UZOU AVỌ 12
‘Kọ Okienyẹ Ọ Rrọ Obọ Ọghẹnẹ?’
1. Ẹvẹ eware okienyẹ e rẹ sai kpomahọ omai?
A FI aye-uku jọ nọ ọ kpako no mi igho nọ o wo evaọ akpọ riẹ kpobi. Oni jọ nọ udu riẹ u wo okpa ọ dhẹ siọ ọmọfofa riẹ ba. A fi ọzae jọ họ uwou-odi fiki oware nọ o ru hu. Ẹvẹ oma u re ru owhẹ kpahe eware itienana? Avro ọ riẹ hẹ inọ e rẹ lẹliẹ owhẹ dimẹ, yọ ere u ghine fo nọ o rẹ jọ. A ma omai ahwo-akpọ avọ iroro ẹriẹ ewoma gbe eyoma. Ma tẹ ruẹ okienyẹ, eva e rẹ dha omai. Ma rẹ gwọlọ re a hwosa kẹ ọnọ a kienyẹ na re a kẹ ọnọ o kienyẹe na uye. O gbẹ via ere he, o rẹ sai gb’omai unu nọ: ‘Kọ Ọghẹnẹ ọ be ruẹ oware nọ o be via na? Fikieme ọ gbẹ be j’owọ họ?’
2. Eme Habakuk o ru nọ ọ ruẹ okienyẹ, kọ fikieme Jihova ọ gbẹ whọku ei fiki onana ha?
2 Evaọ ikuigbe kpobi, idibo ẹrọwọ Jihova a nọ oghẹrẹ enọ eyena no. Wọhọ oriruo, Habakuk ọruẹaro na ọ lẹ se Ọghẹnẹ nọ: “Fikieme who je bi ru omẹ ruẹ eware ethọthọ jẹ ruẹ ukpokpoma? Araha avọ ofu ọgaga e rọ aro mẹ; ohọre avọ ẹhẹriẹ e tẹ via.” (Habakuk 1:3) Jihova ọ whọku Habakuk fiki enọ uzẹme riẹ hẹ, keme Ọye họ ọnọ ọ ma iroro uvi-ẹdhoguo họ ahwo-akpọ. Ẹhẹ, Jihova ọ rehọ umutho uvi-ẹdhoguo ologbo riẹ jọ ghale omai.
Jihova O Mukpahe Okienyẹ
3. Fikieme ma jẹ sae ta nọ Jihova ọ riẹ kpahe okienyẹ vi omai?
3 Jihova ọ rẹ faro kẹ okienyẹ hẹ. Ọ be ruẹ eware nọ e be via. Kpahe edẹ Noa, Ebaibol na ọ ta k’omai nọ: “Ọghẹnẹ ọ [tẹ] ruẹ nọ umuomu ohwo o ro thesiwa evaọ akpọ na, gbe iroro eva riẹ evọ avọ eyoma kẹse kẹse.” (Emuhọ 6:5) Roro otofa eme eyena. Ẹsibuobu ma rẹ riẹ kpahe okienyẹ rono umutho eware jọ nọ e via nọ ma yo hayo enọ e via k’omai ze. Wo ohẹriẹ, Jihova ọ riẹ kpahe okienyẹ nọ ọ rrọ akpọ-soso. Ọ be rue riẹ kpobi! Tubẹ rro viere, ọ rẹ sae riẹ iroro udu na—iroro iyoyoma nọ e be wọ ahwo ru eware okienyẹ.—Jerimaya 17:10.
4, 5. (a) Ẹvẹ Ebaibol na o ro dhesẹ nọ Jihova ọ be daezọ enọ a kienyẹ no? (b) Ẹvẹ okienyẹ o ro duobọte Jihova omariẹ no?
