Jihova Yọ Ọghẹnẹ Nọ O You Uvi-oziẹ
“Mẹ ỌNOWO o you uvi-oziẹ.”—AIZAYA 61:8.
1, 2. (a) Eme họ otofa eme na “uvi-oziẹ” gbe “okienyẹ”? (b) Eme Ebaibol e ta kpahe Jihova gbe uvi-oziẹ riẹ?
A RE dhesẹ uvi-oziẹ wọhọ ‘uruemu nọ o kare ọriẹwẹ, onọ u kiete, re a ru oware evaọ edhere nọ u woma je kiẹrẹe.’ Okienyẹ o kẹre te oziẹ-emu, emuemu, gbe uye nọ a rẹ rọ bẹ ahwo nọ a ruthọ họ.
2 Enwenọ ikpe 3,500 nọ e vrẹ, Mosis o kere kpahe Osu Ehrugbakpọ na, Jihova inọ: “Idhere riẹ kpobi i re wowoma. Ọghẹnẹ ọtẹruo nọ ọ kare eyoma.” (Iziewariẹ 32:4) Bu vi ikpe 700 nọ i lele i rie, Ọghẹnẹ ọ tẹ kẹ Aizaya ẹgba kere eme nana: “Mẹ ỌNOWO o you uvi-oziẹ.” (Aizaya 61:8) Kẹsena evaọ ikpe-udhusoi ọsosuọ, Pọl ọ tẹ ta nọ: “Kọ okienyẹ ọrọ obọ Ọghẹnẹ? Othohwowa!” (Ahwo Rom 9:14) Yọ evaọ ikpe-udhusoi ọsosuọ ọvo yena, Pita ọ ta nọ: “Ọghẹnẹ ọ [rrọ ọriẹwẹ hẹ], rekọ evaọ korẹwho korẹwho ọnọ ọ jarae dhẹe o je ru onọ ukiẹrẹe ọ rẹ rehọ iẹe.” (Iruẹru 10:34, 35) Ẹhẹ, Jihova yọ Ọghẹnẹ nọ “o you oziẹokiẹrẹe.”—Olezi 37:28; Malakae 3:6.
Okienyẹ Ọ Da Akpọ Fia
3. Ẹvẹ okienyẹ nọ ọ rrọ akpọ na o ro muhọ?
3 O re bẹbẹ re a jọ akpọ na ruẹ uvi-oziẹ nẹnẹ. A rẹ sai kienyẹ omai eva eria iruo mai, evaọ obọ isukulu, nọ ma te bi ru oware kugbe enọ e rrọ esuo, gbe eria efa—makọ evaọ uviuwou. Uzẹme riẹ họ, orọnikọ nẹnẹ-akpọ okienyẹ o muhọ họ. O jọ akpọ na muhọ evaọ okenọ Setan Ẹdhọ, omama ẹzi ọkparesuọ na, ọ tuduhọ ọsẹgboni ọsosuọ mai awọ wọso Ọghẹnẹ, a te ti zihe ruọ irumuomu. O ginẹ thọ gaga re Adamu, Ivi, gbe Setan a rehọ okẹ igbunu ọrọ ufuoma iroro-ejẹ nọ Jihova ọ kẹ rai na ro ruiruo thọthọ. Owọ thọthọ nọ a jẹ o wha uye-oruẹ ulogbo gbe uwhu se ohwo-akpọ soso.—Emuhọ 3:1-6; Ahwo Rom 5:12; Ahwo Hibru 2:14.
4. Ẹvẹ okienyẹ o kri te no evaọ ikuigbe ohwo-akpọ?
