Eria Ekiakiẹ Rọkẹ Obe Ewuhrẹ Uzuazọ Oleleikristi gbe Usi Uwoma Ota Mai
AZIE 1-7
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA ITẸ 29
Kẹnoma kẹ Iruemu Ẹwho nọ E rẹ Dha Jihova Eva
wp16.06 6, ẹkpẹti
Eruẹaruẹ Sa-Sa Kpahe Emama Ẹzi nọ E Be Rria Obọ Odhiwu
Wọhọ epanọ ahwo a rẹ dhozọ uwhu na, ere ibuobu e be dhozọ idhivẹri na nẹnẹ. Fikiere a re duwu imu, gba igbelẹ, ku ifiare họ, gbe ekpọfia nọ a rẹ rọ thọ omarai no obọ idhivẹri. U fo re ma ru oyena vievie he. Ebaibol na ọ tuduhọ omai awọ nọ: “Ibiaro ỌNOWO na e rẹ nya akpọ na re re o dhesẹ ẹgba riẹ rọ kẹ enọ i wo eva efuafo rọ kpahe [iẹe].” (2 Iruẹru-Ivie 16:9) Jihova Ọghẹnẹ o wo ogaga vi Setan kpekufiẹ, yọ ọ te thọ owhẹ nọ who te fievahọ iẹe.
Re whọ sai wo ọthọwẹ Jihova, o gwọlọ nọ who re wuhrẹ kpahe eware nọ e rẹ were iẹe je ru ai. Wohọ oriruo, evaọ ikpe-udhusoi ọsosuọ, Ileleikristi nọ e jẹ rria okpẹwho Ẹfisọs a kwa ebe emajiki rai kpobi kokohọ jẹ maha ai. (Iruẹru Ikọ 19:19, 20) Ere ọvona re, re whọ sai wo ọthọwẹ Ọghẹnẹ, o gwọlọ nọ whọ rẹ raha oware kpobi nọ u wobọ kugbe iruẹru imizi wọhọ ẹbo, igbelẹ, ekpọfia, ifiare, gbe ebe emajiki kpobi.
Dikihẹ kẹ Uzẹme na Kpahe Uwhu
13 Nọ whọ gbẹ riẹ onọ who re ru kpahe iruẹru hayo iruemu ẹwho jọ họ, lẹ se Jihova re ọ kẹ owhẹ areghẹ. (Se Jemis 1:5.) Kẹsena whọ vẹ jọ ebe ukoko na ru ekiakiẹ. Whọ sai je lele ekpako ukoko ra ta ẹme nọ o tẹ gwọlọ ere. A te vuẹ owhẹ onọ who re ru hu, rekọ a sai dhesẹ ehri-izi Ebaibol nọ i re fiobọhọ kẹ owhẹ, wọhọ enọ ma fodẹ evaọ uzoẹme nana. Who te bi ru enẹ, yọ who bi wuhrẹ “ẹgba orimuo” ra, onọ u ti fiobọhọ kẹ owhẹ “sai vuhu oware uwoma gbe uyoma.”—Hib. 5:14.
‘Mẹ te Nya Eva Uzẹme Ra’
12 Iruẹru gbe iruemu ẹwho nọ e wọso izi Ebaibol. Ahwo uviuwou, ibe-iruiruo, gbe ibe emọ-isukulu mai a sae gwọlọ nọ ma kuomagbe ai ru ehaa jọ. Ẹvẹ ma sae rọ whaha oghẹrẹ iruẹru ẹwho gbe ehaa nọ e rẹ wha orro se Jihova ha? Onana o sae lọhọ nọ ma tẹ be hae kareghẹhọ epanọ Jihova o rri iruemu itiena. U re je fiobọhọ re nọ ma tẹ be hai se ebe nọ ukoko na u kere no kpahe epanọ ehaa sa-sa nana i ro muhọ. Ma tẹ be hae kareghẹhọ ẹjiroro nọ Ebaibol ọ kẹ nọ ma gbe ro wobọ evaọ ehaa itiena ha, u re mu omai ẹro inọ ma be ginẹ nya evaọ edhere nọ “Olori na ọ jẹrehọ.” (Ẹf. 5:10) Ma te fievahọ Jihova gbe Ẹme riẹ Ebaibol na, o te thọ omai no “ozodhẹ ohwo.”—Itẹ 29:25.
Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via
‘Ma rẹ rọ Iruo Dhesẹ Uyoyou Mai Via’
11Hai jiri inievo ra nudu ze. O gwọlọ nọ ma rẹ daoma rọ uvẹ kpobi nọ u rovie jiri inievo mai keme ujiro o rẹ “bọ amọfa ga.” (Ẹf. 4:29) Dede na, u fo nọ u re no omai eva ze. Ogbẹrọ ere he, kiyọ ujiro mai orọ igbenu gheghe, hayo ma bi gbobọnẹ ohrẹ nọ u fo nọ ma rẹ kẹ. (Itẹ 29:5) Ma tẹ be hai jiri ohwo evaọ iraro riẹ kẹsena ma vẹ jọ emu riẹ tae raha, yọ uruemu eviẹhọ ma bi dhesẹ na. Pọl ukọ na ọ daoma whaha uruemu utiona, uvi uyoyou o wọ riẹ fi emamọ oriruo hotọ evaọ epanọ a re jiri amọfa. Wọhọ oriruo, o jiri Ileleikristi obọ Kọrint nevaze fiki emamọ iruemu jọ nọ a wo. (1 Kọr. 11:2) Rekọ okenọ a ru oware jọ nọ u fo ho, o jiri i rai hi, ukpoye ọ vuẹ rai vevẹ.—1 Kọr. 11:20-22.
AZIE 8-14
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA ITẸ 30
“Whọ kẹ Omẹ Uvuhu Hayo Efe He”
Oghẹrẹ Uyoyou Vẹ O rẹ Kẹ Uvi Evawere?
10 Uzẹme riẹ họ, mai kpobi ma gwọlọ ugho. O rẹ thọ omai ẹsejọ. (Ọtausi. 7:12) Dede na, kọ ohwo ọ rẹ sae wereva, otẹrọnọ ugho nọ ọ sae rọ rẹrote eware nọ e roja ọvo o wo? Ee! (Se Ọtausiuwoma Na 5:12.) Agọ, ọmọzae Jakẹ o kere nọ: “Who ru omẹ yogbe he, who ru omẹ fe gbehe; rehọ utho emu nọ o fo kuọ omẹ.” O bẹ hẹ re ma wo otoriẹ oware nọ Agọ ọ rọ ta nọ ọ gwọlọ yogbe gahrọ họ. Ẹme ọfa nọ ọ ta u dhesẹ nọ ọ gwọlọ oware ovo nọ o rẹ lẹlẹ iẹe tho-uji hi, re ọ wha ekela se odẹ Ọghẹnẹ. Rekọ fikieme ọ rọ lẹ nọ Ọghẹnẹ o du ru ei fe he? O kere nọ: “Ogbẹrọ erehe, eva e jẹ te vọ omẹ hrọ, mẹ vẹ te vro owhẹ, mẹ vẹ te tanọ, ‘Ono họ ỌNOWO na.’” (Itẹ 30:8, 9) Whọ rẹ sai roro kpahe ahwo jọ nọ a rẹroso efe rai viukpọ Ọghẹnẹ.
11 Ahwo nọ a you igho a rẹ sai ru Ọghẹnẹ eva were he. Jesu ọ ta nọ: “Ohwo ọvo ọ rẹ sae gbodibo kẹ ilori ivẹ hẹ; o re mukpahe ọjọ o ve you ọdekọ, hayo ọ rẹ talamu ọjọ ọ vẹ siọ ọdekọ. Wha sae gbodibo kẹ Ọghẹnẹ gbe efe he.” Taure ọ tẹ te ta ẹme yena, ọ kake ta nọ: “Wha siọ efe ba ekokohọ kẹ omarai evaọ otọakpọ na, oria nọ emera gbe ekagba e sae jọ raha ae, yọ iji e sai tho ai. Ukpoye, wha koko efe họ obọ odhiwu kẹ omarai, oria nọ emera gbe ekagba e sae jọ raha ae he, yọ iji e sai tho ai hi.”—Mat. 6:19, 20, 24.
12 Ahwo buobu a ruẹ nọ ohwo o te siobọno eware jọ fiki iruo Uvie na u re ru ei wo evawere je ru nọ o re ro wo oke ziezi kẹ egagọ Jihova. Jack nọ ọ be rria obọ America ọ zẹ uwou riẹ je siobọno eki nọ ọ jẹ rọ rẹrote omariẹ keme ọ riẹ nọ onana o te kẹe uvẹ ru iruo ọkobaro oke-kpobi wọhọ aye riẹ. Ọ ta nọ: “O jọ bẹbẹ re ma siobọno emamọ uwou gbe otọ nọ ma wo evaọ orẹwho na. Rekọ anwọ ikpe buobu ze na, me re no iruo ziọ uwou avọ uzou nọ u re dhe omẹ fiki ebẹbẹ nọ mẹ riẹriẹ ovao ku evaọ obọ iruo. Rekọ ẹsikpobi aye mẹ nọ ọ rrọ ọkobaro ọ rẹ wereva. Ọ rẹ ta nọ, ‘Me wo ọga iruo nọ ọ mai woma kpaobọ!’ Enẹna nọ mẹ rrọ ọkobaro no re na, mẹ avọ aye mẹ ma bi ru iruo kẹ Ọga ọvona, Jihova.”
“Kọ Who You Omẹ Vi Eware Nana?”