4 Rekọ orọnikọ Jihova o bi muẹrohọ okienyẹ ọvo ho. O wo ọdawẹ kẹ ahwo nọ a bi kienyẹ. Okenọ erẹwho ewegrẹ a jẹ lahiẹ ahwo riẹ, o jẹ da Jihova t’enwa “evaọ okenọ a be viẹ, fiki ahwo nọ a bi kpokpo ai, je mukpahe ae.” (Ibruoziẹ 2:18) Ẹsejọhọ who muẹrohọ no inọ epanọ ahwo a ruẹ okienyẹ kpere te, ere o rẹ reria ae oma te. O rrọ ere kẹ Jihova ha! Ọ ruẹ okienyẹ buobu evaọ oware wọhọ ikpe 6,000 no, rekọ o ri si oma kpemu evaọ omukpahe riẹ kẹe he. Ukpoye, Ebaibol na ọ k’omai imuẹro nnọ eware wọhọ “ọrue-ọta,” “ahwo o kpe ọhaha,” gbe “ose-isẹi erue nọ ọ rẹ ta erue” e rẹ tọtọ iẹe oma.—Itẹ 6:16-19.
5 Je roro kpahe obọ ogaga nọ Jihova ọ rọ whọku isu okienyẹ Izrẹl. “Ugbe te epanọ wha rẹ rọ riẹ uvioziẹ?” ere ọ kẹ ọruẹaro riẹ ẹgba rọ nọ ae. Nọ o dhesẹ vevẹ epanọ a be rọ rehọ ogaga ruiruo thọthọ no, Jihova ọ tẹ ruẹaro ekuhọ ahwo ogbekuo nana: “A ve ti bo se ỌNOWO na, rekọ a re ti yo kẹ ae he; o re ti si ovao riẹ no dhere ai eva oke oyena keme a ru iruo rai yoma.” (Maeka 3:1-4) Ẹvẹ Jihova o mukpahe okienyẹ te! Whaọ, o tubẹ via kẹe no dede! Anwọ ikpe idu buobu, Setan ọ be poviẹ ẹe gbubigbedi hi. (Itẹ 27:11) Ofariẹ, u duobọte Jihova gaga nọ ọ ruẹ okienyẹ ugbarugba nọ ọ mae rro kpobi evaọ okenọ Ọmọ riẹ, ọnọ “o ru oware uyoma ovo ho,” a kpei wọhọ ogbulegbu. (1 Pita 2:22; Aizaya 53:9) U re vevẹ, Jihova ọ f’aro hayo r’abọ muoma kẹ uweri enọ e be ruẹ-uye okienyẹ hẹ.
6. Didi owọ ma rẹ sae jẹ ma tẹ ruẹ okienyẹ, kọ fikieme?
6 Ghele na, okenọ ma tẹ ruẹ okienyẹ—hayo a te tube kienyẹ omai dede—eva e rẹ se omai ba ẹdha ha. A ma omai evaọ uwoho Ọghẹnẹ, yọ okienyẹ ọ wọso oghẹrẹ ohwo nọ Jihova ọ rrọ. (Emuhọ 1:27) Kọ, fikieme Ọghẹnẹ ọ jẹ kẹ okienyẹ uvẹ?
Ẹme-Avro Esuo-Okpehru Ọghẹnẹ
7. Dhesẹ epanọ a rọ wọso esuo-okpehru Jihova.
7 Uyo kẹ onọ onana u w’obọ kugbe ẹme-avro esuo-okpehru. Wọhọ epanọ ma ruẹ no na, Ọnọma na o wo udu nọ o re ro su otọakpọ na gbe enọ e be rriae kpobi. (Olezi 24:1; Eviavia 4:11) Rekọ, a wọso esuo-okpehru Jihova eva emuhọ ikuigbe ohwo-akpọ. Ẹvẹ onana o rọ via? Jihova o j’uzi kẹ ọzae ọsosuọ na, Adamu, inọ ọ re no ure ovo jọ evaọ ọgbọ nọ ọ jọ uwou Aparadase riẹ na ze he. Eme ọ rẹ via ọ tẹ ghẹmeeyo? Ọghẹnẹ ọ ta kẹe nọ: “Who re ti whuẹ.” (Emuhọ 2:17) Ujaje Ọghẹnẹ o jọ ọbẹwẹ kẹ Adamu hayo aye riẹ Ivi hi. Ghele na, Setan ọ viẹ Ivi họ inọ Ọghẹnẹ ọ be rọ ifi gbae gheghe. Eme ọ rẹ via ọ tẹ re no ure na ze? Setan ọ ta kẹ Ivi gbiae nọ: “Wha re ti whuẹ hẹ. Keme Ọghẹnẹ ọ riẹ nọ, ẹdẹ nọ wha re riẹ, ibiaro rai i re ti rovie, wha vẹ te jọ wọhọ Ọghẹnẹ, nọ ọ rẹ riẹ uwoma gbe uyoma.”—Emuhọ 3:1-5, ẹjẹlẹ ibiẹme na ọmai.
