Oware Nọ Uye-oruẹ Kpobi U Ti Ro Kuhọ Kẹle
“Utho na, iruo riẹ i kiete.”—IZIEWARIẸ 32:4.
1, 2. (a) Fikieme who ro rri ẹruore uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ na ghaghae? (b) Eme ahwo buobu a gbẹ be rọ rọwo Ọghẹnẹ nọ ọ ya eyaa iwoma nana kpahe obaro na ha?
KỌ O rẹ were owhẹ re who roro kpahe epanọ uzuazọ o te jọ evaọ Aparadase? Ẹsejọhọ whọ be ruẹ oma ra evaọ akpọ owoma ọyena, be kiẹ je wuhrẹ kpahe emama sa-sa nọ e rrọ uzuazọ nọ a sai kele mu hu. O jẹ sae jọnọ whọ be hai roro kpahe evevọwẹ nọ who ti wo nọ who bi ti ru iruo kugbe amọfa rẹrote otọakpọ na je zihe ei ruẹ ọgbọ evawere. Whọ sai je roro kpahe epanọ who ti ro wuhrẹ ona erru-ọwhẹhọ eware, ona ebabọ, ikporakporo, gbe eware efa nọ whọ be sai wo uvẹ kẹ hẹ fiki ọgbohrẹ uzuazọ inẹnẹ. Onana u dhesẹ nọ who wo evawere kpahe oware nọ Ebaibol na o se “uvi uzuazọ” na—uzuazọ nọ Ọghẹnẹ ọ jiroro riẹ kẹ omai, onọ u re ti wo oba ha.—1 Timoti 6:19.
2 O rrọ oware evawere gbe uvẹ-ọghọ re ma vuẹ amọfa kpahe ẹruore yena nọ o no Ebaibol ze na, o gbẹ rrọ ere? Dede na, ahwo buobu a be siọ ẹruore yena. A bi mienu kẹe wọhọ oware nọ o rẹ sae via ha, wọhọ oware ewezẹ gheghe nọ a rẹ rọ viẹ igheghẹ họ. O tubẹ rrọ bẹbẹ kẹ otu nana re a rọwo Ọghẹnẹ nọ ọ ya eyaa uzuazọ ebẹdẹ evaọ Aparadase na. Fikieme? Rọkẹ otujọ, emuemu nọ ọ d’otọ fia nẹnẹ ọ whariẹ ze nọ a gbẹ be rọ rọwo nọ Ọghẹnẹ ọ rrọ họ. Evaọ iroro rai, otẹrọnọ Ọghẹnẹ ọ rrọ, ọ tẹ jẹ rrọ erumeru je wo uyoyou, ẹjiroro ọvuọvo ọ riẹ hẹ nọ eyoma gbe uye-oruẹ e jẹ jọ akpọ na. Ahwo jọ a rọwo nọ areghẹ ọ rrọ ẹme nana. Setan o wo ona gaga evaọ edhere nọ o bi ro wuhu iroro ahwo-akpọ di.—2 Ahwo Kọrint 4:4.
3. Onọ ogaga vẹ ma rẹ sai fi obọ họ kẹ amọfa ruẹ uyo riẹ, kọ fikieme ma rọ ta nọ ma wo obọdẹ uvẹ nọ ma sae rọ kuyo na?
3 Wọhọ Isẹri Jihova, ma wo obọdẹ uvẹ nọ ma re ro fi obọ họ kẹ ahwo nọ Setan gbe areghẹ akpọ na ọ viẹ họ no. (1 Ahwo Kọrint 1:20; 3:19) Ma riẹ oware nọ o soriẹ nọ ahwo buobu a gbẹ be rọ rọwo eyaa Ebaibol na ha. A riẹ Jihova ha. O sae jọnọ a riẹ odẹ riẹ hẹ gbe oware nọ odẹ na u dikihẹ kẹ, yọ o wọhọ nọ a riẹ oware ovuovo kpahe ekwakwa-aghae riẹ hẹ gbe oghẹrẹ nọ o ro koko eyaa riẹ no eva oke nọ u kpemu. O rrọ oware uvẹ-ọghọ nọ ma ro wo eriariẹ itieye na. Noke toke, u fo nọ ma rẹ hae gwọlọ epanọ ma sai ro fi obọ họ kẹ ahwo nọ “otoriẹ rai u re biebi,” re a ruẹsi duku uyo onọ jọ nọ o mae ga nọ ahwo a rẹ nọ, “Fikieme Ọghẹnẹ ọ rọ kuvẹ kẹ eyoma gbe uye-oruẹ?” (Ahwo Ẹfẹsọs 4:18) Ma te kake ta ẹme te epanọ ma rẹ rọ kpahe fihọ onọ yena ziezi. Kẹsena ma vẹ te ta kpahe epanọ ekwakwa-aghae Jihova i ro dhesẹ oma via evaọ owọ nọ ọ jẹ no kpahe ẹme nana.
