Ẹkpẹti Onọ
◼ Kọ ‘ọrigbo nọ o wo ẹrọwọ avọ areghẹ na’ o kuenu kẹ inievo nọ i re kokohọ kẹ omarai re a ru ekiakiẹ kpahe Ikereakere na hayo nọ a jẹ zọhọ ọvuọ iroro riẹ ze kpahe Ikereakere na?—Mat. 24:45, 47.
Ijo, o kuenu kẹ oyena vievie he. Ghele na, inievo mai jọ evaọ abọ akpọ na sa-sa, a koko itu họ kẹ omarai nọ a rẹ jọ ru ekiakiẹ kpahe izoẹme Ebaibol jọ. Ejọ i koko itu họ kẹ omarai nọ a be jọ wuhrẹ ẹvẹrẹ Hibru gbe Griki nọ a ro kere Ebaibol na evaọ oke ọsosuọ re a rọ kiẹ ẹgbagba efafa New World Translation na. Efa i bi ru ekiakiẹ kpahe eware otokiẹ-eriariẹ nọ i kiekpahe Ebaibol na. A rovie Evie-Evuẹ gbe eria ẹmeọta-kugbe evaọ Itanẹte no nọ a rẹ jọ tẹme kugbe. A te je se egwae sa-sa no, yọ a kere eware nọ a kiẹ ku fihọ ebe bi ro fiba eware nọ ma be jọ iwuhrẹ Ileleikristi mai wuhrẹ gbe enọ e rrọ ebe mai.
Wariẹ akpọ na họ, ahwo Jihova a bi wo ithubro gbe uduotahawọ abọ-ẹzi dafia eva iwuhrẹ ukoko, ikokohọ esese te ilogbo, jegbe ẹkwoma ebe nọ ukoko Jihova u kere. Jihova ọ be rehọ ẹkwoma ekpakpọ ẹzi ọfuafo riẹ gbe Ẹme riẹ Ebaibol na rọ kẹ ahwo riẹ kpobi oware nọ a gwọlọ re a ruẹse jọ “iroro gbe oziẹ-obro ọvo” re “orọwọ rai o ga.” (1 Kọr. 1:10; Kọl. 2:6, 7) Ma yere Jihova kẹ idhere nọ o bi ro wuhrẹ omai evaọ edẹ urere enana. Fikiere, ‘ọrigbo nọ o wo ẹrọwọ avọ areghẹ na’ o kuenu kẹ obe, egwae, hayo Evie-Evuẹ Itanẹte nọ otu ahwo jọ a ru hayo ruẹrẹ họ ababọ ẹruọsa riẹ vievie he.—Mat. 24:45-47.
O rrọ oware ezi re ahwo a rehọ ẹgba iroro rai tha iruo usiuwoma ota na uke. Rekọ ajọ uvumọ ilale omobọ-ohwo i reghe omai no oware nọ Jesu ọ be rehọ ẹkwoma ukoko riẹ evaọ otọakpọ rugba nẹnẹ na ha. Evaọ ikpe-udhusoi ọsosuọ, Pọl ukọ na ọ vẹvẹ unu kpahe omadhehọ isiasi eme nọ i re kpe oke, nọ e rẹ lẹliẹ oma rrọ ohwo, eware wọhọ “iku anwae [ithethei] nọ e rẹ kpare iroro doma rai fia re a biobọno uvi uwuhrẹ nọ o ro rọ eva orọwọ na ha.” (1 Tim. 1:3-7) Oleleikristi kpobi ọ rẹ daoma re o “si oma no avro-ọvrọ ogheghẹ, ewuhrẹ uyẹukele, omaohẹriẹ, gbe uzi na nọ a re lele whọ keme e rẹ kẹ erere he, yọ i fioka gbe he.”—Tait. 3:9.
Rọkẹ ahwo nọ a gwọlọ wuhrẹ je ru ekiakiẹ kodo evaọ Ebaibol na, ma be ta nọ a rehọ Insight on the Scriptures, “All Scripture Is Inspired of God and Beneficial,” gbe ebe efa mai ruiruo, wọhọ enọ e ta kpahe eruẹaruẹ nọ e rrọ ebe Ebaibol wọhọ Daniẹl, Aizaya, gbe Eviavia. Ebe enana i re t’omai ru uwuhrẹ Ebaibol je roro didi, nọ e rẹ lẹliẹ omai “vọ avọ ẹriẹ oreva [Ọghẹnẹ] evaọ areghẹ ẹzi gbe otọ-oriẹ, re [ma] yeri uzuazọ, nọ u fo rọ kẹ Ọnowo na, onọ o rẹ weriẹe, re [ma] mọ ibi evaọ iruo iwoma kpobi gbe ẹ nya họ aro evaọ eriariẹ Ọghẹnẹ.”—Kọl. 1:9, 10.