Eria Ekiakiẹ Efa Rọkẹ Obe Ewuhrẹ Uzuazọ Oleleikristi gbe Usiuwoma Ota Mai
AKPEGBỌVO 7-13
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | ITẸ 27-31
“Ebaibol na O Dhesẹ Aye Owoma”
Ohrẹ Areghẹ ọ Oni
Kpahe aye owoma, a ta kẹ Lemuẹl nọ: “Ọzae riẹ o re fievahọ iẹ, o ve wo erere buobu.” (Owọ avọ 11) Koyehọ, o re sikẹ nọ aye riẹ ọ rẹ nọ mi ei re o te ru oware kpobi hi. Dede na, imava orọo a rẹ nọ mi ohwohwo a tẹ gwọlọ jẹ emamọ iroro, wọhọ edadẹ oware oghaghae jọ hayo evaọ ẹyọrọ emọ rai. Ẹmeọta-kugbe evaọ eria enana u re fiba ọgbakugbe ọkpekpe evaọ udevie rai.
w00 4/1 30 ¶10 rite 31¶1
Ohrẹ Areghẹ ọ Oni
Aye owoma o wo eware buobu nọ o re ru. Evaọ owọ avọ 13 rite 27, ma wo ehrẹ gbe ehri-izi buobu nọ eyae unuikpe kpobi a re fihọ iruo nọ e rẹ wha erere se iviuwou rai. Wọhọ oriruo, nọ emuẹgọ gbe egbara uwou e be ghare na, aye owoma o re wuhrẹ epanọ ọ rẹ rọ riẹ eware buobu ru jẹ krẹkrẹ eware họ. (Owọ avọ 13, 19, 21, 22) Re o bru ugho emuore uviuwou na kpotọ, ọ rẹ sae kọ eware nọ ẹgba riẹ o te o ve je muẹrohọ oria nọ ọ rẹ jọ dẹ eware.—Owọ avọ 14, 16.
U re vevẹ, aye ọnana “o re [wo] eho ho.” O re ruiruo gaga, yọ ọ rẹ ruẹrẹ iruẹru uviuwou riẹ họ kpatiẹ. (Owọ avọ 27) “O re mu eku riẹ gaga,” onọ u dhesẹ nnọ ọ rẹ ruẹrẹ oma kpahe re o ru iruo egaga. (Owọ avọ 17) Ọ rẹ kparoma evaọ irioke o ve mu iruo họ, o ve je ruiruo gaga rite aso. O wọhọ epaọ ẹsenọ ukpẹ iruo riẹ u re dhe elelo.—Owọ avọ 15, 18.
Ohrẹ Areghẹ ọ Oni
Maero, aye owoma na yọ ohwo abọ-ẹzi. Ọ rẹ dhozọ Ọghẹnẹ jẹ gọe avọ adhẹẹ odidi gbe ozodhẹ urirẹ. (Owọ avọ 30) O re je fiobọhọ kẹ ọzae riẹ wuhrẹ emọ rai. Owọ avọ 26 o ta nọ: ‘Ọ rẹ rọ areghẹ’ wuhrẹ emọ riẹ, “uwuhrẹ uwowou o vọ riẹ unu.”
Ohrẹ Areghẹ ọ Oni
Ababọ avro, be ta rono eware nọ ọ rọ ẹro ruẹ no ze, oni ọ Lemuẹl ọ tẹ kareghẹhọ ọmọ riẹ kpahe oghẹrẹ nọ u wuzou te re a dhesẹ ovuhumuo kẹ aye ohwo. Ohwo ọvo ọ jọ akpọ na ghare kẹe vi aye riẹ hẹ. Fikiere, dai roro oghẹrẹ iroro ididi eva riẹ avọ urru nọ ọ rọ ta evaọ iraro ahwo kpobi nọ: “Eyae buobu i re ru ziezi, rekọ whẹ ọ rọ aro.”—Itẹ 31:29.