Uvi Edhere nọ A Sae rọ Kpahe Fihọ Onọ Na
4, 5. Eme ma rẹ sae kaki ru nọ ohwo jọ ọ tẹ nọ onọ kpahe oware nọ o soriẹ nọ Ọghẹnẹ ọ jẹ kuvẹ kẹ uye-oruẹ? Ru ẹme na vẹ.
4 Nọ ohwo ọ tẹ nọ inọ fikieme Ọghẹnẹ ọ jẹ kuvẹ kẹ uye-oruẹ, eme ma rẹ ta? Oma o rẹ sae wọ omai ta eme buobu rọ kẹ uyo na, ẹsejọhọ tube mu iku na họ no oware nọ o via evaọ ọgbọ Idẹn ze. U re woma ẹsejọ nọ ma te mu uyo na họ ẹkẹ ere. Dede na u fo re ma rri otọ mu ziezi. O rẹ sai fo re ma rọ oware jọ karo taure ma tẹ te kẹ uyo na. (Itẹ 25:11; Ahwo Kọlọsi 4:6) Joma ta kpahe eware esa jọ nọ e rẹ sai ru ei lọhọ kẹ omai fi obọ họ kẹ ohwo na taure ma te ti mu uyo na họ ẹkẹ.
5 Orọ ọsosuọ, nọ eyoma nọ ọ da akpọ na fia ọ tẹ be kẹ ohwo na idhọvẹ, o sae jọnọ ọye omariẹ hayo imoni riẹ jọ a rioja emuemu no. Fikiere, o rẹ sae jọ oware areghẹ re ma kaki dhesẹ ọdawẹ kẹ ohwo na tao. Pọl ukọ na ọ hrẹ Ileleikristi nọ: “Lele enọ e rẹ viẹ gbẹ viẹ.” (Ahwo Rom 12:15) Nọ ma te dhesẹ ọdawẹ kẹe hayo lele iei “weri,” onana o sai duobọte udu ohwo na. (1 Pita 3:8) O te mae lọhọ re ọ gaviezọ kẹ ẹme nọ ma gwọlọ ta, nọ ọ tẹ ruẹ nọ ma wo ọdawẹ kẹe.
6, 7. Fikieme u ro fo re ma gine jiri ohwo nọ ọ rehọ emamọ eva nọ onọ jọ kpahe Ọghẹnẹ, nọ o be kẹe idhọvẹ?
6 Orọ avivẹ, ma rẹ sai jiri ohwo na kẹ onọ oruọzewọ yena. Ahwo jọ a re brukpe oma rai inọ fikinọ a wo oghẹrẹ enọ yena họ iroro, u dhesẹ nọ a kare ẹrọwọ hayo adhẹẹ kẹ Ọghẹnẹ. O sae tubẹ jọnọ isu-egagọ e ta ere kẹ ai no. Rekọ ere o nwane rrọ họ. Makọ ahwo nọ a wo ẹrọwọ eva oke anwae a nọ ọkpọ enọ itieye na dede. Wọhọ oriruo, Devidi ọso-ilezi na ọ nọ inọ: “O ỌNOWO! eme who je there omẹ abọ? Eme who je si oma no omẹ eva oke ukpokpoma?” (Olezi 10:1) Epọvo na re, Habakuk ọruẹaro na ọ nọ inọ: “O ỌNOWO, ẹvẹ me re bo ubo obọufihọ se owhẹ krite, nọ owhẹ ore yo ho? Hayo bo se owhẹ nọ ‘Oja yo,’ no who re siwẹ hẹ? Fikieme who je bi ru omẹ ruẹ eware ethọthọ jẹ ruẹ ukpokpoma? Araha avọ ofu ọgaga e rọ aro mẹ; ohọre avọ ẹhẹriẹ e tẹ via.”—Habakuk 1:2, 3.
