Si Kẹle Ọghẹnẹ
Kọ Oware Jọ O rẹ Sae “Hẹriẹ Omai No Uyoyou Ọghẹnẹ”?
ONO evaọ usu mai na o rẹ were he nọ amọfa a te wo uyoyou kẹe? Evaọ uzẹme, o rẹ bọ omai ga ziezi nọ ma tẹ ruẹ nọ ahwo uviuwou gbe egbẹnyusu mai a you omai. Rekọ u yoma kẹhẹ inọ uyoyou ahwo-akpọ kẹ ohwohwo o be hae dọmu hu. Ahwo nọ ma you a sai ru oware nọ o rẹ da omai, gbabọkẹ omai, hayo tubẹ siọ omai dede. Ghele na, ohwo jọ ọ rrọ nọ uyoyou riẹ o rẹ hiẹ hẹ. A dhesẹ uyoyou nọ Jihova Ọghẹnẹ o wo kẹ ahwo nọ a be gọe eva obe Ahwo Rom 8:38, 39.
Pọl ukọ na ọ ta nọ: “Umuomẹ ẹro.” Eme o mu rie ẹro? Inọ oware ovuọvo o rẹ sae ‘hẹriẹ omai no uyoyou Ọghẹnẹ hẹ.’ Orọnikọ omobọriẹ ọvo Pọl ọ jẹ ta ẹme kpahe he, rekọ te “omai”—koyehọ ahwo kpobi nọ a be rọ eva rai kpobi gọ Ọghẹnẹ. Re ọ ruẹsi fi ẹgba họ ẹme na, Pọl o kele eware sa-sa nọ e rẹ sai fi ọzadhe họ uyoyou Jihova ha, nọ u gbe ro te idibo riẹ nọ e roma mudhe kẹe he.
“Makọ uwhu, hayo uzuazọ.” Uwhu idibo Jihova dede u re fi ọzadhe họ uyoyou nọ o wo kẹ ai hi. Re u dhesẹ nọ o gine you rai, Ọghẹnẹ o fi idibo riẹ nọ i whu no họ iroro, yọ ọ te kpare ae ziọ uzuazọ evaọ akpọ ọkpokpọ nọ ọ be tha na. (Jọn 5:28, 29; Eviavia 21:3, 4) Makọ enẹna dede, uyoyou nọ Ọghẹnẹ o wo kẹ idibo riẹ nọ e dadamu egagọ riẹ u re kiekpo ho ghelọ oware kpobi nọ u re no uzuazọ nana hayo akpọ omuomu ọnana te ai kẹhẹ.
Makọ “ikọ-odhiwu, hayo iride.” Ohwo ọ rẹ sai kie kẹ ekpakpọ otu nọ o wo ogaga hayo udu-esuo fiki ozọ, rekọ ozodhẹ utioye o rẹ sai kpomahọ Jihova ha. Ikọ-odhiwu nọ i wo ogaga ulogbo dede, wọhọ ọnọ o zihe ruọ Setan na, a rẹ sae liẹliẹ Ọghẹnẹ họ re ọ siọ idibo riẹ ba eyou hu. (Eviavia 12:10) Makọ egọmeti nọ e rẹ sae wọso Ileleikristi uzẹme ẹsejọ na, a rẹ sai nwene eriwo nọ Ọghẹnẹ o wo kpahe idibo riẹ hẹ.—1 Ahwo Kọrint 4:13.
Makọ “eware nọ erọ enẹna, hayo eware nọ e be tha.” Oke nọ o be nyaharo u re ru nọ uyoyou Ọghẹnẹ o rẹ rọ hiẹ hẹ. Oware ovuọvo nọ o rẹ via kẹ idibo Ọghẹnẹ enẹna hayo evaọ obaro nọ u re fi ọzadhe họ uyoyou nọ Ọghẹnẹ o wo kẹ ai o rrọ họ.
Makọ “ogaga.” Pọl ọ kake fodẹ egaga obehru gbe erọ otọakpọ no—“ikọ-odhiwu” gbe “iride” hayo egọmeti—rekọ obọnana ọ tẹ fodẹ oghẹrẹ ogaga ofa. Ẹme Griki nọ ọ rọ tẹme evaọ etenẹ na u wo otofa buobu. Oghẹrẹ otofa kpobi nọ u wo kẹhẹ, oware jọ u muẹro: Ogaga ovuọvo o rrọ odhiwu hayo otọakpọ họ nọ o rẹ sae whaha uyoyou Jihova nọ u gbe ro te idibo riẹ hẹ.
Makọ “ekpehru, hayo ekodo.” Jihova o re you idibo riẹ ghelọ uyero kpobi nọ a rrọ—oria ukpehru hayo ukpotọ nọ oware jọ u re fi ai họ kẹhẹ.
Makọ “oware ovo [jọ] eva emama na kpobi.” Ẹme Pọl nana u dhesẹ nọ makọ evaọ emama kpobi, oware ovuọvo o rrọ nọ o rẹ hẹriẹ idibo omaurokpotọ Jihova no uyoyou nọ o wo kẹ ai hi.
Wo ohẹriẹ no uyoyou ohwo-akpọ nọ o rẹ sae hiẹ hayo nwene, uyoyou nọ Ọghẹnẹ o wo kẹ ahwo nọ a rẹro suọ iẹe, o rẹ jọ bẹdẹ bẹdẹ, oware ovuọvo u re ru ei hi. Onana nọ ma vuhumu na o rẹ lẹliẹ omai si kẹle Jihova vi epaọ ọsosuọ, je ru nọ ma rẹ rọ dao ẹgba mai kpobi ruẹ nọ ma you rie zihe.