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
Awaọruọ Kpahe Eware Imuozọ
Fiki eware iyoma nọ e rẹ via, “ohwo nọ o wo areghẹ ọ rẹ ruẹ imuozọ o ve dhere.” (Itẹ 27:12) Wọhọ epanọ ma rẹ gwọlọ thọ omamai no enwoma na, ere ovona ma rẹ sai thọ iroro mai re. Ifimu ozighi, gbe usi eware iyoma nọ i re muozọ, e rẹ sae wha awaọruọ se omai gbe emọ mai. Ohwo nọ ọ be whaha ighe iriwo itienana orọnikọ ọ be tehe ezọ riẹ di hi. Ọghẹnẹ ọ ma omai re ma roro kpahe eware iyoma ha. Ukpoye, ọ gwọlọ nọ ma roro kpahe eware “nọ e rrọ uzẹme, . . . nọ i kiẹrẹe, . . . nọ e fo, . . . nọ e rẹ wha uyoyou họ aro.” Ma te ru ere, “Ọghẹnẹ udhedhẹ na” ọ te kẹ omai udhedhẹ iroro.—Ahwo Filipai 4:8, 9.
Ẹdẹ Ẹruore gbe Evawere
Orọ avivẹ, Brọda Morris o te se obe Itẹ 27:21: “Epanọ a rẹ rehọ ẹbẹro ghra isiliva na, ere a rẹ rehọ ebrerae rọ ghra oro re, jegbe ajiri ohwo a re ro bruoziẹ riẹ.” Ọ ta nọ wọhọ epanọ a rẹ ghra oro gbe isiliva re a ru ae fo na, ere ọvona ajiri nọ a be kẹ omai u re bruoziẹ mai. Evaọ oghẹrẹ vẹ? U re dhesẹ oghẹrẹ ohwo nọ ma rrọ via. Ujiro o rẹ sae lẹlẹ ohwo fu uke jẹ raha usu riẹ kugbe Jihova, hayo o sae wọ ohwo rọ ujiro na se Jihova jẹ gbaemu nọ o re koko izi riẹ. Fikiere, Brọda Morris ọ tẹ tuduhọ emọ isukulu na awọ inọ a rehọ ujiro kpobi nọ a rọ kẹ ae se Jihova, re a rọ ere dhesẹ nọ a wo ‘ozodhẹ ỌNOWO na.’
Oruvẹ no Obe Itẹ Ze
27:21. Oghẹrẹ nọ ma re ru nọ a te jiri omai o rẹ sai dhesẹ oghẹrẹ ohwo nọ ma rrọ via. U re dhesẹ nọ ma wo omarokpotọ otẹrọnọ ujiro na o wọ omai rehọ oruaro kẹ Jihova, o tẹ jẹ ta udu họ omai awọ ruabọhọ ẹgọ riẹ. U re dhesẹ nọ ma wo omoya otẹrọnọ ujiro u ru omai be wọ oma kpehru.
AKPEGBỌVO 14-20
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | ỌTAUSIUWOMA NA 1-6
“Wo Evawere Evaọ Iruo Ra”
Epanọ Whọ Sae rọ Reawere Iruo Ra
“O tẹ jẹ rọ okẹ Ọghẹnẹ kẹ ohwo kpobi nọ ọ rẹ re da, je wo evawere eva iruo riẹ.” (Ọtausiuwoma Na 3:13) Otẹrọnọ Ọghẹnẹ ọ gwọlọ nọ ma wo evawere evaọ iruo mai, kọ o gbe dhesẹ epanọ ma sai ro wo evawere itieye na kẹ omai? (Aizaya 48:17) Uwoma kẹhẹ inọ Jihova ọ rọ ẹkwoma Ebaibol na dhesẹ epanọ ma sai ro wo evawere yena kẹ omai. Joma ta kpahe ehrẹ jọ nọ Ebaibol na ọ kẹ kpahe epanọ ma sai ro wo evawere evaọ iruo mai.
WO EMAMỌ ERIWO KPAHE IRUO
O tẹ make rọnọ iruo ra iruo ẹwọ, eki, uwou, hayo ọfisi, o gwọlọ nọ whọ kareghẹhọ nọ ‘eva iruo kpobi a jẹ ruẹ erere.’ (Itẹ 14:23) Didi oghẹrẹ erere? Iruo i re fiobọhọ kẹ omai rẹrote ẹgwọlọ mai. Ọghẹnẹ ọ ya eyaa nọ ọ te rẹrote ẹgwọlọ enọ e be rọ eva rai kpobi gọe. (Matiu 6:31, 32) Ghele na, ọ gwọlọ nọ ma re ru ẹkẹ abọ mai re ma sai rẹrote ẹgwọlọ mai.—2 Ahwo Tẹsalonika 3:10.