7 Enana e jọ ahwo nọ i wo ẹrọwọ avọ adhẹẹ odidi kẹ Ọghẹnẹ. Kọ a whọku ai fikinọ a nọ enọ itieye nọ i je kpokpo ai udu? Vievie, Jihova ọ ruẹ nọ u fo re a kere enọ oruọzewọ itieye na fihọ Ẹme riẹ, Ebaibol na. Ohwo nọ eyoma nọ ọ da otọ fia o be kẹ idhọvẹ nẹnẹ, o sae ginẹ jọ nọ ohọo emu abọ-ẹzi u bi kpei—ọ be gwọlọ iyo nọ a rẹ sae jọ Ebaibol na ọvo duku. Kareghẹhọ nọ Jesu ọ ta ẹme ezi ọrọ ahwo nọ ohọo abọ-ẹzi u bi kpe, hayo otu nọ a “wo ẹzi iwhrori.” (Matiu 5:3) Uvẹ-ọghọ riẹ o rro kẹhẹ re a fi obọ họ kẹ ahwo otiọye na duku evawere nọ Jesu ọ ya eyaa riẹ na!
8. Iwuhrẹ ethọthọ vẹ e be lẹliẹ ahwo roro nọ Ọghẹnẹ ọye ọ wha uye-oruẹ ze, kọ ẹvẹ ma sai ro fi obọ họ kẹ ai?
8 Orọ avesa, o rẹ sai fo re ma fi obọ họ kẹ ohwo na vuhumu nọ orọnikọ Ọghẹnẹ ọ wha emuemu nọ ọ da akpọ fia na ze he. A bi wuhrẹ ahwo buobu inọ Ọghẹnẹ o bi su akpọ na, inọ Ọghẹnẹ ọ momaa eware nọ e be via kẹ omai kpobi nẹnẹ na fihotọ anwọ ikpe buobu nọ i kpemu, gbe inọ Ọghẹnẹ o wo ẹjiroro nọ a rẹ sae riẹ otọ riẹ hẹ nọ ọ be rọ kẹ ahwo-akpọ uye. Enana yọ iwuhrẹ erue. I bi si adhẹẹ no Ọghẹnẹ oma je ru ahwo roro nọ ọye ọ wha eyoma gbe uye-oruẹ nọ e rrọ akpọ na ze. Fikiere u fo nọ ma rẹ rehọ Ẹme Ọghẹnẹ kpọ eriwo ahwo vi. (2 Timoti 3:16) Orọnikọ Jihova họ ọnọ o bi su akpọ ogbekuo nana ha; rekọ Setan Ẹdhọ na. (1 Jọn 5:19) Jihova ọ ma emama riẹ nọ i wo areghẹ na avọ otatha ha; ọ kẹ rai ufuoma gbe uvẹ nọ a sae rọ salọ oware uwoma hayo uyoma. (Iziewariẹ 30:19) Yọ orọnọ Jihova ọ wha emuemu ze vievie he; o mukpahe emuemu, o te je wo ọdawẹ kẹ ahwo nọ a bi kienyẹ.—Job 34:10; Itẹ 6:16-19; 1 Pita 5:7.
9. Ebe vẹ ‘ọrigbo nọ o wo ẹrọwọ avọ areghẹ na’ ọ ruẹrẹhọ nọ e rẹ sai fi obọ họ kẹ ahwo wo otoriẹ oware nọ Jihova Ọghẹnẹ ọ rọ kuvẹ kẹ uye-oruẹ?
