BIBLIOTECA INTERNETPE Watchtower
Watchtower
BIBLIOTECA INTERNETPE
Guaraní boliviano
ɨ
  • ä
  • ë
  • ï
  • ɨ
  • ɨ̈
  • ö
  • ü
  • TUMPA IÑEE
  • TEMBIKUATÍA RETA
  • YEMBOATƗPE YAYEMBOE VAE
  • bhs cap. 6 págs. 62-70
  • ¿Ketɨpa yaja ñamano yave?

No hay ningún video disponible para este elemento seleccionado.

Lo sentimos, hubo un error al cargar el video.

  • ¿Ketɨpa yaja ñamano yave?
  • Biblia yandemboe vae
  • Subtítulo
  • Imiarivi jesegua
  • ¿KETƗPA YAJA ÑAMANO YAVE?
  • ¿MBAEPA JEI JESÚS OMANO VAE RETARE?
  • ¿MAERAPA ÑAMANO?
  • AÑETETE BIBLIA JEI VAE OMANOGÜE RETARE
  • ¿Keräipa tekove jae reta oendu güire Satanáspe?
    Eendu Tumpape jayave reiko aveita
  • ¿Keräipa tekove arakaete yave kooraɨ Edénpe?
    Eendu Tumpape jayave reiko aveita
  • ¿Mbaepa oipota Tumpa opaete peguarä?
    Biblia yandemboe vae
Biblia yandemboe vae
bhs cap. 6 págs. 62-70

YEMBOE 6

¿Ketɨpa yaja ñamano yave?

1-3. ¿Mbaepa oparandu kia reta omanogüere, jare mbaepa omboyevɨ amogüe religión reta?

BIBLIA jei yandeve: “Ngaraa ye kia omano” (Apocalipsis 21:4). Yemboe 5 pe, yayemboema yandereepɨ ramo yandepuereta ñanoi tekove opambae vae. Ërei jekuaeño kia reta omano (Eclesiastés 9:5). Jáeramo marandu ikaviete vae yayapo yandeyeupe jaeko: “¿Mbaepa oasa yande ndive ñamano yave?”.

2 Yaekatako mbaemboyevɨ jókuae marandu regua kia yaaɨu vae omano yandegüi yave. Ipuereko yaparandu yandeyeupe: “¿Ketɨpa ojo? ¿Yandereechara oï? ¿Ipuerepa yandemborɨ? ¿Yaechayetara?”.

3 Religión reta oyoavɨ omboyevɨ jókuae marandu reta. Amogüe oporomboe ndepɨakavi yave reota arape, ërei ndepochɨ yave rekaita tata guasupe. Ïru reta jei ñamano yave yaiko espíritu rami jare yaiko ñanerëtara reta ndive omanoma vae. Jare ïru reta jei omanoma yave oikoveye ïru jetepe, ipuereko kuimbae rami ani mɨmba rami.

4. ¿Mbaepa omboe opaete seri religión reta omano vaere?

4 Ipuereko yaecha religión reta oyoavɨ oporomboe. Ërei opaete seri oyovakeño iporomboe. Omboe kia omano yave, jekuaeño oiko. Ërei, ¿añetetepa jókuae?

¿KETƗPA YAJA ÑAMANO YAVE?

5, 6. ¿Mbaepa oasa yande ndive ñamano yave?

5 Jehová oikuaa mbae oasa yande ndive ñamano yave jare jei yandeve kia omano yave opama jekove. Jáeramo kia omano yave mbaetɨ eteima oñemosiente jare jokopevi opa iyemongeta reta, mbaetɨko oiko ïkotɨa.a Ñamano yave mbaetɨma ñamae, mbaetɨma yaendu, mbaetɨma ñamopiensa.

6 Mburuvicha guasu Salomón oikuatía “omanogüe reta mbaetɨ etei mbae oikuaa”. Omanogüe reta mbaetɨ oporoaɨu, mbaetɨ oporomotareɨ jare “omanogüe reta ñogüɨnoia pe [...] mbaetɨ etei mbae oyeapo, mbaetɨ mbaravɨkɨ, mbaetɨ yemboe tuichagüe, mbaetɨ arakuaa ave” (emongeta Eclesiastés 9:5, 6, 10). Jaeramiñovi Salmo 146:4 pe Biblia jei yandeve kia omano yave “opa iyemongeta reta”.