15Ahwo buobu nẹnẹ a re roro kpahe eware ekpokpọ nọ i kieze kpobi noke toke, wọhọ iwu, ifonu hayo ekọmputa esese, gbe eware itieye efa. Fikiere o gwọlọ nọ mai Ileleikristi ma rẹ hae kiẹ omamai rri ẹsikpobi kpahe oware nọ o rrọ isiuru mai. Ma sae nọ omamai enọ wọhọ: ‘Kọ ekwakwa eyerakpọ i wuzou kẹ omẹ te epanọ mẹ be mae rọ raha oke kiẹ gwọlọ je roro kpahe imoto hayo emuosẹ nọ o kieze vi okenọ mẹ rẹ rọ ruẹrẹ oma kpahe kẹ iwuhrẹ ukoko? Kọ iruẹru uzuazọ ikẹdẹ e be rehọ oke mẹ te epanọ mẹ be sae rọ raha oke fihọ olẹ je se Ebaibol na ha?’ Ma tẹ ruẹ nọ uyoyou kẹ ekwakwa akpọ u bi ru uyoyou nọ ma wo kẹ Jesu kiekpo, u fo nọ ma re roro kpahe ẹme Jesu nọ ọ ta nọ: “Yọroma kẹ oghẹrẹ uvou-uthei kpobi.” (Luk 12:15) Fikieme Jesu ọ rọ kẹ unuovẹvẹ ogaga utioye?
16Jesu ọ ta nọ “ohwo ọvo ọ rẹ sae gbodibo kẹ ilori ivẹ hẹ.” O te je fibae nọ: “Wha sae gbodibo kẹ Ọghẹnẹ gbe efe he.” O rrọ ere keme, “ilori” ivẹ na e te gwọlọ nọ a rẹ rọ eva kpobi gbodibo kẹ ae. Jesu ọ ta nọ, ma re “mukpahe ọjọ [je] you ọdekọ,” hayo “talamu ọjọ [jẹ] siọ ọdekọ.” (Mat. 6:24) Fikinọ ma gba ha, o gwọlọ nọ mai kpobi na rẹ ruabọhọ họre wọso “isiuru uwo mai,” onọ o kẹre te ekwakwa efe.—Ẹf. 2:3.
17O rrọ bẹbẹ gaga kẹ ohwo nọ o wo usu okpekpe kugbe Ọghẹnẹ hẹ re o wo eriwo nọ o fo kpahe ekwakwa eyerakpọ. Fikieme? Fikinọ o kru ga evaọ egagọ Ọghẹnẹ hẹ. (Se 1 Ahwo Kọrint 2:14.) Fikinọ ekwakwa eyerakpọ e rehọ ẹgba iroro rai no, o be hae jọ bẹbẹ kẹ ae re a sae hẹriẹ oware nọ u woma no uyoma. (Hib. 5:11-14) Onana u ru nọ otujọ ọ gbẹ be sae kpọ isiuru nọ a wo kẹ ekwakwa eyerakpọ họ, yọ ahwo nọ a wo isiuru nana a re wo edẹro vievie he. (Ọtausi. 5:10) Rekọ u woma gaga nọ oware jọ o riẹ nọ o rẹ sai fiobọhọ kẹ omai whaha isiuru itieye na, oyehọ Ebaibol na nọ ma re se noke toke. (1 Pita 2:2) Jesu ọ jẹ hai roro didi kpahe uzẹme nọ o rrọ Ebaibol na yọ onana u fiobọhọ kẹe fi edawọ kparobọ. Epọvo na re, ma tẹ be hai fi ehri izi Ebaibol hiruo, u ti fiobọhọ kẹ omai whaha isiuru egaga kẹ ekwakwa eyerakpọ. (Mat. 4:8-10) Ma tẹ be hai ru enẹ, yọ ma bi dhesẹ kẹ Jesu nọ ma you rie vi ekwakwa eyerakpọ.
Ẹria Mu Utho Ugho Nọ Ohwo O Bi wo Epanọ A Sai Ro Ru ei
Koko ugho họ obọ taure whọ tẹ te dẹ. Dede nọ a sai rri onana wọhọ uruemu anwae, ugho nọ ma re koko re ma tẹ te dẹ oware yọ owojẹ areghẹ nọ u re fi obọ họ kẹ omai whaha igbo esa-eriọ. Oyena uruo u fi obọ họ kẹ ibuobu whaha esa-eriọ gbe ebẹbẹ nọ i re noi ze no, wọhọ ẹhwa isuo nọ i re dhe evievi, onọ u re ru oware nọ ohwo ọ dẹ na ghare thesiwa evaọ ukuhọ riẹ. Evaọ Ebaibol na, a dhesẹ ehẹhẹ wọhọ emera nọ i “wo areghẹ” fikinọ evaọ “oke uvo-ewhru a rẹ ruẹrẹ emu rai kpahe,” hayo koko emu họ kẹ odẹnotha.—Itẹ 6:6-8; 30:24, 25.
Jọ Uwou-Udhu Jihova Bẹdẹ Bẹdẹ
18 U fo re ma nọ omamai enọ jọ kpahe ẹme ugho nọ ọ rrọ otọ na. Nọ omara nọ: ‘Kọ ugho gbe eware nọ mẹ rẹ dẹ ọvo me re roro oke kpobi? Kinọ me te momo ugho, re mẹ hwae zihe edadakrida? Kọ me re roro nọ ohwo nọ o momo ugho na kẹ omẹ ọ gbẹ gwọlọ iẹe he? Kọ fikinọ me wo ugho, me re rri omamẹ nọ, ono o gbe te omẹ? Kọ mẹ rẹ gboke? Kọ me re rri oniọvo kpobi nọ o fe inọ o bi le ugho gaga? Kọ ahwo nọ a wo ugho ọvo mẹ rẹ nya usu kugbe? Kọ ahwo nọ a wo ugho ho a re tu omẹ oma?’ Uvẹ nọ Jihova ọ kẹ omai nọ ma rọ nyaze uwou-udhu riẹ na o rrọ ruaro. Obọdẹ uvẹ gaga. Fikiere joma kẹnoma kẹ oware kpobi nọ u re si omai no uwou-udhu Jihova na, te oware wọhọ ugho nọ ma re le. Yọ ma te ru ere, Jihova ọ te nyasiọ omai ba ha!—Se Ahwo Hibru 13:5.
Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via
A Rẹ Ruẹ Areghẹ Jihova Evaọ Emama
11 Arao nọ a re se baja ọ rẹ kakao re, rekọ ọ rẹ sai wuhrẹ omai ikpeware. (Se Itẹ 30:26.) Ọ dina tho ọruke, rekọ ezọ riẹ e rrọ kakao yọ awọ riẹ e rrọ kpẹkpẹe. Eria igbehru arao ọsese nana ọ rẹ rria. Ibiaro riẹ nọ e rẹ fiọfiọfiọ i re fi obọ họ kẹe kake kparo ruẹ enwoma, yọ ighogho itho nọ ọ rẹ rria o rẹ thọe no obọ erao ijihẹ. Fikinọ baja e rẹ jọ buobu evaọ eghogho ọvo, e rẹ sae họre ewegrẹ, uwou rai o vẹ jẹ jọ ruọruọruọ evaọ oke uriri.
12 Eme ma rẹ sae jọ obọ baja wuhrẹ? Orọ ọsosuọ, riẹ nnọ arao nana o re kpoma fihọ kẹ enwoma ha. Ukpoye ọ rẹ fiọfiọ ẹro re ọ ruẹ enwoma evaọ ugbo, yọ ọ rẹ nya thabọ no ighogho ho re ọ sae dhẹ ruọ eva rai nọ ọ tẹ ruẹ enwoma. Epọvo na re, ma rẹ jaja aro vi evaọ abọ-ẹzi re ma sae ruẹ enwoma nọ e rrọ akpọ Setan. Pita ukọ na ọ kẹ Ileleikristi ohrẹ nọ: “Jaja aro vi, he roro. Ọwegrẹ ra ukumuomu na, ọ [wọhọ okpohrokpo] nọ obi do enu, be guọlọ ọjọ nọ ọ rẹ ria.” (1 Pita 5:8) Okenọ Jesu ọ jọ otọakpọ, o muẹrohọ otọ ziezi kẹ oma nọ Setan ọ be dawo re o gele ei kie. (Mat. 4:1-11) Jesu o fi emamọ oriruo h’otọ kẹ ilele riẹ!
13 Edhere jọ nọ ma rẹ sai ro muẹrohọ otọ họ, ma re fi eware nọ Jihova o bi wuhrẹ omai họ iruo ziezi. Ma re gbabọkẹ isase Ebaibol gbe ekpohọ iwuhrẹ hẹ. (Luk 4:4; Hib. 10:24, 25) Ofariẹ, wọhọ epanọ baja ọvo ọ rẹ sae jọ usu goli hi na, o gwọlọ inọ ma re bikẹle ibe Ileleikristi mai re ma ruẹsi “wo oma osasọ kugbe.” (Rom 1:12) Ma tẹ be dawo utho ẹgba mai re ma ruẹsi wo ọthọwẹ Jihova, yọ ma bi dhesẹ nnọ ma rọwo kugbe Devidi ọso-ilezi na, ọnọ o kere nọ: “ỌNOWO họ eri mẹ, oria esino ogaga mẹ, Osiwi mẹ, Ọghẹnẹ mẹ, ẹzẹ ogaga mẹ, ọye me re fi eva họ.”—Ol. 18:2.
Ẹme nọ A re Ru Ovavo
Kọ Edhọ-Ifio Yọ Uzioraha?
Uyo nọ Ebaibol na ọ kẹ
Dede nọ Ebaibol ọ nwane ta gbiae he inọ edhọ-ifio e thọ, ehrẹ Ebaibol e rẹ sai fiobọhọ kẹ omai riẹ nọ Ọghẹnẹ o rri edhọ-ifio fihọ uzioraha.—Ahwo Ẹfisọs 5:17.
● Uvou-uthethei oye o rẹ wha edhọ-ifio ze, yọ Ọghẹnẹ o mukpahe uvou-uthethei. (1 Ahwo Kọrint 6:9, 10; Ahwo Ẹfisọs 5:3, 5) Ahwo nọ a re fi edhọ a re rẹro nọ edhọ-ifio na i ti kiekpe omọfa a ve wo ugho rai rehọ, rekọ Ebaibol na ọ ta nọ o thọ re ohwo o wo isiuru kpahe oware omọfa.—Ọnyano 20:17; Ahwo Rom 7:7; 13:9, 10.