9 Nọ whọ tẹ rehọ oghẹrẹ utioye mu uyo na họ ẹkẹ, ẹsejọhọ ohwo na ọ te gwọlọ yo oware nọ o soriẹ nọ Ọghẹnẹ ọ gbẹ rọ kuvẹ kẹ uye-oruẹ. ‘Ọrigbo nọ o wo ẹrọwọ avọ areghẹ na’ ọ ruẹrẹ ebe buobu họ nọ i re fi obọ họ kẹ owhẹ evaọ ẹme nana. (Matiu 24:45-47) Wọhọ oriruo, eva Okokohọ Ubrotọ “Ẹmeoyo kẹ Ọghẹnẹ” ọrọ 2005/2006 na, a si obọ no omobe-ovẹvẹ nọ uzoẹme riẹ o ta nọ Uye-Oruẹ Kpobi U ti Kuhọ Kẹle! Otẹrọnọ wha wo omobe-ovẹvẹ nana evaọ ẹvẹrẹ rai, kọ u gbe fo re who sei ziezi? Epọvo na re, uzoẹme jọ soso eva obe na Eme Ebaibol na O Gine Wuhrẹ? nọ a fa fihọ evẹrẹ 157 no o ta ẹme kpahe onọ nana nọ u wuzou na. Rehọ ebe nana ru iruo ziezi. I dhesẹ oware nọ Ebaibol na e ta vevẹ kpahe avro esuo ehrugbakpọ nọ ọ roma via evaọ Idẹn na gbe oware nọ Jihova o je ru epanọ o ru kpahe ẹme avro na. Kareghẹhọ re inọ who te bi lele ohwo ta ẹme ọnana, yọ oware nọ o mai wuzou who bi fi obọ họ kẹe wuhrẹ na. Oye họ uwuhrẹ kpahe Jihova gbe ekwakwa-aghae igbunu riẹ.
Fi Elo họ Ekwakwa-Aghae Jihova
10. Fikieme o rọ rrọ bẹbẹ kẹ ahwo buobu re a wo otoriẹ oware nọ Ọghẹnẹ ọ jẹ kuvẹ kẹ uye-oruẹ, kọ eme a rẹ riẹ kpahe Ọghẹnẹ nọ o rẹ sai fi obọ họ kẹ ai?
10 Nọ who bi fi obọ họ kẹ ahwo wo otoriẹ oware nọ Jihova ọ jẹ kuvẹ re ahwo-akpọ a su oma rai evaọ otọ ekpakpọ Setan na, daoma si iroro rai kpohọ ekwakwa-aghae Jihova. Ahwo buobu a riẹ nọ Ọghẹnẹ o wo ogaga ulogbo; a be hai yo nọ ahwo a bi sei Ọghẹnẹ Erumeru. Dede na, o rẹ sae jọ bẹbẹ kẹ ai re a wo otoriẹ oware nọ o soriẹ nọ Ọghẹnẹ ọ gbẹ be rehọ ogaga ulogbo riẹ si okienyẹ gbe uye-oruẹ no otọ ẹsiẹvo ho. O sae jọnọ a wo otoriẹ ekwakwa-aghae Jihova efa ha, wọhọ ẹfuọ, uvi-ẹdhoguo, areghẹ, gbe uyoyou. Jihova ọ be hai fi enana kpobi hiruo owowa. Oyejabọ nọ Ebaibol e rọ ta nọ: “Iruo riẹ i kiete.” (Iziewariẹ 32:4) Ẹvẹ whọ sai ro fi elo họ ekwakwa-aghae nana nọ whọ be kẹ uyo enọ nọ amọfa a rẹ nọ kpahe ẹme nana ẹsikpobi na? Jọ ma dhunu te umutho iriruo jọ.
11, 12. (a) Fikieme uzioraha Adamu avọ Ivi na o gbẹ rọ rrọ ẹme erọvrẹ hẹ? (b) Fikieme Jihova ọ gbẹ te rọ kuvẹ kẹ uzioraha bẹdẹ bẹdẹ hẹ?