4 Anwọ oware wọhọ ikpe 6,000 nọ a rọ ghẹmeeyo evaọ Idẹn okienyẹ ọ rọ rrọ akpọ na. Ma rẹ sai gine rẹro onana keme Setan họ ọghẹnẹ akpọ nana. (2 Ahwo Kọrint 4:4) Ọye họ ọterue gbe ọsẹ ọrue, ọnọ ọ be ta Jihova raha jẹ wọso ẹe. (Jọn 8:44) Ọ rehọ idhere sa-sa wha okienyẹ haro no. Wọhọ oriruo, oware jọ nọ Ọghẹnẹ ọ rọ ruẹ nọ “umuomu ohwo o ro thesiwa evaọ akpọ na, gbe iroro eva riẹ evọ avọ eyoma kẹse kẹse” họ, fiki oghẹrẹ nọ Setan o gele ahwo fihọ eyoma oruo te taure Ẹvo edẹ Noa ọ tẹ te ze. (Emuhọ 6:5) Uyero utioye o dafia re evaọ oke Jesu. Ọ ta nọ: “Uyoma ẹdẹ oda riẹ ẹro,” onọ u dhesẹ ebẹbẹ wọhọ okienyẹ nọ e jariẹ. (Matiu 6:34) Ebaibol e nwane ta gbagba nọ: “Enama na soso i bi dimẹ eva ọyawọ usuovo na rifi enẹna.”—Ahwo Rom 8:22.
5. Fikieme okienyẹ o jẹ dafia evaọ oke mai na vi epaọ ọsosuọ?
5 Fikiere, no emuhọ ahwo-akpọ ze eware iyoma nọ e be wha okienyẹ ze e be rọ via. Yọ enẹna eware e tubẹ mae yoma. Fikieme? Keme u kri no nọ uyerakpọ uyoma nana o rọ rrọ “edẹ urere” riẹ, uyerakpọ nọ o rrọ “oke ẹbẹbẹ” nọ o kẹle ekuhọ no na. Ebaibol e ta inọ evaọ etoke nana, ahwo a re ti “you oma-obọrai, je you igho, a ve ti heri-oheri avọ oma-ovia gbe ekaela, . . . a rẹ te jọ ababọ uyere-ọghọ gbe ababọ ẹfuọ, a wo eva egaga, a re koko eya ha, a rẹ raha odẹ ahwo, a wo oma-onyẹ hẹ, avọ ofu-ọkpoo, a re mukpahe ahwo ezi, otu ovivie, avọ uzou-uveghe, otu okpiro.” (2 Timoti 3:1-5) Oghẹrẹ iruemu iyoma itieye na e rẹ wha okienyẹ sa-sa ze.
6, 7. Eware iyoma vẹ ahwo-akpọ a ruẹ uye rai no evaọ oke mai na?
6 Okienyẹ nọ a re ruẹ obọ riẹ hẹ o roma via no evaọ ikpe udhusoi nọ i kpemu na. Oware jọ nọ o wha riẹ ze họ, ikpe nana a jo fi ẹmo kpaobọ. Wọhọ oriruo, igbiku jọ a ta inọ evaọ Ẹmo Akpọ II ọvo, unu ahwo nọ a whu a bu te oware wọhọ ima 50 rite ima 60, yọ ibuobu rai enọ e rrọ isoja ha—ezae, eyae, gbe emaha nọ e riẹ onahona ha. Anwẹnọ ẹmo yena o ro fi kuhọ no, a jọ emo efa sa-sa kpe ima ahwo buobu no, yọ ibuobu rai enọ e rrọ isoja ha. Setan ọ be wha eware iyoma itieye na ze fikinọ ọ vọ avọ ofu, keme ọ riẹ inọ kẹle na Jihova o ti kpei no. Enẹ eruẹaruẹ Ebaibol i fi rie họ: “Ukumuomu na ọ rehọ ofu ọgaga bru owhai ze, keme ọ riẹ nọ oke riẹ o re kpẹkpẹre.”—Eviavia 12:12.
