Ẹme Jihova Ọ Rrọ Uzuazọ
Oruvẹ no Obe Ivie Ọsosuọ Ze
“OKENỌ ohwo okiẹrẹe ọ rọ ọkua, kọ ahwo a rẹ ghọghọ; rekọ ohwo oyoma ọ tẹ rọ osu, ahwo a rẹ jọ uweli.” (Itẹ 29:2) Obe Ivie Ọsosuọ evaọ Ebaibol na u dhesẹ ẹgbagba itẹ nana. U gbiku uzuazọ Solomọn, ọnọ, evaọ okenọ o je su, Izrẹl oke anwae ọ reawere etoke omofọwẹ gbe ọruẹriọ. Obe Ivie Ọsosuọ u te je gbiku epanọ orẹwho na o rọ hẹriẹ nọ Solomọn o whu no gbe ivie 14 nọ i lele i rie, ejọ evaọ Izrẹl, efa evaọ Juda. Ivie ivẹ ọvo evaọ usu rai kpobi a yoẹme kẹ Jihova dẹdẹ. Fibae, obe na o ta kpahe iruẹru eruẹaro ezeza, Elaeja yọ omọvo rai jọ.
Obe nana, onọ Jerimaya ọruẹaro na o kere evaọ Jerusalẹm gbe Juda na, o ta kpahe eware nọ e via ole ikpe 129—no 1040 B.C.E. rite 911 B.C.E. Nọ o je koko ikuigbe nọ e rrọ obe na họ, o wọhọ nnọ Jerimaya o kpohọ evuẹ nọ e rrọ ikere anwae wọhọ “obe iruẹru Sọlomọn.” Ikere nana e gbẹ rrọ họ.—1 Ivie 11:41; 14:19; 15:7.
OVIE OWAREGHẸ Ọ WHA UDHEDHẸ GBE ỌRUẸRIỌ ZE
Obe Ivie Ọsosuọ u muhọ avọ ikuigbe epanọ Adonija, ọmọ Devidi Ovie na, ọ jẹ rọ gwọlọ rehọ agbara uvie ọsẹ riẹ. Owọ nọ Netan ọruẹaro na ọ jẹ vẹrẹ vẹrẹ o raha omaa na, a tẹ rehọ Solomọn ọmọ Devidi mu ovie. Ayare nọ ovie ọkpokpọ nọ a ro mu na o ru o were Jihova, ọ tẹ kẹe “areghẹ gbe iroro otọ-oriẹ” avọ “efe te adhẹwẹ.” (1 Ivie 3:12, 13) A rẹ ruẹ obọ areghẹ ovie na ha, efe riẹ ọ basa ha. Izrẹl ọ reawere udhedhẹ gbe omofọwẹ.
Usu ebabọ Solomọn jọ họ etẹmpol Jihova gbe iwou esuo sa-sa. Jihova ọ kẹ Solomọn imuẹro nọ: “Mẹ [rẹ] te rehọ uvie ra mu evaọ Izrẹl bẹdẹ,” thakpinọ ovie na o te yoẹme. (1 Ivie 9:4, 5) Ọghẹnẹ uzẹme na ọ tẹ jẹ vẹvẹ iẹe unu kpahe oware nọ o te via nọ ọ tẹ ghẹmeeyo. Rekọ Solomọn o te ti wo eyae erẹwho efa buobu. Fiki eyae na, o te mu edhọ họ ẹgọ eva okenọ ọ kpako no. Jihova ọ ruẹaro nọ uvie riẹ o te hẹriẹ. Evaọ 997 B.C.E., Solomọn o te whu, esuo ikpe 40 riẹ o te no ere kuhọ. Rehoboam ọmọzae riẹ o te zihe ruọ ovie.