● O tẹ make rọnọ umutho ugho kakao dede a ro fi edhọ, o rẹ lẹliẹ ohwo mu uyoyou ugho họ ewo.—1 Timoti 6:9, 10.
● Enọ i re fi edhọ a rẹ rẹro so oghẹrẹ ogaga jọ. Whaọ, Ọghẹnẹ o rri iruemu itieye na fihọ ẹdhọgọ, oware nọ u re fou kẹle egagọ riẹ vievie he.—Aizaya 65:11.
● Ebaibol ọ gwọlọ nọ ohwo kpobi o kru obọ ga evaọ iruo, orọnọ ọ rẹ keria re igho i kie no ehru ze he. (Ọtausiuwoma 2:24; Ahwo Ẹfisọs 4:28) Ahwo kpobi nọ i ru lele ohrẹ Ebaibol yena a rẹ sai wo “emu nọ a rọ obọ rai ru iruo kẹ.”—2 Ahwo Tẹsalonika 3:10, 12.
● Edhọ-ifio e rẹ sae lẹliẹ ohwo wo uruemu omuhrowo, onọ Ọghẹnẹ o mukpahe.—Ahwo Galesha 5:26.
AZIE 15-21
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA ITẸ 31
Oware nọ Ma Sai Wuhrẹ No Ohrẹ nọ Oniọmọ Ọ kẹ Ọmọ Riẹ Ze
Wuhrẹ Emọ Ra Ẹfuọ-Uruemu
Vuẹ emọ uzẹme na kpobi kpahe owezẹ ọzae-avọ-aye. Unuovẹvẹ u wuzou. (1 Ahwo Kọrint 6:18; Jemis 1:14, 15) Dede na, ugogo oghẹrẹ nọ Ebaibol na o dhesẹ owezẹ ọzae-avọ-aye họ, okẹ nọ u no obọ Ọghẹnẹ ze, orọnọ wọhọ agbefẹ Setan he. (Itẹ 5:18, 19; Ole nọ o vi Ile 1:2) Whọ tẹ vuẹ emọ ra nọ e rrọ uzoge kpahe ofẹ enwoma na ọvo, o rẹ sai ru nọ a re ro wo eriwo ọthọthọ kpahe owezẹ ọzae-avọ-aye. Ọmọtẹ jọ evaọ obọ France nọ a re se Corrina ọ ta nọ: “Ọsẹgboni mẹ a jẹ hai fi ẹgba họ enwoma ọfariẹ-ogbe gaga, u te ru nọ me ro rri owezẹ ọzae-avọ-aye fihọ oware nọ u fo ho.”
Ruẹ nọ whọ vuẹ emọ ra ugogo uzẹme na kpahe owezẹ ọzae-avọ-aye. Oni jọ evaọ obọ Mexico nọ a re se Nadia ọ ta nọ: “Oware nọ mẹ daoma ru emọ mẹ riẹ họ, owezẹ ọzae-avọ-aye yọ emamọ oware gbe inọ Jihova Ọghẹnẹ ọ rehọ e riẹ kẹ ahwo-akpọ re a reawere riẹ. Rekọ evaọ orọo ọvo onana u je fo. Oghẹrẹ nọ ma rehọ okẹ na ruiruo riwi o rẹ sae wha evawere hayo edada se omai.”
Ta Ẹme kẹ Emọ Ra Kpahe Udi Ogaga
Mu ẹme udi họ kugbe emọ ra. Ọsẹ jọ nọ a re se Mark evaọ obọ Britain ọ ta nọ: “Ẹme kpahe udi ogaga ọ rẹ jọ emaha na aro gede gede. Ẹdẹ jọ mẹ nọ ọmọzae mẹ nọ ọ rrọ ikpe eree sọ u fo re a da udi ogaga hayo u fo ho. Oke gheghe nọ mẹ avọ iẹe ma jọ kugbe mẹ rọ nọe, onana u te ru nọ ọ rọ ta eva riẹ kpobi kẹ omẹ.”
U ti fiobọhọ kẹ ọmọ ra gaga nọ whọ tẹ be rọ oke sa-sa ta ẹme kẹe kpahe udi ogaga. U te no ẹme udi ogaga no, whọ sai lele ọmọ ra ta eme efa nọ i wuzou re, wọhọ epanọ a sae rọ yọroma evaọ edhere, gbe ẹme kpahe owezẹ ọzae-avọ-aye nọ who te rri nọ ọmọ ra o te epanọ o re ro wo otoriẹ eware nana no.
Fi emamọ oriruo hotọ. Emọ a rẹ rọ aro kele amọfa gaga, yọ ọkiẹriwo nọ a ru u dhesẹ nọ esẹgbini eye emọ a rẹ mae rọ aro kele. Onana u dhesẹ nọ whọ tẹ be hae da udi ogaga rọ kpairoro evaọ okenọ who wo ẹbẹbẹ, ọmọ ra o ti roro nọ udi ogaga nọ a rẹ da họ ifue kẹ ebẹbẹ uzuazọ. Fikiere, fi emamọ oriruo hotọ. Daoma ruẹ nọ whẹ omara whọ be hae da umutho udi gbe evaọ okenọ u fo ọvo.
g17.6 9 ¶5
Wuhrẹ Emọ Ra re A Wo Omaurokpotọ
Tuduhọ ae awọ re a hai ru amọfa ọghọ. Fiobọhọ kẹ emọ ra re a riẹ nọ “ẹkẹ evawere e mae rrọ vi emio.” (Iruẹru Ikọ 20:35) Ẹvẹ whọ sai ro ru onana? Whẹ avọ ọmọ ra wha sai kere odẹ ahwo jọ fihotọ nọ wha rẹ nyae dẹ eware se, nọ wha rẹ rọ omoto rai wọ kpohọ oria hayo jẹ ofa rai. Ahwo nọ wha sai fiobọhọ kẹ ruẹrẹ eware nọ e raha evaọ uwou rai. Yọ okenọ whọ tẹ be nyai ru eware nana jọ, whẹ avọ ọmọ ra wha gbẹ nya. Jọ ọmọ ra ọ ruẹ nọ eva e be were owhẹ nọ who bi fiobọhọ kẹ amọfa na. Nọ ọmọ ra ọ be ruẹ eware nana nọ who bi ru na, yọ omaurokpotọ who bi wuhrẹ iẹe na.—Ohrẹ Ebaibol: Luk 6:38.
Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via
w92 11/1 11 ¶7-8
Epanọ A jẹ Hai ro Wuhrẹ Ahwo Evaọ Oke Anwae
7 Evaọ oke ahwo Izrẹl, esẹgbini a re mu emọ rai họ ewuhrẹ nọ a ri no ekpe ze he na. (Iziewariẹ 11:18, 19; Itẹ 1:8; 31:26) Ohwo jọ nọ ọ rẹ kiẹ eme Ebaibol nọ a re se E. Mangenot o kere ẹme jọ kpahe onana. Ọ jọ obe ofeme French jọ nọ a re se Dictionnaire de la Bible kere nọ: “Ọmọ ọ tẹ nwani mu ẹme họ ẹta no, a re wuhrẹ iẹe eria jọ evaọ obe Uzi na. Oni na ọ rẹ wariẹ oria na te unuẹse buobu; ọmọ na ọ jẹ riẹe no, o ve se oria ọfa kẹe. Nọ oke o be nya na, a ve kere eria nọ ọ riẹ fihọ uzou no na fihọ oware jọ kẹe. Ere a jẹ hai ro mu emọ họ ewuhrẹ epanọ a re se obe. Nọ a jẹ ro ze no, ae ọvo a vẹ sai se uzi Olori na je roro didi kpahe iẹe.”
8 Onana u dhesẹ nọ esẹgbini a jẹ hai kaki wuhrẹ emọ rai re a riẹ oware fihọ uzou tao. A rẹ riẹ izi Jihova gbe iku oghẹrẹ nọ o je ro yerikugbe idibo riẹ fihọ uzou. (Iziewariẹ 6:6, 7) A vẹ jẹ hai roro didi kpahe uzi na. (Olezi 77:11, 12) Re te emaha te ekpako a sae riẹ izi Jihova fihọ uzou, oghẹrẹ sa-sa a jẹ hai ro wuhrẹ ae. Wọhọ oriruo, nọ a te bi wuhrẹ oware jọ, eme nọ e rehọ ubiẹme ọsosuọ Hibru muhọ a rẹ kaki wuhrẹ, bẹsenọ a re wuhrẹ te eme nọ e rehọ ubiẹme urere Hibru muhọ (evaọ oyibo A-Z). A sai je wuhrẹ eria jọ evaọ obe ilezi, oria nọ duọ owọ, duọ ubiẹme Hibru o muhọ (wọhọ epanọ o rrọ Itẹ 31:10-31); a sae jẹ rọ eme nọ e rehọ ibiẹme ọvona muhọ hayo nọ i re do oghẹrẹ ọvona wuhrẹ epanọ a re se. A rẹ jẹ rọ enọmba wuhrẹ re; wọhọ oriruo, whọ rẹ jọ obe Itẹ 30:15-33 se ku inọmba nọ a rọ ta kpahe eware jọ. Egba-eriariẹ a ta nọ ẹwẹ-utho jọ nọ a kere Gezer Calendar fihọ, yọ ẹwẹ-utho nọ ọmọ Hibru jọ o je ro wuhrẹ epanọ a re se obe hayo kere eware.