Fikiere, erere o re te omai nọ ma te bi ru iruo. Iruo i re fiobọhọ kẹ omai rẹrote ewha-iruo mai. Ọzae jọ nọ ọ rrọ ikpe 25 nọ a re se Joshua ọ ta nọ: “Re ohwo ọ rẹrote omariẹ yọ emamọ oware. Otẹrọnọ iruo nọ who bi ru i bi fiobọhọ kẹ owhẹ rẹrote ẹgwọlọ ra, yọ emamọ oware.”
Ofariẹ, ma re bru ọghọ họ omamai nọ ma te bi ru iruo. O tẹ make rọnọ ma be ruẹ uye fihọ iruo mai, ma re ru ai ghele. Ma tẹ ruabọhọ ọtamuo mai re ma ru iruo mai dede nọ e were omai tere he hayo e rrọ gaga, ma ti wo evawere keme ma be nya lele ọtamuo mai. Onana u re dhesẹ nọ mai yọ eyẹlẹ hẹ keme ma ruabọhọ iruo mai. (Itẹ 26:14) Evaọ oyena, iruo mai e rẹ wha evawere se omai. Ọzae nọ a re se Aaron nọ ma fodẹ evaọ uzoẹme nọ o vrẹ na ọ ta nọ: “Eva e rẹ were omẹ nọ me te no iruo kpozi no. Dede nọ oma o rẹ sae rọ omẹ no, yọ ahwo a sai tube muẹrohọ iruo nọ me ru evaọ ẹdẹ yena ha, mẹ riẹ kẹ omamẹ nọ me ru oware jọ evaọ ẹdẹ yena.”
RỌ EVA RA KPOBI RU IRUO RA
Ebaibol na o jiri ọzae nọ o wo onaa ziezi evaọ “iruo” riẹ, gbe aye nọ ọ rẹ “rehọ abọ riẹ ru iruo avọ evawere.” (Itẹ 22:29; 31:13) Rekọ orọnọ asohẹrioke ohwo ọ rẹ rọ nwani wo onaa ziezi evaọ iruo riẹ hẹ. Ahwo jọ a gbẹ maki wo onaa evaọ iruo nọ a bi ru hu, a rẹ rọ evawere ru ai ghele. Rekọ o rrọ ere kẹ ahwo jọ họ. Oye o soriẹ ze nọ a gbẹ rọ reawere iruo rai tere he na; a be rọ eva rai kpobi ru iruo na re a daoma riẹ ai ru ziezi hi.
Evaọ uzẹme, ohwo ọ sae reawere oghẹrẹ iruo kpobi nọ o bi ru otẹrọnọ ọ be rọ eva riẹ kpobi ru iruo na, jẹ daoma wuhrẹ epanọ ọ rẹ rọ riẹ iruo na ru ziezi. Ọzae jọ nọ a re se William nọ ọ rrọ ikpe 24 ọ ta nọ: “Whọ tẹ rọ eva ra kpobi ru iruo jẹ ruẹ erere nọ o no rie ze, eva e rẹ were owhẹ. Rekọ who re wo evawere itieye na ha nọ whọ tẹ be rọ ẹghẹ hayo thakpinọ ru iruo na.”
TẸROVI OGHẸRẸ NỌ IRUO RA E SAE RỌ KẸ AMỌFA ERERE
Nọ who te bi roro kpahe ugho nọ who bi wo no iruo ra ze ọvo, o rẹ wha ẹbẹbẹ ze. Fikiere nọ omara enọ nana: ‘Fikieme iruo nana i ro wuzou? Eme u re noi ze nọ me gbe ru iruo na ha, hayo mẹ gbẹ riẹ ai ru ziezi hi? Ẹvẹ iruo mẹ e be rọ wha erere se amọfa?’