¿MBAEPA JEI JESÚS OMANO VAE RETARE?

Metei omenda vae oguapɨ jardínpe jare oecha metei mbaepotɨ

Jehová yandeapo yaiko avei vaerä ɨvɨpe.

7. ¿Mbaepa jei Jesús omano vae retare?

7 Iamigo Lázaro omanoma yave Jesús jei jemimboe retape: “Yandevɨa-ïru Lázaro oke ma oï”. Ërei jae mbaetɨko jei Lázaro oputuuño oï. Jaɨkue rupi jei: “Lázaro omano” (Juan 11:11-14). Jáeramo Jesús omboyovake omano vae kia oke oï ramiko. Jesús mbaetɨko jei Lázaro oikoma arape ani jëtara reta omanogüe ndive. Mbaetɨko jei oiporara oï tata guasupe ani oikoveye ïrugüe jetepe kuimbae rami ani mɨmba rami. Mbaetɨko jökorai, Lázaro täta oke oï ramiko. Ïru arape Jesús omboyovake kia omano yave oke oï ramiko. Jesús omoingoveye Jairo tayɨ yave jei: “Omanoä ko. Okeño ko oï” (Lucas 8:52, 53).

8. ¿Këraipa yaikuaa Tumpa mbaetɨko yandeapo ñamano vaerä?

8 ¿Oyapopa Tumpa Adán jare Eva mbegüepe omano vaerä? Mbaetɨ. Jehová oyapoko oiko avei vaerä mbaerasɨ mbae reve. Jehová oyapo yave kia retape oñonoko ipɨape oiko avei vaerä (Eclesiastés 3:11). Kia reta mbaetɨ oipota oecha taɨ reta jare tayɨ reta indechi jare omano, jaenungavi Jehová oipotaä yandendechi jare ñamano. Ërei Tumpa yandeapo yaiko avei vaerä, jayave, ¿maerapa ñamano?

¿MAERAPA ÑAMANO?

9. ¿Maerapa jupiko Jehová oyókuai vae Adán jare Evape?

9 Jardín Edénpe, Jehová jei Adánpe: “Opaete ɨvɨra iagüe kuae kó pe oï vae ndepuere reu; ërei jókuae ɨvɨra oikuaauka ikavi vae jare ikavimbae vae iagüe agüɨye jeu; echa jókuae ara reu ko yave remanota ko” (Génesis 2:9, 16, 17). Kuae oyókuai vae mbaetɨko yavai oyapo vaerä jare Jehováko jae iyApoa jáeramo jei chupe reta ikavi oï vae jare ikaviä oï vae. Iñeereendu yave oechauka omboete Jehová jei vae. Jökoraivi omeetatëi yasoropai opaete Tumpa omee chupe reta vaere.

10, 11. a) ¿Këraipa Satanás ombotavɨ Adán jare Evape? b) ¿Maerapa Tumpa mbaetɨ iñɨ̈ro Adán jare Eva oyapo vaere?

10 Ërei Adán jare Eva mbaetɨ iñeereendu Jehovápe. Satanás jei Evape: “¿Tumpa jei pa jayave peve agüɨye vaerä peu opaete ɨvɨra reta kó pegua iagüe?”. Eva jei chupe: “Opaete ɨvɨra reta kó pegua iagüe orepuere rou; ërei jókuae ɨvɨra kó mbɨte pegua iagüe re oreokuai Tumpa, jei oreve: “Agüɨye peu, agüɨye peyavɨki, agüɨye vaerä pemano”” (Génesis 3:1-3).

11 Jayave Satanás jei chupe: “Ngaraa ko pemano. Echa Tumpa oikuaa katu ko jókuae ara peu ko yave, oyepeata peresa, jare peikota Tumpa rami, peikuaata ikavi vae jare ikavimbae vae” (Génesis 3:4-6). Aña guasu oipota güɨroviaka Evape ipuere oiparavo ikavi vae jare ikaviä vae. Jaeramiñovi iyapu chupe oasata jae ndive vae. Jei ngaraako pemano, jáeramo Eva jou jókuae ɨvɨra ia javoi omee imepe. Adán jare Eva oikuaako Jehová oyókuai vae agüɨye vaerä jou jókuae ɨvɨra ia. Oyapo rupi, oiparavo iñeereenduä Tumpa oyókuai vae. Jökorai oechauka mbaetɨ omboete Tumpa oporoaɨu vae. Jókuae ramo, ¡mbaetɨ iñɨ̈ro chupe reta oyapo vaere!