AZIE 22-28
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA ỌTAUSIUWOMA NA 1-2
Wha Gbẹ Hai Wuhrẹ Oge nọ Ọ be Tha
“Rehọ Ae Kẹ Ezae nọ I Wo Ẹrọwọ”
3 Iruo mai otujọ buobu e were omai gaga yọ ma tubẹ gwọlọ nọ ma re ru ai rri fihọ. Rekọ o be da omai gaga inọ no umuo oke Adamu ze, oge jọ ọ rẹ who no, ọfa o ve nwene iei. (Ọtausi. 1:4) Evaọ oke mai na, enwene nana ọ be wha use-abọ sa-sa se Ileleikristi uzẹme. Iruo idibo Jihova i bi dhe ebuebu, i te je bi wo egha sa-sa. Nọ iruo ekpokpọ e be roma via na, ma be rọ onaa okpokpọ ru ai, yọ ẹsibuobu ekwakwa ekpokpọ nọ a ku ze ma re ro ru ai. O rẹ sae jọ bẹbẹ kẹ inievo jọ nọ e kpako no re a rọ ekwakwa ekpokpọ nana ru iruo. (Luk 5:39) U te no ere no dede, inievo nọ e gbẹ maha a wo ẹgba hayo goma vi inievo nọ e kpako no. (Itẹ 20:29) Fikiere, o roja, o tẹ jẹ rrọ oware uyoyou re inievo nọ e kpako no a wuhrẹ enọ e gbẹ maha re a sai wo ewha-iruo ekpokpọ.—Se Olezi 71:18.
4 O sae jọ bẹbẹ kẹ inievo nọ i wo ewha-iruo evaọ ukoko na re a siobọno iruo jọ kẹ enọ e gbẹ maha. Ozọ o rẹ dina mu inievo nana jọ inọ a ti gbe wo uvẹ-ọghọ jọ nọ a rri ghaghae he. Efa e rẹ ruawa nọ inievo nọ e gbẹ maha na a te sai ru iruo na woma te epanọ ae omarai a je ru ai hi. Yọ efa e rẹ sai roro nọ a wo uvẹ nọ a re ro wuhrẹ omọfa ha. Evaọ abọdekọ riẹ, ajọ inievo nọ e gbẹ maha a du hẹrẹ bẹ hẹ nọ a gbẹ be kẹ ae ewha-iruo ekpokpọ họ.
Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via
w69 11/15 682 ¶5
“Kere Eme Egbagba nọ E Rrọ Uzẹme Fihotọ”
5Solomọn o se omariẹ “okokahwohọ,” orọnikọ “ọtausiuwoma” ọvo ho. Amọno Solomọn o je ‘kokohọ’? Ahwo Ọghẹnẹ, ukoko idibo Jihova, orẹwho nọ Ọghẹnẹ ọ salọ evaọ oke anwae. Okolo iruo Solomọn o je ru hu, keme o gwọlọ nọ o re kere izi Ọghẹnẹ fihotọ, ọ vẹ jẹ hai se ai kẹ ahwo Izrẹl. Evaọ Hibru a re se “okokahwohọ” Qoheleth. Re odẹ nọ Solomọn o se omariẹ na ọ sai mu ei oma, o gwọlọ nọ o re koko ahwo na họ re a sae jọ ọvo. Fikinọ ọye ọ jọ ovie Izrẹl, ọye ọ rẹ ta ẹme kẹ ae je kere uzi na kẹ ae. O ve je wuhrẹ ae re a sae gọ Ọghẹnẹ, ọnọ Solomọn o se Jihova evaọ okugbe ọvo. Solomọn ọ riẹ nọ ẹme o re wo ẹgba gaga. Fikiere ọ daoma ta “emamọ eme,” eme nọ e rrọ ‘gbagba’ okenọ o je wuhrẹ ahwo na. Solomọn ọ riẹ onana ru ziezi, ọ tẹ rrọ ere fi emamọ oriruo họ otọ kẹ omai.
AZIE 29–AKPE 5
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA ỌTAUSIUWOMA NA 3-4
Ezae-avọ-Eyae, Wha Ru Eware nọ Usu Rai Whai Imava gbe Jihova O Rrọ Jọ Gaga
Whọ Jọ Ifonu gbe Itanẹte E Rehọ Oke Ra Kpobi no Ho
● Eware wọhọ ifonu e rẹ sai fiobọhọ kẹ ọzae-avọ-aye evaọ orọo rai. Wọhọ oriruo, ọzae-avọ-aye a sae rehọ ifonu se ohwohwo hayo vi uwou se ohwohwo nọ a te kpohọ ọvuọ oria riẹ no.
“Ẹmẹme wọhọ ‘Me you owhẹ’ hayo ‘Ẹvẹ obei?’ o rẹ lẹliẹ usu rai kpekpe ziezi.”—Jonathan.
● Ọzae-avọ-aye a gbẹ yọroma ha, ifonu gbe itanẹte e sae wha ẹbẹbẹ se ai. Wọhọ oriruo, obọ ahwo jọ u re no ifonu gbe etablẹte he. O be whae ze nọ a gbẹ be sai lele ọzae hayo aye rai ta ẹme ziezi hi.
“Mẹ riẹ nọ u wo ẹsejọ nọ ọzae mẹ ọ hae gwọlọ lele omẹ ta ẹme, rekọ fikinọ ifonu ọ rrọ omẹ obọ nọ mẹ be nẹ, ọ gbẹ sai lele omẹ ta ẹme he.”—Julissa.
● Ahwo jọ a rẹ ta nọ a tẹ be make nẹ ifonu, a rẹ sai lele ọzae hayo aye rai ta ẹme ziezi ghele. Aye jọ nọ a re se Sherry Turkle nọ o wuhrẹ kpahe oghẹrẹ nọ ahwo a bi ro yerikugbe ohwohwo ọ ta nọ, “Ahwo a rẹ sai roro nọ a sai ru eware buobu oke ovona. Rekọ onana uzẹme he.” Ohwo ọ sai le erao ivẹ ẹsiẹvo ho. Aye na ọ tẹ jẹ ta nọ, “Nọ ma te bi ru eware buobu ẹsiẹvo, ejọ e rẹ vabọ.”
“Nọ mẹ avọ ọzae mẹ ma tẹ be ta ẹme, o rẹ were omẹ gaga. Rekọ nọ obọ riẹ o tẹ rrọ eware efa, ẹme na o re wuzou hu. O rẹ wọhọ ẹsenọ ọ be vuẹ omẹ nọ oware nọ ọ be jọ ifonu hayo etablẹte na ru na o riẹe oja vi omẹ.”—Sarah.
Ẹme na họ: Ifonu gbe Itanẹte e rẹ sai fiobọhọ kẹ owhai evaọ orọo rai. Rekọ wha gbẹ yọroma ha e sae wha ẹbẹbẹ se owhai.
Whọ jọ “Ebruerae Jah” O Fu Hu
12 Ẹvẹ ezae-avọ-eyae inẹnẹ a sae rọ rehọ aro kele Akwila avọ Prisila? Who te roro ziezi, whọ te ruẹ nọ eware buobu e riẹ nọ whẹ avọ ọzae hayo aye ra wha sai ru kugbe, ukpenọ whai ọvuọ ọriẹ o re ru. Akwila avọ Prisila a jẹ hae ta usi uwoma kugbe. Kọ wha be hae daoma kpohọ usi uwoma kugbe? Akwila avọ Prisila a jẹ hai ru iruo kugbe. Ẹsejọhọ okọ ọvona wha be kọ họ. Rekọ wha sae daoma ru eware jọ kugbe evaọ uwou na. (Ọtausi. 4:9) Wha te bi lele ohwohwo ru oware, wha sae rọ uvẹ yena gbiku, yọ u re si owhai kẹle ohwohwo. Oniọvo jọ nọ a re se Robert avọ aye riẹ Linda a rrọ orọo vrẹ ikpe udhuvẹ-gbikpe no. Robert ọ ta nọ: “Uzẹme riẹ họ, ma nwani wo uvẹ nọ ma re ro ru emeware jọ kugbe rọ jaja oma ha. Rekọ nọ mẹ tẹ be wozẹ imidhe, yọ aye mẹ o bi ririe ai, hayo nọ mẹ tẹ be gbẹ ẹbe ighẹ mai, nọ ọ jẹ nyaze ti fiobọhọ kẹ omẹ, eva e rẹ were omẹ gaga. Eware nọ ma bi ru kugbe na o be lẹliẹ omai kpekpe ohwohwo oma jẹ lẹliẹ omai you ohwohwo gaga.”
13 Kareghẹhọ nọ orọnikọ whẹ avọ ọzae hayo aye ra wha tẹ rrọ oria ovo, o nwani dhesẹ nọ wha kpekpe ohwohwo oma ha. Oniọvo-ọmọtẹ obọ Brazil jọ nọ ọ rọo no ọ ta nọ: “Fiki epanọ eware e rrọ nẹnẹ, whọ sai roro nọ whẹ avọ ọzae ra wha rrọ kugbe ohwohwo, rekọ wha bi ru oware ovo kugbe he dede nọ uwou ọvona wha rrọ. Fikiere, re mẹ sae ta nọ ma ginẹ rrọ kugbe ohwohwo, me re lele ọzae mẹ ta ẹme hayo lele iei ru oware jọ.” Brọda Bruno avọ aye riẹ Tays a fodẹ oware jọ nọ a be hai ru re a sai gine lele ohwohwo ta ẹme je ru eware kugbe. Brọda Bruno ọ ta nọ: “Nọ ma tẹ rrọ kugbe, ma rẹ nẹ ifonu hu re iroro mai i gbe kpohọ oware ofa siọ ẹme nọ ma bi lele ohwohwo ta ba ha.”