8. (a) Eme Setan ọ rehọ eme nọ ọ ta kẹ Ivi na dhesẹ? (b) Didi avro Setan o fihọ otọ kpahe esuo-okpehru Ọghẹnẹ?
8 Evaọ ẹme ọnana orọnikọ Setan ọ be ta ọvo nọ Jihova ọ rehọ ovuẹ obọdẹ jọ gbọ Ivi ogbọ họ rekọ inọ Ọ terue kẹe. Setan ọ yọroma re ọ siọ avro ba efihọ udu esuo-okpehru Ọghẹnẹ. Rekọ o fi avro họ ẹgbagba esuo na, ewoma riẹ, gbe ekiete riẹ. Koyehọ, ọ be ta nọ Jihova ọ be rehọ udu esuo-okpehru Riẹ su ziezi hi re o jọ kẹ erere ahwo Riẹ.
9. (a) Rọkẹ Adamu avọ Ivi, eme họ osohwa aghẹmeeyo, kọ didi enọ ilogbo onana o kpare ze? (b) Fikieme Jihova ọ gbẹ nwane raha otu ọwọsuọ na no ho?
9 Fikiere, te Adamu avọ Ivi a tẹ ghẹmeeyo kẹ Jihova ẹkwoma ẹre no ure aghọ na ze. Aghẹmeeyo rai ọ te wha uye uwhu se ai, wọhọ epanọ Ọghẹnẹ ọ ta. Rekọ ọrue Setan na ọ kpare enọ ilogbo jọ ze. Kọ Jihova o ghine wo udu nọ o re ro su ohwo-akpọ, hayo kọ ohwo o re su omobọ riẹ? Kọ Jihova ọ be rehọ esuo-okpehru riẹ su evaọ edhere owoma? Jihova ọ hae sae rehọ ogaga erumeru riẹ raha otu ọwọsuọ na no ovavo. Rekọ avro nọ a kpare ze na o kie kpahe esuo Ọghẹnẹ, orọnikọ ogaga riẹ hẹ. Fikiere re o kpe Adamu, Ivi, gbe Setan o hai dhesẹ ewoma esuo Ọghẹnẹ via ha. Ere oruo o hai tube fi avro họ esuo riẹ viere dede. Edhere ọvuọvo nọ a rẹ rọ riẹ sọ ahwo-akpọ a sai su oma rai ziezi, ababọ Ọghẹnẹ họ, oke nọ a rẹ kẹ.
10. Eme ikuigbe i dhesẹ via no kpahe esuo ohwo-akpọ?
10 Eme oke nọ a kuvẹ na u dhesẹ no? Evaọ idu-ikpe na kpobi na, ahwo a dawo eghẹrẹ egọmeti buobu no, kugbe esuo osu ọvo, esuo-ọwhẹgbe, esuo-ọgbahọ, gbe esuo-ọrekugbe. Ebaibol na ọ gba iyẹrẹ rai kpobi ekru: “Ohwo ọ rẹ rehọ obọ ogaga su ọrivẹ riẹ nwa oma riẹ.” (Ọtausiwoma Na 8:9) Avọ uvi iroro, Jerimaya ọruẹaro na ọ ta nọ: “O ỌNOWO mẹ riẹ nọ ohwo o wo iroro obọ riẹ hẹ, ohwo o wo ogaga nọ o ro su oma obọ riẹ hẹ.”—Jerimaya 10:23.
