Eria Ekiakiẹ Efa Rọkẹ Obe Ewuhrẹ Uzuazọ Oleleikristi gbe Usiuwoma Ota Mai
ỌVO 1-7
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | MATIU 1-3
“Uvie Odhiwu O Kẹle No”
Eme Mt 3:1, 2 nọ a ru vẹ evaọ nwtsty
ewhowho: Ẹme nana evaọ Griki u dhesẹ epanọ “a rẹ ta usiuwoma evaọ ẹgbede.” U fi ẹgba họ oghẹrẹ nọ a re whowho ei. Evaọ ẹgbede, a rẹ jọ whowho ei orọnikọ a re koko ahwo fihọ oria ovo jọ họ.
Uvie: Onana họ orọ ọsosuọ nọ ẹme Griki na ba·si·leiʹa ọ rọ romavia, a rẹ rehọ iẹe dhesẹ Egọmeti nọ o wo ovie nọ o bi su ẹkwotọ gbe ahwo. Ẹme Griki nana ọ romavia asia 162 evaọ Ikereakere Griki Ileleikristi na. Evaọ obe Matiu ọvo asia 55 ẹme nana ọ romavia, yọ esuo obọ odhiwu Ọghẹnẹ a mae rehọ iẹe dhesẹ. Ẹsejọhọ fikinọ Matiu ọ fodẹ Uvie na unuẹse buobu evaọ obe Usi Uwoma riẹ na a bi ro se ei Obe Usi Uwoma Uvie na.
Uvie odhiwu: Enwenọ asia 30 soso ẹme nana ọ romavia evaọ obe Matiu. Evaọ obe Usi Uwoma Mak gbe Luk a rehọ ẹme na “Uvie Ọghẹnẹ” dhesẹ Esuo obọ odhiwu, oyena u dhesẹ nọ obọ odhiwu esuo na ọ rrọ yọ obei u ti su no ze.—Mt 21:43; Mak 1:15; Luk 4:43; Da 2:44; 2Ti 4:18.
o kẹle no: Ẹme nana o dhesẹ nọ Osu Uvie obọ odhiwu na ọ be te romavia kẹle.
Ividio iwoho evaọ nwtsty
Ẹgọ gbe Eriwo-oma Jọn Ọhọahwo-Ame Na
Ewu nọ a rọ eto ekamẹle zuo Jọn o je kuhọ avọ umueku oviẹ-arao nọ o je ro mu eku, hayo oghẹrẹ umueku nọ a rẹ sai fi emeware esese họ. Oghẹrẹ ewu ọvona Elaejah ọruẹaro na o je kuhọ re. (2Iv 1:8) Ewu nọ a rọ eto ekamẹle ru ọ rẹ dina jọ gada gada, yọ iyogbe a jẹ hai ku ewu nana họ. Rekọ, ewu nọ a rọ silki hayo ehọ-elọlọhọ ru edafe a jẹ hai kuhọ. (Mt 11:7-9) Fikinọ Jọn ọ jọ Nazarait no okenọ a ro yẹe ze, o sae jọnọ a nware eto riẹ vievie he. Fikiere, ẹgọ gbe eriwo-oma riẹ e nwani dhesẹ nọ o je le ikpeware he, yọ ọ rehọ uzuazọ riẹ kpobi gọ Ọghẹnẹ.
Ebaka-ẹkpẹ
A jọ Ebaibol na rehọ ẹme na “ebaka-ẹkpẹ” dhesẹ oghẹrẹ ebaka kpobi nọ i wo oware wọhọ imibige ivẹ fihọ uzou, maero kọ ebaka nọ e rẹ tehe usu họ no oria ruọ oria. Ekiakiẹ jọ nọ a ru evaọ obọ Jerusalẹm, o ta nọ ebaka udhude i wo iwhri nọ i re ru oma ohwo woma ziezi. Evaọ oke mai na, re a tẹ te re abaka a rẹ kake kpare uzou na, awọ, ibekpe riẹ, je si ẹkpeva riẹ no tao. Abọ nọ o kiọkọ na, a sae re iẹe ọkpokpọ hayo there ei. Ebaka nana e rẹ were wọhọ ọhro (abaiko) hayo ibi-eya.