14 Kọ eme who re ru otẹrọnọ whẹ avọ ọzae hayo aye ra wha rẹ gwọlọ jọ kugbe ohwohwo ho? O sae jọ nọ oware nọ o rẹ were ọjọ, o rẹ were ọdekọ họ, hayo wha re ru eware nọ e rẹ dha ohwohwo eva nọ wha tẹ rrọ kugbe. Kọ eme o sai fiobọhọ kẹ owhai? Kareghẹhọ oriruo erae nọ ma kẹ ẹsiẹ na. Orọnikọ a te koko erae na họ, e vẹ nwani muhọ ẹware jorojoro ho. A rẹ kaki fi imire họ iẹe, kẹsena a vẹ be rọ ire ilogbo mu ei. E vẹ te da ze ẹmẹrera. Epọvo na re, wha sae hae kake rọ omoke jọ kpẹkpẹe jọ kugbe ohwohwo kẹdẹ kẹdẹ. Wha rọ omoke yena ru eware nọ e rẹ were owhai imava, jẹ whaha oware nọ o re fou ẹme ze. (Jem. 3:18) Wha te ru ere, uyoyou rai o sae wariẹ muhọ ẹga ze ẹmẹrera.
Whọ jọ “Ebruerae Jah” O Fu Hu
3 Nọ ọzae ọ tẹ be daoma re ọ jọ ogbẹnyusu ọkpekpe Jihova, yọ aye ọ be daoma ru ere re, o rẹ whae ze nọ “ebruerae Jah” na o gbe fu no ho evaọ orọo rai. Ẹvẹ usu rai avọ Jihova nọ o rẹ jọ kpekpekpe o sai ro fiobọhọ kẹ ai gbe you ohwohwo? Nọ ọzae-avọ-aye a gbẹ rọ usu rai avọ Ọsẹ obọ odhiwu rai zaro ho, a rẹ daoma ru oware kpobi nọ Jihova ọ ta nọ a ru evaọ orọo na. Fikiere nọ oware jọ o tẹ be bẹbẹ ze nọ o rẹ sai ru nọ a gbe you ohwohwo tere he, hayo nọ oware utioye na o tẹ rrọ otọ no evaọ orọo na, a re ru oware jọ kpahe iẹe. (Se Ọtausiuwoma Na 4:12.) Ọzae-avọ-aye nọ a you Jihova a rẹ daoma rọ aro kele iei jọ wowou, wo odiri jẹ rọvrẹ ohwohwo. (Ẹf. 4:32–5:1) Ọzae-avọ-aye a te wo emamọ uruemu utioye na, o rẹ lẹliẹ ae you ohwohwo gaga. Oniọvo-ọmọtẹ jọ nọ a re se Lena nọ avọ ọzae riẹ a rrọ orọo vrẹ ikpe udhegbisoi no ọ ta nọ: “Ohwo o te bi ru oware nọ Ọghẹnẹ ọ gwọlọ, o rẹ bẹ hẹ re who you rie jẹ kẹe adhẹẹ.”
Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via
it “Uyoyou” ¶39
“Uyoyou”
“Oke nọ a re ro you.” Ahwo nọ a bi keke aro fihọ ru oware uyoma, nọ a be daezọ izi Jihova ha họ ahwo nọ ma re you hu. Ma re you ohwo kpobi ajokpaọ ahwo nọ a mukpahe Ọghẹnẹ. Ma re you ahwo otiọye vievie he. Jihova avọ Jesu a you ẹrẹreokie yọ a mukpahe emuemu. (Ol 45:7; Hib 1:9) Ahwo kpobi nọ izi Jihova e rẹ dha eva krekrekre, yọ ahwo nọ ma re you hu keme ewoma ọvo o re noi ze he. Ahwo otiọye na a se uyoyou Ọghẹnẹ gboware ọvo ho. (Ol 139:21, 22; Aiz 26:10) Ọghẹnẹ o mukpahe ahwo otiọnana yọ o fi oke họ no nọ ọ te rọ raha ae no.—Ol 21:8, 9; Ọt 3:1, 8.
AKPE 6-12
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA ỌTAUSIUWOMA NA 5-6
Epanọ Ma rẹ rọ kẹ Jihova Adhẹẹ
Dhesẹ Uruemu Nọ U Re Bru Ọghọ Họ Jihova Oma
17 Ebaibol i dhesẹ inọ ma re bru ọghọ họ oma gaga nọ ma te bi ru oware kpobi nọ u kpomahọ egagọ Jihova. Ọtausiuwoma Na 5:1 o ta nọ: “Yọrọ ẹnyonya ra okenọ who bi kpohọ uwou Ọghẹnẹ.” A ta kẹ Mosis avọ Joshua inọ a ba eviẹ rai no okenọ a jọ oria ọrẹri. (Ọny. 3:5; Jos. 5:15) A re ru ere ro dhesẹ adhẹẹ kẹ Ọghẹnẹ. O jọ ọgbahọ kẹ izerẹ Izrẹl re a wo “iwu agada nọ a re kuhọ.” (Ọny. 28:42, 43) Onana u re ru nọ a gbe ro kpe ẹba rai fihọ họ nọ a te bi dheidhe. Ahwo kpobi nọ e rrọ uviuwou ozerẹ a rẹ rọ ọghọ kẹ Ọghẹnẹ wọhọ epanọ o juzi riẹ.
18 U fo re ma bru ọghọ họ oma mai nọ ma te bi ru oware kpobi nọ u kpomahọ egagọ Jihova. Re ma ruẹsi wo ọghọ gbe adhẹẹ, ma re bru ọghọ họ amọfa oma. Adhẹẹ nọ ma re dhesẹ o rẹ jọ ọrọ okafe he. Orọnikọ onọ ahwo-akpọ a rẹ ruẹ ọvo ho rekọ onọ Ọghẹnẹ ọ rẹ ruẹ—onọ u re no eva ze. (1 Sam. 16:7; Itẹ 21:2) Adhẹẹ o rẹ jọ ẹkoma mai je kpomahọ uruemu mai, usu mai kugbe amọfa, makọ oghẹrẹ nọ ma rri oma mai. Evaọ uzẹme, u fo re adhẹẹ o dhesẹ oma via oke kpobi evaọ ẹme gbe uruemu mai. Kpahe uruemu, ẹgọ gbe osẹ mai, ma rẹ kareghẹhọ eme ọ Pọl ukọ na: “Ma ru ohwo ọvo zoruẹ eva oware ovo ho, re a siọ iruo mai ba ẹfuọ. Rekọ eva eware kpobi ma dhesẹ oma mai, wọhọ iruiruo Ọghẹnẹ.” (2 Kọr. 6:3, 4) Ma rẹ jọ “eva oware kpobi rehọ eru kẹ uwuhrẹ Ọghẹnẹ Osiwi mai.”—Tait. 2:10.
Ru Elẹ Ra Woma Ẹkwoma Uwuhrẹ Ebaibol Omobọ Ra
21 Jesu ọ lẹ se Ọghẹnẹ avọ adhẹẹ ologbo gbe ẹrọwọ. Wọhọ oriruo, taure ọ tẹ te kpare Lazarọs, “Jesu ọ kpare aro riẹ ọ tẹ ta nọ, ‘Ọsẹ, me yere owhẹ epanọ who ro yo ẹme mẹ. Mẹ riẹ nọ, who re yo ẹme mẹ ẹsekpobi.’” (Jọn 11:41, 42) Kọ elẹ ra i dhesẹ ọkpọ adhẹẹ gbe ẹrọwọ otiọye na? Kiẹ obọdẹ olẹ oriruo nọ Jesu ọ kẹ na riwi ziezi whọ rẹ te ruẹ nọ eware nọ e mai wuzou nọ ọ kake fodẹ họ erufuọ odẹ Jihova, ẹtha Uvie riẹ, gbe eruo oreva riẹ. (Mat. 6:9, 10) Roro kpahe elẹ ra. Kọ i dhesẹ nọ who wo isiuru kpahe Uvie Jihova, eruo oreva riẹ, gbe erufuọ odẹ ẹri riẹ? Ere u fo nọ elẹ ra e rẹ jọ.
Koko Eyaa Ra
12 Dede na, whọ tẹ họ-ame no yọ who muhọ obọ. No umuo oke yena vrẹ, o gwọlọ nọ ma re ru lele eyaa omauromudhe mai jẹ rọ eva mai kpobi gọ Jihova. Fikiere, ma sae nọ omamai nọ: ‘Anwọ oke nọ mẹ rọ họ-ame na, ẹnyaharo vẹ me wo no evaọ egagọ Jihova? Kọ mẹ gbẹ be rọ udu kpobi gọ Jihova? (Kọl. 3:23) Kọ mẹ be hae lẹ, se Ebaibol na, kpohọ ewuhrẹ kẹse kẹse, je wobọ evaọ usiuwoma ota na ẹsikpobi, manikọ mẹ be dina whrehe?’ Pita ukọ na ọ ta nọ ma sae whaha uke nọ ma re si kpemu evaọ egagọ Jihova otẹrọnọ ma be hai fi eriariẹ, ithihakọ, gbe omarọkẹ Ọghẹnẹ ba ẹrọwọ mai.—Se 2 Pita 1:5-8.
Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via
Enọ Ahwo nọ A s’Ebe
Ọtausiuwoma Na 5:8 o be ta kpahe osu nọ o re kienyẹ iyogbe, nọ o re bru uvioziẹ kẹ ae he. U fo nọ osu otiọye na ọ rẹ kareghẹhọ nọ ẹsejọhọ omọfa jọ nọ o wuzou vi ei evaọ egọmeti na o bi muẹrohọ oware nọ o bi ru na. O sae tubẹ jọ nọ u wo ejọ nọ i kpehru vi ọnọ o bi rri rie na. Whaọ evaọ esuo ohwo-akpọ, isu na kpobi te esese te ilogbo a sai kienyẹ ahwo. Oware riẹ u gbo kẹhẹ.
Rekọ osu ọvuọvo ọ gbẹ make rrọ orẹwho mai nọ o re bru uvioziẹ kẹ omai hi, ma riẹ nọ Jihova o bi ‘rri ahwo ologbo’ nọ e rrọ egọmeti na. Ma rẹ sae lẹ se Ọghẹnẹ je gbolo owha mai kẹe. (Ol. 55:22; Fil. 4:6, 7) Ma riẹ nọ “ibiaro Jihova i bi rri kpenẹ avọ enẹ evaọ otọakpọ na soso re o dhesẹ ẹgba riẹ fiki ahwo nọ a rehọ udu rai kpobi kẹe.”—2 Irv. 16:9.