11 Kọ Jihova ọ hae nwane rọ vrẹ Adamu avọ Ivi? Onana o rrọ ẹme erọvrẹ hẹ. Wọhọ ahwo nọ a ma gbagba, Adamu avọ Ivi a rehọ aro kekeke siọ udu esuo Jihova jẹ jẹ ekpakpọ Setan rehọ. Agbẹta nọ ahwo ọwọsuọ na a gbe ro dhesẹ oka ekurẹriẹ hẹ na. Fikiere, nọ ahwo a tẹ be ta nọ Jihova ọ hae rọ vrẹ ai, kiyọ a be ta nọ ọ hai rolo obọ kẹ itee riẹ re ọ jẹ uzioraha gbe ọwọsuọ rehọ. Ẹme na ọ rrọ ẹme erọvrẹ hẹ keme u wobọ kugbe ẹfuọ Jihova—uruemu-aghae Riẹ nọ u wuzou gaga.—Ọnyano 28:36; 39:30.
12 Ebaibol na o fi ẹgba họ ẹfuọ Jihova unuẹse buobu. U yoma kẹhẹ, umutho ahwo jọ ọvo a ginẹ riẹ otọ okwakwa-aghae yena eva akpọ ogbekuo nana. Jihova ọ rẹ fuafo, je thabọ no oghẹrẹ egbegbe hayo emuemu kpobi. (Aizaya 6:3 59:2) Ọ rẹ te kẹ uzioraha uvẹ bẹdẹ bẹdẹ hẹ, o ru ọruẹrẹfihotọ ẹtanigbo no nọ o ti ro si uzioraha notọ riẹriẹriẹ. O hẹ jọnọ Jihova ọ rẹ kuvẹ kẹ uzioraha bẹdẹ bẹdẹ, ma he ti wo ẹruore kẹ obaro na ha. (Itẹ 14:12) Eva ẹruoke nọ o fihọ, Jihova o ti ru emama kpobi fua wọhọ epanọ e jọ eva oke ọsosuọ. Oyena u muẹro keme oye họ oreva Ọghẹnẹ Ọrẹri na.
13, 14. Fikieme Jihova ọ gbẹ rọ nwani kpe otu ọwọsuọ nọ ọ roma via evaọ Idẹn na no ho?
13 Kọ Jihova ọ gbẹ hai kpe otu ọwọsuọ nọ ọ roma via evaọ Idẹn na no jẹ wariẹ amọfa ma? Uzẹme riẹ họ o wo ogaga nọ ọ hẹ sai ro ru ere; kẹlena ọ te rehọ ogaga yena raha irumuomu kpobi. Ahwo jọ a rẹ sae nọ inọ, ‘Fikieme ọ gbẹ nwani ru ere okenọ erahaizi esa ọvo e jọ ehrugbakpọ na ha? Kọ oyena o gbẹ hae te whaha uzioraha gbe uye-oruẹ nọ o vaha ruọ akpọ na?’ Fikieme Jihova o gbe ru ere he? Iziewariẹ 32:4 o ta nọ: “Idhere riẹ kpobi i re wowoma [avọ uvi-oziẹ, NW ].” Uvi-oziẹ yọ okpoware evaọ obọ Jihova. Ẹhẹ, “ỌNOWO o you oziẹokiẹrẹe.” (Olezi 37:28) Uyoyou nọ o wo kẹ uvi-oziẹ jabọ nọ Jihova o gbe ro kpe otu ọwọsuọ nọ ọ roma via evaọ Idẹn na no ho. Fikieme o jẹ rrọ ere?
14 Ọwọsuọ Setan ọ wha avro ze kpahe udu esuo Ọghẹnẹ. Uvi-ẹdhoguo Jihova o gwọlọ nọ a rẹ kpahe fihọ ẹme avro nọ Setan ọ wha ze na eva edhere nọ o rọwokugbe uvi-oziẹ. Dede nọ uzioraha rai u te epanọ a hẹ sai ro kpe ahwo ọwọsuọ na no ẹsiẹsiẹ, ere oruo o hae te jọ uvi-oziẹ hẹ. O hai ti dhesẹ nọ Jihova o wo ogaga kpobi, rekọ orọnọ ogaga nọ o wo oye Setan ọ wha avro fihọ na ha. Ofariẹ, Jihova ọ fodẹ ẹjiroro riẹ kẹ Adamu avọ Ivi no. Ẹjiroro riẹ họ re a yẹ emọ vọ akpọ na, re a woi, je wuzou emama nọ e rrọ akpọ na kpobi. (Emuhọ 1:28) O hẹ jọnọ Jihova o kpe Adamu avọ Ivi, ẹjiroro riẹ nọ ọ ta kpahe ahwo-akpọ o hae te jọ ẹme-unu gheghe. Uvi-ẹdhoguo Jihova o rẹ kuvẹ kẹ oware utioye vievie he, keme ẹjiroro riẹ ọ rẹ seba erugba ha.—Aizaya 55:10, 11.
