Eria Ekiakiẹ Efa Rọkẹ Obe Ewuhrẹ Uzuazọ Oleleikristi gbe Usiuwoma Ota Mai
ARIA 6-12
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | LUK 17-18
“Dhesẹ Edẹro”
Eme Luk 17:12, 14 nọ a ru vẹ evaọ nwtsty
ezae ikpe nọ e be mọ oti: Evaọ oke Ebaibol, u muẹro nọ emoti a jẹ hae jọ kugbe hayo rria kugbe, o rẹ whae ze nọ a re ro fiobọhọ kẹ ohwohwo. (2Iv 7:3-5) Uzi Ọghẹnẹ o ta nọ emoti a rẹ rria oria rai sa. Ọmoti o re je bo kẹ ahwo nọ a be nya kẹle oria nọ ọ rrọ nọ: “Ọnọ ọ fo ho, ọnọ ọ fo ho!” (Ize 13:45, 46) Emoti na a ru lele ẹme nọ Uzi na o ta nọ a ro dikihẹ thabọ no Jesu.—Rri eme Mt 8:2 nọ a ru vẹ gbe oria Otofa Eme Ebaibol, “Oti; Ọmoti.”
dhesẹ oma rai kẹ izerẹ na: Jesu Kristi nọ ọ jọ otọ Uzi na evaọ okenọ ọ jọ otọakpọ, o vuhu iruo nọ enọ i wo ọkwa-ozerẹ Erọn i je ru mu, fikioye ọ rọ vuẹ ahwo nọ o siwi oti no oma na nọ a nyai dhesẹ oma kẹ ozerẹ na. (Mt 8:4; Mak 1:44) Wọhọ epanọ Uzi Mosis o ta, ozerẹ o re riwi oma ọmoti ziezi re u mu ei ẹro nọ oti na o kpo no. Ọmoti nọ ẹyao riẹ o kpo no na o ve kpohọ obọ etẹmpol jẹ rehọ akpẹwẹ, hayo okẹ, emevra ivẹ nọ e rrọ uzuazọ, ure sida, omohọ owawae ogbagba, gbe hisọp ze.—Ize 14:2-32.
Fikieme Who je Dhesẹ Edẹro?
Kọ Jesu ọ kpairoro vrẹ ahwo nọ i kiọkọ fikinọ a nyaze ti yere ei hi? Enẹ iku na e ta: “Jesu ọ tẹ nọe nọ: ‘Ikpe na a ru fo, o gbẹ rrọ ere? Kọ izii nọ i kiọkọ e rrọ? Kọ omọfa o gbe zihe ze te kẹ Ọghẹnẹ oruaro u te no ọzae nana nọ ọ rrọ ohwo orẹwho ofa na no?’”—Luk 17:17, 18.
Orọnọ emoti izii nọ i kiọkọ yọ irumuomu hu. Keme ae ọvona a fi ẹrọwọ họ Jesu je yoẹme riẹ nọ a ro kpobọ Jerusalẹm nyai dhesẹ oma rai kẹ izerẹ na. Dede nọ oware nọ Jesu o ru kẹ ai na o da rai ẹro fia, a nyai yere iei hi ro dhesẹ nọ o da rai ẹro. Uruemu rai na o kẹ Jesu uye. Kọ omai kọ? Nọ ohwo jọ o te ru oware uwoma kẹ omai, kọ ma bi yere iei okioke yena, vi omobe uyere ro sei nọ o tẹ gwọlọ ere?
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
Ẹme Luk 17:10 nọ a ru vẹ evaọ nwtsty
fioka ha: Otọ riẹ gheghe họ, “wo otọ họ; wo iruo ho.” Otọ ẹme Jesu na evaọ ọtadhesẹ na họ, orọnikọ erigbo na, koyehọ ilele riẹ a re rri oma rai wọhọ ẹsenọ a wo otọ họ hayo a wo iruo ho ho. Wọhọ epanọ eme nọ ọ ta i dhesẹ, a re wo otoriẹ “fioka ha” na inọ erigbo na a rẹ riẹ ọnyaba rai orọnikọ a rẹ gwọlọ ujiro jọ hayo adhẹẹ jọ nọ a rẹ rọ kẹ ai hi. Egba-iwuhrẹ jọ a ta nọ eme nọ ọ ta na ọ rehọ e rai bru okpa họ ẹme na “mai yọ erigbo gheghe nọ a re rri ovao ho.”