Ọnyọ
Uwoho nana u dhesẹ ọnyọ nọ ọ ma ẹhoo (uwou ọnyọ) (1) ọnyọ nọ ọ da othuzou-ọnyọ fia (2). O wọhọ nọ ọnyọ nọ Jọn ọ jẹ lalọ na yọ oghẹrẹ ọnọ ọ rẹ ma họ obọ ẹwọ nọ a re se Apis mellifera syriaca, oghẹrẹ ọnyọ nọ ọ rrọ unuakpọ yena. Oghẹrẹ ọnyọ nana o re dhuaro gaga yọ udhude Judia nọ o rẹ rrorro jẹ rrọ yaya ọ rẹ rria. Ohwo ọ sae jọmọdẹ thuru oghẹrẹ ọnyọ otiọye he. Rekọ evaọ anwọ ikpe-udhusoi avọ izii B.C.E., ahwo nọ a jẹ rria Izrẹl a jẹ hae rehọ ithẹ thuru enyọ. A tọ ku ẹhoo buobu evaọ oria jọ nọ u rovie aro (nọ a bi se Tel Rehov enẹna), nọ o rrọ Ukiekpotọ Jọdan. O wọhọ nọ oghẹrẹ ibi-enyọ nọ a jẹ wha no orẹwho nọ a bi se Turkey enẹna ze i je ru ọnyọ nọ a re mi no oghẹrẹ ẹhoo nana ze.
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
Ẹme Mt 1:3 nọ a ru vẹ evaọ nwtsty
Tama: Nọ a je kele uyẹ Mesaya na evaọ obe Matiu, Tama họ aye nọ a kake fodẹ evaọ usu eyae isoi. Eyae ene nọ i kiọkọ họ Rehab avọ Rut nọ e rrọ ahwo Izrẹl he (owọ avọ 5); Batshẹba, “aye Uraya” (owọ avọ 6); gbe Meri (owọ avọ 16). Dede nọ ezae ọvo a re kele, a ku eyae nana gbe usu ezae na nọ a je kele uyẹ Jesu keme a ru oware jọ nọ ohwo ọvo o rẹro nọ a rẹ sai ru hu, o tẹ whae ze nọ a ro zihe ruọ ini-ode Jesu.
Ẹme Mt 3:11 nọ a ru vẹ evaọ nwtsty
họ owhai ame: Hayo “nẹ owhai diwi.” Ẹme Griki na ba·ptiʹzo, a rẹ jẹ fae “re a du họ; re a la ruọ ame.” Ebe jọ nọ e rẹ fa otọ eme Ebaibol e ta nọ re a họ ohwo ame, a rẹ nẹ ohwo na họ ame le no. Ẹdẹjọ Jọn ọ họ ahwo ame evaọ Ukiekpotọ Jọdan kẹle Salim “keme ẹtẹre ame ologbo ọ jọ etẹe.” (Jọ 3:23) Nọ Filip ọ jẹ họ ọwharọ na ame, aimava a “ruọ ame na.” (Iru 8:38) Evaọ Ikereakere Hibru nọ a fa fihọ ẹvẹrẹ Griki nọ a re se Septuagint, ẹme Griki ọvo na a rọ fa 2Iv 5:14 nọ a je dhesẹ oghẹrẹ nọ Neaman o ro “duwu oma riẹ họ ame asiahrẹ eva ethẹ Jọdan.”
ỌVO 8-14
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | MATIU 4-5
“Oware nọ Ma Wuhrẹ No Ovuẹ Obọ Ugbehru Jesu Ze”
Ẹme Mt 5:3 nọ a ru vẹ evaọ nwtsty
Eva e were: Orọnikọ eva nọ e rẹ were ohwo hayo ovao nọ o rrọ ohwohwẹ fikinọ ọ be reakpọ kuoma ha. Ukpoye, u dhesẹ ohwo nọ eva e be were fikinọ Ọghẹnẹ ọ ghale riẹ je wo ọjẹrehọ riẹ. A rẹ jẹ rehọ iẹe dhesẹ orro nọ Ọghẹnẹ avọ Jesu a wo evaọ obọ odhiwu.—1Ti 1:11; 6:15.
enọ e riẹ nọ u fo re a riẹ Ọghẹnẹ: Ẹme Griki nọ a fa “enọ e riẹ nọ” na, a rẹ jẹ fae, “enọ i yogbe (iwhrori; oyogbe; eyare-eware).” Evaọ etenẹ na, a be rehọ iẹe dhesẹ enọ e be ginẹ gwọlọ, jẹ be dawo ẹgba rai kpobi keme a riẹ nọ u fo re a riẹ. Ẹme ọvo yena a ro dhesẹ Lazarọs “ọyare-eware” na evaọ obe Luk 16:20, 22. Ẹme Griki nọ efefafa Ebaibol jọ e rọ fa etenẹ na họ “ẹzi iwhrori,” nọ a re wo otoriẹ riẹ wọhọ enọ e riẹ nọ ohọo Ẹme Ọghẹnẹ u bi kpe ae yọ a ginẹ gwọlọ riẹe.