7 Igho ahwo America nọ i bu te oware wọhọ imaima a be jọ akpọ-soso raha fihọ ẹmo-ofio evaọ kukpe kukpe. Ima ahwo buobu a wo eware nọ e r’oja evaọ uzuazọ họ, fikiere dai roro kpahe eware iwoma nọ a rẹ rehọ igho yena kpobi ru otẹrọnọ a raha ai fihọ eware nọ e rẹ lẹliẹ akpọ woma kẹ ahwo. Ahwo nọ a bu te oware wọhọ ima-odu a be ruẹ emu re doma ha, yọ ahwo jọ a be ruẹ re kiọkọ. Wọhọ epanọ ukoko Okugbe Erẹwho o niyẹrẹ, emaha nọ i bu te oware wọhọ ima isoi a bi whu kukpe kukpe fikiọ eyao nọ ohọwo o be wha ze. Okienyẹ riẹ o rro kẹhẹ! Whaọ, dai roro kpahe ibuobu enọ e riẹ onahona ha nọ a bi kpe kufiẹ ẹkwoma eva-ekparọ. Nya akpọ na soso duwu, a bu te ima 40 rite ima 60 evaọ kukpe kukpe! Oware u gbe yoma vi enẹ hẹ!
8. Oghẹrẹ vẹ ọvo ahwo-akpọ a sai ro wo uvi-oziẹ?
8 Isu ahwo-akpọ a be sai ku ebẹbẹ buobu nọ ahwo a be ruẹ uye rai nẹnẹ na họ họ; yọ omodawọ ohwo-akpọ u ti ru uyero na woma ha. Ebaibol e ta nnọ evaọ oke mai na “ahwo omuomu [gbe] otu eviẹhọ a re ti no eyoma ruọ onọ o mai yoma, eviẹwẹ [gbe] enọ a viẹhọ.” (2 Timoti 3:13) Okienyẹ o da ruọ ahwo-akpọ oma no te epanọ a sai ro si ei no ho. Ọghẹnẹ uvi-oziẹ na ọvo ọ rẹ sai si ei no otọ. Ọye ọvo ọ rẹ sai si Setan, ikọmuomu, gbe ahwo muomu na no.—Jerimaya 10:23, 24.
Uvi Awaọruọ
9, 10. Eme ọ lẹliẹ udu whrehe Asaf evaọ egagọ Ọghẹnẹ?
9 Evaọ oke nọ u kpemu, makọ ahwo jọ nọ a kere Ebaibol na, u gbe rai unu oware nọ Ọghẹnẹ o gbe ri dhomahọ iruẹru ahwo-akpọ họ re ọ rehọ uvi-oziẹ gbe ẹrẹreokie ze. Ma rehọ oriruo omọvo jọ evaọ oke Ebaibol. Eme nọ e rrọ ehru Olezi avọ 73 e fodẹ Asaf, Asaf nọ a jọ etenẹ fodẹ na ọ sae jọ ọgba-ile Livai nọ ọ viodẹ evaọ oke esuo Devidi Ovie na hayo egba-ile erọ orua nọ Asaf ọ jọ rọ ọkpako. Asaf avọ uyẹ riẹ a kere ile buobu nọ a jẹ hae so evaọ egagọ ẹgbede. Ghele na, oke jọ evaọ uzuazọ riẹ, ọnọ o kere olezi nana o te ti whrehe no evaọ egagọ Ọghẹnẹ. Ọ ruẹ epanọ eware i bi woma kẹ ahwo muomu te, o te je muẹrohọ inọ o wọhọ nọ a wo ẹbẹbẹ evaọ uzuazọ rai hi, keme oware uyoma ovo o be via kẹ ai hi.
