-
¿Ketɨpa yaja ñamano yave?Biblia yandemboe vae
-
-
YEMBOE 6
¿Ketɨpa yaja ñamano yave?
1-3. ¿Mbaepa oparandu kia reta omanogüere, jare mbaepa omboyevɨ amogüe religión reta?
BIBLIA jei yandeve: “Ngaraa ye kia omano” (Apocalipsis 21:4). Yemboe 5 pe, yayemboema yandereepɨ ramo yandepuereta ñanoi tekove opambae vae. Ërei jekuaeño kia reta omano (Eclesiastés 9:5). Jáeramo marandu ikaviete vae yayapo yandeyeupe jaeko: “¿Mbaepa oasa yande ndive ñamano yave?”.
2 Yaekatako mbaemboyevɨ jókuae marandu regua kia yaaɨu vae omano yandegüi yave. Ipuereko yaparandu yandeyeupe: “¿Ketɨpa ojo? ¿Yandereechara oï? ¿Ipuerepa yandemborɨ? ¿Yaechayetara?”.
3 Religión reta oyoavɨ omboyevɨ jókuae marandu reta. Amogüe oporomboe ndepɨakavi yave reota arape, ërei ndepochɨ yave rekaita tata guasupe. Ïru reta jei ñamano yave yaiko espíritu rami jare yaiko ñanerëtara reta ndive omanoma vae. Jare ïru reta jei omanoma yave oikoveye ïru jetepe, ipuereko kuimbae rami ani mɨmba rami.
4. ¿Mbaepa omboe opaete seri religión reta omano vaere?
4 Ipuereko yaecha religión reta oyoavɨ oporomboe. Ërei opaete seri oyovakeño iporomboe. Omboe kia omano yave, jekuaeño oiko. Ërei, ¿añetetepa jókuae?
¿KETƗPA YAJA ÑAMANO YAVE?
5, 6. ¿Mbaepa oasa yande ndive ñamano yave?
5 Jehová oikuaa mbae oasa yande ndive ñamano yave jare jei yandeve kia omano yave opama jekove. Jáeramo kia omano yave mbaetɨ eteima oñemosiente jare jokopevi opa iyemongeta reta, mbaetɨko oiko ïkotɨa.a Ñamano yave mbaetɨma ñamae, mbaetɨma yaendu, mbaetɨma ñamopiensa.
6 Mburuvicha guasu Salomón oikuatía “omanogüe reta mbaetɨ etei mbae oikuaa”. Omanogüe reta mbaetɨ oporoaɨu, mbaetɨ oporomotareɨ jare “omanogüe reta ñogüɨnoia pe [...] mbaetɨ etei mbae oyeapo, mbaetɨ mbaravɨkɨ, mbaetɨ yemboe tuichagüe, mbaetɨ arakuaa ave” (emongeta Eclesiastés 9:5, 6, 10). Jaeramiñovi Salmo 146:4 pe Biblia jei yandeve kia omano yave “opa iyemongeta reta”.
¿MBAEPA JEI JESÚS OMANO VAE RETARE?
Jehová yandeapo yaiko avei vaerä ɨvɨpe.
7. ¿Mbaepa jei Jesús omano vae retare?
7 Iamigo Lázaro omanoma yave Jesús jei jemimboe retape: “Yandevɨa-ïru Lázaro oke ma oï”. Ërei jae mbaetɨko jei Lázaro oputuuño oï. Jaɨkue rupi jei: “Lázaro omano” (Juan 11:11-14). Jáeramo Jesús omboyovake omano vae kia oke oï ramiko. Jesús mbaetɨko jei Lázaro oikoma arape ani jëtara reta omanogüe ndive. Mbaetɨko jei oiporara oï tata guasupe ani oikoveye ïrugüe jetepe kuimbae rami ani mɨmba rami. Mbaetɨko jökorai, Lázaro täta oke oï ramiko. Ïru arape Jesús omboyovake kia omano yave oke oï ramiko. Jesús omoingoveye Jairo tayɨ yave jei: “Omanoä ko. Okeño ko oï” (Lucas 8:52, 53).
8. ¿Këraipa yaikuaa Tumpa mbaetɨko yandeapo ñamano vaerä?
