omaeño Satanás omogobierna vaerä kuae ɨvɨ jare kia reta oñemogobierna vaerä?
12 Jehová mbaetɨ omokañɨ voi Adán jare Eva. Jae oeya güɨnoi vaerä iñemuña reta. Javoi Jehová oeya Adán jare Eva iñemuña reta oiparavo oipota vae juvicharä. Iyɨpɨ güive Jehová oipota ɨvɨ oñemotɨnɨe kia reta sɨmbi vae jare jókuae oasata yepetëi Aña guasu oipota oyopia (Génesis 1:28; Isaías 55:10, 11).
13 Satanás oyovaicho Jehová kotɨ jeta yeyé ángel reta jóvai (Job 38:7; Daniel 7:10). Jáeramo Jehová omee tiempo Satanáspe oechauka vaerä añetetera jae jei vae. Jaeramiñovi omee tiempo kia retape oñemogobierna vaerä kuae mundo Satanás ipo igüɨpe oï vae jare oechauka vaerä ipuerera oiko kavi Tumpa imborɨambae reve.
14. ¿Mbaepa oechauka oasa vae?
14 Jeta yae año rupi kia reta oipotatëi oñemogobierna, ërei mbaetɨ ipuere. Jókuae oechauka Satanás iyapuko. Kia reta omonecesita Tumpa omborɨ vaerä. Profeta Jeremías oikuaa kavi jei vae: “CheYa, aikuaa ko metei ave mbaetɨ jekove jae imbaei, mbaetɨ mbaepuere güɨnoi tenonde kotɨ oikota oiko vae re” (Jeremías 10:23).
¿MAERAPA ƗMA RUPI JEHOVÁ OÄRO?
15, 16. a) ¿Maerapa Jehová omaeño ɨma rupi mbaeporara reta? b) ¿Maerapa Jehová mbaetɨ oñono kavi mbaeporara reta Satanás oyapo vae?
15 ¿Maerapa Jehová omaeño ɨma rupi mbaeporara reta? ¿Maerapa mbaetɨño omombɨta mbae ikaviä oasa oï vae? Ɨma oasa oechauka vaerä Satanás mbaetɨ omogobierna kavi. Kuae ɨvɨpe oyoavɨ omogobierna reta, ërei mbaetɨ ipuere omogobierna kavi. Yepetëi oime yemboe tuichagüe cienciare jare tecnologíare, añave oime jeta yae arakaegüi, jupimbae vae, paravete vae, pochɨ yae vae jare ñeraro reta. Tumpambae reve, mbaetɨko yandepuere ñanemogobierna kavi.
16 Ërei, Jehová mbaetɨ oñono kavi mbaeavai reta Satanás oyapo vae. Echa kia reta ipuere güɨrovia ikavi omogobierna reta iyeupe. Ërei kuae reta apuko, jare Jehová ngaraaiko omborɨ. Jae mbaetɨiko iyapu jare ngaraai omborɨ Satanás omogobierna vaerä (Hebreos 6:18).
17, 18. ¿Mbaepa oyapota Jehová opaete Satanás güɨrokomegua vae?
17 ¿Ipuerera Jehová oñono kavi Satanás jare kia reta jeko pochɨ rupi güɨrokomegua vae? Jökoraiko. Tumpa ipuere oyapo jae oipota vae. Jehová oikuaa kërai yave oñono kavita opaete Satanás iyapu Tumpa kotɨ vae. Jayave oyapota ɨvɨ metei paraíso iyɨpɨ güive oipota rami. Jare opaete “tɨvɨa pe ñogüɨnoi vae reta” oikoveyeta (Juan 5:28). Kia reta ngaraama imbaerasɨ ani omano reta. Jesús oñono kavita opaete Satanás jeko pegua güɨrokomegua vae. Jehová oyókuai Jesús “omboai vaerä aña guasu iparavɨkɨ” (1 Juan 3:8). Kuae oasa ramboeve, ñamee yasoropai Jehovápe, ipɨaguasu rupi yandepuere yaikuaa Jehová jare yaiparavo yanderuvicharä (emongeta 2 Pedro 3:9). Jaenungavi yaiporara yave, jae yandemborɨ ñamomara vaerä (Juan 4:23; emongeta Isaías 40:29).
18 Jehová mbaetɨko oiparavouka jae oiko vaerä yanderuvicharä. Jae oeya kia reta oiparavo vaerä. Yaecha maera ikaviete yandepuere yaiparavo yaipota vae.
¿KËRAIPA NDEPUERE REIPARAVO KAVI?
19. a) ¿Mbae regalo ikaviete vaepa omee yandeve Jehová? b) ¿Maerapa ñameeta yasoropai chupe?
19 Mbaetɨko yandeapo mɨmba rami. Jare yande mbaetɨko máquina rami, máquina oyapo metei mbaravɨkɨño. Jehová omee yandeve metei regalo ikaviete vae, yandepuere yaiparavo kia yaipota vae ñaneamigorä, yandepuerevi yaiparavo kërai yaiko vaerä jare yaiparavovi yaipota vae yayapo vaerä yanderekove ndive. Jehová mbaetɨ oyapouka yandeve yayapo vaerä jae oipota vae (Deuteronomio 30:19). Jehová oipota yaiko yerovia reve.
20, 21. ¿Añave këraipa ndepuere reiparavo kavi?
20 Jehová oipota yaaɨu (Mateo 22:37, 38). Jaeko metei tu rami oyerovia yae oendu taɨ jei yave, oaɨu chupe vae, mbaetɨko jeiño, echa oë ipɨa iyɨvɨtegüi ramo. Jehová omaeño yandepuere vaerä yaiparavo yayeokuaita chupe ani mbaetɨ. Satanás, Adán jare Eva oiparavo iñeereenduä Jehovápe. ¿Nde mbaepa reiparavota?
21 Eiparavo kavi reyeokuai vaerä Jehovápe. Oime jeta yae kia reta oyapo Tumpa oipota vae jare oeya Satanás (Proverbios 27:11). ¿Añave mbaepa ndepuere reyapo reiko vaerä ɨvɨ pɨaupe jare reecha jae omboai yave opaete mbaeporara reta? Ïru yemboepe yamboyevɨta kuae marandu.