Ẹme Mt 5:7 nọ a ru vẹ evaọ nwtsty
ohrọ-oriọ: Ẹme Ebaibol nọ a rọ fa “ohrọ-oriọ” hayo “ohrọ” na, orọnikọ re a rọvrẹ ohwo evaọ ẹdhoguo hayo rolobọ ọvo u dhesẹ hẹ. O rẹ mai dhesẹ ọdawẹ nọ ọ rẹ wọ ohwo re ohrọ je fiobọhọ kẹ ohwo na.
Ẹme Mt 5:9 nọ a ru vẹ evaọ nwtsty
ru udhedhẹ: Orọnikọ enọ i re ru udhedhẹ ọvo ho rekọ te enọ e rẹ wha udhedhẹ ze oria nọ udhedhẹ o rrọ họ.
Wuhrẹ Ọmọ Ra re O Ru Udhedhẹ
Whai esẹgbini wha romatotọ wuhrẹ emọ rai re a “gwọlọ udhedhẹ jẹ daoma sẹro riẹ.” (1 Pita 3:11) A tẹ be make la owhẹ eka, ta eme iyoma kẹ owhẹ, je se owhẹ arao, eghale nọ i ti te owhẹ nọ who te bi ru udhedhẹ a rẹ rehọ iẹe wawo eka nọ a la owhẹ hẹ.
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
Ẹme Mt 4:9 nọ a ru vẹ evaọ nwtsty
kigwẹ gọ omẹ: Ẹme Griki nọ a fa “re a gọ” na yọ oware nọ o vrẹ no, nọ ohwo o ru evaọ omoke jọ. Nọ ọ ta nọ “kigwẹ gọ omẹ” na, orọnikọ Ẹdhọ ọ be ta kẹ Jesu nọ ọ ruabọhọ gọe hayo ọ hae gọe ẹsikpobi hi, rekọ “gọ omẹ” ẹsiẹvo jọ ọvo.
Ẹme Mt 4:23 nọ a ru vẹ evaọ nwtsty
wuhrẹ . . . ta usi uwoma: Re a wuhrẹ u wo ohẹriẹ no re a ta usi uwoma, keme orọnọ ohwo na o bi whowho ọvo ho; rekọ ọ be kẹ ehrẹ, ru ẹme na vẹ, ta ẹme na ruọ ahwo oma, jẹ ta oware nọ ẹme na ọ jẹ rrọ gbagba.
ỌVO 15-21
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | MATIU 6-7
“Wha Hae Kake Gwọlọ Uvie Na”
Si Kẹle Ọghẹnẹ Ẹkwoma Olẹ
12 U fo re ma rehọ eware nọ i kpomahọ Jihova Ọghẹnẹ karo evaọ elẹ mai. Evaọ uzẹme, ma wo ẹjiroro kpobi nọ ma re ro jiri je yere iei kẹ eware iwoma kpobi nọ o bi ru. (1 Iruẹru-Ivie 29:10-13) Jesu ọ kẹ olẹ oriruo nọ a kere fihọ Matiu 6:9-13, onọ ọ jọ wuhrẹ omai nọ ma lẹ kẹ erufo odẹ Ọghẹnẹ. (Se.) Inọ Uvie Ọghẹnẹ o ze re a jọ otọakpọ na ru oreva riẹ wọhọ epanọ a rrọ obọ odhiwu ru họ oware avivẹ nọ ọ fodẹ. Jesu ọ fodẹ eware nana nọ i wuzou nọ i kie kpahe Jihova na taure ọ tẹ te kpọ iroro rri idhọvẹ omobọ ohwo. Ma tẹ be rehọ eware nọ i kpomahọ Ọghẹnẹ karo evaọ elẹ mai, yọ ma bi dhesẹ nọ orọnikọ isiuru omobọ mai ọvo ma wo họ iroro ho.
Ẹme Mt 6:24 nọ a ru vẹ evaọ nwtsty
gbodibo: Evaọ Griki, ẹme na gbodibo, yọ ohwo nọ o bi ruiruo kẹ olori ọvuọvo. Jesu ọ be jọ etenẹ ta nọ Oleleikristi ọ sae rọ eva riẹ kpobi gọ Ọghẹnẹ yọ evaọ oke ovona ọ be rọ oke riẹ kpobi le efe he.