8 ¿Oyapopa Tumpa Adán jare Eva mbegüepe omano vaerä? Mbaetɨ. Jehová oyapoko oiko avei vaerä mbaerasɨ mbae reve. Jehová oyapo yave kia retape oñonoko ipɨape oiko avei vaerä (Eclesiastés 3:11). Kia reta mbaetɨ oipota oecha taɨ reta jare tayɨ reta indechi jare omano, jaenungavi Jehová oipotaä yandendechi jare ñamano. Ërei Tumpa yandeapo yaiko avei vaerä, jayave, ¿maerapa ñamano?
¿MAERAPA ÑAMANO?
9. ¿Maerapa jupiko Jehová oyókuai vae Adán jare Evape?
9 Jardín Edénpe, Jehová jei Adánpe: “Opaete ɨvɨra iagüe kuae kó pe oï vae ndepuere reu; ërei jókuae ɨvɨra oikuaauka ikavi vae jare ikavimbae vae iagüe agüɨye jeu; echa jókuae ara reu ko yave remanota ko” (Génesis 2:9, 16, 17). Kuae oyókuai vae mbaetɨko yavai oyapo vaerä jare Jehováko jae iyApoa jáeramo jei chupe reta ikavi oï vae jare ikaviä oï vae. Iñeereendu yave oechauka omboete Jehová jei vae. Jökoraivi omeetatëi yasoropai opaete Tumpa omee chupe reta vaere.
10, 11. a) ¿Këraipa Satanás ombotavɨ Adán jare Evape? b) ¿Maerapa Tumpa mbaetɨ iñɨ̈ro Adán jare Eva oyapo vaere?
10 Ërei Adán jare Eva mbaetɨ iñeereendu Jehovápe. Satanás jei Evape: “¿Tumpa jei pa jayave peve agüɨye vaerä peu opaete ɨvɨra reta kó pegua iagüe?”. Eva jei chupe: “Opaete ɨvɨra reta kó pegua iagüe orepuere rou; ërei jókuae ɨvɨra kó mbɨte pegua iagüe re oreokuai Tumpa, jei oreve: “Agüɨye peu, agüɨye peyavɨki, agüɨye vaerä pemano”” (Génesis 3:1-3).
11 Jayave Satanás jei chupe: “Ngaraa ko pemano. Echa Tumpa oikuaa katu ko jókuae ara peu ko yave, oyepeata peresa, jare peikota Tumpa rami, peikuaata ikavi vae jare ikavimbae vae” (Génesis 3:4-6). Aña guasu oipota güɨroviaka Evape ipuere oiparavo ikavi vae jare ikaviä vae. Jaeramiñovi iyapu chupe oasata jae ndive vae. Jei ngaraako pemano, jáeramo Eva jou jókuae ɨvɨra ia javoi omee imepe. Adán jare Eva oikuaako Jehová oyókuai vae agüɨye vaerä jou jókuae ɨvɨra ia. Oyapo rupi, oiparavo iñeereenduä Tumpa oyókuai vae. Jökorai oechauka mbaetɨ omboete Tumpa oporoaɨu vae. Jókuae ramo, ¡mbaetɨ iñɨ̈ro chupe reta oyapo vaere!
12. ¿Maerapa ombopɨatɨtɨ Jehová Adán jare Eva oyapo vaere?
12 Yandeɨpɨ reta mbaetɨ omboete ramo, ombopɨatɨtɨ iyApoa. Eyemongeta kuaere, täta reñemomɨ̈rata rembokuakuaa kavi vaerä nemichia reta, ërei jae reta oñemopüa ndekotɨ jare mbaetɨ oyapo reta nde remboe rami. ¿Këraipa reñemosiente? ¿Ndepɨatɨtɨpa?
Adán oyeapo ɨvɨkúigüi jare ojoye ɨvɨkuirä.
13. Jehová jei yave “ɨvɨkuirä ko reo yeta”, jókuae, ¿mbaepa oipota jei?
13 Iñeereenduä ramo, Adán jare Eva omokañɨ tekove opambae vae. Jehová jei Adánpe: “Ɨvɨkúi ko nde, jare ɨvɨkuirä ko reo yeta” (emongeta Génesis 3:19). Kuae oipota jei Adán iyoa yave, omano. Oyeapoye ɨvɨkuirä. Opama jekove jare mbaetɨko oyeapo espíritu (Génesis 2:7).
14. ¿Maerapa ñamano?