Enọ Ikereakere nọ A Kẹ Iyo Rai:
1:5—Fikieme Adonija ọ jẹ rọ gwọlọ rehọ esuo na kpakiyọ Devidi ọ gbẹ jọ uzuazọ? Ebaibol e ta oware nọ o soriẹ hẹ. Dede na, o rrọ oware iroro re ma ku ei họ inọ, nọ Amnọn gbe Absalọm, inievo ekpako Adonija, a whu no na, gbe ẹsejọhọ Chiliab, Adonija o roro nnọ ọye o te re ọ jọ ovie wọhọ ọmọ ọkpako evaọ usu emọ Devidi nọ e rrọ uzuazọ. (2 Samuẹle 3:2-4; 13:28, 29; 18:14-17) Fikinọ ọ dẹ Joab, olori egbaẹmo na gbe Abayata, ozerẹ okpehru na rehọ no, ẹsejọhọ Adonija o roro nnọ edhere o rovie fihọ kẹe no. Ebaibol e ta ha sọ Adonija ọ riẹ kpahe ẹjiroro Devidi inọ Solomọn ọ te reuku uvie na. Dede na, okenọ Adonija o je “dhidhe,” o zizie Solomọn hayo amọfa nọ e jọ abọ Devidi hi. (1 Ivie 1:9, 10) Onana u dhesẹ nnọ ọ rehọ Solomọn wọhọ ohwo nọ o bi lele iei hrowo uvie na.
1:49-53; 2:13-25—Fikieme Solomọn o ro kpe Adonija kpakiyọ ọ rọ vrẹ riẹ no vẹre? Dede nọ Batshẹba o rri rie mu hu, Solomọn o vuhu ẹjiroro nọ ọ ginẹ rrọ Adonija udu nọ ọ ta kẹ Batshẹba inọ ọ yare ovie na kẹe inọ ọ rehọ Abishag kẹe wọhọ aye. Dede nọ Devidi o lele Abishag wezẹ hẹ, ahwo na kpobi a rehọ Abishag wọhọ ọse Devidi. Wọhọ epanọ uruemu oke yena o jọ, ohwo nọ ọ rehọ ẹta Devidi wọhọ ovie ọvo ọ rẹ sae rehọ Abishag wọhọ aye. Ẹsejọhọ Adonija o roro inọ Abishag o te tei obọ wọhọ aye, ọ rẹ sae gbẹ họre re ọ jọ ovie. Fikinọ o rri ayare Adonija na wọhọ odhesẹvia inọ o gbe fi ẹro họ ọkwa ovie na, Solomọn o te kpei dede nọ ọ rọ vrẹ riẹ no vẹre.
6:37–8:2—Okevẹ a rọ rehọ etẹmpol na mudhe? A bọ etẹmpol na re evaọ amara avọ eree ọrọ 1027 B.C.E., ukpe avọ 11 orọ esuo Solomọn. O wọhọ nnọ eware nọ a ku fihọ etẹmpol na gbe iruo efa e rehọ emerae 11. A rehọ etẹmpol na mudhe evaọ amara avọ ihrẹ ọrọ ukpe 1026 B.C.E. Ikuigbe na e fodẹ omaa ebabọ efa nọ a ku ebabọ etẹmpol na họ no gbe taure a tẹ te fodẹ eromuo riẹ, ẹsejọhọ re a ruẹsi ku ẹmeọta kpahe ebabọ na kpobi họ.—2 Iruẹru-Ivie 5:1-3.