Ẹme Mt 6:33 nọ a ru vẹ evaọ nwtsty
wha hae . . . gwọlọ: Ẹme Griki nana o dhesẹ oware nọ a re dhe erueruo yọ a sae jẹ fae “ruabọhọ gwọlọ.” Ilele Jesu a rẹ gwọlọ Uvie Ọghẹnẹ te oria jọ no a ve mu eware efa họ ele he. Ukpoye, o rẹ jọ oware ọsosuọ evaọ uzuazọ rai.
Uvie na: A jọ ikulu-ebe Griki oke anwae jọ sei “Uvie Ọghẹnẹ.”
ẹrẹreokie Ọghẹnẹ: A sae jẹ fa ẹme nana “ẹrẹreokie riẹ,” koyehọ Ọghẹnẹ, “Ọsẹ obọ odhiwu” nọ a fodẹ evaọ Matiu 6:32. Enọ e be gwọlọ ẹrẹreokie Ọghẹnẹ a rẹ rọ eva rai kpobi koko izi riẹ nọ e ta kpahe oware uwoma gbe uyoma. Uwuhrẹ nana u wo ohẹriẹ gaga no orọ otu Farisi nọ i bi fi izi ẹrẹreokie obọ rai họ.—Mt 5:20.
Gwọlọ Uvie na, Orọnikọ Eware He
18 Se Matiu 6:33. O gba omai ilele Jesu họ nọ Uvie na ma rẹ rọ karo evaọ uzuazọ. Ma te ru ere, “a ve ti fi eware efa nana kpobi ba” kẹ omai wọhọ epanọ Jesu ọ ta. Fikieme Jesu ọ rọ ta ere? Ọ jọ owọ avọ 32 ru ei vẹ, inọ: “Ọsẹ obọ odhiwu rai ọ riẹ nọ eware nana kpobi e roja kẹ owhai,” koyehọ eware nọ ma rẹ sai ru ababọ rai hi evaọ uzuazọ. Jihova ọ rẹ sae riẹ eware nọ e te jọ omai oja, wọhọ emu, iwu, gbe uwou, taure ma tẹ te riẹ dede. (Fil. 4:19) Ọ riẹ ewu mai nọ ọ be te raha kẹle na. Ọ riẹ oghẹrẹ emu nọ o re kiehọ omai oma gbe uwou nọ o rẹ sae gba uviuwou mai. Jihova o ti ru nọ ma ti ro wo eware nọ e ginẹ roja kẹ omai.
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
(Matiu 7:12) “Fikiere, eware kpobi nọ wha gwọlọ nọ ahwo a ru kẹ owhai, wha ru ere kẹ ae re. Keme, onana họ otofa Uzi Mosis na gbe eme Eruẹaro na.
Koko Obọdẹ Uzi Uruemu na Evaọ Odibọgba Ra
14 Ma rehọ iẹe nọ ohwo jọ ọ rọ ifonu se omai ẹdẹjọ, rekọ ma riẹ ohwo na ha. Ọ tẹ be nọ omai oghẹrẹ emu nọ ọ rẹ were omai. Ma sae nọ omamai nọ, ‘kinọ ono? Kọ fikieme ọ be rọ nọ omẹ onọ utiona?’ Ẹsejọhọ fikinọ ma gwọlọ ru eva dhae he, ma ti lele iei ta umutho eme jọ kẹsena ma vẹ ta ẹme nọ u re ru ei riẹ nọ ma gbẹ gwọlọ ta ẹme na haro ho. Evaọ abọdekọ riẹ, ma rehọ iẹe nọ ohwo na o se odẹ riẹ jẹ ta kẹ omai nọ o bi ru iruo evaọ oria nọ a re jo ru ekiakiẹ kpahe emuore, yọ ọ gwọlọ vuẹ omai eware jọ nọ i ti fi obọ họ kẹ omai. Ẹsejọhọ ma te gwọlọ gaviezọ kẹe. O rẹ were omai nọ ahwo a te dhesẹ oma kẹ omai, jẹ be rọ emamọ edhere ta ẹme kẹ omai. Kọ ẹvẹ ma sai ro ru epọvo na kẹ ahwo nọ ma nyaku evaọ usiuwoma ota?
