Utɔsde, 17 Ɔya Ɔmahaapa
[Óklóbīya ɔkwɛyi] gē ma ihɔtū fú . . . [eko doodu, klla gē] . . . tábɔ̄ eko kú ɛgbá.—Aíit. 17:17.
Umeri ɛnɛ ku Ujisɔsi cɛgbá ɔfu, o ya ɛɛ kóō lɛ ɔdā nōo wɛ ococɛ ku Ujehofa a ya jila. Ó géē yiipu, naana nɛ ó lɛ ɔba eko ɔɔma ɛ ŋ ma. Ó jé ɔdā duuma lɛyikwu ō bi ɔyi jɛ ŋ, amáŋ ó géē cɛgbá ō teyi kwu ɔyinɔnyilɔ nōo géē wɛ Umɛsayiya a lɔɔlɔhi. Ó jé ɔcɛnyilɔ duuma jejee ɛ ŋ, amáŋ ó géē cɛgbá ō da Ujosɛfu nōo gáā lɛ ɔ a ka anuɔ yiipu. Ɔɔma wɛ ɔdā nōo lɔnɔ nɛhi ō ya. (Ulúk. 1:26-33) Ɛgɛnyá nɛ Umeri miyɛ ɔfu nɛ ó cɛgbá a? Ó miyɛ otabɔ ŋma ɛgiyi ācɛ ɔhá. Ocabɔ mafu, ó da Ugebriyɛlu nōo wɛ alelekwu otɛhɔ a ɔka kóō da ɔ aɛlā ōhī lɛyikwu uklɔ ɔɔma. (Ulúk. 1:34) Igbihi nɛ eko kē le gla ligii a, ó le yɛ ta “igelī éyi kú ɔlɛ́ ɛyí ɛfu kú Ujudiya” o ya ɛɛ kóō gáā lɛ ɔmaapu nu nōo lé ka u Ɛlisabeti a má. Ɛlisabeti ta Umeri ahinya nɛɛnɛhi, Ujehofa klla lɛ alelekwu ihɔ ku nu je lɛ ɔ kóō ka akacɛ ō ta ɔtu kwu éyi lɛyikwu ɔyi nɛ Umeri gáā ma a. (Ulúk. 1:39-45) Umeri ka ka Ujehofa “bī ɔfú nɛ̄hi” ku nu lɛ uklɔ nɛhi ya. (Ulúk. 1:46-51) O bu ipu Ugebriyɛlu nōo wɛ alelekwu otɛhɔ a mla Ɛlisabeti, Ujehofa lɛ ɔfu tu Umeri iyē nɛɛnɛhi. w23.10 14-15 ¶10-12
Ajuma, 18 Ɔya Ɔmahaapa
Ó klla le alɔ yá ajɔ̄ɔ̄cɛ́ éwo kú ācogwɛ́ɛya, kú alɔ kē cɛ̄ Ɔwɔicō nōo wɛ ádā nū ā ɛhɔ̄.—Mafú 1:6.