10 Ma se nọ: “Kemena eva mẹ e ghinẹ wọ kpahọ otu omovia, okenọ mẹ ruẹ ewoma nọ ọ rọ kẹ ahwo omuomu. Kemena ọzadhe ọvuọvo ọ rọ uwhu rai hi; dede oma rai ọ rọ ọkpokpọ. A rọ eva uye wọhọ ahwo ọdekọ họ, a be fa ae eviaviẹ wọhọ ahwo ọdekọ họ.” (Olezi 73:2-8) Rekọ nọ oke o be nyaharo na, ọnọ o kere oria Ebaibol nana o te ti vuhumu inọ oghẹrẹ eriwo otioye na o thọ. (Olezi 73:15, 16) Ọso-ilezi na ọ tẹ daoma kpọ iroro riẹ vi, rekọ u vo rie ẹro ghele he oware nọ uye u gbe bi te irumuemu hu kpakiyọ ahwo woma a be ruẹ uye.
11. Eme ọso-ilezi na Asaf o ti vuhumu uwhremuna?
11 Uwhremuna, uvi ọzae yena ọ tẹ te riẹ oware nọ o be hẹrẹ irumuemu—inọ ukuhọ riẹ Jihova ọ te kpọ eware vi. (Olezi 73:17-19) Devidi o kere nọ: “Hẹrẹ ỌNOWO whọ nya edhere riẹ, ọ rẹ te kpare owhẹ kpehru re whọ reuku otọ na; nọ a te guọghọ oru-umuomu, whọ te rue riẹ.”—Olezi 37:9, 11, 34.
12. (a) Ẹjiroro vẹ Jihova o wo kpahe emuemu gbe okienyẹ? (b) Ẹvẹ who rri oghẹrẹ nọ Jihova o bi ti ro si ẹbẹbẹ okienyẹ no otọ na?
12 Evaọ uzẹme, o rrọ ẹjiroro Jihova re o si emuemu gbe okienyẹ no otọakpọ nana no evaọ ẹruoke riẹ. Nọ oware jọ nọ makọ uvi Ileleikristi a rẹ kareghẹhọ ẹsikpobi. Jihova ọ te raha ahwo nọ a bi ru oreva riẹ hẹ kpobi no, ọ vẹ te ghale enọ i ru oreva riẹ. “Aro riẹ o bi riwẹ, ikparo riẹ e be dawo emọ ahwo. ỌNOWO na ọ rẹ [kiẹ] ikiẹrẹe gbe iru-umuomu, ẹzi riẹ o mukpahe ọnọ o you igbruku. Ọ rẹ te rọ oso erae ku ahwo omuomu; isọ-ọre gbe ọwhibo . . . Keme ỌNOWO nọ o kiẹrẹe, o you eware nọ ikiẹrẹe.”—Olezi 11:4-7.
Akpọ Ọkpokpọ nọ Uvi-Oziẹ O te Jọ
13, 14. Fikieme ẹrẹreokie gbe uvi-oziẹ e jẹ te da akpọ ọkpokpọ na fia?
13 Nọ Jihova ọ tẹ raha uyerakpọ oyoma nana nọ Setan o bi su na no, Ọ vẹ te rehọ akpọ ọkpokpọ ze. Uvie Ọghẹnẹ nọ o rrọ obọ odhiwu onọ Jesu o wuhrẹ ilele riẹ nọ a lẹ kpahe na, u bi ti su ei. Ẹrẹreokie gbe uvi-oziẹ e rẹ te rehọ ẹta emuemu avọ okienyẹ, keme evaọ oke yena a je ti yo olẹ na vọvọ: “Uvie ra oze, epanọ a rọ obọ odhiwu ru orọ eva ra, ru re a jọ akpọ na ru ere re.”—Matiu 6:10.