14 Adán jare Eva iñeereendu Tumpape yave, ipuereko añave rupi jekuaeño yogüɨrekotëi. Ërei iñeereenduä ramo, iyoa jare opa omano. Mbaeyoa jaeko metei mbaerasɨ yavaete rami, yandeɨpɨ reta omboasa yandeve vae. Yaa güive opaete yandeyoa jáeramo ñamano (Romanos 5:12). Ërei jókuae mbaetɨko oipota Tumpa yandeveguarä. Tumpa mbaetɨiko oipotatëi ñamano jáeramo Bibliape jei mano jaeko “tovaicho” (1 Corintios 15:26).
AÑETETE BIBLIA JEI VAE OMANOGÜE RETARE
15. ¿Mbae añetete vaepa yandemboe Biblia omanogüe retare?
15 Yaikuaa yave añetete vae omano vae retare mbaetɨma yarovia iyapu reta oporomboe vae. Biblia yandemboe omano vae reta mbaetɨma jasɨ chupe, mbaetɨma ipɨatɨtɨ. Mbaetɨ yandepuere ñanemiari ani imiari reta yande ndive. Mbaetɨ yamborɨ ani yandemborɨ. Mbaetɨ ipuere oyapo ikaviä yandeve jáeramo agüɨyetako yakɨɨye. Ërei jeta religión reta oporomboe omano vae reta jekuaeño oikove ïkotɨa rupi jare jei reta yamborɨta omano vae yamboepɨ yave sacerdote ani pastor oyerure vaerä jese. Ërei yaikuaa yave añetete vae omanogüe retare, kuae apu reta, mbaetɨma yandembotavɨ.
16. ¿Mbae apupa omboe jeta religión reta omano vae retare?
16 Aña guasu oiporu religión jaanga yandembotavɨ vaerä jare güirovɨaka vaerä yandeve omano vae reta jekuaeño oikove. Amogüe religión reta oporomboe kia omano yave, jekuaeño oiko ïkotɨa rupi. ¿Jökoraipa omboe nde religión, ani omboepa Biblia jei rami omano vae retare? Satanás oiporu apu reta ombosɨrɨ vaerä kia reta Jehovágüi.
17. ¿Maerapa oporomboe tata guasure vae omongɨa Jehová jee?
17 Pɨ̈chɨi yaeko jeta religión reta oporomboe vae. Echa, amogüe oporomboe jeko kavimbae vae okai aveita tata guasupe. Jókuae apu omongɨa Jehová jee. Jae ngaraaiko omaeño kia reta oiporara jökorai (emongeta 1 Juan 4:8). ¿Mbaepa remopiensa metei kuimbae ombosɨmbi vaerä taɨ oapɨ ipo tatape? Ndepuere rere pochɨ yaeko. Mbaetɨ reipota reikuaa jókuae kuimbae. Jökorai oipota Satanás güɨroviaka yandeve Jehová regua.
18. ¿Maerapa ngaraa yakɨɨye omano vae retagüi?
18 Amogüe religión reta jei kia reta omano yave, oyeapo espíritu. Jare oporomboe yamboete jare yakɨɨye vaerä jókuae espíritu retagüi, jei reta ipuereko oyeapo ñaneamigo imbaepuere vae ani yanderovaicho pochɨ yae vae. Jeta kia reta güɨrovia jókuae apure. Okɨɨye omano vae retagüi, jáeramo omboete reta, mbaetɨ omboete Jehovápe. Nemaendúa omano vae reta mbaetɨma oikuaa mbae ave, jáeramo agüɨye yakɨɨye chugüi. Jehováko jae yandeApoa. Jaeko Tumpa añetete vae jare chupeño ñamee yemboetea (Apocalipsis 4:11).
19. ¿Këraipa yandemborɨ yaikuaa yave añetete vae omano vae retare?
19 Yaikuaa yave añetete vae omano vae retare, mbaetɨma yarovia religión reta iyapu oporomboe vae. Añetete vae yandemborɨ yaikuaa vaerä Jehová jei tekove katu omeeta kuri yandeve vae.
20. ¿Mbaepa yayemboeta ïru yemboepe?
20 Arakaete, Tumpa jembiokuai Job jee vae oparandu: “Kuimbae omano yave, ¿oikove yeta ra?” (Job 14:14). ¿Añetetepa kia omano yave ipuere oikoveye? Ïru yemboepe yaechata Tumpa Iñee omboyevɨ vae, jókuae ikavi yaeko.
a Amogüe reta güɨrovia kia omano yave, iä ani iespíritu jekuaeño oiko. Reikuaa kavi vaerä, emae nota 17 jare 18.
