UWOU-EBE ITANẸTE Uwou-Eroro
UWOU-EBE ITANẸTE
Uwou-Eroro
Isoko
Ọ
  • Ẹ
  • ẹ
  • Ọ
  • ọ
  • EBAIBOL
  • EBE GBE EWARE EFA
  • IWUHRẸ
  • w11 6/15 ẹwẹ. 16-17
  • Kọ Abraham O Gine Wo Ekamẹle?

Ọnana o wo ividio ho.

Eva e dha owhẹ hẹ, ividio na ọ rọwo kporo ho.

  • Kọ Abraham O Gine Wo Ekamẹle?
  • Uwou-Eroro Na Nọ U Bi Whowho Uvie Jihova—2011
  • Onọ O Wọhọ E Riẹ
  • Aiziki O Wo Emamọ Aye
    Obe Ikuigbe Ebaibol Mẹ
  • “Me re Lele ie Kpo”
    Uwou-Eroro Na Nọ U Bi Whowho Uvie Jihova (Ẹgbede)—2016
  • Jihova O Se Rie “Ogbẹnyusu Mẹ”
    Uwou-Eroro Na Nọ U Bi Whowho Uvie Jihova (Uwuhrẹ)—2016
  • Okevẹ Odu-ikpe Avesa Na O Ti Ro Muhọ?
    Uwou-Eroro Na Nọ U Bi Whowho Uvie Jihova—1999
Uwou-Eroro Na Nọ U Bi Whowho Uvie Jihova—2011
w11 6/15 ẹwẹ. 16-17

Kọ Abraham O Gine Wo Ekamẹle?

EKAMẸLE e jọ usu erao nọ Fẹro ọ rọ kẹ Abraham wọhọ epanọ Ebaibol ọ ta. (Emu. 12:16) Okenọ odibo Abraham o kpohọ Mẹsopotemia, ọ “rehọ ekamẹle ikpe olori riẹ” lele oma. Fikiere, Ebaibol ọ ta vevẹ inọ Abraham o wo ekamẹle evaọ ikpe idu ene (4,000) nọ e vrẹ.—Emu. 24:10.

Ahwo jọ a rọwo ẹme nana ha. New International Version Archaeological Study Bible, o ta nọ: “Egba-eriariẹ a be vro sọ ekamẹle e jọ oke yena keme ibuobu rai a rọwo inọ evaọ etoke ibruoziẹ na a je ro wo ekamẹle, ikpe buobu nọ Abraham o whu no.” Fikiere, evaọ eriwo rai, a tẹ fodẹ ekamẹle kpemu vi oke yena kiyọ a kere ẹme na thọ.

Rekọ egba-eriariẹ efa a wo avro inọ dede nọ evaọ etoke ibruoziẹ a ro se ẹyọrọ ekamẹle gboja, oyena u dhesẹ hẹ inọ oke yena a ro mu ekamẹle họ eroruiruo. Obe na, Civilizations of the Ancient Near East, o ta nọ: “Eware nọ a kiẹ via kẹle i dhesẹ inọ ahwo a jẹ yọrọ ekamẹle evaọ obọ Arabia ikpe buobu taure oke Abraham u te ti te. Evaọ oke ọsosuọ, ahwo a jẹ yọrọ ekamẹle fiki ame-ivie rai, eto rai, oviẹ rai, gbe fiki ẹriọ, rekọ u kri hi re ahwo a tẹ te riẹ inọ a rẹ sae rehọ iẹe ru iruo.” Igbenwa ekamẹle nọ a tọ via i dhesẹ inọ ekamẹle e ginẹ jariẹ taure oke Abraham u te ti te.

Ebe nọ a kere e kẹ imuẹro onana re. Obe nọ ma jọ obehru fodẹ na o ta nọ: “Eme nọ a kere evaọ obọ Mẹsopotemia e fodẹ ekamẹle, yọ e jẹ hae jọ eware nọ a drọ, onọ u dhesẹ inọ arao nana ọ jọ obọ Mẹsopotemia evaọ emuhọ ikpe idu avivẹ na,” koyehọ evaọ oke Abraham.

Egba-eriariẹ jọ a rọwo inọ ehreki obọ Arabia nọ e jẹ zẹ insẹnse a jẹ hae rọ ekamẹle wọ insẹnse na nya udhude vrẹ kpobọ Ijipti gbe Siria, yọ ere a ro ru ahwo riẹ kpahe iruo nọ a rẹ sae rehọ ekamẹle ru. Eki nana o je titi evaọ etoke Abraham. O nwani kiehọ gaga inọ Emuhọ 37:25-28 o fodẹ ehreki Ishmẹl enọ e jẹ hae rọ ekamẹle wọ eware nọ a re ro ru insẹnse kpohọ Ijipti oware wọhọ ikpe udhusoi nọ Abraham o whu no.

Ẹsejọhọ, evaọ oke Abraham, a nwane riẹ kpahe ekamẹle gaga ha evaọ unuakpọ yena, rekọ imuẹro e jariẹ inọ ahwo a riẹ kpahe ekamẹle ghele. Oyejabọ nọ obe na The International Standard Bible Encyclopedia o rọ ta nọ: “Re a ta inọ ekamẹle e jariẹ evaọ etoke Abraham o gbẹ rrọ ọrue he, keme eware nọ a tọ via i dhesẹ vevẹ no inọ a je thuru ekamẹle taure oke Abraham u te ti te.”

    Ebe Isoko Kpobi (1992-2025)
    Noi No
    Rueva
    • Isoko
    • Vi Ei Se Omọfa
    • Ru Ei Fihọ Oghẹrẹ nọ O Were Owhẹ
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Izi Kpahe Eroruiruo Evuẹ Na
    • Izi Oria Evuẹ Omobọ Ra
    • Esẹtini Oria Evuẹ Omobọ Ra
    • JW.ORG
    • Rueva
    Vi Ei Se Omọfa