11. Fikieme Jihova ọ jẹ kẹ uyẹ ahwo-akpọ uvẹ re a ruẹ-uye?
11 Jihova ọ riẹ no emuhọ ze inọ mẹrẹjọmẹsa ohwo-akpọ, hayo esuo omobọ rai, o te wha uye-oruẹ buobu ze. Kọ okienyẹ o rrọ nọ ọ kẹ uye-oruẹ na uvẹ kri t’enẹ na? Vievie! Re a dhesẹ iẹe: Dae rehọ iẹe nọ who wo ọmọ nọ ọ gwọlọ omobẹrọ re a siwi ẹyao jọ nọ o re kpe ohwo. Whọ riẹ nọ omobẹrọ na o te wha uye edada jọ se ọmọ na, yọ onana o be lẹliẹ uzou dh’owhẹ. Eva oke ovona, whọ riẹ nọ omobẹrọ na o te lẹliẹ ọmọ ra wo omokpokpọ evaọ obaro. Epọvo na re, Ọghẹnẹ ọ riẹ—ọ tubẹ ruẹaro—inọ esuo ohwo-akpọ nọ ọ kuvẹ riẹ o te wha edada gbe uye-oruẹ jọ ze. (Emuhọ 3:16-19) Rekọ ọ riẹ re nnọ edhere ọvo nọ uvi ufuoma ukrẹkri o te rọ lọhọ họ otẹrọnọ ọ kẹ ahwo-akpọ uvẹ re a ruẹ iyẹrẹ iyoma nọ ọkparesuọ ọ rẹ wha ze. Enẹ a re ro ku ẹme na họ riẹriẹriẹ, bẹdẹ bẹdẹ.
Ẹme-Avro ọrọ Ẹgbakiete Ohwo
12. Wọhọ epanọ a rehọ oriruo Job dhesẹ, didi ota Setan ọ bọwo ahwo-akpọ?
12 Abọ ọfa ọrọ ẹme ọnana ọ riẹ. Evaọ avro nọ ọ kpare kpahe ẹgbagba gbe ekiete esuo Ọghẹnẹ, orọnikọ Setan ọ raha odẹ Jihova kpahe esuo-okpehru Riẹ ọvo ho; ọ raha odẹ idibo Ọghẹnẹ re kpahe ẹgbakiete rai. Wọhọ oriruo, muẹrohọ eme nọ Setan ọ ta kẹ Jihova kpahe ọzae okiẹrẹe na, Job: “Who gbe diogba wariẹ e, gbe uwou riẹ, gbe eware kpobi nọ o woi, evaọ kabọ kabọ? Whọ ghale iruo abọ riẹ, gbe eware kpobi nọ o woi, who te fi ẹvi họ ae evaọ otọ na. Rekọ enẹna riẹ obọ ra ro te eware kpobi nọ o woi, ọ vẹ te jọ iraro ra la owhẹ eka.”—Job 1:10, 11.
13. Eme Setan ọ rehọ ota nọ ọ bọwo Job dhesẹ, kọ ẹvẹ onana u ro kpomahọ ahwo-akpọ kpobi?
13 Setan ọ be ta nọ Jihova ọ rehọ ogaga ọthọwẹ Riẹ rọ dẹ omarọkẹ Job. Koyehọ onana u dhesẹ nọ ẹgbakiete Job yọ eviẹhọ gheghe, inọ ọ be gọ Ọghẹnẹ fiki erere nọ o bi wo noi ze ọvo. Setan o dhesẹ nnọ otẹrọnọ a mi Job eghale Ọghẹnẹ, makọ ọzae ọyena ọ te la Ọnọma riẹ eka. Setan ọ riẹ nọ Job yọ “uvi ohwo, ọnọ ọ be dhozọ Ọghẹnẹ, je si oma no eyoma.”a Fikiere otẹrọnọ Setan ọ sae raha ẹgbakiete Job, eme oyena u re dhesẹ kpahe ahwo-akpọ edekọ? Koyehọ Setan ọ be kpare avro kpahe omarokpotọ enọ e gwọlọ gọ Ọghẹnẹ kpobi. Evaọ uzẹme, bi ru avro na kẹre, Setan ọ ta kẹ Jihova nọ: ‘Eware kpobi nọ ohwo [orọnikọ Job ọvo ho] o wo o re ro nwene uzuazọ riẹ.’—Job 1:8; 2:4.