-
-
¡Omano vae reta oikoveyeta!Biblia yandemboe vae
-
-
YEMBOE 7
¡Omano vae reta oikoveyeta!
1-3. a) ¿Maerapa cárcelpe yaiko rami? b) ¿Këraitapa Jehová yandereepɨ?
EYEPƗAYEMONGETA kuaere, nemondo ndeyokenda vaerä cárcelpe nderekombae reve. Mbaetɨ kia ave ipuere ndereepɨ. Jare mbaetɨma esperanza nderekovepe jare mbaetɨvi mbae ndepuere reyapo jókuaere. Jare remokañɨma esperanza yave, nde reikuaa oime kia güɨnoi mbaepuere ndereepɨ vaerä jare jeivi ipuere ndemborɨ. ¿Këraipa reñemosiente?
2 Opaete cárcelpe yaiko rami, ñamano ramo. Mbaetɨ mbae yandepuere yayapo yaasayepe vaerä. Ërei Jehová güɨnoi mbaepuere yandereepɨ agüɨye ñamano vaerä. Jae jei: “Taɨkue ete tovaicho oyemboaita vae jae ko mano” (1 Corintios 15:26).
3 Eyemongeta këraita ndembopɨakatu mbaetɨma oime kia omano yave. Ërei Jehová ngaraako jokuaeño oyapo, jaeramiñovi omoingoveyeta omanogüe reta. Emopiensa këraita ndemboyerovia. Jehová jei omano vae reta oikoveyeta (Isaías 26:19).
ÑANERËTARA YAAƗU VAE OMANO YAVE
4. a) ¿Mbaepa ipuere yandembopɨakatu ñanerëtara ani ñaneamigo omano yave? b) ¿Kia retapa Jesús iamigo añetete vae?
4 Omano yave ñanerëtara ani ñaneamigo yandembopɨatɨtɨ yaeko. Jasɨ katu yandeve. Mbaetɨ mbae yandepuere yayapo oikoveye vaerä. Ërei Biblia añetete yandembopɨakatu (emongeta 2 Corintios 1:3, 4). Yaecha metei ñemojaanga, oechauka kërai Jehová jare Jesús oipota omoingoveye ñanerëtara reta yaaɨu vae. Jesús oiko ramboeve ɨvɨpe, ojo ñoi opou Lázaro jare jeindɨ reta, Marta jare María. Jae reta jaeko Jesús iamigo reta añetete vae. Bibliape jei: “Jesús oaɨu Marta, ipɨkɨɨ jare ikɨvɨ Lázaro”. Ërei metei ara Lázaro omano (Juan 11:3-5).
5, 6. a) ¿Mbaepa Jesús oyapo oecha yave Lázaro jëtara reta oyaeo jae omano ramo? b) ¿Maerapa yandembopɨakatu yaikuaa yave Jesús omosiente vae omanogüere?
5 Jesús ojo ombopɨakatu Marta jare María. Marta oendu yave Jesús ou vae, oë ojo jëtagüi oövaiti vaerä. Yepetëi oyerovia oecha ramo, jei chupe: “Nde kuae pe reï yave, ngaraa tëi ko omano chekɨvɨ”. Marta omopiensa Jesús mbaetɨma mbae ipuere oyapo. Jare Jesús oecha Marta oyaeo oï. Oecha jae reta ipɨatɨtɨ yae vae, jókuae ramo Jesús ipɨatɨtɨvi jare oyaeo (Juan 11:21, 33, 35). Jae omosiente këraiko yandepɨatɨtɨ kia yaaɨu vae omano yandegüi yave.
6 Yandembopɨakatu yaikuaa yave Jesús oñemosiente yande rami kia omano yave. Jare Jesús omosientevi Tu rami (Juan 14:9). Jehová güɨnoi mbaepuere ramo ngaraama kia omano. Jare jókuaeko oyapota kuri.
JESÚS OIMOINGOVEYE LÁZARO
7, 8. a) ¿Maerapa Marta oipotaä oipea reta vaerä Lázaro jɨvɨa? b) ¿Mbaepa oyapo Jesús?