15 Evaọ ekwotọ buobu, o rẹ gwọlọ nọ ma vuẹ ohwo vevẹ kpahe oware nọ o wọ omai ze. Ginọ uzẹme inọ ẹme nọ o wuzou nọ ahwo a riẹ hẹ ma nyae vuẹ ae na. Rekọ ẹvẹ o rẹ jọ otẹrọnọ ma ri ti dhesẹ oma kẹ ohwo ho, kọ onọ ma ro zere iei, inọ: “Otẹrọnọ whọ sai ku ẹbẹbẹ jọ họ evaọ akpọ na, ovẹ who ti kuhọ?” Ma riẹ nọ ẹjiroro onọ yena họ re ma riẹ oware nọ o rrọ ohwo na eva, re ma ruẹse rọ Ebaibol na lele iei ta ẹme. Rekọ o rẹ sai gbe ohwo na unu nọ: ‘Kinọ ono dede, kọ fikieme ọ be rọ nọ omẹ onọ utiona?’ Fikiere o rẹ gwọlọ nọ ma ru udu kie ohwo na vi tao. (Fil. 2:3, 4) Ẹvẹ ma sai ro ru ere?
16 Ọsẹro ọnyawariẹ jọ ọ ta kpahe onaa jọ nọ ọyomariẹ ọ be hai ro ru ei nọ ọ ruẹ nọ u woma gaga. Ọ ta nọ o te yere ohwo na no, ọ vẹ kẹe omobe-ovẹvẹ na, Kọ Whọ Gwọlọ Riẹ Uzẹme Na? Kẹsena ọ vẹ ta nọ: “Ma be rọ omobe-ovẹvẹ nana kẹ ahwo kpobi nẹnẹ evaọ ẹkwotọ nana. O ta kpahe enọ ezeza jọ nọ ahwo buobu a be hae nọ.” Oniọvo na ọ ta nọ udu u re kie ahwo buobu vi nọ a tẹ riẹ oware nọ o wọ owhẹ ze. Onana u re ru ei lọhọ nọ a re ro lele owhẹ ta ẹme ziezi. Kẹsena ọ vẹ nọ ohwo na nọ: “Kọ who roro kpahe ojọ evaọ usu enọ nana no ẹdẹjọ?” Nọ ohwo na ọ tẹ riobọ họ ojọ, oniọvo na o ve rovie omobe-ovẹvẹ na je lele ohwo na ta kpahe uyo nọ Ebaibol ọ kẹ kpahe onọ na. Ohwo na ọ gbẹ fodẹ ovuovo ho, ọyọvo ọ vẹ salọ ojọ je lele iei ta ẹme kpahe iẹe. Evaọ uzẹme, idhere buobu e riẹ nọ a re ro mu ẹme họ. Uruemu ekwotọ jọ o rẹ gwọlọ nọ who yere ohwo ziezi jẹ nọ kpahe uviuwou gbe uyero riẹ taure whọ tẹ te ta ẹme nọ ọ wọ owhẹ ze. U wuzou nọ ma re nwene onaa ẹmeọta mai rọwokugbe oghẹrẹ nọ ahwo ẹkwotọ mai a rẹ rọ gaviezọ.
Eme Mt 7:28, 29 nọ a ru vẹ evaọ nwtsty
i te gbe ogbotu na unu: Ẹme Griki nọ a rọ fa etenẹ na o sai je dhesẹ “oware nọ u gbe ohwo unu te epanọ u ro mu ei ọwhewhe.” Eme riẹ e jẹ hai gbe ogbotu na unu te epanọ e jẹ hae thọrọ ai ẹroho.
oghẹrẹ nọ o ro wuhrẹ gbe eware nọ o wuhrẹ: Ẹme nana ọ be ta epanọ Jesu o ro wuhrẹ ahwo, eware nọ o wuhrẹ, gbe onaa ewuhrẹ riẹ te ehrẹ kpobi nọ ọ kẹ evaọ Ovuẹ obọ Ugbehru na.
epaọ otu ikere-obe rai hi: Ukpenọ o re se no eme ahwo nọ a kpohọ isukulu ze ro wuhrẹ ahwo wọhọ epaọ uruemu otu ikere-obe na, Jesu ọ jẹ rọ Ẹme Ọghẹnẹ wuhrẹ wọhọ ohwo nọ o wo udu, nọ Jihova ọvo o vi.—Jọ 7:16.
