Oghẹrẹ nọ Mẹ rọ Riẹ Epanọ Okienyẹ O ti ro Notọ
Ikuigbe Ursula Menne
Oware jọ nọ mẹ rẹ kareghẹhọ nọ me te roro kpemu họ, u kri no nọ mẹ rọ gwọlọ nọ ahwo kpobi a rẹ rria kugbe ababọ okienyẹ. Yọ oware nana nọ mẹ gwọlọ na u tube ru nọ a ro fi omẹ họ uwou-odi evaọ Communist East Germany. Rekọ u gbunu gaga inọ uwou-odi nọ a fi omẹ họ na mẹ jọ riẹ oghẹrẹ nọ okienyẹ o ti ro notọ. Jọ me gbiku oware nọ o via ze.
A YẸ omẹ evaọ ukpe 1922 evaọ ẹwho Halle nọ o rrọ Germany. A fa ẹwho Halle na vrẹ ikpe odu ọvo gbe egba ivẹ (1,200) no. Ẹwho na ọ rehọ emaele udhozeza (120) ro thabọ no okpẹwho Germany nọ a re se Berlin. Yọ ẹwho Halle ọ jọ usu ewho nọ ichọche Protẹstant e jọ kake dowọ muotọ. A yẹ oniọvo-ọmọtẹ mẹ nọ a re se Käthe evaọ ukpe 1923. Ọsẹ mẹ ọ jọ iruo isoja evaọ oke jọ, yọ oni mẹ ọ jẹ hae so ile evaọ afe arozaha jọ.
Mẹ jẹ gwọlọ epanọ okienyẹ o re ro notọ keme ere ọsẹ mẹ ọ gwọlọ re. Okenọ ọsẹ mẹ o no iruo isoja no, ọ tẹ jẹ thueki. Ahwo buobu nọ a jẹ hai dẹ eware mi ei a jọ iyogbe, fikiere ọ jẹ hae zẹ eware reosa kẹ ae keme ọ jẹ re ohrọ rai. Oware nana nọ o je ru na, o wha riẹ ze nọ eki riẹ o ro kie. U fo nọ mẹ hai wuhrẹ no oware nọ o via kẹ ọsẹ mẹ na ze inọ o lọhọ vievie he re ohwo o si okienyẹ notọ wọhọ epanọ me je roro na. Rekọ fikinọ mẹ jọ uzoge, mẹ gba riẹ mu nọ me re ru oware nọ o jọ omẹ udu ghele.
Me wuhrẹ onaa eware sa-sa mi oni mẹ. Ọye o wuhrẹ omẹ avọ Käthe epanọ a re kporo ile, so ile je gbe ile. Mẹ jọ jaka jaka yọ mẹ avọ Käthe ma jẹ reakpọ kuoma, rekọ eware kpobi i te nwene evaọ ukpe 1939.
Eware Iyoma I te Muhọ Ẹvia
Nọ me nwrotọ no ekọleji no, me te mu isukulu nọ a rẹ jọ gbe ile nọ a re se ballet họ ẹnya. Yọ isukulu yena mẹ jọ wuhrẹ epanọ a re gbe oghẹrẹ ile jọ nọ a re se Ausdruckstanz (koyehọ ile-igbe nọ ohwo ọ rẹ jọ rọ ile dhesẹ oware nọ o rrọ udu riẹ via). Aye jọ nọ a re se Mary Wigman ọye o je wuhrẹ ile nana. Aye nana ọ jọ usu ahwo ọsosuọ kpobi nọ a kaki mu ile nana họ egbe, onọ o jọ gwọlọ nọ ohwo ọ rẹ rọ ile dhesẹ oware nọ o rrọ udu riẹ via. Me te je wuhrẹ epanọ a rẹ drọ iwoho. Fikiere mẹ sae ta nọ, oke uzoge mẹ o jọ ziezi keme me je ru eware nọ e rẹ lẹliẹ eva were omẹ, yọ me wuhrẹ eware buobu re. Rekọ eware kpobi i te nwene evaọ ukpe 1939, yọ ukpe yena Ẹmo Akpọ Avivẹ u ro muhọ. Kẹsena evaọ ukpe 1941, owọre ọgaga o te kpe ọsẹ mẹ.
Ẹmo yọ oware imuozọ. Dede nọ okenọ ẹmo na o ro muhọ yọ mẹ gbẹ jọ ikpe ikpegbihrẹ, eware nọ e jẹ via evaọ oke yena e jẹ lẹliẹ omẹ roro nọ ahwo-akpọ a mọ oruẹ no. Mẹ ruẹ nọ ahwo buobu nọ a je kuomagbe isuẹsu vẹre he, a te mu esuo Nazi họ ẹdhẹ lele. Kẹsena ohọo, uwhu, gbe ọraha i te lele iei. Ẹdẹjọ a te gbolo ebọmbo fihọ uwou mai, yọ uwou mai na ọ raha gaga. Evaọ etoke ẹmo na, a kpe ahwo uviuwou mẹ buobu.