14. Eme ikuigbe i dhesẹ no kpahe ota nọ Setan ọ bọwo ahwo-akpọ na?
14 Ikuigbe i dhesẹ no nnọ ibuobu, wọhọ Job, a roma kpotọ kẹ Jihova no evaọ otọ edawọ—wo ohẹriẹ no eme nọ Setan ọ ta na. A ru udu Jihova ghọghọ no fiki uzuazọ ẹgbakiete rai, yọ onana o kẹ Jihova ẹme no nọ ọ rẹ kpahe kẹ ẹpoviẹ omoya Setan inọ ahwo-akpọ a te siọ Ọghẹnẹ ba ẹgọ otẹrọnọ a r’otọ ọbẹwẹ. (Ahwo Hibru 11:4-38) Ẹhẹ, enọ i wo udu ezi a se no inọ a re kiemuku Ọghẹnẹ hẹ. A tẹ tubẹ nyaku idhọvẹ nọ e rro thesiwa, a fievahọ Jihova viere no re ọ kẹ ae ẹgba nọ a re ro thihakọ.—2 Ahwo Kọrint 4:7-10.
15. Didi onọ o rẹ sae roma lahwe kpahe ẹdhọguo Ọghẹnẹ, erọ oke nọ u kpemu gbe obaro?
15 Rekọ edhesẹ uvi-ẹdhoguo Jihova o gwọlọ vi ẹme-avro esuo-okpehru gbe ẹgbakiete ohwo-akpọ ọvo. Ebaibol na ọ k’omai okerefihotọ ẹdhọ nọ Jihova o gu omomọvo gbe makọ erẹwho soso. O tẹ jẹ k’omai eruẹaruẹ ẹdhọ nọ o ti gu evaọ obaro. Fikieme ma je wo evaifihọ inọ no emuhọ ze Jihova o re guedhọ riẹ kiẹrẹe?
Oware nọ Uvi-Ẹdhoguo Ọghẹnẹ O Jẹ Mai Woma
16, 17. Didi iriruo i dhesẹ nọ iroro ahwo e rrọ kuako evaọ abọ edhesẹ uvi-ẹdhoguo?
16 A rẹ sae ta gbagba kpahe Jihova nọ: “Idhere riẹ kpobi i re wowoma.” (Iziewariẹ 32:4) Ma rẹ sae ta eme itieye na kpahe oma mai hi, keme ẹsibuobu iroro ekuako mai i re ruru ovuhumuo mai ọrọ oware nọ u kiete. Wọhọ oriruo, roro kpahe Abraham. Ọ lẹ Jihova kpahe ọraha Sodọm—dede nọ emuemu o bu etẹe thesiwa. Ọ nọ Jihova nọ: “[Whọ] rẹ te ghinẹ raha ikiẹrẹe na kugbe iru-umuomu?” (Emuhọ 18:23-33) Ma riẹ nọ uyo riẹ họ ijo. Okenọ Lọt ohwo okiẹrẹe na avọ emetẹ ivẹ riẹ a dhẹ te okpẹwho Zoa oma-kọkọ no Jihova o ro siobọno “oso-itho gbe erae” rọ fihọ Sọdọm. (Emuhọ 19:22-24) Wo ohẹriẹ, ‘eva e dha’ Jona evaọ okenọ Ọghẹnẹ ọ riohrọ Ninẹve. Nọ o rọnọ Jona o woro ọraha rai no vẹre na, o hae were iẹe re ọ ruẹ nọ a whu—dede nọ a nwene no udu rai kpobi ze na.—Jona 3:10–4:1.
17 Jihova ọ kẹ Abraham imuẹro inọ orọnikọ ẹraha irumuomu na ọvo edhesẹ uvi-ẹdhoguo Riẹ u kugbe he rekọ te esiwi ikiẹrẹe na. Evaọ abọdekọ riẹ, u woma re Jona o wuhrẹ inọ Jihova o wo ohrọ. Irumuomu i te nwene idhere rai, ọ rẹ ‘rọ vrẹ.’ (Olezi 86:5) Wo ohẹriẹ no ahwo-akpọ nọ a rẹ dhozọ ekieno ọkwa rai, Jihova o re bruoziẹ kpe ahwo ho re o dhesẹ ọvo nọ o wo ogaga, yọ ọ rẹ siọ ohrọ ba ẹre he fiki ozodhẹ nọ a ti rri rie fihọ ọyẹlẹ. Uzuazọ riẹ họ ọ rẹ riohrọ u te fo.—Aizaya 55:7; Izikiẹl 18:23.