7 Jesús oväe yave tɨvɨape Lázaro jëogüe oï vaepe, jöke oyeokenda oï metei ita tuicha yae vaepe. Jayave jei: “Pembosɨrɨ ita joko güi”. Ërei Marta mbaetɨ oipota oyeapo vaerä jókuae. Lázaro jëogüe irundɨ aramako tɨvɨape oï (Juan 11:39). Marta mbaetɨ oikuaa Jesús oyapota vae omborɨ vaerä ikɨvɨ.
Eyepɨayemongeta këraiko oyerovia yae Lázaro jëtara reta jare iamigo reta oikoveye yave (Juan 11:38-44).
8 Jesús jei Lázarope: “¡Eë!”, Marta jare María oecha vae ikavieteko. “Jókuae tëogüe oë. Ipo jare ipɨ oyeokua tarapo pe” (Juan 11:43, 44). ¡Lázaro oikoveye! Oñoövaitiye jëtara reta jare iamigo reta ndive. Jae reta ipuere oipɨsɨ, oiküava jare imiari reta jae ndive. ¡Ikavi eteko kuae! Jesús omoingoveye Lázaro.
“KUÑATAI, CHE JAE NDEVE, EPÜA”
9, 10. a) ¿Kiapa omee mbaepuere Jesúspe omoingoveye vaerä kia reta? b) ¿Maerapa ikavi yamongeta oikoveye vae retare?
9 ¿Omoingovepa kia reta Jesús imbaepuere rupiño? Mbaetɨko. Ndei omoingove Lázaro mbove, Jesús oyerure Jehovápe jare jae omee mbaepuere omoingoveye vaerä (emongeta Juan 11:41, 42). Lázaroñoäko Jesús omoingove vae, oimevi ïru reta. Bibliape imiari Jairo tayɨ regua metei kuñatai 12 año güɨnoi vae jare imbaerasɨ yae oï jáeramo tu ipɨatɨtɨ yae jare ojo oiporu Jesúspe ombogüera vaerä. Echa tayɨ jae vaeño vae. Jairo imiari ramboeve Jesús ndive, oväe kuimbae reta omombeu chupe vaerä: “Nderayɨ omano ma. Agüɨye mo emoambeko oporomboe vae”. Ërei Jesús jei: “Agüɨye ndepɨatɨtɨ. Eporogüɨroviaño. Okuerata ko”. Jayave, Jesús ojo Jairo ndive jëtape. Oväetama yave, Jesús oecha jare oendu kia reta oyaeo vae. Jayave jei chupe reta: “Agüɨye peyaeo. Omanoä ko. Okeño ko oï”. Tu reta ipuereko oparandu iyeupe mbaera oipota jei vae. Jesús jei oë reta vaerä jokogüi jare ojo tu reta ndive o rapɨpe kuñatai oïape. Jesús ipɨakavi reve oipɨsɨ ipope javoi jei chupe: “¡Kuñatai, epüa!”. ¡Këraiko oyerovia katu tu reta oecha tayɨ opüaye jare oguata yave! Jesús omoingoveye kuñatai (Marcos 5:22-24, 35-42; Lucas 8:49-56). Jókuae ara güive, oecha tayɨ yave imaendúa ñoi Jehová oyapo chupe reta Jesús rupi.a
10 Jesús omoingoveye vae reta mbegüe mbegüepe omanoye reta. Ërei yamongeta jesegua vae ikavi yaeko echa omee yandeve esperanza añetete vae. Jehová oipota yae omoingoveye kia retape jare oyapotako.
¿MBAEPA YANDEMBOE YAMONGETA YAVE OIKOVEYE VAE RETARE?
Apóstol Pedro omoingoveye cristiana Dorcas jee vae (Hechos 9:36-42).
Elías omoingoveye kuña imemano vae imembɨ (1 Reyes 17:17-24).
11. ¿Mbaepa yandemboe Eclesiastés 9:5 Lázaro regua?
11 Bibliape jei omanogüe reta “mbaetɨ etei mbae oikuaa”. Añeteteko jókuae Lázaro ndive oasa vae (Eclesiastés 9:5). Jesús jei Lázaro oke oï ramiko (Juan 11:11). Lázaro tɨvɨape oï rambueve, “mbaetɨ etei mbae oikuaa”.
12. ¿Këraipa yaikuaa Lázaro añetete oikoveye?