Mẹ avọ oni mẹ gbe Käthe ma gbẹ jọ ẹwho Halle evaọ okenọ ẹmo na o serihọ evaọ ukpe 1945. Evaọ oke nana yọ me wo ọzae no je yẹ ọmọtẹ no, rekọ ma jẹ wereva evaọ orọo mai hi. U kri hi mẹ avọ ọzae mẹ ma tẹ hẹriẹ, yọ fikinọ mẹ jẹ rẹrote omamẹ gbe ọmọtẹ mẹ, me te mu iruo họ eru. Iruo nọ me je ru họ, me re gbe ile jẹ drọ eware.
Nọ ẹmo na o kuhọ no, orẹwho Germany o tẹ hẹriẹ kpohọ abane. Ẹwho mai ọ jọ ofẹ nọ esuo Soviet Union u je su. Fikiere mai kpobi ma te je wuhrẹ epanọ ma sae rọ rria otọ esuo-ewokugbe ahwo Soviet Union na. Kẹsena evaọ ukpe 1949, ofẹ Germany nọ ma jẹ rria nọ a re se East Germany na, o te zihe ruọ German Democratic Republic (GDR).
Oghẹrẹ nọ Eware E jọ Evaọ Otọ Esuo-Ewokugbe Na
Evaọ okenọ ma rọ jọ otọ esuo-ewokugbe na, oni mẹ o te muhọ ẹmọ, yọ mẹ jẹ rẹrotei. Me te mu iruo họ eru evaọ ọfisi egọmeti nọ ọ jọ ẹwho na. Evaọ oke yena, mẹ tẹ nyaku utu emọ-isukulu ikpehru jọ nọ e rẹ ta ẹme wọso egọmeti fiki eware okienyẹ nọ ahwo nọ a rrọ esuo a bi ru. Wọhọ oriruo, enọ e rrọ esuo a se nọ uzoge jọ o re kpohọ yunivasiti hi keme ọsẹ riẹ ọ jọ utu esuo Nazi. Mẹ riẹ uzoge na ziezi keme ma jẹ hai kporo ile kugbe. Mẹ tẹ nọ omamẹ nọ, ‘Fikieme ọ jẹ ruẹ uye oware nọ ọsẹ riẹ o ru?’ Me te je kuomagbe utu emọ-isukulu na nọ e jẹ wọso egọmeti na gaga, yọ me je tube lele ae le uje evaọ ẹwho na dede. Yọ evaọ ẹdẹjọ, mẹ tubẹ ta ebe mu aro uwou okọto jọ nọ ọ rrọ ẹwho na.
Okienyẹ na o tubẹ mae kẹ omẹ uye nọ mẹ jọ okere-obe kẹ ogbẹgwae jọ nọ a re se Regional Peace Committee. Eware nọ a jẹ hae vuẹ omẹ nọ me kere e jẹ hae kẹ omẹ uye gaga. Evaọ oke jọ, fiki eware esuo-ohrowo, ogbẹgwae na o tẹ jiroro nọ a re vi ebe nọ e wọso esuo-ewokugbe na se ọkpọkuọzae jọ nọ ọ jẹ rria West Germany re ahwo a sai viẹro ku ei. Oware nana nọ a gwọlọ ru ọkpọkuọzae na o kẹ omẹ uye gaga, fikiere me te si ebe na no fihọ obọ ọfisi. Yọ onana u ru nọ a gbẹ sai ro vi ebe na ha.
“Ohwo nọ Ọ mai Yoma Evaọ Uwou-Odi na” O Ru nọ Me ro Wo Ẹruore
Evaọ amara Azeza 1951, ezae ivẹ jọ e tẹ nyaruọ ọfisi mẹ jẹ ta kẹ omẹ na: “Whẹ ma nyaze ti mu na.” A tẹ rehọ omẹ kpohọ uwou-odi jọ nọ a re se Roter Ochse, hayo Red Ox. Evaọ ukpe nọ u lele i rie, a tẹ ta nọ me kie uzi keme me bi ru eware nọ e wọso esuo orẹwho na. Ọmọ-isukulu jọ o vivie omẹ kẹ iporisi inọ mẹ jọ usu ahwo nọ a je le uje nọ e jẹ rehọ ebe ta mu oria kpobi na. Okenọ a je gu ẹdhọ mẹ, ohwo ọvuọvo ọ gaviezọ kẹ omẹ hẹ keme a jẹ faki gu ẹdhọ na. A te brukpe omẹ jẹ ta nọ a ti fi omẹ họ uwou-odi evaọ ikpe ezeza. Evaọ okenọ a ro fi omẹ họ uwou-odi na, me te muhọ ẹmọ, fikiere a te fi omẹ họ ẹsipito nọ ọ jọ uwou-odi na kugbe eyae efa nọ i bu te oware wọhọ udhuvẹ. Nọ mẹ ruẹ ahwo nana nọ a mu ovao họ nọ eva e be were vievie he, me te muhọ enuhu. Kẹsena mẹ tẹ dhẹ kpohọ abotọ ẹthẹ nọ ọ rrọ oria nọ a fi omai họ na je bi kporo iei gaga.