Fikiere Ọtausiuwoma Na 5:8 o be kareghẹhọ omai oghẹrẹ nọ egọmeti ahwo-akpọ a ginẹ rrọ, inọ evaọ isuẹsu, ohwo ọ rro vi ohwo. Yọ oware nọ o mai wuzou nọ oria ikere nana o rẹ kareghẹhọ omai họ, Jihova họ osu nọ ọ mai kpehru. Ọye họ Erumeru na. Ma be ta ẹme na, isuẹsu riẹ i muhọ no, yọ Ọmọ riẹ Jesu Kristi họ ọnọ o ro mu Ovie. Erumeru na ọ be ruẹ oware kpobi nọ o be via. O re kienyẹ ohwo ọvo ho, yọ ere Ọmọ riẹ ọ rrọ re.
AKPE 13-19
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA ỌTAUSIUWOMA NA 7-8
“Kpohọ Uwou Uweri”
it “Uweri” ¶9
“Uweri”
Oke nọ A re ro Weri. Obe Ọtausiuwoma Na 3:1, 4 ọ ta nọ u wo “oke nọ a rẹ rọ viẹ gbe oke nọ a rẹ rọ hwẹ; oke nọ a re ro kuenu oviẹ gbe oke nọ a re ro gbile.” Fikinọ ohwo-akpọ kpobi o re whu na, Ebaibol ọ ta nọ, udu ohwo owareghẹ u re su ei kpohọ “uwou uweri” viukpọ uwou ehaa. (Rọ Ọt 7:2, 4 wawo Itẹ 14:13.) Ohwo owareghẹ ọ rẹ rọ uvẹ yena tuduhọ ahwo nọ ahwo rai a whu na awọ jẹ sasa ae oma viukpenọ o re kpohọ oria nọ a be jọ ru ehaa. Eria itieye na e rẹ kareghẹhọ iẹe nọ o te oware ọvo ho yọ u fo nọ ọ rẹ rọ udu riẹ kpobi gọ Jihova.
Fiobọhọ kẹ Inievo Ra nọ Idhọvẹ E Rrọ Oma
15 Oniọvo jọ nọ a re se William nọ aye riẹ o whu te ikpe jọ no, ọ ta nọ: “O rẹ were omẹ nọ amọfa a te bi gbiku kẹ omẹ kpahe emamọ uruemu aye mẹ; onana u re ru omẹ riẹ nọ ahwo a you rie je wo adhẹẹ kẹe. Onana yọ obufihọ ulogbo kẹ omẹ. Oghẹrẹ eme itiena e rẹ sasa omẹ oma gaga, keme aye mẹ ọ ghare kẹ omẹ gaga yọ o je fiobọhọ kẹ omẹ.” Oniọvo jọ nọ ọzae riẹ o whu no nọ a re se Bianca ọ ta nọ: “O rẹ sasa omẹ oma nọ amọfa a tẹ lẹ kugbe omẹ je se oria Ebaibol ọvo hayo ivẹ kẹ omẹ. O rẹ were omẹ nọ a tẹ be ta ẹme kpahe ọzae mẹ jẹ gaviezọ kẹ omẹ okenọ mẹ tẹ be ta ẹme kpahe iẹe.”
“Lele Enọ E Be Viẹ Viẹ”
16 Olẹ nọ whọ rẹ lẹ kugbe hayo lẹ roro ahwo nọ a rrọ uweri u re fiobọhọ gaga. Dede nọ o rẹ nwane lọhọ tere he re whọ lẹ evaọ oke utioye fiki oviẹ nọ o rẹ sae gba owhẹ udu, olẹ ra o sae kẹ omosasọ ulogbo o tẹ make rọnọ uvo ra o jọ ovioviẹ evaọ etoke olẹ na. Dalene ọ ta nọ: “Ẹsejọ nọ inievo-emetẹ a tẹ nyaze te tuduhọ omẹ awọ, mẹ rẹ nọ ae sọ o te were ai re a lẹ kugbe omẹ. A vẹ ginẹ lẹ, ẹsibuobu nọ a te mu olẹ na họ obọ a rẹ sae ta ẹme no unu ze he fiki uweri. Rekọ nọ a tẹ lẹ te oria jọ no, eme na i ve muhọ evẹ, yọ olẹ rai u re woma wumuo ho. Ẹrọwọ ọgaga rai, uyoyou rai, gbe ọdawẹ rai o rẹ kẹ omẹ ọbọga gaga.”
“Lele Enọ E Be Viẹ Viẹ”
17 Ahwo jọ a re weri kri vi ahwo jọ. Fikiere, daoma hai weze bru jẹ tuduhọ ohwo na awọ, orọnikọ evaọ okenọ oware na o rọ via obọ na ọvo ho, nọ imoni gbe egbẹnyusu buobu a rẹ jariẹ. Rekọ nọ emera jọ e tẹ make ruemu no dede, keme oke yena yọ ohwo kpobi o zihe kpohọ ọvuọ oria riẹ no. “Ogbẹnyusu ọ rọ rọkẹ eyowo ẹsikpobi.” (Itẹ 17:17) O gwọlọ nọ ma rẹ hae kẹ inievo nọ e rrọ uweri omosasọ bẹsenọ uweri rai u re kpotọ, ghelọ epanọ onana u re lehie te kẹhẹ.—Se 1 Ahwo Tẹsalonika 3:7.
18 Riẹ nọ eware jọ sa-sa e rẹ sae lẹliẹ ohwo kareghẹhọ ohwo riẹ nọ o whu jẹ wariẹ muhọ eweri. Eware wọhọ ẹdẹ ekareghẹhọ ehaa orọo, ile, iwoho, oghẹrẹ iruẹru jọ, oghẹrẹ ore jọ, edo, hayo etoke sa-sa evaọ ukpe na. Nọ ọrivẹ-orọo o te whu ku ohwo, eware jọ nọ ohwo na o ti ru evaọ orọ ọsosuọ ababọ ọrivẹ riẹ na e rẹ sae wariẹ wha edada sei. Wọhọ oriruo, nọ ọyọvo o te kpohọ okokohọ hayo Ekareghẹhọ Uwhu Jesu. Oniọvo-ọmọzae jọ nọ aye riẹ o whu ọ ta nọ: “Mẹ riẹ nọ ekareghẹhọ ehaa orọo ọsosuọ nọ me ti ru ababọ aye mẹ, o te wha edada se omẹ gaga. Yọ o ginẹ lọhọ vievie he. Rekọ inievo jọ a ru ọruẹrẹfihotọ omakugbe ọsese nọ a jọ zizie egbẹnyusu ekpekpe mẹ, re mẹ gbẹ jọ goli hi.”
19 Kareghẹhọ nọ ahwo nọ a rrọ uweri a gwọlọ uduotahawọ ẹsikpobi, orọnikọ ẹsenọ a gwọlọ ru ugogo oware jọ ọvo ho. Junia ọ ta nọ: “Nọ inievo a tẹ tuduhọ omẹ awọ jẹ raha oke kugbe omẹ evaọ oke ofa gheghe, o rẹ bọ omẹ ga ziezi. Iweze itieye na e rẹ kẹ omẹ omosasọ gaga.” Uzẹme riẹ họ, ma rẹ sai ru ohwo na kpairoro vrẹ ohwo riẹ nọ o whu na ha, hayo si uweri noi oma riẹriẹriẹ hẹ, rekọ ma rẹ sae kẹe omosasọ nọ ma te ru ugogo eware jọ ro fiobọhọ kẹe. (1 Jọn 3:18) Gaby ọ ta nọ: “Me yere Jihova gaga rọkẹ ekpako ukoko nọ i fiobọhọ kẹ omẹ evaọ etoke ẹbẹbẹ na kpobi. A ru nọ mẹ rọ ginẹ rọ ẹro ruẹ uyoyou gbe obufihọ Jihova.”
Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via
“Ẹkwoma Onana Ahwo Kpobi A te rọ Riẹ nọ Whai Yọ Ilele Mẹ”
18 Ẹsejọ oware nọ oniọvo jọ o ru omai u re te epanọ ma rẹ rọ gwọlọ nyabru ei re ma lele iei ta ẹme. Rekọ re whọ tẹ te nyabru ei, nọ omara enọ wọhọ: ‘Kọ mẹ ginẹ riẹ oware nọ o soriẹ ze nọ oniọvo na o ro ru oware na?’ (Itẹ 18:13) ‘Kọ o sae jọ nọ o keke aro fihọ ru ei hi?’ (Ọtausi. 7:20) ‘Kọ u wo oke jọ nọ mẹ omamẹ me ro ru oghẹrẹ oware utioye na?’ (Ọtausi. 7:21, 22) ‘Kọ mẹ tẹ nyabru oniọvo na, u gbe ti fou ẹwhọ ze, o vẹ te jẹ raha eware ga?’ (Se Itẹ 26:20.) Ma tẹ nọ omamai enọ itienana je roro kpahe ai ziezi, ẹsejọhọ ma te kpairoro vrẹ oware nọ oniọvo na o ru omai keme ma you rie.
Odhesẹvia
Ẹvẹ Isẹri Jihova A Rri Uwhori?
Oghẹrẹ nọ ma rri uwhori gbe eware nọ ma re ru evaọ etoke uwhori e rọwokugbe iwuhrẹ Ebaibol na, wọhọ enọ ma be te ta kpahe na:
● O thọ họ re ohwo o weri nọ ohwo riẹ o te whu. Ilele Jesu a weri evaọ okenọ ahwo uviuwou gbe egbẹnyusu rai a whu. (Jọn 11:33-35, 38; Iruẹru Ikọ 8:2; 9:39) Fikiere ma re ru epati hi nọ ma te bi ru uwhori. (Ọtausiuwoma Na 3:1, 4; 7:1-4) Ukpoye, oke uwhori yọ oke nọ ma re ro dhesẹ ọdawẹ kẹ enọ e rrọ uweri.—Ahwo Rom 12:15.