9:10-13—Kọ ikpewho 20 evaọ ẹkwotọ Galili nọ Solomọn ọ rọ kẹ Hiram Ovie Taya wọhọ okẹ na o rọwo kugbe Uzi Mosis? Uzi na, wọhọ epanọ o ta eva Iruo-Izerẹ 25:23, 24, a rẹ sai rri rie wọhọ nnọ u kie kpahe oria nọ emọ Izrẹl a be rria ọvo. O sae jọ nọ ikpewho nọ emọ Izrẹl a be rria ha Solomọn ọ rọ kẹ Hiram na, dede nọ ikpewho na e jọ abọjọ Ẹkwotọ Eyaa na. (Ọnyano 23:31) O sae jẹ jọ nọ oware nọ Solomọn o ru na o nya lele Uzi na gbagba ha, wọhọ epanọ “enyenya buobu” avọ eyae buobu nọ o wo o rọwo kugbe Uzi na ha na. (Iziewariẹ 17:16, 17) Oghẹrẹ nọ o jọ kpobi kẹhẹ, okẹ na o vọ Hiram eva ha. Ẹsejọhọ ahwo erẹwho egedhọ nọ e jọ ikpewho na a rẹrote ai ziezi hi, hayo o sae jọ nọ eria nọ ikpewho na e jọ o were riẹ hẹ.
11:4—Kọ fiki owho nọ o lẹliẹ iroro riẹ gba te epaọ ọsosuọ họ o lẹliẹ Solomọn kie ruọ edhọgọ? O wọhọ ere he. Solomọn ọ jọ ọmaha okenọ o muọ esuo họ, yọ dede nọ ikpe 40 o su, ọ nwane kpako gaga ha. Ofariẹ, orọnikọ ọ nwani kie no egagọ Jihova riẹriẹriẹ hẹ. O wọhọ nnọ o fi owọ jọ họ ẹgọ Ọghẹnẹ, o te fi ọdekọ họ edhọgọ.
Eware nọ Ma Jariẹ Wuhrẹ:
2:26, 27, 35. Oware nọ Jihova ọ ruẹaro riẹ kpobi u re rugba. Esino nọ a si Abayata, ohwo unuwou Ilai, no ozerẹ, o jọ orugba “ẹme nọ Ọghẹnẹ ọ ta kpahe uwou Ilai.” Esino nọ a si Abayata no ozerẹ a jẹ rehọ Zedọk, ọrọ unuwou Finihas nwene ẹta riẹ, o jọ orugba ọrọ Ikelakele 25:10-13.—Ọnyano 6:25; 1 Samuẹle 2:31; 3:12; 1 Iruẹru-Ivie 24:3.
2:37, 41-46. U yoma kẹhẹ re ohwo o roro nọ ọ rẹ sae la uzi vrẹ ababọ uye! Enọ i keke aro fihọ ghoro no ‘edhere ọhwahwa nọ o re su kpohọ uzuazọ na’ a te ruẹ uye iroro igheghẹ yena nọ a jẹ na.—Matiu 7:14.
3:9, 12-14. Jihova ọ rẹ kuyo olẹ nọ idibo omurokpotọ riẹ a lẹ rọkẹ areghẹ, otoriẹ, gbe ọkpọvio evaọ ẹwhaharo iruo riẹ.—Jemis 1:5.
8:22-53. Solomọn o dhesẹ uyere ulogbo kẹ Jihova—Ọghẹnẹ uyoyou-ẹwo, Ọnọ o re ru eyaa riẹ gba, gbe Ọnọ o re yo elẹ! Eme ọ olẹ nọ Solomọn ọ lẹ evaọ okenọ ọ jẹ rehọ etẹmpol na mudhe na nọ ma re roro kpahe o rẹ bọ ovuhumuo mai ga kpahe ekwakwa Ọghẹnẹ enana gbe efa.
11:9-14, 23, 26. Okenọ Solomọn o veghe uzou evaọ uwhremu na, Jihova o te ru re ahwo a rọ so iẹe. Pita ukọ na ọ ta nọ: “Ọghẹnẹ o re hrẹ obroma-oro, rekọ ọ vẹ rọ aruoriwo kẹ enọ e roma-kpotọ.”—1 Pita 5:5.