Ohwo nọ o bi rou ẹthẹ na ọ tẹ nọ omẹ nọ, “Eme whọ gwọlọ?”
Me te bo nọ, “Wha si omẹ no etenẹ no. Wha fi omẹ họ oria mẹ sa o tẹ were owhai, ivie wha si omẹ no etenẹ no!” Rekọ ọ kpọ omẹ unu dede he. U kri hi, me te muẹrohọ aye jọ nọ o wo ohẹriẹ no eyae nọ i kiọkọ na. Mẹ ruẹ nọ aye na o wo ududhomẹno fikiere mẹ tẹ keria kẹle iẹe.
Aye na ọ tẹ ta kẹ omẹ nọ, “Yọroma nọ whọ bẹ te keria kẹle omẹ na. Ahwo nọ a kiọkọ na a roro nọ mẹ họ ohwo nọ ọ mae yoma fikinọ mẹ yọ Osẹri Jihova.”
Evaọ oke yena mẹ riẹ vẹrẹ he inọ ahwo a je rri Isẹri Jihova wọhọ ewegrẹ esuo-ewokugbe orẹwho na. Rekọ oware nọ mẹ riẹ họ, Emọ-Uwuhrẹ Ebaibol ivẹ jọ (wọhọ epanọ a jẹ hae se ai evaọ oke yena), a jẹ hae nyabru ọsẹ mẹ ze evaọ okenọ mẹ gbẹ jọ ọmaha. Yọ mẹ kareghẹhọ nọ ọsẹ mẹ ọ ta ẹdẹjọ nọ, “Eware nọ Emọ-Uwuhrẹ Ebaibol na a bi wuhrẹ e rrọ uzẹme!”
Eva e were omẹ gaga inọ mẹ ruẹ aye nana nọ a re se Berta Brüggemeier na. Mẹ ta kẹe nọ: “Ivie, wuhrẹ omẹ kpahe Jihova.” No umuo oke yena vrẹ, mẹ avọ iẹe ma jẹ hae jọ kugbe gaga yọ ma jẹ ta ẹme kpahe Ebaibol na. Me wuhrẹ eware buobu. Wọhọ oriruo, me wuhrẹ nọ Jihova họ Ọghẹnẹ uzẹme na, ọ rrọ yoyou, o re bruoziẹ okiẹrẹe, ọ tẹ jẹ rrọ Ọghẹnẹ udhedhẹ. Me te je wuhrẹ nọ Ọghẹnẹ o ti si ebẹbẹ kpobi nọ ahwo omuomu gbe ahwo nọ a re kienyẹ ahwo a wha ze notọ. Obe Olezi 37:10, 11 o ta nọ: “Omoke kakao ọvo u kiọkọ, ahwo omuomu na a gbẹ te jọ họ . . . Rekọ enọ e be romakpotọ na e te rọ otọakpọ na reuku, yọ eva e te were ae gaga fiki udhedhẹ nọ o dafia.”
A Siobọno Omẹ, Kẹsena Mẹ tẹ Dhẹ Kpobọ West Germany
Nọ mẹ rria uwou-odi vrẹ ikpe isoi no ọvo, a te siobọno omẹ evaọ ukpe 1956. Nọ a siobọno omẹ te edẹ isoi no, mẹ tẹ dhẹ no German Democratic Republic kpobọ West Germany nyae rria. Evaọ oke yena yọ me yẹ emetẹ ivẹ no nọ a re se Hannelore avọ Sabine, yọ mai imasa ma gbẹ dhẹ kpohọ obei. Obei mẹ avọ ọzae mẹ ma jọ fa orọo mai, kẹsena Isẹri Jihova a tẹ wariẹ mu omẹ Ebaibol na họ ewuhrẹ. Evaọ okenọ me je wuhrẹ Ebaibol na, mẹ tẹ ruẹ nọ u fo nọ me re nwene eware buobu evaọ uzuazọ mẹ, re mẹ sai ru oware nọ Jihova ọ gwọlọ. Yọ me gine ru inwene nana jẹ họ-ame evaọ ukpe 1958.