Ẹme Luk 18:8 nọ a ru vẹ evaọ nwtsty
ẹrọwọ nana: Hayo “oghẹrẹ ẹrọwọ otiọnana.” Otọ riẹ gheghe họ, “ẹrọwọ na.” Ẹme Griki nọ a rọ fa ẹme nọ ọ rrọ aro ẹrọwọ na, u dhesẹ nọ otiọ ẹrọwọ nọ ahwo kpobi a wo Jesu ọ jẹ ta kpahe na ha, ukpoye, ọ jẹ ta kpahe oghẹrẹ ẹrọwọ jọ, ọkpọ ẹrọwọ nọ aye uku ọtadhesẹ Jesu na o dhesẹ. (Luk 18:1-8) Onana u kugbe ẹrọwọ nọ ma re wo kpahe olẹ gbe ẹrọwọ inọ Ọghẹnẹ o ti bruoziẹ nọ o fo rọkẹ enọ ọ salọ na. O rrọ vevẹ inọ Jesu ọ nọ onọ kpahe ẹrọwọ orọnikọ re ilele riẹ a kuyo na ha rekọ re ilele na a roro kpahe epanọ ẹrọwọ rai ọ ga te. Ọtadhesẹ olẹ gbe ẹrọwọ na o gine kiehọ ziezi keme Jesu ọ nwane ta kpahe edawọ nọ e te jọ obaro te ilele riẹ obọ.—Luk 17:22-37.
ARIA 13-19
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | LUK 19-20
“Eware nọ Ma re Wuhrẹ No Ọtadhesẹ Emaina Ikpe na Ze”
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
Ẹme Luk 19:43 nọ a ru vẹ evaọ nwtsty
ire esiọsiọle di ogba: Hayo “ire epiọpiọ.” Etenẹ ọvo ẹme Griki na khaʹrax ọ jọ romavia evaọ Ikereakere Griki Ileleikristi na. A dhesẹ i rie wọhọ “ire esiọsiọle hayo epiọpiọ nọ a re ro di ogba wariẹ oria; ure oliọliọ” gbe “ire esiọsiọle nọ egbaẹmo a rẹ rọ bọ evuẹ rai; epiọpiọ.” Eme Jesu i rugba evaọ ukpe 70 C.E. nọ ahwo Rom nọ Titus o je su a di ogba hayo ugbẹhẹ wariẹ Jerusalẹm họ. Eware esa e soriẹ ze nọ Titus o ro ru ere—re ahwo Ju a gbẹ sae dhẹ vabọ họ, re a sai fioma hotọ kẹ ai, gbe re ọ rọ ohọo kpe ai a vẹ sae romakpotọ kẹe. Re egbaẹmo Rom a sae ruẹ eware nọ a re ro di ogba na wariẹ Jerusalẹm họ, a te ko ire kpobi nọ e wariẹ oyena kpobi họ no.
Ẹme Luk 20:38 nọ a ru vẹ evaọ nwtsty
keme evaọ aro riẹ aikpobi a rrọ uzuazọ: Hayo “keme o rri rai nọ aikpobi a rrọ uzuazọ.” Ebaibol na o dhesẹ nọ enọ e make rrọ uzuazọ nọ i si oma no Ọghẹnẹ, a whu no evaọ aro riẹ. (Ẹf 2:1; 1Ti 5:6) Epọvo na re, enọ Jihova ọ jẹ rehọ, a tẹ maki whu no, a gbẹ rrọ uzuazọ evaọ aro riẹ, nọ orọnọ eyaa riẹ nọ ọ te rọ kpare ai ze i ti rugba na.—Rom 4:16, 17.
ARIA 20-26
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | LUK 21-22
“Esiwo Rai Ọ be Kẹle No”
Gbaemu nọ Whọ te “Gbẹ Hai Dhesẹ Uyoyou-Inievo”!