Ígwu ligii ku Ācɛ O Yɛce Ukraist foofunu néē lɛ anɔ ta uwa ɛyi mla alelekwu ihɔ ku Ɔwɔico á, é kē yɔ i jɔɔnyɛ ɛnɛɛnɛ ɛma mla Ujehofa ō wɛ ayi Ɔwɔico. Ācɛ ula ofu igwaahata (144,000) nyā géē yuklɔ ku acogwɛɛya mla Ujisɔsi ɔkpanco. (Mafú 14:1) Ɛga Otiihɔ ku aklɔkpiihɔ a kwɛyi amāŋ yɔ i mafu ka Ɔwɔico lɛ uwa fu kéē wɛ ayi nu naana néē yɔ ipu ɛcɛ kpɔ a. (Uróm 8:15-17) Ɛga Otiihɔ Fiyɛ Duu ku aklɔkpiihɔ a kwɛyi ɔkpanco ɛga nɛ Ujehofa yɔ a. “Ukɔ́tim” nōo kɔ ɛga Otiihɔ mla ɛga Otiihɔ Fiyɛ Duu a kwɛyi ɔkpiye ɔlamu ku Ujisɔsi. Eko nɛ Ujisɔsi lɛ ɔkpiye ɔlamu ku ɔlɛɛcɛ a, ó tɔɔtɛ lɛ ɔ ō gā ɔkpanco kóō yuklɔ ku Otrɛyi Nɛhi Ku Acogwɛɛya ipu agbliihɔ nɛhi ku Ujehofa a ŋ. Oŋma lɛ ō je ɔkpiye ɔlamu ku nu gwɛɛya kwɛyi alɛɛcɛ, Ujisɔsi lɛ ɔ ya tɔɔtɛ lɛ Ācɛ O Yɛce Ukraist néē lɛ anɔ tu uwa ɛyi a ō lɛ ɛga ō gā ɔkpanco. Amáŋ uwa abɔyi uwa i gáā bi ɔkpiye ɔlamu ku uwa gā ɔkpanco ŋ duu.—Uhíb. 10:19, 20; 1 Ukɔ́r. 15:50. w23.10 28 ¶13
Usati, 19 Ɔya Ɔmahaapa
Eko í yɔ̄ nɛ̄ n géē kɛlā ohígbū Ugídiyɔn . . . gɛ ŋ́.—Uhíb. 11:32.
Ugidiyɔn yɔ cii eko nɛ ācɛ Ɛfrem yɔ i ŋmo ɔ okonu amāŋ yɔ i cɔnu mla ɔ a. (Ācoh. 8:1-3) Ó ta uwa ohi ipu icɔnu ŋ. Ó mafu ka ó wɛ ɔcɛ ō tu iyi nu waajɛ ŋma lɛ ō jahɔ tu ɛlā nōo kwu uwa iyē néē yɔ i ka a, klla kɛla lɛ uwa ɔwɛ ogbonɛnɛ. Ɛnyā ya ku ɔtu ku uwa kóō gaajɛ. Anyakwɔcɛ ku ujɔ nōo jeeyi gē gbla ocabɔ ku Ugidiyɔn ya, ŋma lɛ ō jahɔ lɔɔlɔhi klla toohi ɔwɛ ogbonɛnɛ eko duuma néē yɔ i ŋmo uwa okonu. (Ujɛ́m. 3:13) Oŋma lɛ ō ya ɛgɛnyā, é gē tabɔ ya ku ɛbɔ nōo yɔ ipu ujɔ a kóō yɔ i gɔbu. Eko nɛ ācɛ ɔhá yɔ i cɛtra Ugidiyɔn ku ɛgɛ nɛ ó ya ācɛ Umidiya a lé a, ó kwu ɛjɛɛji owoofu a u lɛ Ujehofa. (Ācoh. 8:22, 23) Ɛgɛnyá nɛ anyakwɔcɛ ku ujɔ lɔfu yɛce ocabɔ ku Ugidiyɔn a? É cika ō je ɛjɛɛji owoofu ku ɔdā néē ya a lɛ Ujehofa. (1 Ukɔ́r. 4:6, 7) Ocabɔ mafu, eko duuma néē yɔ i cɛtra ɔnyakwɔcɛ ku ujɔ ku ɛgɛ nɛ ó gē bi le nwu ɛlā a, ó lɔfu ka ku ɛlā a ŋma ipu Ubáyíbu, ku ɛjɛɛji alɔ kē yɔ i nwu ɛlā ŋma ipu ɔwa ku Ujehofa. Anyakwɔcɛ ku ujɔ lɔfu jila iyi uwa má ɔdaŋ ka ɔwɛ néē gē bi le nwu ɛlā a gē bi owoofu gē lɛ Ujehofa, amāŋ ɔdaŋ ka é yɔ i ya ɔ ɔwɛ nɛ ɛlā ku uwa géē he ācɛ ɔtu foofunu. w23.06 4 ¶7-8