12 Jesús omoingoveye Lázaro yave, jeta kia reta oecha. Jaeramiñovi Jesús jovaicho reta oikuaa omoingoveye vae. Lázaro jekove rupi oechauka añetete oikoveye vae (Juan 11:47). Jeta kia reta yogüɨraja opou Lázarope, kuae ramo, güɨrovia Jesús jaeko Tumpa ombou vae. Kuae mbaetɨko ikavi Jesús jovaicho retape jáeramo omboɨpɨ oyemongeta reta këraita oyuka Jesús jare Lázaro (Juan 11:53; 12:9-11).
13. ¿Maerapa yarovia Jehová omoingoveyeta omano vae reta?
13 Jesús jei: “Opaete tɨvɨa pe ñogüɨnoi vae reta” oikoveyeta (Juan 5:28). Jókuae oipota jei opaete Jehová imaendúa vaere, oikoveyeta. Jehová omoingoveye vaerä kia omano vae, oikuaa kaviko kërai etei jae vae. Ërei, ¿añetetepa ipuere oyapo jókuae? Echa, oime jeta yae yasɨtata reta arape. Bibliape jei Jehová oikuaa kaviko metei ñavo rupi jee reta (emongeta Isaías 40:26). Jae ipuere imaendúa opaete yasɨtata reta jeere, jaeramiñovi yavaiäko imaendúa vaerä opaete kia retare omoingoveyeta vae. Echa Jehová oyapo opaete mbaembae, jáeramo yaikuaa jae güɨnoi mbaepuere omeeye vaerä tekove kia retape.
14, 15. ¿Mbaepa yandemboe Job jei vae oikoveye vaere?
14 Job kuimbae jupi vae güɨrovia Tumpa omoingoveye omanogüe reta. Jae oparandu: “Kuimbae omano yave, ¿oikove yeta ra?”. Javoi jei Jehovápe: “Chereenɨita, jare che aenduta, cheraɨuta remae cheré, echa nde ko jae cheapoa”. Jökoraiko, Job oikuaako Jehová oipota yae oväe jókuae ara omoingoveye vaerä omano vae reta (Job 14:13-15).
15 ¿Këraipa reñemosiente reikuaa yave omano vae reta omoingoveyeta? Ipuereko reparandu ndeyeupe: “¿Mbaepa oasata cherëtara reta jare cheamigo reta omanoma vae, oikoveyetara?”. Yandembopɨakatu yaikuaa yave Jehová añeteteko oipota yae omoingoveye omano vae reta. Yaecha Biblia jei vae kiape oikota jare kia reta oikoveyeta.
OENDUTA IÑEE JARE OËTA
16. ¿Këraitapa yogüɨreko oikoveye vae reta kuae ɨvɨpe?
16 Arakae oikoveye vae reta oñoövaitiye jëtara reta jare iamigo reta ndive kuae ɨvɨpe. Jökoraitavi oasa kuri, ërei ma ikavi yaetako. ¿Maerapa? Echa oikoveye vae reta ipuereta güɨnoi tekove opambae vae jare ngaraayema omano. Jare oiko retata ɨvɨ ipöra vaepe ngaraama añave rupi yaiko rami. Mbaetɨtama ñeraro, mbaetɨtama oporoyuka vae reta ani mbaerasɨ reta.
17. ¿Kia retapa oikoveyeta?
17 ¿Kia retapa oikoveyeta? Jesús jei “opaete tɨvɨa pe ñogüɨnoi vae reta” (Juan 5:28). Jare Apocalipsis 20:13 jei: “Ɨguasu omboeterenga opaete omanogüe reta ñogüɨnoi pɨpe vae. Jare mano jare omanogüe reta ñogüɨnoia omboeterenga opaete omanogüe reta ñogüɨnoi pɨpe vae”. Jökoraiko jeta yae kia reta oikoveyeta. Apóstol Pablo jeivi: “Oikove yeta jupi vae reta jare jupimbae vae reta” (emongeta Hechos 24:15). ¿Mbaepa oipota jei kuae ñee reta?
Paraísope omano vae reta oikoveyeta jare oñoövaitiyeta jëtara reta ndive.
18. ¿Kia “jupi” vae retapa oikoveyeta?
18 Kuae “jupi vae reta” jaeko amogüe Jehová jembiokuai reta yogüɨreko vae ndei Jesús ou ɨvɨpe mbove. Kuae retako jae Noé, Abrahán, Sara, Moisés, Rut jare Ester oikoveyeta ɨvɨpe. Ndepuere remongeta kuae kuimbae retare jare kuña retare Hebreos 11 pe. ¿Mbaepa oasata Jehová jembiokuai reta jupi añave rupi omano vae? Jaeramiñovi jae reta jupiko, jáeramo oikoveyeta.