17 Jọ ‘udu’ o hae jọ owhai awọ. (Se Ahwo Hibru 13:6.) Eva nọ ma re fihọ Jihova u re fiobọhọ kẹ omai thihakọ edawọ nọ e make rrọ bẹbẹ avọ udu. Nọ ma te wo udu enẹ u re fiobọhọ kẹ omai wo emamọ eriwo. Yọ ma te wo emamọ eriwo, ma sae tuduhọ ibe Ileleikristi mai awọ jẹ sasa ae oma, rọ ere dhesẹ uyoyou-inievo. (1 Ahwo Tẹsalonika 5:14, 15) Makọ evaọ etoke uye ulogbo na, ma sai wo udu keme ma riẹ nọ esiwo mai ọ kẹle no.—Luk 21:25-28.
“Esiwo Rai Ọ be Kẹle No!
13 Ẹvẹ o te jọ ewe na oma nọ a tẹ ruẹ nọ “ọraha ebẹdẹ bẹdẹ” ọ be hẹrẹ ae? A te “vọ avọ uweri.” (Mat. 24:30) Kọ ẹvẹ inievo Kristi gbe utu igodẹ efa na a ti ru oke yena? Fikinọ a fi eva kpobi họ Jihova Ọghẹnẹ avọ Ọmọ riẹ, Jesu Kristi, a te gaviezọ kẹ uthubro Jesu nọ o ta nọ: “Nọ eware nana i te muhọ ẹvia no, wha dikihẹ kpomavi jẹ kpare uzou rai rri ehru keme esiwo rai ọ be kẹle no.” (Luk 21:28) Avro ọ riẹ hẹ, udu u ti kie omai vi avọ imuẹro inọ a te siọ omai ba esiwo ho.
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
Eme Luk 21:33 nọ a ru vẹ evaọ nwtsty
Odhiwu gbe otọakpọ e rẹ te vrẹ: Eria Ebaibol efa i dhesẹ nọ odhiwu gbe akpọ na e rẹte jọ bẹdẹ. (Emu 9:16; Ol 104:5; Ọt 1:4) Fikiere o sae jọnọ Jesu ọ jọ etenẹ bru okpa họ ẹme nọ ọ jẹ ta na inọ o tẹ make rọnọ odhiwu gbe akpọ ọ vrẹ dede, eme Jesu na i ti rugba ghele. (Wawo Mt 5:18.) Dede na, odhiwu gbe otọakpọ nọ a jọ etenẹ ta ẹme kpahe na e sai dikihẹ kẹ idhiwu gbe akpọ wọhọ erọ odẹme nọ a jọ Eviavia 21:1 se “odhiwu ọsosuọ na avọ otọakpọ ọsosuọ na.”
eme mẹ e rẹ te vrẹ vievie he: Hayo “eme mẹ e rẹ vrẹ kakaka ha.” Eme Griki ivẹ nọ a rọ fa etenẹ na i fi ẹgba họ epanọ a rẹ se thahe thahe, onọ o kẹ imuẹro nọ eme Jesu na ujerekrẹ u ti rugba hrọ.
Wha rẹ te Jọ “Uvie Izerẹ”
15 Nọ Jesu ọ to Emu Owọwọ Olori na họ kugbe ilele riẹ no, ọ tẹ re ọvọ kugbe ai, ọvọ nọ a re se ọvọ Uvie na. (Se Luk 22:28-30.) Wo ohẹriẹ no evọ efa nọ Jihova Ọghẹnẹ ọ jọ usu ahwo nọ a re evọ na, ọnana yọ ọvọ nọ Jesu omariẹ ọ re kugbe ilele riẹ nọ a rehọ ẹzi wholo. Nọ Jesu ọ jẹ re ọvọ nana kugbe ai ọ ta nọ, “epanọ ọsẹ mẹ ọ rehọ uvie mu kẹ omẹ.” Jesu ọ jẹ rọ ẹme yena ta kpahe ọvọ nọ Jihova Ọghẹnẹ ọ re kugbei wọhọ “ozerẹ ebẹdẹ, eva utute Mẹlkizẹdẹk.”—Hib. 5:5, 6.