12. ¿Maerapa ombopɨatɨtɨ Jehová Adán jare Eva oyapo vaere?

12 Yandeɨpɨ reta mbaetɨ omboete ramo, ombopɨatɨtɨ iyApoa. Eyemongeta kuaere, täta reñemomɨ̈rata rembokuakuaa kavi vaerä nemichia reta, ërei jae reta oñemopüa ndekotɨ jare mbaetɨ oyapo reta nde remboe rami. ¿Këraipa reñemosiente? ¿Ndepɨatɨtɨpa?

Oyeapo Adán yave

Adán oyeapo ɨvɨkúigüi jare ojoye ɨvɨkuirä.

13. Jehová jei yave “ɨvɨkuirä ko reo yeta”, jókuae, ¿mbaepa oipota jei?

13 Iñeereenduä ramo, Adán jare Eva omokañɨ tekove opambae vae. Jehová jei Adánpe: “Ɨvɨkúi ko nde, jare ɨvɨkuirä ko reo yeta” (emongeta Génesis 3:19). Kuae oipota jei Adán iyoa yave, omano. Oyeapoye ɨvɨkuirä. Opama jekove jare mbaetɨko oyeapo espíritu (Génesis 2:7).

14. ¿Maerapa ñamano?

14 Adán jare Eva iñeereendu Tumpape yave, ipuereko añave rupi jekuaeño yogüɨrekotëi. Ërei iñeereenduä ramo, iyoa jare opa omano. Mbaeyoa jaeko metei mbaerasɨ yavaete rami, yandeɨpɨ reta omboasa yandeve vae. Yaa güive opaete yandeyoa jáeramo ñamano (Romanos 5:12). Ërei jókuae mbaetɨko oipota Tumpa yandeveguarä. Tumpa mbaetɨiko oipotatëi ñamano jáeramo Bibliape jei mano jaeko “tovaicho” (1 Corintios 15:26).

AÑETETE BIBLIA JEI VAE OMANOGÜE RETARE

15. ¿Mbae añetete vaepa yandemboe Biblia omanogüe retare?

15 Yaikuaa yave añetete vae omano vae retare mbaetɨma yarovia iyapu reta oporomboe vae. Biblia yandemboe omano vae reta mbaetɨma jasɨ chupe, mbaetɨma ipɨatɨtɨ. Mbaetɨ yandepuere ñanemiari ani imiari reta yande ndive. Mbaetɨ yamborɨ ani yandemborɨ. Mbaetɨ ipuere oyapo ikaviä yandeve jáeramo agüɨyetako yakɨɨye. Ërei jeta religión reta oporomboe omano vae reta jekuaeño oikove ïkotɨa rupi jare jei reta yamborɨta omano vae yamboepɨ yave sacerdote ani pastor oyerure vaerä jese. Ërei yaikuaa yave añetete vae omanogüe retare, kuae apu reta, mbaetɨma yandembotavɨ.

16. ¿Mbae apupa omboe jeta religión reta omano vae retare?

16 Aña guasu oiporu religión jaanga yandembotavɨ vaerä jare güirovɨaka vaerä yandeve omano vae reta jekuaeño oikove. Amogüe religión reta oporomboe kia omano yave, jekuaeño oiko ïkotɨa rupi. ¿Jökoraipa omboe nde religión, ani omboepa Biblia jei rami omano vae retare? Satanás oiporu apu reta ombosɨrɨ vaerä kia reta Jehovágüi.

17. ¿Maerapa oporomboe tata guasure vae omongɨa Jehová jee?

17 Pɨ̈chɨi yaeko jeta religión reta oporomboe vae. Echa, amogüe oporomboe jeko kavimbae vae okai aveita tata guasupe. Jókuae apu omongɨa Jehová jee. Jae ngaraaiko omaeño kia reta oiporara jökorai (emongeta 1 Juan 4:8). ¿Mbaepa remopiensa metei kuimbae ombosɨmbi vaerä taɨ oapɨ ipo tatape? Ndepuere rere pochɨ yaeko. Mbaetɨ reipota reikuaa jókuae kuimbae. Jökorai oipota Satanás güɨroviaka yandeve Jehová regua.