ỌVO 22-28
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | MATIU 8-9
“Jesu O You Ahwo”
Ẹme Mt 8:3 nọ a ru vẹ evaọ nwtsty
rọ obọ na tei: Uzi nọ Ọghẹnẹ ọ rọ ẹkwoma Mosis kẹ orẹwho Izrẹl na o ta nọ emoti a rẹ hẹriẹ oma no udevie ahwo re a siọ ẹyao rai ba ẹ wha fihọ amọfa. (Ize 13:45, 46; Ik 5:1-4) Rekọ, isu egagọ ahwo Ju a te fi izi obọrai bae. Wọhọ oriruo, ohwo ọvo ọ rẹ kẹle ọmoti te oware wọhọ irula ezeza ha, rekọ ofou o te bi fou, o re dikihẹ oware wọhọ irula 150. Izi nana e wha riẹ ze nọ ahwo a je ro mukpahe emoti. Obe jọ o ta epanọ owuhrẹ jọ ọ jẹ hae rọ dhẹ dhere no emoti gbe ọfa nọ ọ jẹ hae kwa itho fi emoti re a dikihẹ ugbo. Wo ohẹriẹ, ohrọ ọmoti na o re Jesu te epanọ o ro dhobọ tei, oware nọ ahwo Ju a rẹ sai tube roro kpahe he. O ru ere dede nọ ọ sae rọ ẹmeọta ọvo siwi iei.—Mt 8:5-12.
O ruọ omẹ: Orọnikọ Jesu o ru oware nọ ọmoti na ọ yare riẹ na ọvo ho, rekọ u no rie eva ze nọ o re ru ei ro dhesẹ nọ o wo ọdawẹ kẹe orọnọ a be gbae họ họ.
Ẹme Mt 9:10 nọ a ru vẹ evaọ nwtsty
re emu: Hayo “keria wariẹ emẹjẹ họ re emu.” Re imava a keria emẹjẹ re emu kugbe u dhesẹ nọ a wo usu okpekpe. Evaọ oke Jesu, ahwo Ju a jẹ dariẹ lele ohwo nọ ọ rrọ ohwo Ju hu re emu hu, hayo lele ei keria wariẹ emẹjẹ họ re emu kugbe he.
enọ i re mi osa-uzou: Ahwo Ju buobu a jẹ hai mi osa-uzou rọkẹ isu Rom. Ahwo Ju a mukpahe enọ i je mi osa-uzou na keme orọnọ unuigho osa-uzou na ọvo a je mi hi rekọ a je fiba unuigho na, jẹ rrọ abọ ahwo Rom nọ avọ ahwo Ju a rrọ ewegrẹ. Ahwo Ju a je rri enọ i je mi osa-uzou nyenyenye, wọhọ epanọ a je rri erahaizi gbe igberẹ.—Mt 11:19; 21:32.
Ẹme Mt 9:36 nọ a ru vẹ evaọ nwtsty
ohrọ rai o tẹ re iẹe: Ẹme Griki na splag·khniʹzo·mai nọ a rọ fa etenẹ na a sae jẹ fae “ivueva” (splagʹkhna), koyehọ epanọ oware o rẹ da ohwo te onwa. Ẹme Griki nana a ro dhesẹ ọdawẹ nọ ọ mae ga nọ a re wo kẹ ohwo.
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
“Mẹ Kẹ Owhai Oriruo No”
16 Epọvo na re, okenọ oletu ẹmo—ẹsejọhọ ohwo orẹwho Egedhọ, ohwo Rom—ọ nyaze jẹ yare Jesu re o siwi ọrigbo riẹ nọ ọ be mọ, Jesu ọ riẹ nọ oletu ẹmo na o wo oruthọ. Oletu ẹmo ọrọ oke oyena ọ rẹ sai ghine ru eware iyoma buobu no, te ahwo-okpe, gbe egagọ erue nọ ọ jọ. Ghele na, Jesu ọ tẹrovi oware ezi—ẹrọwọ ologbo ọzae na. (Matiu 8:5-13) Uwhremu na, okenọ Jesu ọ jẹ t’ẹme kẹ orumuomu ọnọ ọ jọ ure oja kẹle iẹe na, Jesu ọ whọku ọzae na fiki emuemu riẹ hẹ rekọ ọ rọ ẹruore kpahe obaro rọ ta udu họ iẹe awọ. (Luk 23:43) Jesu ọ riẹ inọ re a rọ ẹro oyoma rri amọfa u re fi oyẹlẹ họ ai oma. Ababọ avro, omodawọ riẹ nọ ọ jẹ rọ tọ ẹro vi ewoma evaọ oma amọfa o ta udu họ ibuobu awọ re a ru woma viere.
Fikieme Ilele Jesu A gbẹ be Siọ Emuọriọ Ba Ha?
Jesu o bi fiobọhọ kẹ ilele Jọn Ọhọahwo-Ame na riẹ nọ ohwo ọvo ọ sai rẹro nọ ilele riẹ a re gbe ru uruemu anwae egagọ ahwo Ju hu, wọhọ emuọseba. Orọnikọ ọ nyaze te zuẹ egagọ ahwo Ju nọ i bi ti n’otọ kẹle na ha, onọ o wọhọ ewu anwae nọ o bẹre no. Egagọ nọ Jesu o bi wuhrẹ ahwo kpahe u wo ohẹriẹ no orọ ahwo Ju nọ a be jọ ru lele iwuhrẹ ahwo-akpọ. Jesu o bi ko ẹwẹ-ohọ ọkpokpọ fihọ oria ewu anwae he, yọ o bi ku udi okpokpọ họ oviẹ-udi anwae gbe he.