19. a) ¿Kia retapa jae “jupimbae vae reta”? b) ¿Mbaepa ipuereta oyapo?
19 Kuae “jupimbae vae reta” jaeko jeta yae mbaetɨ oikuaa Jehová regua. Yepetëi omanoma, Jehová ngaraa iñakañɨ chugüi reta. Omoingoveyeta jare oikuaata Jehová jare ipuereta oyapo jae jei vae.
20. ¿Maerapa ngaraa opaete oikoveye?
20 ¿Kuae oipotapa jei opaete omano vae reta oikoveyeta? Mbaetɨ. Jesús jei amogüe reta ngaraa oikoveye (Lucas 12:5). ¿Kiapa oiparavo kia oikoveye vaerä? Jehová jaeko juez ikaviete vae, ërei jae omeevi mbaepuere Jesúspe “ojäa vaerä oikove vae reta jare omanogüe reta” (Hechos 10:42). Ngaraa oikoveye pochɨ vae reta echa mbaetɨ oipota oipoepɨ jeko kaviä vae (emae nota 19).
¿KIA RETAPA OIKOVEYETA ARAPE?
21, 22. a) ¿Këraipa oikota kia oikoveye arape vae? b) ¿Kiapa jae tenondete oikoveye arape vae?
21 Biblia jeivi amogüe reta oikota arape. Kia oikoveye arape vae, mbaetɨma oikoveye kuimbae jete rami. Oikoveko arape espíritu rami.
22 Jesús jae tenondete jökorai oikoveye vae (Juan 3:13). Mboapɨ arama oasa oyuka reta yave, Jehová omoingoveye (Salmo 16:10; Hechos 13:34, 35). Jesús mbaetɨma oikoveye kuimbae jete rami. Apóstol Pedro omoësaka Jesús “jete omano kuimbae rami ërei oikove ye Espíritu” pe (1 Pedro 3:18). ¡Jesús oikoveye espíritupe imbaepuere yae vae! (1 Corintios 15:3-6). Ërei Biblia jei jaeñoäko oikoveye vae.
23, 24. ¿Kia retapa atɨ “mbovɨ yae vae” Jesús imiari, jare mbovɨpa?
23 Ndei omano mbove, Jesús jei jemimboe reta jupi vaepe “ajata ayapokatu perendarä” (Juan 14:2). Kuae oipota jei amogüe jemimboe reta oikoveye oiko vaerä jae ndive arape. Ërei, ¿mbovɨpa? Jesús jei mbovɨño, metei atɨ “mbovɨ yae vae” (Lucas 12:32). Apóstol Juan omombeu kavi mbovɨ vae, oecha yave Jesús “oyemboɨ oï [arape] ɨvɨtɨ Sión re. Jae ndive ciento cuarenta y cuatro mil vae reta” (Apocalipsis 14:1).
24 ¿Kërai yavepa oikoveye 144.000 vae reta? Biblia jei kuae oasata Cristo omogobiernama yave arape (1 Corintios 15:23). Añave yaikoma jókuae ara rupi, jare 144.000 retagüi opaete serima oikoveye oiko vaerä arape jare oiko vɨteri ɨvɨpe vae omano yave aramoete pegua oikoveyeta arape. Ërei, opaete seri oikoveyeta vae oikota metei paraíso ɨvɨpe.
25. ¿Mbae reguapa yayemboeta ïru yemboepe?
25 Michiñoma oata Jehová yandereepɨ agüɨye ñamano vaerä jare ngaraama kia omano (emongeta Isaías 25:8). Ërei, oiko vae reta arape, ¿mbaepa oyapota jokope? Biblia jei omogobiernata Jesús ndive Tumpa iReino arape. Ïru yemboepe yayemboe kavita jókuae gobiernore.
a Biblia omombeuvi oikoveye vae reta jaeko taɨrusu reta jare indechi reta, kuimbae reta jare kuña reta, Israel iñemuña retagüi jare ïru tëtagüi. Ndepuere remongeta kuae regua kuaepe: 1 Reyes 17:17-24; 2 Reyes 4:32-37; 13:20, 21; Mateo 28:5-7; Lucas 7:11-17; 8:40-56; Hechos 9:36-42; 20:7-12.
-