U fo nọ ma roro kpahe onọ urere na, keme eva e rẹ were omai nọ ma tẹ riẹ nọ iruo mai e be wha erere se amọfa. Jesu ọ ta nọ: “Ẹkẹ evawere e mae rrọ vi emio.” (Iruẹru Ikọ 20:35) U te no ahwo nọ a bi wo erere no iruo mai ze no wọhọ ehreki mai hayo ahwo nọ ma bi ru iruo kẹ, amọfa a riẹ nọ a bi wo erere no iruo mai ze re. Ahwo otiọnana jọ họ ahwo uviuwou mai gbe ahwo nọ a gwọlọ obufihọ mai.
Ahwo uviuwou mai. Nọ ọnọ o wo uzou uviuwou ọ tẹ be daoma ru iruo re ọ sae ko ahwo uviuwou riẹ, irere i re noi ze evaọ idhere ivẹ. Orọ ọsosuọ, o ti ru eware nọ uviuwou riẹ o gwọlọ kẹ ai wọhọ—emu, ẹgọ, gbe oria nọ a rẹ rria. Ọ vẹ rọ enẹ ru owha-iruo nọ Ọghẹnẹ ọ kẹ riẹ gba, koyehọ re ọ rẹrote ẹgwọlọ “ahwo uviuwou riẹ.” (1 Timoti 5:8) Orọ avivẹ, nọ ọnọ o wo uzou uviuwou ọ tẹ be daoma ru iruo, yọ o bi fi emamọ oriruo họ otọ kẹ ahwo uviuwou riẹ. Ọzae nọ a re se Shane nọ ma fodẹ evaọ uzoẹme nọ o vrẹ na ọ ta nọ: “Ọsẹ mẹ ọ rọ emamọ oriruo kẹ omai kpahe epanọ a re kru obọ ga ru iruo. Iruo ekapenta o je ru, yọ ọ jọ ohwo oruọzewọ nọ a re fievahọ. Oriruo riẹ o wuhrẹ omẹ epanọ u wuzou te re ohwo o kru obọ ga ru iruo, je ru eware nọ i re fiobọhọ kẹ amọfa evaọ uzuazọ.”
Ahwo nọ a gwọlọ obufihọ. Pọl ukọ na ọ hrẹ Ileleikristi inọ a “ru iruo egaga . . . , re [a] sai wo oware nọ [a] rẹ kẹ ọnọ o wo ho.” (Ahwo Ẹfisọs 4:28) Evaọ uzẹme, nọ ma te kru obọ ga ru iruo re ma sae ko unu mai gbe ahwo uviuwou mai, ma ti je fiobọhọ kẹ enọ i wo tere he. (Itẹ 3:27) Fikiere kru obọ ga ru iruo re who wo evawere nọ i re no ẹkẹ ze.
RU VI EPANỌ A GWỌLỌ MI OWHẸ
Evaọ Ovuẹ obọ Ugbehru riẹ nọ o viodẹ na, Jesu ọ ta nọ: “Otẹrọnọ ohwo nọ ọ rrọ ọkwa ọ be gba owhẹ họ nọ who lele iei nya omaele ovo, lele iei nya emaele ivẹ.” (Matiu 5:41) Ẹvẹ ma sai ro fi ohrẹ nọ o rrọ ehri-uzi yena họ iruo evaọ iruo mai? Ukpenọ who re ru umutho, daoma gwọlọ idhere nọ who re ro ru vrẹ epanọ a gwọlọ nọ who ru. Fi itee họ kẹ omara wọhọ—me re ru iruo na woma vi epanọ me je ru ai vẹre hayo ru ai vẹrẹ vi epaọ ọsosuọ. Jọ oma iruo nọ who bi ru o vuẹ owhẹ hẹ, o tẹ make rọnọ i tulo ho.