● Enọ i whu no a riẹ oware ovo ho. Makọ oria nọ ma no ze hayo uruemu ẹwho mai kẹhẹ, ma rẹ whaha iruemu hayo iruẹru uwhori nọ i dhesẹ nọ enọ i whu no e gbẹ rrọ uzuazọ yọ a rẹ sai fiobọhọ kẹ omai hayo nwa omai oma, keme eriwo nana o no Ebaibol ze he. (Ọtausiuwoma Na 9:5, 6, 10) Iruemu nana jọ họ, ehaa nọ a re gbe asohẹrioke, ehaa ilogbo nọ a re ru, ekareghẹhọ ahwo nọ a whu no, idhe nọ a re dhe kẹ ahwo nọ a whu no, ẹme nọ a rẹ ta kẹ ohwo nọ o whu no jẹ yare eware mi ei, gbe eware efa nọ a rẹ ta kẹ aye-uku hayo ọzae nọ aye riẹ o whu inọ o ru. Ma rẹ whaha iruemu gbe iruẹru nana keme Ebaibol na o jie uzi kẹ omai nọ: “[Wha] hẹriẹ oma no ai, . . . yọ wha gbẹ rọ obọ te oware ugbegbe na ha.”—2 Ahwo Kọrint 6:17.
● Enọ i whu no a wo ẹruore. Ebaibol na o wuhrẹ nọ a te kpare ahwo nọ ahwo no ziọ uzuazọ, yọ oke o be tha nọ uwhu o gbẹ te jọ họ. (Iruẹru Ikọ 24:15; Eviavia 21:4) Wọhọ Ileleikristi ikpe-udhusoi ọsosuọ, ẹruore nana o re fiobọhọ kẹ omai whaha uweri nọ o ga vrẹta.—1 Ahwo Tẹsalonika 4:13.
● Ebaibol na ọ hrẹ omai inọ ma ru umutho eware. (Itẹ 11:2) Orọnikọ oke uwhori yọ oke “oma-udhesẹ” hẹ, orọ eware nọ ohwo o wo, hayo epanọ o viodẹ te. (1 Jọn 2:16) Ma re ru iwhori ilogbo nọ a rẹ jọ gbe ehaa ha, ma re ku hayo dẹ etehe nọ ọ ghare vrẹta ha, yọ ma re ko iwu re ma dhesẹ oma ha.
● Ma rẹ gba ahwo họ họ re a ru lele eware nọ ma rọwo kpahe uwhori. Evaọ ẹme nana, ma re ru lele ohrẹ Ebaibol nọ o ta nọ: “Mai omomọvo o ti gu ẹkẹ-unu riẹ kẹ Ọghẹnẹ.” (Ahwo Rom 14:12) Rekọ ma te wo uvẹ nọ ma rẹ rọ ta oware nọ ma rọwo, ma rẹ tae “avọ udu uwowolẹ gbe adhẹẹ odidi.”—1 Pita 3:15.
Oghẹrẹ vẹ Isẹri Jihova a re ru uwhori rai?
Oria nọ a rẹ jọ ru ei: Oria kpobi nọ ahwo uviuwou ohwo nọ o whu na a salọ a rẹ jọ ru uwhori na. O sae jọ obọ Ọgwa Uvie, ighẹ ohwo nọ o whu na hayo orọ omọfa, oria nọ a rẹ jọ mahe ohwo nọ o whu no, hayo oria nọ a ti ki ohwo na fihọ.
Ovuẹ uwhori: A rẹ kẹ ovuẹ nọ u dhesẹ oware nọ Ebaibol na ọ ta kpahe uwhu gbe ẹruore nọ ahwo nọ a whu no a wo. Onana o rẹ sasa ahwo nọ a rrọ uweri na oma. (Jọn 11:25; Ahwo Rom 5:12; 2 Pita 3:13) A rẹ sae jọ ovuẹ na ta kpahe emamọ iruemu ohwo nọ o whu na, gbe eware nọ ahwo nọ a rrọ uzuazọ a rẹ sai wuhrẹ no emamọ oriruo riẹ ze.—2 Samuẹle 1:17-27.
A rẹ sae so ole nọ a rehọ eme riẹ no Ikereakere na ze. (Ahwo Kọlọsi 3:16) Kẹsena a vẹ rọ olẹ kuhọ.—Ahwo Filipai 4:6, 7.
Ugho nọ a rẹ wha hayo umudo: Nọ ma te bi ru iwuhrẹ mai gbe eware efa kpobi hayo kẹ ovuẹ uwhori, ma re mi ugho ho yọ ma re ghoro umudo gbe he.—Matiu 10:8.
Ahwo nọ a rẹ nyaze: Makọ ahwo nọ a rrọ Isẹri Jihova dede he a rẹ sae nyaziọ obọ Ọgwa Uvie nọ a tẹ be kẹ ovuẹ uwhori. Wọhọ epanọ ohwo kpobi ọ rẹ sae nyaziọ iwuhrẹ mai na, ere ọvona ohwo kpobi ọ rẹ sae ziọ obọ Ọgwa Uvie nọ ma tẹ be kẹ ovuẹ uwhori.
Kọ Isẹri Jihova a re kpohọ uwhori nọ egagọ efa a bi ru?
Omomọvo ọ rẹ jiroro yena kẹ omariẹ lele obruoziẹ-iroro riẹ nọ ọ rọ Ebaibol wuhrẹ no. (1 Timoti 1:19) Rekọ ma re wobọ vievie he evaọ iruẹru egagọ nọ ma riẹ nọ i no Ebaibol na ze he.—2 Ahwo Kọrint 6:14-17.
AKPE 20-26
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA ỌTAUSIUWOMA NA 9-10
Rri Ẹbẹbẹ Ra Epanọ U Fo
Who “Muofu [kẹ] Ọnowo” na Ha
20 Riẹ oware nọ o be wha ebẹbẹ mai ze. Fikieme? Fikinọ ẹsejọ, mai ọvo ma rẹ r’obọ si ebẹbẹ se omamai. O tẹ via kẹ omai ere, joma rri onana mu. (Gal. 6:7) Whọ fo Jihova kẹ ẹbẹbẹ na ha. Fikieme u gbe ro fo re ma ru ere he? Wọhọ oriruo, a ku omoto evaọ oghẹrẹ nọ whọ sae rọ salọ epanọ wọ gwọlọ dhẹ siawọ te. Kọ ohwo nọ ọ be dhẹ omoto ọ tẹ rọ ispidi họrọ ruọ ẹgẹgẹle nọ o je wo asidẹnte; whọ te fo ohwo nọ o ku omoto na inọ ọye ọ wha asidẹnte na ze? Vievie. Epọvo na re, Jihova ọ kẹ omai uvẹ nọ ma rẹ rọ salọ oware nọ ma gwọlọ ru. Yọ ọ kẹ omai ithubro nọ i re fi obọ họ kẹ omai salọ oware nọ u fo. Kọ fikieme ma rẹ rọ fo Jihova nọ ọ ma omai kẹ ethobọ mai?
21 Uzẹme riẹ họ, orọnikọ obọmai ebẹbẹ nọ i bi te omai kpobi i no ze he. Ẹsejọ ma re kpigbo họ eware jọ nọ ma rẹro rai hi. (Ọtausi. 9:11) Rekọ, ajọ o thọrọ omai ẹro vievie he inọ obọ Setan Ẹdhọ na umuomu nọ o rrọ akpọ na u no ze. (1 Jọn 5:19; Evia. 12:9) Ọye họ ọwegrẹ na, orọnikọ Jihova ha.—1 Pita 5:8.
Idibo Jihova nọ I Wo Omaurokpotọ A Rrọ Ghaghae Kẹe
10 Omaurokpotọ u re je ru akpọ lọhọ kẹ omai. Uzẹme riẹ họ, ma sai muẹrohọ eware jọ evaọ uzuazọ nọ e rẹ wọhọ okienyẹ. Solomọn ovie owareghẹ na ọ ta nọ: “Mẹ ruẹ idibo evaọ ehru enyenya rekọ emezae-ivie e be nya owotọ wọhọ idibo.” (Ọtausi. 10:7) Ahwo nọ a wo onaa gaga, ẹsejọ odẹ rai u re do ho. Yọ enọ i wo onaa tere he a rẹ mae kẹ adhẹẹ. O make rrọ ere na, Solomọn ọ ta nọ ma rehọ eware epanọ e rrọ ukpenọ ma rẹ dheva kpahe eware nọ i kiehọ omai oma ha. (Ọtausi. 6:9) Ma te wo omaurokpotọ, o te mae lọhọ kẹ omai re ma rehọ eware epanọ e rrọ ukpenọ ma re roro kpahe epanọ u fo nọ e rẹ jọ.
Kọ Aruọzaha Ra Ọ Be Kẹ Owhẹ Erere?
MA RẸ jọ evaọ Ebaibol na ruẹ eme nọ i dhesẹ nọ orọnikọ Jihova ọ gwọlọ nọ ma jọ uzuazọ ọvo ho rekọ ọ gwọlọ nọ ma reawere uzuazọ re. Wọhọ oriruo, Olezi 104:14, 15 o ta nọ Jihova ọ be “rehọ emu no evaọ otọ ze. Jegbe udi re u ru ohwo ghọghọ, udẹ re u ru ovao riẹ lo, gbe ebrẹdi re o kẹ e ogaga.” Evaọ uzẹme, Jihova o bi ru re ekakọ e dhẹ no otọ ze re ma sai wo emuore, udẹ, gbe udi. Dede nọ ababọ udi ma rẹ gbẹ jọ uzuazọ ghele, udi “o rẹ sasa ohwo oma.” (Ọtausi. 9:7; 10:19) Ẹhẹ, Jihova ọ gwọlọ nọ ma wo evawere, re udu mai o vọ avọ “evawere.”—Iruẹru 14:16, 17.