ỌVO 29–AVA 4
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | MATIU 10-11
“Jesu Ọ Kẹ Ahwo Omosasọ”
Eme Mt 10:29, 30 nọ a ru vẹ evaọ nwtsty
imuedi: Ẹme na strou·thiʹon evaọ Griki yọ oware okakao nọ a je ro se emevra esese kpobi, rekọ imuedi a jẹ mae rehọ iẹe se, ọmọvra nọ ọ mai ku nọ a je ro there ẹbẹ.
Ubiugho osese: Evaọ Griki, “assariọn” họ osa nọ a jẹ hwa ọzae nọ o ru iruo iminiti 45. (Rri App. B14.) Nọ Jesu o kpohọ erẹ usiuwoma ota avọ isiasa evaọ Galili, ọ ta nọ a be zẹ imuedi ivẹ assariọn. Nọ oware wọhọ ukpe ovo o ruemu no nọ Jesu ọ jọ usiuwoma evaọ Judia, ọ ta nọ ohwo ọ sae rehọ ibiugho esese ivẹ dẹ imuedi isoi. (Luk 12:6) A tẹ rọ eme Jesu na wawo unuigho nọ a be zẹ imuedi, whọ rẹ ruẹ nọ imuedi i te oware ovo ho evaọ obọ enọ e be zẹ ae, a re fi ọrọ avọ isoi na họ kẹ ohwo dede wọhọ ufihọ.
ọ riẹ unu ibieto kpobi nọ e rrọ uzou rai: Unu ibieto nọ e rrọ uzou ohwo i bu vi 100,000. Nọ orọnọ Jihova ọ riẹ ohwo te epanọ ọ rọ riẹ unu eto riẹ na, u muẹro nọ Jihova ọ riẹ Oleleikristi ọvuọvo totọ.
Ividio iwoho evaọ nwtsty
Omuedi
Evaọ usu evra nọ a jẹ dẹ ro there emu, imuedi họ ọvra nọ ọ mai ku. Osa nọ a jẹ hwa ọzae nọ o ru iruo iminiti 45 a jẹ rọ dẹ ivẹ. Ẹme Griki na ọ kẹre te oghẹrẹ emevra esese sa-sa, wọhọ ọkpolo idhe (Passer domesticus biblicus) gbe omuedi Spain (Passer hispaniolensis), nọ e gbẹ vọ obọ Izrẹl.
Ẹme Mt 11:28 nọ a ru vẹ evaọ nwtsty
ewha egbẹgbẹdẹ e rrọ uzou: Enọ Jesu o zizie re a bru ei ze na “ewha egbẹgbẹdẹ e rrọ uzou” rai fikinọ a be ruawa jẹ be ruẹ uye. Re a sae gọ Jihova u te zihe ruọ owha ogbẹgbẹdẹ kẹ ae keme ahwo Ju a fi izi obọrai ba Uzi Mosis na. (Mt 23:4) Makọ Ẹdijala nọ ọ hae kẹ ae omosasọ, o zihe ruọ owha ogbẹgbẹdẹ kẹ ae.—Ọny 23:12; Mak 2:23-28; Luk 6:1-11.
mẹ te sasa owhai oma: Ẹme Griki nọ a rọ fa “sasa” oma na, o sai je dhesẹ eriosehọ (Mt 26:45; Mak 6:31) re ohwo ọ wariẹ wo ẹgba nọ o vru mi ei fiki uye nọ ọ jẹ ruẹ (2Kọ 7:13; Fili 7). Ẹme nọ Jesu ọ ta lele ei u dhesẹ nọ re a wọ “owhowha” Jesu (Mt 11:29) a re ruiruo orọnikọ eriosehọ họ. Ẹme Griki nọ Jesu o ro zizie ahwo nọ oma o rrọ no na, a re wo otoriẹ riẹ wọhọ nọ Jesu ọ te kẹ ae omosasọ a vẹ sae wo ẹgba wọ owha riẹ nọ o rrọ vovori nọ o rẹ nyaoma ha na.