Whọ tẹ nya emaele ivẹ, koyehọ ru vi epanọ a gwọlọ mi owhẹ, whọ te reawere iruo ra. Evaọ oghẹrẹ vẹ? Keme whọ be rọ eva ra kpobi ru iruo na. Who bi ru iruo na keme whọ gwọlọ ru ai, orọnikọ a be gba owhẹ họ họ. (Filimọn 14) Onana o sae kareghẹhọ omai ehri-uzi nọ o rrọ obe Itẹ 12:24: ‘Ohwo nọ o re kru obọ ga o re suẹ, rekọ ohwo eho a rẹ du ẹe họ iruo.’ Uzẹme riẹ họ, a sae gba ahwo jọ họ iruo hayo rehọ ai ru ọrigbo. Rekọ ohwo nọ o re ru umutho ọvo o re roro nọ a be gbae họ iruo, hayo rehọ iẹe ru ọrigbo fikinọ o bi ru iruo evaọ otọ ohwo jọ. Rekọ ohwo nọ o re ru vi epanọ a gwọlọ mi ei, o bi ru ere keme u no rie eva ze, orọnikọ a be gbae họ họ. Fikiere eva e rẹ were iẹe.
JỌ IRUO RA E REHỌ OKE RA KPOBI HI
U woma re a kru obọ ga ru iruo, rekọ u fo re ma kareghẹhọ nọ uzuazọ mai u wuzou vi iruo. Uzẹme riẹ họ, Ebaibol na ọ ta nọ ma kru obọ ga ru iruo. (Itẹ 13:4) Rekọ Ebaibol na ọ ta nọ ma rehọ oke gbe ẹgba mai kpobi ru iruo ho. Obe Ọtausiuwoma Na 4:6 o ta na: “Ẹkuobọ ọvo nọ ọ vọ avọ udhedhẹ o woma vi ekuabọ ivẹ nọ unye avọ oma odawọ evaọ ofou.” Eme họ otọ ẹme na? Ohwo nọ ọ rẹ rehọ oke gbe ẹgba riẹ kpobi ro ru iruo ọ rẹ reawere iruo riẹ hẹ. Koyehọ, iruo riẹ e vẹ te jọ wọhọ ohwo nọ o bi le “ofou.”
Ebaibol na ọ sai fiobọhọ kẹ omai wo emamọ eriwo kpahe iruo. Dede nọ Ebaibol na ọ ta nọ ma kru obọ ga ru iruo, ọ hrẹ omai inọ ma “vuhu eware nọ e mae roja” mu. (Ahwo Filipai 1:10) Eware vẹ e mae roja? Onana u kugbe oke nọ ma rẹ raha kugbe ahwo uviuwou mai gbe egbẹnyusu mai. Rekọ enọ e mai wuzou vi eyena họ eware nọ i wobọ kugbe egagọ mai, wọhọ Ebaibol na nọ ma re se je roro didi kpahe iẹe.
Ahwo nọ a riẹ oware nọ o mae roja evaọ uzuazọ a rẹ reawere iruo rai. Ọzae nọ a re se William nọ ma fodẹ evaọ obehru na ọ ta nọ: “Ohwo jọ nọ me je ru iruo kẹ evaọ oke jọ ọ riẹ eware nọ e mae roja evaọ uzuazọ. O re kru obọ ga ru iruo, yọ o wo emamọ usu kugbe ehreki riẹ keme iruo riẹ i kiehọ ziezi. Rekọ nọ iruo i te kuhọ no, o ve kpo jẹ tẹrovi ẹgwọlọ uviuwou riẹ gbe eware nọ i kpomahọ egagọ riẹ. Eme o no rie ze? Ọ jọ usu ahwo nọ a mae wo evawere kpaobọ evaọ uzuazọ nọ mẹ riẹ!”
[Ẹkpeti nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 5]
Oghẹrẹ nọ A Rri Iruo Rai
“Oma o tẹ make rọ omẹ no evaọ ekuhọ iruo okpẹdẹ na, eva e rẹ were omẹ ghele keme mẹ riẹ nọ me ru oware jọ. Mẹ riẹ nọ me kru obọ ga ru iruo evaọ ẹdẹ yena.”—Nick.
“Re a kru obọ ga ru iruo yọ emamọ oware. Oware kpobi nọ who bi ru, ru ei ziezi.”—Christian.
“Oghẹrẹ nọ Ọghẹnẹ ọ ma oma mai, ma sai ru eware nọ ma roro nọ ma sai ru hu. Mẹ gwọlọ dhesẹ nọ me rri uzuazọ wọhọ okẹ ẹkwoma iruo nọ mẹ rẹ rehọ iẹe ru, je fiobọhọ kẹ amọfa.”—David.