16 Ikọ 11 Jesu na ‘i lele i rie gbẹ jọ eva ẹdawọ.’ Ọvọ Uvie na o kẹ rai imuẹro inọ a te jọ kugbei evaọ obọ odhiwu, yọ a te keria egbara Uvie lele iei su evaọ obei wọhọ ivie gbe izerẹ. Dede na, orọnikọ ikọ 11 na ọvo a ti wo uvẹ-ọghọ nana ha. Jesu ọ romavia kẹ Jọn ukọ na evaọ eruẹaruẹ jẹ vuẹe nọ: “Ohwo nọ ọ kpare-obọ, mẹ rẹ te rehọ oria kẹe keria eva agbara uvie mẹ, wọhọ epanọ mẹ kpare-obọ nọ mẹ jẹ keria gba Ọsẹ mẹ eva ehru agbara uvie riẹ” na. (Evia. 3:21) Wọhọ epanọ ọ vuẹ Jọn na, ọ re ọvọ nana kugbe ilele idu udhuhrẹ gbe ene (144,000) nọ a rọ ẹzi wholo. (Evia. 5:9, 10; 7:4) Ọnana họ ọvọ nọ ọ kẹ rai udu nọ a ti ro lele Jesu su evaọ obọ odhiwu. O wọhọ udu nọ ọmọtẹ ọ sae rọ jọ ovie-aye nọ ọ tẹ ruọ orọo kugbe ovie. Uzẹme riẹ họ, Ebaibol na o se Ileleikristi nọ a rọ ẹzi wholo na “ọmọtẹ-ibobo” Kristi nọ ọ riẹ ọzae he, nọ Kristi omariẹ ọ sa họ otọ.—Evia. 19:7, 8; 21:9; 2 Kọr. 11:2.
ARIA 27–AZIE 2
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | LUK 23-24
“Wha Hae Rọvrẹ Amọfa”
‘Re A Riẹ Uyoyou Kristi’
16 Jesu ọ raro kele uyoyou Ọsẹ riẹ gbagba evaọ edhere obọdẹ ofa jọ—o wo “erọvrẹ.” (Olezi 86:5) Unevaze nana u dhesẹ oma via makọ okenọ ọ jọ urre oja na. Avọ uwhu omovuọ, avọ itu nọ a tehe fihọ abọ gbe awọ riẹ, eme Jesu ọ ta kpahe? Kọ o bo se Jihova re ọ kpa erae ku enọ e kare riẹ na? Ukpoye, usu eme urere Jesu họ: “Ọsẹ, rehọ vrẹ ae; keme a riẹ epanọ a re ruo ho.”—Luk 23:34.
g 2/08 11 ¶5-6
Kọ Ọghẹnẹ Ọ rẹ rọ Izieraha Ilogbo Vrẹ Ohwo?
Orọnikọ uzioraha na ọvo Jihova o re rri hi rekọ o re muẹro họ uruemu ọrahaizi na re. (Aiz 1:16-19) Dai roro kpahe igbulegbu ivẹ nọ a kare fihọ tabọ tabọ Jesu na. Aimava na a thọ izi ilogbo, keme ọvo jọ evaọ usu rai ọ ta nọ: “uye eware iyoma nọ ma ru ma be ruẹ na; rekọ ọzae nana [Jesu] o ru oware ovo thọ họ.” Eme ogbulegbu na i dhesẹ nọ ọ riẹ oware jọ kpahe Jesu. Yọ o sae jọnọ oware nọ ọ riẹ kpahe Jesu na o soriẹ ze nọ o ro nwene uruemu riẹ na. Ẹme nọ ọ ta uwhremu na kẹ Jesu u dhesẹ ere via, ọ ta nọ: “Kareghẹhọ omẹ nọ whọ tẹ ruọ Uvie ra no.” Ẹvẹ Jesu ọ kpahe fihọ ẹme yena nọ o re te ohwo udu na? Ọ ta kẹe nọ: “Uzẹme mẹ be ta kẹ owhẹ nẹnẹ na, who ti lele omẹ jọ Aparadase.”—Luk 23:41-43.
Dai roro kpahe oyena: Eme urere nọ Jesu ọ jọ otọakpọ ta eye i kugbe eme ohrọ-oriọ nọ ọ ta kẹ ohwo nọ ọye ọvo ọ rọ unu riẹ rọwo nọ o fo uwhu na. Kọ oyena o gbẹ tuduhọ ohwo awọ! O rẹ sai mu omai ẹro inọ Jesu avọ Ọsẹ riẹ Jihova a te re ohrọ ohwo kpobi nọ o gine kurẹriẹ no eva ze makọ oware nọ a ruthọ kẹhẹ.—Ahwo Rom 4:7.