18. Dhesẹ no Ebaibol na ze inọ Jihova o re rri oma uweri ọvo bruoziẹ hẹ.
18 Ghele na, a rẹ rehọ oma uweri gheghe nọ a dhesẹ rọ viẹ Jihova họ họ. Okenọ ahwo riẹ a nya le no ruọ edhọgọ, Jihova ọ rehọ ẹgba whowho nọ: “Me ve ti bruoziẹ rai epanọ idhere rai erọ; mẹ vẹ te kẹ owhai uye fiki oma-uzue rai. Me re ti ri owhai aro ho, hayo ohrọ [oriọ] họ, rekọ mẹ rẹ te kẹ owhai uye fiki eruo rai.” (Izikiẹl 7:3, 4) Fikiere nọ ahwo a te ru udu gaga, ere Jihova o re ro gu ai ẹdhọ. Rekọ ọ rẹ ruẹ re o te gu ẹdhọ. Fikiere, nọ “unubo” u tei oma kpahe Sọdọm avọ Gomora, Jihova ọ tẹ ta nọ: “Mẹ rẹ nya re mẹ ruẹ sọ unubo kpahọ ae nọ u bru omẹ ze na, ghinọ uzẹme.” (Emuhọ 18:20, 21) Ẹvẹ ma rẹ kẹ uyere te inọ Jihova ọ wọhọ ahwo-akpọ buobu hu enọ i re bruoziẹ no taure a te ti yo otọ ẹme na fuafo! Evaọ uzẹme, Jihova ọ ghinẹ rrọ epanọ Ebaibol o dhesẹ i rie na, “Ọghẹnẹ ọtẹruo nọ ọ kare eyoma.”—Iziewariẹ 32:4.
Fievahọ Uvi-Ẹdhoguo Jihova
19. Eme ma rẹ sai ru otẹrọnọ ma wo enọ idhọvẹ kpahe oghẹrẹ nọ Jihova o bi ro dhesẹ uvi-ẹdhoguo riẹ?
19 Ebaibol na ọ nwane za enọ kpobi kpahe owojẹ Jihova evaọ oke anwae he; yọ o fodẹ abọ kpobi hi ọrọ epanọ Jihova o ti ro guẹdhọ ahwo gbe itu ahwo evaọ obaro. Otẹrọnọ ikere hayo eruẹaruẹ Ebaibol jọ nọ i ru ẹme na fiotọ họ i vẹ omai ẹro ho, ma rẹ sai dhesẹ utiọ omarokpotọ Maeka ọruẹaro na, ọnọ o kere nọ: “Mẹ rẹ hẹrẹ Ọghẹnẹ usiwo mẹ.”—Maeka 7:7.
20, 21. Fikieme ma jẹ sai wo evaifihọ inọ Jihova o ti ru oware nọ u kiete ẹsikpobi?
20 Ma rẹ sai wo evaifihọ inọ evaọ uyero kpobi, Jihova o ti ru oware nọ u kiete. Okenọ ahwo a tẹ make faro kẹ okienyẹ, Jihova ọ yeyaa nọ: “Orukele na ọmẹ, me re ru kele.” (Ahwo Rom 12:19) Ma te dhesẹ ẹzi ithihakọ, yọ ma bi ru evaifihọ nọ Pọl ukọ na o wo na do viere: “Kọ okienyẹ [ọ rrọ] obọ Ọghẹnẹ? Othohwowa!”—Ahwo Rom 9:14.
21 Obọnana, ma be rria “oke ẹbẹbẹ.” (2 Timoti 3:1) “Okienyẹ” ọ wha olahiẹ buobu ze no. (Ọtausiwoma Na 4:1) Ghele na, Jihova o ri nwene he. O gbe mukpahe okienyẹ, yọ ọ be daezọ enọ a kienyẹ gaga. Ma tẹ roma kpotọ kẹ Jihova gbe esuo-okpehru riẹ, ọ te k’omai ẹgba nọ ma re ro thihakọ bọwo okenọ o ve fihọ nọ ọ te rọ kpọ okienyẹ kpobi vi evaọ otọ esuo Uvie riẹ na.—1 Pita 5:6, 7.