Epanọ Whọ Sae rọ Reawere Iruo Ra
JỌ IRUO RA E REHỌ OKE RA KPOBI HI
U woma re a kru obọ ga ru iruo, rekọ u fo re ma kareghẹhọ nọ uzuazọ mai u wuzou vi iruo. Uzẹme riẹ họ, Ebaibol na ọ ta nọ ma kru obọ ga ru iruo. (Itẹ 13:4) Rekọ Ebaibol na ọ ta nọ ma rehọ oke gbe ẹgba mai kpobi ru iruo ho. Obe Ọtausiuwoma Na 4:6 o ta na: “Ẹkuobọ ọvo nọ ọ vọ avọ udhedhẹ o woma vi ekuabọ ivẹ nọ unye avọ oma odawọ evaọ ofou.” Eme họ otọ ẹme na? Ohwo nọ ọ rẹ rehọ oke gbe ẹgba riẹ kpobi ro ru iruo ọ rẹ reawere iruo riẹ hẹ. Koyehọ, iruo riẹ e vẹ te jọ wọhọ ohwo nọ o bi le “ofou.”
Ebaibol na ọ sai fiobọhọ kẹ omai wo emamọ eriwo kpahe iruo. Dede nọ Ebaibol na ọ ta nọ ma kru obọ ga ru iruo, ọ hrẹ omai inọ ma “vuhu eware nọ e mae roja” mu. (Ahwo Filipai 1:10) Eware vẹ e mae roja? Onana u kugbe oke nọ ma rẹ raha kugbe ahwo uviuwou mai gbe egbẹnyusu mai. Rekọ enọ e mai wuzou vi eyena họ eware nọ i wobọ kugbe egagọ mai, wọhọ Ebaibol na nọ ma re se je roro didi kpahe iẹe.
Ahwo nọ a riẹ oware nọ o mae roja evaọ uzuazọ a rẹ reawere iruo rai. Ọzae nọ a re se William nọ ma fodẹ evaọ obehru na ọ ta nọ: “Ohwo jọ nọ me je ru iruo kẹ evaọ oke jọ ọ riẹ eware nọ e mae roja evaọ uzuazọ. O re kru obọ ga ru iruo, yọ o wo emamọ usu kugbe ehreki riẹ keme iruo riẹ i kiehọ ziezi. Rekọ nọ iruo i te kuhọ no, o ve kpo jẹ tẹrovi ẹgwọlọ uviuwou riẹ gbe eware nọ i kpomahọ egagọ riẹ. Eme o no rie ze? Ọ jọ usu ahwo nọ a mae wo evawere kpaobọ evaọ uzuazọ nọ mẹ riẹ!”
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
Eme Ọ Rẹ Kẹ Ohwo Evawere Evaọ Uzuazọ?
Kọ Eyero-Akpọ E rẹ Kẹ Omai Evawere?
9 Solomọn ọ jọ omọvo ahwo nọ e mai fe okenọ o kere obe Ọtausiuwoma Na. (2 Irv. 9:22) O wo igho nọ ọ sai ro ru oware kpobi nọ ọ gwọlọ. O kere nọ: ‘Koware koware nọ ibiaro mẹ e gwọlọ mẹ ko rai dhere ai hi.’ (Ọtausi. 2:10) Rekọ ọ tẹ te ruẹ nnọ orọnikọ eyero-akpọ e rẹ kẹ ohwo evawere he. Kẹsena ọ tẹ ta nọ: “Ohwo nọ o you ugho ugho o rẹ dae ẹro ho, ọnọ o you efe avọ erere o rẹ dae ẹro gbehe.”—Ọtausi. 5:10.