15, 16. Nọ ahwo a tẹ jiroro “ifue” omobọ rai kpahe ẹme avro nọ ọ roma via eva Idẹn na, ẹvẹ ma sai ro fi obọ họ kẹ ai?
15 Kọ ohwo jọ ọ rrọ ehrugbakpọ na nọ o wo areghẹ vi Jihova nọ ọ hae ti ru oware jọ kpahe ẹme na woma vi Jihova? Ahwo jọ a rẹ sae ta oghẹrẹ nọ a roro nọ a hai ro ku ọwọsuọ nọ ọ roma via evaọ Idẹn na họ. A tẹ be ta ere, kọ o gbẹ rọnọ a be ta nọ u wo oware nọ a hai ti ru kpahe ẹme na woma vi onọ Ọghẹnẹ o ru na? O sae jọnọ emamọ eva a rọ ta ere, rekọ a riẹ Jihova gbe areghẹ igbunu riẹ hẹ. Nọ Pọl ukọ na o je kere se Ileleikristi obọ Rom, ọ ta ẹme buobu kpahe areghẹ Ọghẹnẹ, gbe “oware udidi” orọ ẹjiroro Jihova nọ ọ be rọ rehọ Uvie Mesaya na siwi ahwo-akpọ nọ a wo ẹrọwọ je ru odẹ Riẹ fuafo. Eme Pọl ọ ta kpahe areghẹ Ọghẹnẹ nọ o wo ẹjiroro nana? Eme nana Pọl o ro ku ileta riẹ họ: “Oruaro u te Ọghẹnẹ nọ o wo areghẹ [kpobi], bẹdẹ bẹdẹ, fiki Jesu Kristi! Ami.”—Ahwo Rom 11:25; 16:25-27.
16 Pọl ọ riẹ nọ Jihova họ ọnọ o “wo areghẹ kpobi”—ọnọ ọ mai wo areghẹ eva ehrugbakpọ na. Kọ u wo ohwo-akpọ sebaẹgba jọ nọ ọ riẹ vi Ọghẹnẹ evaọ oghẹrẹ nọ a re ro ku ẹbẹbẹ jọ họ—kabikọ ẹbẹbẹ nọ o mae rrọ use-abọ kẹ Ọghẹnẹ nọ o wo areghẹ kpobi na? Fikiere, o gwọlọ nọ ma re fi obọ họ kẹ amọfa wo oghẹrẹ adhẹẹ ologbo nọ ma wo kẹ Ọghẹnẹ nọ “o wo areghẹ eva udu” na. (Job 9:4) Epanọ ma wo otoriẹ kpahe areghẹ Jihova te, ere ma ti wo evaifihọ te inọ oware nọ o ru kpahe ẹme nọ ọ roma via kpobi oye o mai woma kpaobọ.—Itẹ 3:5, 6.
Vuhu Abọ nọ Okwakwa Jihova nọ O Mai Wuzou U Wo Evaọ Ẹme Na
17. Ẹvẹ otoriẹ nọ a re wo vọvọ kpahe uyoyou Jihova o sai ro fi obọ họ kẹ ahwo nọ a wo idhọvẹ kpahe oware nọ Ọghẹnẹ ọ jẹ kuvẹ kẹ uye-oruẹ?