Ẹme Mt 11:29 nọ a ru vẹ evaọ nwtsty
Wha rehọ owhowha mẹ: A re wo otoriẹ “owhowha” nọ Jesu ọ rọ ta ẹme na wọhọ omaurokpotọ kẹ esuo gbe ẹmeoyo. Otẹrọnọ owhowha ivẹ o wo họ iroro, koyehọ onọ Ọghẹnẹ ọ rọ kẹ Jesu omariẹ, kiyọ o bi zizie ilele riẹ nọ a ruọ otọ owhowha riẹ na kugbei, yọ o ti fiobọhọ kẹ ai. O tẹ rrọ ere, a sae ta ẹme na nọ: “Wha ruọ otọ owhowha mẹ kugbe omẹ.” Rekọ otẹrọnọ owhowha nọ Jesu ọvo ọ rọ kẹ ae ọ be ta kpahe, koyehọ ọ be vuẹ ohwo kpobi nọ ọ gwọlọ jọ olele riẹ nọ ọ rẹ rọ romakpotọ kẹ esuo Kristi je yoẹme riẹ.
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
Jọn Ọ Gwọlọ Yo Mi Jesu
Kọ u fo nọ Jọn ọ rẹ nọ onọ yena? Whaọ Jọn yọ uvi ọg’Ọghẹnẹ, ọnọ ọ họ Jesu ame evaọ enwenọ ikpe ivẹ nọ i kpemu jẹ ruẹ epanọ ẹzi Ọghẹnẹ ọ rọ ruọ Jesu oma, o te je yo urru Ọghẹnẹ nọ o ta nọ ọ jẹ Jesu rehọ. Ma sae nwane ta nọ ẹrọwọ Jọn o muhọ ewhrehe no ho. O hae jọ ere, Jesu ọ hae te ta eme ezi Jọn evaọ okenọ o vi ilele riẹ bru Jesu na ha. Rekọ otẹrọnọ ẹrọwọ Jọn o whrehe he, fikieme ọ rọ nọ oghẹrẹ onọ utioye?
Ẹsejọhọ Jọn ọ gwọlọ yo mi Jesu dẹẹ sọ ọye họ Mesaya na. Onana o sae bọ ẹrọwọ Jọn ga evaọ uwou-odi nọ ọ be jọ reakọ na. Ma sai je rri onọ Jọn na no abọ ọfa ze. Ọ riẹ eruẹaruẹ Ebaibol nọ i dhesẹ nọ Ọnọ Ọghẹnẹ O Wholo na ọ te jọ ovie gbe osiwi. Ghele na, Jọn ọ rrọ uwou-odi dede nọ Jesu ọ họ-ame te emerae buobu no. Fikiere Jọn ọ be nọ sọ omọfa ọ be nyaze nọ ọ te rehọ ẹta Jesu, ọnọ o ti ru eruẹaruẹ nọ e ta kpahe Mesaya na kpobi gba.
Uye U Te Oge Aghẹmeeyo
Jesu o rri Jọn Ọhọahwo-Ame na ghaghae, rekọ ẹvẹ ahwo buobu a rri Jọn? Jesu ọ ta nọ: “Oge ọnana . . . o wọhọ emaha nọ e keria oria eki nọ e be ta kẹ emaha efa nọ, ‘Ma kporo urete kẹ owhai, rekọ wha gbile he; ma viẹ, rekọ wha weri hi.’”—Matiu 11:16, 17.
Eme họ otọ ẹme Jesu na? O ru ẹme na vẹ nọ: “Jọn ọ nyaze, ọ be re hayo da wọhọ ahwo edekọ họ, ghele na ahwo a be ta nọ, ‘Idhivẹri ọ riẹe oma.’ Ọmọ ohwo ọ nyaze, ọ be re jẹ da, ghele na ahwo a be ta nọ, ‘Rri! Ọgba-ore gbe ọgba-udi ọ rrọ, ogbẹnyusu enọ i re mi osa-uzou gbe erahaizi.’” (Matiu 11:18, 19) Jọn o yeri uzuazọ Nazarait, koyehọ ohwo nọ ọ roma mudhe kẹ Ọghẹnẹ no yọ ọ jẹ tubẹ da udi hi, ghele na oge nana ọ ta nọ idhivẹri i bi kpokpo iei. (Ikelakele 6:2, 3; Luk 1:15) Evaọ abọdekọ riẹ, Jesu o je yeri uzuazọ wọhọ ahwo edekọ kpobi. Ọ jẹ re emu yọ ọ jẹ da umutho udi, rekọ ahwo a jẹ ta nọ ọ be re jẹ da vrẹ oma. Oware ovo nọ ohwo o re ru nọ o rẹ were ahwo na o rrọ họ.