11:30-40. Solomọn Ovie na ọ gwọlọ edhere nọ o re ro kpe Jeroboam fiki oware nọ Ahija ọ ruẹaro riẹ kpahe Jeroboam. Ovie na o nwene gaga no ma te roro epanọ ọ jọ ikpe 40 nọ i kpemu, nọ ọ se nọ o re ru Adonija gbe amọfa nọ a gba ẹgwae oyoma kpahe iẹe kẹle. (1 Ivie 1:50-53) Oware nọ o lẹliẹ uruemu riẹ nwene na họ oma nọ o sino Jihova.
UVIE NỌ O JỌ ỌVO O HẸRIẸ ABAVA NO (1 Ivie 12:1–22:53)
Jeroboam avọ ahwo na a nya bru Rehoboam Ovie na ze te yare inọ ọ dina ru owha nọ ọsẹ riẹ, Solomọn, ọ wọ họ ae uzou vori. Ukpenọ o ru epanọ a yare na, Rehoboam ọ tẹ ta nọ o ti tube ru owha na gbẹdẹ viere. Erua ikpe e tẹ kpareso iẹe, a tẹ rehọ Jeroboam mu ovie kẹ omobọ rai. Uvie na o tẹ hẹriẹ. Rehoboam o je su uvie ofẹ obọze ovatha-ọre, onọ erua Juda gbe Bẹnjamin a ru via, Jeroboam o te je su erua ikpe Izrẹl nọ e rrọ ofẹ ẹkpẹlobọ ovatha-ọre.
Re ọ whaha ahwo na ekpohọ Jerusalẹm kẹ egagọ, Jeroboam ọ tẹ rehọ ọmọ-eruẹ ivẹ mu—ọjọ eva Dan, ọdekọ eva Bẹtẹl. Usu ivie jọ nọ i su evaọ Izrẹl nọ u no Jeroboam no họ Nedab, Basha, Ela, Zimrai, Tibni, Omrai, Ehab, gbe Ahazaya. Abiyam, Esa, Jehoshafat, gbe Jehoram a rọ kpahe Rehoboam evaọ Juda. Eruẹaro nọ e jariẹ evaọ oke ivie nana họ Ahija, Shimaya, gbe ohwo Ọghẹnẹ jọ nọ a se odẹ riẹ hẹ, jegbọ Jehu, Elaeja, gbe Makaya.
Enọ Ikereakere nọ A Kẹ Iyo Rai:
18:21—Fikieme ahwo na a gbẹ rọ kẹ uyo ho okenọ Elaeja ọ ta kẹ ae re a lele Jihova hayo Ebale? O sae jọ nọ a vuhumu inọ a ruthọ nọ a be rọ rehọ egagọ udu rai kpobi kẹ Jihova ha, fikiere udu u te brukpe ae. Hayo o sae jọ nọ udu rai o ga te epanọ a gbe ro rri rie fihọ oware othọthọ họ re a gọ Ebale dede nọ a be rehọ unu ta nọ a rrọ ahwo nọ a be gọ Jihova. Okenọ Jihova o ro dhesẹ ogaga riẹ no ọvo a rọ ta nọ: “ỌNOWO na, họ Ọghẹnẹ; ỌNOWO na, họ Ọghẹnẹ.”—1 Ivie 18:39.
20:34—Nọ Jihova o ru Ehab kparobọ vi ahwo Siria no, fikieme Ehab o je vu ovie rai, Bẹn-hedad, wa? Ukpenọ o re kpe Bẹn-hedad no, Ehab ọ tẹ riọvọ kugbei ẹkwoma ẹkẹ nọ ọ te kẹe iyẹrẹ jọ evaọ Damaskọs, okpẹwho-esuo ọrọ Siria, o wọhọ nọ re o rovie eki fihọ. Vẹre, ọsẹ Bẹn-hedad ọ rehọ iyẹrẹ jọ evaọ Sameria nọ o rovie eki- fihọ. Fikiere, a si obọ no Bẹn-hedad re Ehab ọ sae wha ekiọthuọ haro evaọ Damaskọs.