17 “Ọghẹnẹ họ uyoyou.” (1 Jọn 4:8) Ebaibol na ọ rehọ ẹme ọjaja yena dhesẹ okwakwa-aghae Jihova nọ o mae rro, nọ o mai siuru, nọ o mae rrọ omosasọ kẹ ahwo nọ emuemu nọ ọ da akpọ na fia ọ be kẹ idhọvẹ. Jihova o dhesẹ uyoyou no eva eware kpobi nọ o ru no kpahe ọraha nọ uzioraha o wha se emama riẹ. Uyoyou o wọ Jihova nọ ọ rọ kẹ emọ Adamu avọ Ivi ẹruore. (Emuhọ 3:15) Ọghẹnẹ ọ kẹ rai uvẹ nọ a sae rọ lẹ sei, je ru ei lọhọ kẹ ae nọ a re ro wo usu ọjẹrehọ kugbei. Uyoyou o wọ Ọghẹnẹ ru ọruẹrẹfihotọ ẹtanigbo nọ u rovie uvẹ erọvrẹ izieraha fihọ, nọ ohwo-akpọ ọ te rọ wariẹ wo uzuazọ ogbagba orọ ebẹdẹ bẹdẹ. (Jọn 3:16) Uyoyou u te je ru nọ o bi ro wo odiri kẹ ahwo-akpọ, nọ ahwo buobu a bi ro wo uvẹ nọ a rẹ rọ siọ Setan jẹ salọ Jihova wọhọ Osu.—2 Pita 3:9.
18. Otoriẹ uvevẹ vẹ ma wo nọ o be kẹ omai evawere, kọ eme ma te ta ẹme kpahe evaọ uzoẹme nọ o rrọ aro na?
18 Nọ epastọ jọ ọ jẹ ta ẹme kẹ ogbotu ahwo nọ a kokohọ kẹ ekareghẹhọ ozighi ọkparesuọ nọ o wha ọraha ologbo ze, ọ ta nọ: “Ma riẹ oware nọ o soriẹ nọ Ọghẹnẹ ọ gbẹ rọ kuvẹ kẹ emuemu gbe uye-oruẹ hẹ.” Who rri ẹme nọ epastọ ọ ta! Kọ eva e gbẹ be were omai nọ ma ro wo otoriẹ uvevẹ kpahe ẹme nana? (Iziewariẹ 29:29) Nọ Jihova ọ rrọ yoyou, wo areghẹ, jẹ rrọ Ọghẹnẹ uvi-ẹdhoguo na, ma riẹ nọ o ti ku uye-oruẹ kpobi họ kẹle. Eva uzẹme, ọ ya eyaa no inọ o ti ru ere. (Eviavia 21:3, 4) Rekọ, ẹvẹ kpahe ahwo nọ a whu no anwọ ikpe buobu ze na? Kọ oware nọ Jihova o ru kpahe avro nọ ọ roma via eva Idẹn u dhesẹ nọ ẹruore ọvuọvo ọ rrọ kẹ enọ i whu no ho? Ijo. Fiki uyoyou riẹ, Ọghẹnẹ o ru ọruẹrẹfihotọ ẹkparomatha na nọ ọ te rọ kareghẹhọ ai. Onana ma te ta ẹme kpahe evaọ uzoẹme nọ o rrọ aro na.
Ẹvẹ Whọ te k’Uyo?
• Eme ma rẹ sae ta kẹ ohwo nọ ọ n’onọ kpahe oware nọ Ọghẹnẹ ọ jẹ kuvẹ kẹ uye-oruẹ?
• Ẹvẹ ẹfuọ gbe uvi-oziẹ Jihova i ro dhesẹ oma via eva oware nọ o ru kpahe otu ọwọsuọ nọ ọ roma via evaọ Idẹn na?
• Fikieme u je fo re ma fi obọ họ kẹ ahwo wo ovuhumuo ziezi kpahe uyoyou Jihova?
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 11]
Daoma epanọ who re ro fi obọ họ kẹ ahwo nọ uye-oruẹ nọ o rrọ akpọ na o be kẹ idhọvẹ
[Iwoho nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 13]
Ezae ẹrọwọ na, Habakuk gbe Devidi a rehọ eva oruọzewọ nọ Ọghẹnẹ enọ