14 Ebaibol e ta kẹ omai oghẹrẹ esuo nọ ma rẹ sai rẹro riẹ, esuo nọ ahwo nọ a wo eva-ezi kpobi a be hẹrẹ. Evaọ oke yena, Olezi 145:16 o ve ti rugba vọvọ: “[Jihova Ọghẹnẹ] who rovie abọ ra, who te bi ru ẹgwọlọ eware nọ i wo uzuazọ kpobi rọ kẹ ae.” Ofariẹ, Aizaya 32:1 o ta nọ: “Ri ovie [Kristi Jesu evaọ obọ odhiwu] o reti suẹ avọ ẹrẹreokie, gbe emọ-ivie [ahwo ẹro Kristi evaọ otọakpọ] i ve ti guẹdhọ uzẹme.” Aizaya 9:7 ọ ta kpahe Jesu Kristi Ovie na nọ: “Uvie riẹ o te jọ ruaro, udhedhẹ riẹ o basa ha, ọ rẹ te keria akaba-uvie Devidi ọ vẹ re uvie na, ọ vẹ te rọ uzẹme avọ ẹrẹreokie ro su ei jẹ yọrọ iẹe no enẹna rite bẹdẹ bẹdẹ. Ogaga ỌNOWO Ogba-ẹmo o ti ro ru onana.” Kọ whọ be ruẹ oma ra evaọ otọ esuo yena?
15. Eme Jihova o ti ru kẹ ahwo-akpọ evaọ akpọ ọkpokpọ na?
15 Evaọ akpọ ọkpokpọ Ọghẹnẹ, ma gbe ti wo ẹjiroro nọ ma rẹ rọ wariẹ eme nọ e rrọ Ọtausiuwoma Na 4:1 na ha: “Mẹ tẹ ruẹ okienyẹ nọ a bi ruẹ eva akpọ na. Mẹ tẹ ruẹ irui e nọ a kienyẹ, a wo ohwo nọ ọ rẹ sasa ae oma ha! Enọ ikienyẹ ae na ae a wo ogaga, a wo ohwo ọvo nọ ọ rẹ sasa ae oma ha.” Uzẹme, avọ iroro sebaẹgba mai, o re bẹbẹ re ma jọ iroro mai ruẹ oghẹrẹ nọ akpọ ẹrẹreokie yena o ti woma te. Emuemu o gbẹ te jọ ofa ha, ukpoye kọ eware iwoma ọvo e be te jọ kẹdẹ kẹdẹ. Ẹhẹ, Jihova ọ te kpọ eware kpobi nọ e thọ vi, yọ o ti ru onana woma vi epanọ ma rẹro riẹ kpekufiẹ. O nwani fo gaga nọ Jihova Ọghẹnẹ ọ rọ kẹ Pita ukọ na ẹgba kere nọ: “Wọhọ epaọ eya riẹ, ma rẹ hẹrẹ ihru ekpokpọ avọ akpọ ọkpokpọ enọ ẹrẹreokie ọ be ria”!—2 Pita 3:13.
16. Eme họ “ihru ekpokpọ” nọ a ro mu no na, kọ edhere vẹ a be rọ ruẹrẹ “akpọ ọkpokpọ” na họ nẹnẹ?
16 Ma be t’ẹme na, a rehọ “ihru ekpokpọ” na, egọmeti Ọghẹnẹ nọ Kristi ọ rrọ osu riẹ na ro mu no. Evaọ edẹ urere nana, a mu enọ e be te jọ “akpọ ọkpokpọ” na họ ekoko no, koyehọ Ileleikristi nọ i wo ẹrọwọ. Kiọkọ omojọ re a bu te oware wọhọ ima ihrẹ, evaọ ekwotọ nọ i bu te oware wọhọ 235 gbe evaọ ikoko nọ i bu te oware wọhọ 100,000 no. Ima ahwo nana a bi wuhrẹ idhere ikiẹrẹe Jihova, yọ fiki onana, wariẹ akpọ-soso họ a be reawere okugbe nọ uyoyou Ileleikristi o rrọ otọhotọ riẹ. Okugbe nọ ọ rrọ udevie rai ọ mae viodẹ jẹ rrọ onọ o mae tọ no evaọ akpọ na, okugbe nọ a rẹ ruẹ hẹ evaọ udevie ahwo nọ Setan o bi su. Uyoyou gbe okugbe otiọye na yọ ẹmẹvo ọrọ oke igbunu nọ o rọ obaro tha evaọ akpọ ọkpokpọ Ọghẹnẹ, onọ ẹrẹreokie gbe uvi-oziẹ e te jọ.—Aizaya 2:2-4; Jọn 13:34, 35; Ahwo Kọlọsi 3:14.