‘Re A Riẹ Uyoyou Kristi’
17 Ẹsejọhọ oriruo erọvrẹ Jesu nọ o mai mu urirẹ họ oghẹrẹ nọ o yeri kugbe Pita ukọ na. Avro ọ riẹ hẹ inọ Pita o you Jesu gaga. Evaọ Nisan 14, aso urere ọ uzuazọ Jesu, Pita ọ ta kẹe nọ: “Olori, ogbomẹ-abọ no nọ mẹ avọ owhẹ a gbe kpo uwou-odi makọ uwhu.” Ghele na, euwa jọ e ruọ emu no, Pita ọ tẹ vro isiasa inọ ọ tubẹ riẹ Jesu dede he! Ebaibol na ọ ta oware nọ o via nọ Pita ọ jẹ vro orọ avọ isiasa na: “Ọnowo na, o te kuomarẹriẹ ri Pita.” Avọ edada egbẹgbẹdẹ uzioraha riẹ, Pita “ọ tẹ nyawa ọ jẹ viẹ gaga.” Nọ Jesu o whu no evaọ ẹdẹ yena, ẹsejọhọ ukọ na o je roro nọ, ‘Kọ Olori mẹ ọ rọ vrẹ omẹ?’—Luk 22:33, 61, 62.
18 Pita o du hẹrẹ uyo bẹ hẹ. A kpare Jesu evaọ ohiohiẹ Nisan 16, yọ o wọhọ nọ evaọ ẹdẹ ọvo ọyena, o te weze bru Pita. (Luk 24:34; 1 Ahwo Kọrint 15:4-8) Fikieme Jesu ọ rọ tẹrovi ukọ nọ ọ se Riẹ thahethahe na tere? Ẹsejọhọ Jesu ọ gwọlọ kẹ Pita nọ o kurẹriẹ no na imuẹro inọ Olori riẹ o gbe you rie jegbe nnọ ọ rrọ ghaghae. Rekọ Jesu o ru viere rọ kẹ Pita imuẹro.
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
Ẹme Luk 23:31 nọ a ru vẹ evaọ nwtsty
okenọ ure na o rọ rrọ bọbọbọ, . . . okenọ u te whu no: O sae jọnọ orẹwho ahwo Ju Jesu ọ jẹ ta ẹme kpahe na. O wọhọ ure nọ u bi whu vrẹ nọ u gbe wo amame jọ, keme Jesu ọ gbẹ jariẹ yọ umutho ahwo Ju jọ a fi ẹrọwọ họ iẹe. Ghele na, a ti kpe Jesu kẹle, yọ a te rọ ẹzi wholo ahwo Ju nọ a wo ẹrọwọ re a zihe ruọ Izrẹl Ọghẹnẹ. (Rom 2:28, 29; Gal 6:16) Evaọ oke yena, orẹwho Izrẹl na yọ a whu no evaọ abọ Ọghẹnẹ wọhọ ure nọ u whu no.—Mt 21:43.
Ividio iwoho evaọ nwtsty
Utu nọ U Du Ugbonwa Ithihrawọ
Nọ uzedhe uwoho ugbonwa ithihrawọ ohwo nọ utu ayọno nọ u theri te 11.5 cm (4.5 in.) u du lafi. Evaọ 1968 a tọ ku oware nana evaọ ofẹ ẹkpẹlobọ ovatha-ọre Jerusalẹm yọ o wọhọ nọ oke ahwo Rom o rọ via. Oware nana nọ a tọ ku na u dhesẹ nọ o wọhọ nọ a jẹ hae ginẹ rọ itu tehe ahwo nyawo ure kpe. O sae jọnọ oghẹrẹ itu nana egbaẹmo Rom a rọ tehe Jesu Kristi fihọ ure. A ruẹ ugbonwa ithihrawọ nọ utu u du lafi na evaọ ẹkpẹti nọ a rehọ utho kare, nọ a kwa igbegbe ohwo owhuowhu nọ o gbo no fihọ, yọ a se odẹ ẹkpẹti na ossuary. Onana u dhesẹ nọ ohwo nọ a kare fihọ ure kpe a gbẹ sai ki ei ghele.