18. ¿Maerapa ngaraa yakɨɨye omano vae retagüi?

18 Amogüe religión reta jei kia reta omano yave, oyeapo espíritu. Jare oporomboe yamboete jare yakɨɨye vaerä jókuae espíritu retagüi, jei reta ipuereko oyeapo ñaneamigo imbaepuere vae ani yanderovaicho pochɨ yae vae. Jeta kia reta güɨrovia jókuae apure. Okɨɨye omano vae retagüi, jáeramo omboete reta, mbaetɨ omboete Jehovápe. Nemaendúa omano vae reta mbaetɨma oikuaa mbae ave, jáeramo agüɨye yakɨɨye chugüi. Jehováko jae yandeApoa. Jaeko Tumpa añetete vae jare chupeño ñamee yemboetea (Apocalipsis 4:11).

19. ¿Këraipa yandemborɨ yaikuaa yave añetete vae omano vae retare?

19 Yaikuaa yave añetete vae omano vae retare, mbaetɨma yarovia religión reta iyapu oporomboe vae. Añetete vae yandemborɨ yaikuaa vaerä Jehová jei tekove katu omeeta kuri yandeve vae.

20. ¿Mbaepa yayemboeta ïru yemboepe?

20 Arakaete, Tumpa jembiokuai Job jee vae oparandu: “Kuimbae omano yave, ¿oikove yeta ra?” (Job 14:14). ¿Añetetepa kia omano yave ipuere oikoveye? Ïru yemboepe yaechata Tumpa Iñee omboyevɨ vae, jókuae ikavi yaeko.

a Amogüe reta güɨrovia kia omano yave, iä ani iespíritu jekuaeño oiko. Reikuaa kavi vaerä, emae nota 17 jare 18.

AÑETETE VAE RETA

1. KIA OMANO YAVE, OPAMA JEKOVE

“Omanogüe reta mbaetɨ etei mbae oikuaa” (Eclesiastés 9:5).

¿Mbaepa oasa yande ndive ñamano yave?

  • Salmo 146:3, 4; Eclesiastés 9:6, 10

    Ñamano yave mbaetɨma ñamae, mbaetɨma yaendu, mbaetɨma ñamopiensa.

  • Juan 11:11-14

    Jesús omboyovake omano vae kia oke oï ramiko.

2. JEHOVÁ MBAETƗIKO OIPOTA ÑAMANO

“Jókuae ɨvɨra oikuaauka ikavi vae jare ikavimbae vae iagüe agüɨye jeu; echa jókuae ara reu ko yave remanota ko” (Génesis 2:17).

¿Maerapa ñamano?

  • Génesis 3:1-6

    Aña guasu iyapu Evape oasata jae ndive vae. Adán jare Eva iñeereenduä Jehovápe yave, iyoa jáeramo omano reta.

  • Génesis 3:19

    Adán omano yave mbaetɨyema oiko.

  • Romanos 5:12

    Mbaeyoa jaeko metei mbaerasɨ yavaete rami, yandeɨpɨ reta omboasa yandeve vae. Yaa güive opaete yandeyoa jáeramo ñamano.

  • 1 Corintios 15:26

    Bibliape jei mano jaeko tovaicho.

3. AÑETETE BIBLIA JEI VAE OMANOGÜE RETARE

“Kuimbae omano yave, ¿oikove yeta ra? [...] aärota, aiporara poi vaerä” (Job 14:14).

¿Mbae añetete vaepa yandemboe Biblia omanogüe retare?

  • 1 Juan 4:8

    Iyapuko tata guasure oporomboe vae jókuae omongɨa Jehová jee. Jae ngaraaiko omaeño kia reta oiporara jökorai.

  • Apocalipsis 4:11

    Jeta kia reta okɨɨye omano vae retagüi, jáeramo omboete reta, mbaetɨ omboete Jehovápe. Jehováko Tumpa añetete vae jare chupeño ñamee yemboetea.

    Tembikuatía reta Guaranípe (2008-2024)
    Cerrar sesión
    Iniciar sesión
    • Guaraní boliviano
    • Emboyao
    • Kërai reipota reecha
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Kërai reiporu vaerä
    • Política de privacidad
    • Configuración de privacidad
    • JW.ORG
    • Iniciar sesión
    Emboyao vaerä