10 Dede nọ eyero-akpọ e rẹ sae kẹ ohwo erere ribri hi, enwenọ ahwo kpobi a bi le ei ghele. Evaọ ọkiẹriwo jọ nọ a ru kẹle na evaọ obọ America, a tẹ ghale emọ-isukulu nọ i mu yunivasiti họ obọ kpohọ abane, abasa rai a ta nọ ugogo oware nọ a bi le evaọ uzuazọ họ “re a fe.” A tẹ maki fe no, kọ a ti gine wo evawere? O nwane rrọ ere he. Enọ e rẹ kiotọ eware i muẹrohọ no inọ ohwo o te se ekwakwa-efe gboja gaga, o rẹ jọ bẹbẹ kẹ ohwo otiọye na re o wo evawere gbe edẹro. Nọ oware nọ Solomọn o vuhumu no anwẹdẹ. O kere nnọ: “Me koko isiliva avọ oro jegbe efe ivie . . . Who ri rai, ai kpobi ifofe gbe ofou o kie lele.” (Ọtausi. 2:8, 11) Ukpoye, ma tẹ rehọ uzuazọ mai gọ Jihova no eva ze re ọ kẹ omai eghale riẹ, ẹsiẹ ma re wo efe nọ ọ ginẹ rrọ uvi efe.—Se Itẹ 10:22.
Oruvẹ no Obe Ọtausiuwoma Na Ze
3:16, 17. Re ma rẹro nnọ a ti bru uvi oziẹ evaọ ẹsikpobi o thọ. Ukpenọ ma re kpe oma mai no fiki eware nọ e be jọ akpọ na via nẹnẹ, ma rẹ hẹrẹ Jihova re ọ kpọ eware vi.
AKPEGBỌVO 21-27
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | Ọtausiuwoma Na 7-12
“Kareghẹhọ Ọnọ Ọ Ma Owhẹ Evaọ Oke Ọmoha Ra”
Wo Eriwo Ọghẹnẹ Kpahe Usiwo Imu
2 Ọtausiwoma Na uzou avọ 12, u dhesẹ “edẹ iyoma” nọ owho o rẹ wha ze evaọ akpọ sebaẹgba nana. (Se Ọtausiuwoma Na 12:1-7.) A dhesẹ eza uzou wọhọ idodo nọ ‘ure almọnd’ o rẹ whẹhọ. A rehọ awọ dhesẹ “ezae egaga” nọ i zulẹ no jẹ be nya nuhẹ. Eyae nọ e be jọ unwido rri gwọlọ elo rekọ ukpenọ a ruẹ elo kọ ebi a ruẹ, o nwani fo ibiaro nọ i bi dhe no. A rehọ “iwuhu-eware” nọ i “serihọ fiki epanọ a kawo” no ro dhesẹ ibiakọ nọ e be kpare no.
Oruvẹ no Obe Ọtausiuwoma Na Ze
11:9; 12:1-7. Emoha a ti guọvunu kẹ Jihova. Fikiere, a rẹ rehọ oke gbe ẹgba rai ruiruo kẹ Ọghẹnẹ taure owho u te ti mi ai ẹgba rai.
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
Oruvẹ no Obe Ọtausiuwoma Na Ze
10:1. Ma rẹ yọrọ oma kpahe ẹmeunu gbe uruemu mai. Ma tẹ j’owọ thọ ẹsiẹvo dede, wọhọ ofu, udi-oda vroma ẹsiẹvo, hayo omoware jọ nọ u wo obọ kugbe ọfariẹ-ogbe, o rẹ raha emamọ odẹ nọ ohwo o wo.
Oruvẹ no Obe Ọtausiuwoma Na Ze
11:1, 2. Ma rẹ kokẹ n’udu ze. O rẹ lẹliẹ amọfa kẹ omai re.—Luk 6:38.
AKPEGBỌVO 28–AKPEGBIVẸ 4
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | OLE NỌ O VI ILE 1-8
“Ọmọtẹ Obọ Shunẹm—Emamọ Oriruo nọ A rẹ rọ Aro Kele”
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
Oruvẹ no Obe Ole nọ O Vi Ile Ze
Uvi uyoyou yọ ‘ebrerae ỌNOWO.’ Fikieme o jẹ rrọ ere? Fikinọ uyoyou utioye na obọ Jihova u noze. Ọye họ ọnọ ọ kẹ omai uruemu-aghae na, nọ ma sai ro wo uyoyou. Uyoyou yọ ebrerae nọ a rẹ sai furie he. Obe Ebaibol orọ Ole nọ O Vi Ile na u dhesẹ inọ uyoyou nọ o rẹ jọ udevie ọzae avọ aye o rẹ sae jọ “gaga [o rẹ va ha] wọhọ uwhu.”—Ole nọ O Vi Ile 8:6.