Uwhremu na mẹ tẹ wariẹ wo ọzae. Odẹ riẹ họ Klaus Menne, yọ ọ jọ Osẹri Jihova. Orọo mai o jọ ziezi gaga, yọ me yẹ emọ ivẹ kẹe nọ a re se Benjamin avọ Tabia. Rekọ o te oware wọhọ ikpe udhe no nọ ọzae mẹ Klaus o ro whu evaọ asidẹnte. Yọ mẹ rọ rrọ aye-uku anwọ oke yena ze. Oware jọ nọ o be kẹ omẹ omosasọ họ, ẹruore ẹkparomatha na. Mẹ riẹ nọ Ọghẹnẹ ọ te kpare ahwo nọ a whu no zihe ziọ uzuazọ evaọ aparadase. (Luk 23:43; Iruẹru Ikọ 24:15) Oware ofa jọ nọ o be kẹ omẹ omosasọ họ, emọ ene mẹ na a be gọ Jihova.
Eva e were omẹ gaga inọ me wuhrẹ Ebaibol na, keme mẹ ruẹ vẹvẹ no nọ Jihova ọvo ọ rẹ sae wha uvioziẹ ze. Ọghẹnẹ o wo ohẹriẹ no ahwo-akpọ. O re muẹrohọ uyero nọ ma rrọ gbe oghẹrẹ nọ a rọ yọrọ omai, dede nọ amọfa a make riẹ kpahe eware nana ha. Oware nana nọ me wuhrẹ na u bi fiobọhọ kẹ omẹ thihakọ nọ mẹ tẹ ruẹ amọfa nọ a bi kienyẹ hayo nọ o tẹ via kẹ omẹ. Obe Ọtausiuwoma Na 5:8 o ta nọ: “Whọ tẹ ruẹ oyogbe nọ a bi kienyẹ jẹ ruẹ nọ a bi bru uvioziẹ hẹ je bi ru oware nọ u kiẹrẹe he evaọ ubrotọ ra, jọ oyena u gbe owhẹ unu hu. Keme ohwo jọ ọ riẹ nọ o kpehru vi ohwo ologbo esuo yena nọ o bi rri rie, yọ amọfa a riẹ nọ i kpehru vi ahwo yena re.” Ọnọ ọ mai “kpehru” na họ Ọmemama mae na. Obe Ahwo Hibru 4:13 o ta nọ: “Eware kpobi e ba fihọ je rovie fihọ gbaladha evaọ aro ọnọ ma ti gu epanọ ma ru te kẹ hrọ.”
Nọ Me te Roro Kpahe Uzuazọ Mẹ Evaọ Enwenọ Ikpe Udhone Gbikpe nọ E Vrẹ Na
Ahwo a rẹ nọ omẹ ẹsejọ kpahe epanọ eware e jọ evaọ okenọ ma jọ otọ esuo ahwo Nazi gbe esuo-ewokugbe na. Eware e lọhọ evaọ otọ esuo ivẹ na ha. Oghẹrẹ nọ eware e jọ evaọ otọ esuo ivẹ na gbe epanọ eware e rrọ evaọ otọ esuo egọmeti efa kpobi, i dhesẹ nọ ahwo-akpọ a sai su omarai hi. Ebaibol na ọ ta vevẹ nọ: “Ohwo o . . . su ọrivẹ riẹ ruọ uye.”—Ọtausiuwoma Na 8:9.
Evaọ okenọ mẹ gbẹ jọ uzoge, me je roro nọ egọmeti ohwo-akpọ ọ sai si okienyẹ notọ. Rekọ obọnana mẹ riẹ uzẹme na no. Ọmemama mai na ọvo ọ rẹ sai si okienyẹ no akpọ na, yọ o ti ru onana nọ ọ tẹ raha ahwo omuomu na no. O ti je si egọmeti ahwo-akpọ no, re Ọmọ riẹ Jesu Kristi o su akpọ na. Jesu ọ rẹ rọ ẹgwọlọ amọfa karo orọnikọ oriẹ hẹ. Ebaibol na ọ ta kpahe Jesu nọ: “Who you ẹrẹreokie, who te mukpahe emuemu.” (Ahwo Hibru 1:9) Eva e were omẹ gaga inọ Ọghẹnẹ o si omẹ bru Ọmọ riẹ ze, ọnọ ọ rrọ Ovie nọ o ti bruoziẹ okiẹrẹe. Yọ me bi rẹro oke nọ mẹ te rria otọ isuẹsu riẹ bẹdẹ bẹdẹ!
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 23]
Mẹ avọ emetẹ ivẹ mẹ, Hannelore avọ Sabine, nọ ma te West Germany no
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 23]
Mẹ avọ ọmọzae mẹ Benjamin, gbe aye riẹ Sandra enẹna