Eware nọ Ma Jariẹ Wuhrẹ:
12:13, 14. Ma tẹ be jiroro nọ i wuzou evaọ uzuazọ, ma rẹ gwọlọ ohrẹ mi ahwo nọ i wo areghẹ jẹ kpako enọ i wo eriariẹ kpahe Ikereakere na je wo adhẹẹ kẹ izi Ọghẹnẹ.
13:11-24. Ohrẹ hayo iroro-ejẹ nọ i dina wo irekọ, o tẹ maki no obọ ibe eg’Ọghẹnẹ oruọzewọ ze, a rẹ rehọ ohrẹ utioye na wawo uvi ọkpọvio ọrọ Ẹme Ọghẹnẹ.—1 Jọn 4:1.
14:13. Jihova ọ rẹ kiẹ omai riwi re ọ ruẹ ewoma nọ ọ rrọ eva mai. Makọ epanọ ewoma na ọ kawo te kẹhẹ, ọ rẹ sai ru ei rro nọ ma be dawo uthoma mai re ma gọe na.
15:10-13. Ma rẹ rehọ ududu siọ ekieno-ẹrọwọ jẹ wha egagọ uzẹme haro.
17:10-16. Aye-uku obọ Zarẹfat o vuhu Elaeja mu wọhọ ọruẹaro, o te je dede iei rehọ wọhọ ọruẹaro, yọ Jihova ọ ghale ẹrọwọ nọ o dhesẹ na. Nẹnẹ, Jihova o bi muẹrohọ iruo ẹrọwọ mai re, yọ ọ rẹ ghale enọ e be tha iruo Uvie na uke evaọ idhere sa-sa.—Matiu 6:33; 10:41, 42; Ahwo Hibru 6:10.
19:1-8. Ma tẹ rẹriẹ ovao ku ọwọsuọ ọgaga, ma rẹ sae rẹroso uketha Jihova.—2 Ahwo Kọrint 4:7-9.
19:10, 14, 18. Eg’Ọghẹnẹ uzẹme a rrọ goli hi. Jihova gbe inievo akpọ-soso rai a rrọ kugbe ai.
19:11-13. Jihova ọ rrọ ogaga jọ gheghe nọ o rrọ oria kpobi hi.
20:11. Nọ Bẹn-hedad o seha inọ ọ te raha Sameria, ovie Izrẹl ọ ta nọ: “A jọ ohwo nọ ọ whẹ ẹgọ ẹmo họ oma no [be ruẹrẹ oma kpahe kẹ ẹmo] ọ yoma wọhọ ọnọ o fi rai họ otọ no ho” wọhọ ọnọ ọ kparobọ no ẹmo ze no. Ma tẹ rẹriẹ ovao ku owha-iruo okpokpọ, ma rẹ whaha omoya orọ eva nọ ma re fihọ oma mai vrẹta.—Itẹ 27:1; Jemis 4:13-16.
O Rrọ Erere Ologbo kẹ Omai
Okenọ o je gbiku oghẹrẹ nọ a rọ kẹ ae Uzi na eva Ugbehru Saena, Mosis ọ ta kẹ emọ Izrẹl nọ: “Ri, me fi oghale gbe ekela họ udevie rai nẹnẹ na: rọkẹ oghale, wha te koko izi ỌNOWO na Ọghẹnẹ rai, enọ o je kẹ owhai nẹnẹ na, rọkẹ ekela, otẹrọnọ wha gbe koko izi ỌNOWO na Ọghẹnẹ rai hi, rekọ wha te kurẹriẹ no idhere nọ me dhesẹ kẹ owhai nẹnẹ na.”—Iziewariẹ 11:26-28.
Ma rẹ jọ ikuigbe nọ e rrọ obe Ivie Ọsosuọ na ruẹ uzẹme nana vevẹ! Wọhọ epanọ ma ruẹ no na, obe nana o wuhrẹ eware efa nọ e roja re. Ovuẹ riẹ o ginẹ rrọ uzuazọ je wo ẹgba.—Ahwo Hibru 4:12.