2 Fikiere, ajọ ma roro nọ o thọ họ re ma rehọ oke jọ ro “ri erao ora ehru na” gbe “ikẹba nọ erọ obọ ẹwo” hayo ru eware efa nọ e rẹ wha omosasọ se omai jẹ kẹ omai erere. (Mat. 6:26, 28; Ol. 8:3, 4) Uzuazọ evawere yọ “okẹ Ọghẹnẹ.” (Ọtausi. 3:12, 13) Nọ ma te rri oke eriosehọ wọhọ abọjọ okẹ nọ Ọghẹnẹ ọ kẹ omai, ma rẹ rehọ iẹe ru iruo evaọ edhere nọ ọ rẹ wha evawere se Ọnọ ọ kẹ omai okẹ na.
Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via
Ta Ẹme ‘Owoma nọ O rẹ Wha Ohwo Udu’
11 Iguẹgu, ọtaraha. Ahwo a rẹ jọ emu tẹme kpahe amọfa gbe uyero uzuazọ rai. Kọ ẹme nọ a jọ emu ohwo ta kpobi họ iguẹgu? Ijo, o rrọ iguẹgu hu otẹrọnọ ma be jọ emu ohwo jọ gbiku oware uwoma kpahe iẹe kẹ omọfa, wọhọ, oniọvo jọ nọ ọ họ-ame kẹle hayo ohwo jọ nọ ọ gwọlọ eme uduotahawọ. Ileleikristi ikpe-udhusoi ọsosuọ a je wo isiuru kpahe ewoma ohwohwo, je gbiku nọ i fo kpahe ibe eg’Ọghẹnẹ rai kẹ ohwohwo. (Ahwo Ẹfisọs 6:21, 22; Ahwo Kọlọsi 4:8, 9) Rekọ ẹme nọ a jọ emu ta kpahe ohwo o rẹ jọ iguẹgu otẹrọnọ ọrue a be ta kpahe ohwo na hayo a tẹ be fere eme jọ nọ i fo nọ a re rovie kẹ amọfa ere he via. Mai yoma na, o sai su kpohọ ọtaraha. Ọtaraha yọ eme erue nọ a rẹ ta rọ raha odẹ ohwo. Wọhọ oriruo, otu Farisi a ta Jesu raha re a ruẹse raha iruo riẹ. (Matiu 9:32-34; 12:22-24) Ọtaraha ọ rẹ wha ẹwhọ ze ẹsibuobu.—Itẹ 26:20.
12 Enọ e be rehọ okẹ ẹmeọta rọ raha odẹ amọfa hayo wha ohẹriẹ ze, Jihova o re rri rai kare-abe he. O mukpahe enọ i re fi “ohẹriẹ họ udevie imoni.” (Itẹ 6:16-19) Ẹme Griki nọ a fa “ohwo-ọtaraha” na họ di·aʹbo·los, nọ o rrọ odẹ-ova jọ ọrọ Setan. Ọye họ Ẹdhọ, ọnọ ọ be ta Ọghẹnẹ raha na. (Eviavia 12:9, 10) Evaọ uzẹme, ma rẹ whaha oghẹrẹ ẹmeunu nọ u re ru omai jọ wọhọ ẹdhọ. A rẹ jọ ukoko na kuvẹ kẹ eme ọtaraha ha enọ e rẹ wha iruo uwo wọhọ “eguae-iyoma” gbe “omohẹriẹ” ze. (Ahwo Galesha 5:19-21) Fikiere, taure who te ti gbiku oware jọ nọ who yo kpahe ohwo jọ, nọ oma ra inọ: ‘Kọ ẹme na uzẹme? Kọ o te jọ oware uwoma re me gbiku nana? Kọ o r’oja re me gbiku nana kẹ amọfa?’—1 Ahwo Tẹsalonika 4:11.
AKPE 27–AKPEGBỌVO 2
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA ỌTAUSIUWOMA NA 11-12
Rẹrote Omara Je Ru Eware nọ E rẹ Lẹliẹ Owhẹ Wereva
Rehọ Emama Ọghẹnẹ Wuhrẹ Emọ Ra Kpahe Jihova
16Jihova ọ ma eware nọ ahwo uviuwou a rẹ sae rọ reakpọ kuoma nọ e rẹ lẹliẹ eva were ae je si ai kẹle ohwohwo. Ebaibol ọ ta nọ u wo “oke nọ a rẹ rọ hwẹ” gbe oke nọ a rẹ rọ “la kẹlu kẹlu.” (Ọtausi. 3:1, 4, ẹme-obotọ) Jihova ọ ma eria iwowoma buobu nọ ma re kpohọ nyae jọ zaharo hayo rri ughe. Iviuwou buobu a rẹ nyai rri ughe evaọ igbrẹwọ nọ egọmeti o di ogba wariẹ nọ oghoghẹrẹ erao gbe ire e rrọ. Efa a rẹ nyai rri igbehru hayo kpohọ unueri abade. Eva e rẹ were emaha jọ nọ a te kpohọ ogege owowoma nọ a rẹ jọ dhẹ kpenẹ kpenẹ zaharo hayo rri erao. Yọ eva e rẹ were ai re nọ a tẹ nyae ya ame evaọ obọ ethẹ, awa, hayo abade. Nọ ma te kpohọ eria itieye na, ma rẹ ruẹ eware buobu nọ Jihova ọ ma nọ e rẹ lẹliẹ eva were omai.
Joma rọ Uzuazọ nọ Ọghẹnẹ Ọ Kẹ Omai na Zaro Ho
6 Orọnikọ Ebaibol yọ obe nọ a kere kpahe oghẹrẹ emu nọ u fo nọ ohwo ọ rẹ re hayo epanọ ọ rẹ rọ rẹrote oma riẹ hẹ. Ghele na, eme nọ e riẹe i dhesẹ nọ Jihova ọ gwọlọ nọ ma rẹrote oma mai. Wọhọ oriruo, Ebaibol ọ ta nọ ma “si eware enwoma kpobi no” ugboma mai. (Ọtausi. 11:10) Ebaibol ọ ta re nọ ma kẹnoma kẹ emu nọ a rẹ re vrẹta gbe idieda thomawa. U kiehọ ere keme e rẹ sae raha ugboma na hayo tube si uwhu se ohwo. (Itẹ 23:20) Jihova ọ gwọlọ nọ ma re kru omamai re ma gbẹ re emu vrẹta hayo da udi vrẹta ha.—1 Kọr. 6:12; 9:25.
7 Ma tẹ be hai rorote re ma te ti ru oware kpobi, kiyọ ma rọ uzuazọ nọ Ọghẹnẹ ọ kẹ omai na zaro ho. (Ol. 119:99, 100; se Itẹ 2:11.) Ma tẹ be hai rorote, ma ti muẹrohọ oghẹrẹ oware nọ ma rẹ re. Ma rehọ iẹe nọ oghẹrẹ oware jọ nọ o rẹ were omai ẹre gaga, ma tẹ re iẹe no, o be hae lẹliẹ eva da omai. Kọ ma te hẹrẹ nọ a vuẹ omai tao re ma tẹ te se iẹe ba ẹre? Ijo. U te no ere no, ma rẹ daoma hae wezẹ ziezi, hai ru eware nọ e rẹ lẹliẹ oma mai jaja, ma rẹ hae họ, wozẹ abọ ziezi jẹ fọrọ iwu mai. Ma re je ru oria nọ ma be rria fihọ fuafo. Enana kpobi họ erorote na.
“Wha Jọ Enọ I re Ru Lele Ẹme Na”
2 Eva e be were omai idibo Jihova. Kọ eme o be whae ze? Eware buobu e riẹ nọ e be lẹliẹ eva were omai. Rekọ ọjọ nọ o wuzou gaga họ, fikinọ ma bi se Ẹme Ọghẹnẹ ẹsikpobi, ma tẹ be jẹ daoma ru oware nọ ma wuhrẹ.—Se Jemis 1:22-25.
3 Irere buobu i re te omai nọ ma tẹ rrọ “enọ i re ru lele ẹme na.” Erere jọ họ, o rẹ lẹliẹ omai ru oware nọ o rẹ were Jihova. Yọ ma tẹ riẹ nọ ma bi ru eva were Jihova, eva e rẹ were omai. (Ọtausi. 12:13) Ma te bi ru eware nọ ma jọ Ebaibol wuhrẹ, ma re lele ahwo uwou mai rria dhedhẹ. U re je ru nọ ma re ro lele inievo ukoko na riẹ yeri. Ẹsejọhọ irere itieye na i te owhẹ no. U te no ere no, ma te bi lele Ẹme Ọghẹnẹ, ebẹbẹ buobu nọ i bi te ahwo nọ a bi lele Ẹme Ọghẹnẹ hẹ, i re te omai hi. Ma rọwo fihọ ẹme nọ Devidi ovie na ọ ta. Nọ ọ ta ẹme te uzi Jihova, ijaje riẹ, gbe iziẹibro riẹ no, ọ tẹ ta nọ: “Ekoko rai o rẹ wha osohwa ulogbo ze.”—Ol. 19:7-11.
Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via
Kọ Whọ Sai Fievahọ Ebaibol Na?
1. Kọ Ebaibol na yọ obe uzẹme manikọ obe iku-esia?
Ebaibol na ọ ta nọ eme nọ e rrọ eva riẹ yọ “eme egbagba nọ e rrọ uzẹme.” (Ọtausiuwoma Na 12:10) A jariẹ gbiku eware nọ e via dẹẹ gbe ahwo dẹẹ nọ a rria evaọ okenọ u kpemu. (Se Luk 1:3; 3:1, 2.) Igbiku buobu gbe ahwo nọ a rẹ kiẹ otọ gwọlọ eware anwae a kiẹ via no inọ ideti, ahwo, eria, gbe eware sa-sa nọ e via nọ a gbiku rai fihọ Ebaibol na ginọ uzẹme.