Setan Ọ Te Kparobọ Họ
17. Fikieme Setan ọ gbẹ te kparobọ họ evaọ ohọre urere riẹ nọ ọ te họre ahwo Jihova?
17 Kẹle na Setan avọ ahwo riẹ a rẹ te wọ ohọre bru ahwo nọ e be gọ Jihova re a ruẹsi kpe ai no. (Izikiẹl 38:14-23) Oyena o be te jọ abọjọ oware nọ Jesu o se nọ ‘uye obẹbẹ nọ o te jọ no emuhọ akpọ na ze ri te enẹ hẹ, ijo, o gbẹ sae jọ ofa ha.’ (Matiu 24:21) Kọ Setan ọ te kparobọ? Ijo. Ebaibol e kẹ omai imuẹro nọ: “Keme ỌNOWO o you oziẹokiẹrẹe; ọ rẹ se erezi riẹ hẹ. Ọ rẹ sẹro okiẹrẹe na bẹdẹ, rekọ emọ oru-umuomu i re ti vrẹ. Ikiẹrẹe e rẹ te rehọ otọ na reuku, a vẹ jẹ ria ae bẹdẹ.”—Olezi 37:28, 29.
18. (a) Eme Ọghẹnẹ o ti ru okenọ Setan ọ te họre ahwo Riẹ? (b) Ẹvẹ who ro wo erere no ẹkiẹriwi ovuẹ nana nọ u no Ebaibol ze na kpahe obokparọ uvi-oziẹ?
18 Ohọre nọ Setan ọ be te họre mukpahe idibo Jihova họ oware urere nọ o bi ti ru ai. Ẹkwoma Zekaraya Jihova ọ ta nọ: “Ọnọ rehọ obọ te owhẹ ọ rehọ obọ te ọmọ-ẹro mẹ.” (Zekaraya 2:8) O wọhọ ẹsenọ ohwo jọ o bi dhe uziobọ họ Jihova ọmọ-ẹro. Ọ rẹ te jowọ ababọ oke oraha o ve kpe otu ọwọsuọ na kpobi no. Idibo Jihova họ ahwo nọ a mae wo uyoyou, okugbe, udhedhẹ, jẹ be mae koko uzi evaọ akpọ na. Fikiere Setan avọ ahwo riẹ a ti mu ai họre gheghe. Ọnọ o “you uvi-oziẹ” na ọ te kuvẹ kẹ oyena vievie he. Ahwo riẹ nọ Ọ be te họre kẹ na o te wha araha ibẹdẹ bẹdẹ se ewegrẹ ahwo riẹ, wha uvi-oziẹ ze, jẹ wha esiwo se enọ e be gọ Ọghẹnẹ uzẹme ọvo na. Eware urirẹ nọ e rrọ obaro hẹrẹ omai a rẹ ruẹ unu gbiku rai hi!—Itẹ 2:21, 22.
Ẹvẹ Whọ te k’Uyo?
• Fikieme okienyẹ ọ rọ da akpọ fia?
• Ẹvẹ Jihova o ti ro ku ẹbẹbẹ okienyẹ nọ ọ rrọ otọakpọ na họ?
• Eme o were owhẹ evaọ uwuhrẹ nana kpahe obokparọ uvi-oziẹ?
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 9]
Emuemu ọ da akpọ fia taure Ẹvo o te ti ku, yọ ọ dafia evaọ “edẹ urere” nana
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 10, 11]
Evaọ akpọ ọkpokpọ Ọghẹnẹ, uvi-oziẹ gbe ẹrẹreokie e rẹ te rehọ ẹta emuemu