UWOU-EBE ITANẸTE Uwou-Eroro
UWOU-EBE ITANẸTE
Uwou-Eroro
Isoko
Ọ
  • Ẹ
  • ẹ
  • Ọ
  • ọ
  • EBAIBOL
  • EBE GBE EWARE EFA
  • IWUHRẸ
  • w07 9/1 ẹwẹ. 4-7
  • “A Kere ai Rọ Kẹ Omai Ohrẹ”

Ọnana o wo ividio ho.

Eva e dha owhẹ hẹ, ividio na ọ rọwo kporo ho.

  • “A Kere ai Rọ Kẹ Omai Ohrẹ”
  • Uwou-Eroro Na Nọ U Bi Whowho Uvie Jihova—2007
  • Izoẹme-Esese
  • Onọ O Wọhọ E Riẹ
  • Ọnọ O Wo Eme nọ E Rrọ Ebaibol Na
  • Kọ A Rehọ Ọfa Nwene Ikereakere Hibru na No?
  • Ohrẹ kẹ Uzuazọ Uyero Ikẹdẹ Kẹdẹ
  • E Kẹ Ẹruore Kpahe Obaro
  • Eme Họ Ebaibol Na?
    Enọ nọ Ebaibol Ọ Kẹ Iyo Rai
Uwou-Eroro Na Nọ U Bi Whowho Uvie Jihova—2007
w07 9/1 ẹwẹ. 4-7

“A Kere ai Rọ Kẹ Omai Ohrẹ”

‘EKERE ebe ibuobu u wo oba ha.’ (Ọtausiwoma Na 12:12) Ubu ebe nọ a kere no nẹnẹ o kẹ imuẹro inọ eme ikere yena i bi gine rugba nẹnẹ wọhọ epanọ o jọ eva okenọ a ro kere ai fihotọ. Nọ o rrọ ere na, ẹvẹ ohwo nọ o wo orimuo ọ sae rọ salọ oware nọ u fo nọ o re se?

Nọ ahwo buobu a te bi roro kpahe obe sọ u fo onọ a re se, a rẹ gwọlọ kake riẹ kpahe ohwo nọ o kere obe na. Ẹsejọ ahwo nọ a re kere ebe a re fi odẹ ẹwho rai, epanọ a kpohọ isukulu te, gbe edẹ ebe efa nọ a kere no fihọ oria jọ evaọ obe nọ a kere. Odẹ hayo ọkwa ohwo nọ o kere obe u wuzou gaga, wọhọ epanọ ma rẹ sae ruẹ evaọ oware nọ a jẹ hai ru evaọ ige buobu nọ i kpemu, eyae e jẹ hae rehọ odẹ ezae kere ebe re ahwo nọ a ti se obe na a gbe rri rie kuẹku hu inọ aye o kere i rie.

U yoma kẹhẹ, wọhọ epanọ ma ruẹ evaọ uzoẹme nọ o vrẹ na, ahwo jọ a bi gbabọkẹ Ikereakere Hibru na fikinọ a rọwo nọ Ọghẹnẹ nọ a jọ ofẹ yena Ikere na ta ẹme kpahe na ọ rrọ eva gaga, inọ ọ raha ewegrẹ riẹ ababọ ohrọ.a Joma ta ẹme kpahe oware nọ Ikereakere Hibru gbe Ikereakere Griki Ileleikristi na e vuẹ omai kpahe Ọnọ o wo eme nọ e rrọ Ebaibol na.

Ọnọ O Wo Eme nọ E Rrọ Ebaibol Na

Wọhọ epanọ o rrọ Ikereakere Hibru na, Ọghẹnẹ ọ ta kẹ orẹwho Izrẹl nọ: “Mẹ ỌNOWO na mẹ rẹ rẹriẹ hẹ.” (Malakae 3:6) Eva ikpe 500 nọ i lele i rie, Jemis omọvo enọ i kere Ebaibol na ọ ta kpahe Ọghẹnẹ nọ: “Ẹrẹriẹ ọ rọ obọ riẹ hẹ, hayo uwoho ekurẹriẹ.” (Jemis 1:17) O tẹ rrọ enẹ, kọ emejabọ ahwo jọ a je bi roro nọ Ọghẹnẹ nọ a ta ẹme te evaọ Ikereakere Hibru na o wo ohẹriẹ no Ọnọ a ta ẹme te evaọ Ikereakere Griki Ileleikristi na?

Uyo na họ a jọ eria sa-sa Ebaibol na dhesẹ oghẹrẹ ohwo nọ Ọghẹnẹ ọ rrọ. Eva obe Emuhọ ọvo dede, a dhesẹ Ọghẹnẹ wọhọ ohwo nọ oware o rẹ “da,” wọhọ “ọnọ ọ ma odhiwu gbe akpọ,” gbe “obruoziẹ akpọ na.” (Emuhọ 6:6; 14:22; 18:25) Kọ Ọghẹnẹ ọvona a rehọ eware sa-sa nana dhesẹ na? Ee.

Wọhọ oriruo: Ahwo nọ a wọ ẹdhọ bru obruoziẹ jọ no, a rẹ sai dhesẹ iẹe wọhọ ohwo nọ o re kru uzi gaga. Eva abọdekọ riẹ, emọ riẹ a rẹ sai rri rie wọhọ ọsẹ oyoyou nọ o re ru ọghọ ziezi. Egbẹnyusu riẹ a rẹ sai dhesẹ ọzae na wọhọ ohwo nọ ọ rẹ whẹtiẹ ahwo họ oma jẹ sasa oma ziezi. Omọvo na họ obruoziẹ, ọsẹ, gbe ogbẹnyusu na. Ẹme na họ, iruemu riẹ sa-sa i dhesẹ oma via evaọ otọ iyero sa-sa.

Epọvo na, Ikereakere Hibru na i dhesẹ Jihova wọhọ “Ọghẹnẹ nọ ọ vọ avọ ohrọ gbe aruoriwo, ọ rẹ kaki muofu hu, o wo uyoyou nọ o rẹ rẹriẹ hẹ gbe ọtẹruo.” Ghele na, ma vuhumu re inọ ‘ọ rẹ rehọ uye izieraha irumuomu kẹ ae.’ (Ọnyano 34:6, 7) Ẹko iruemu ivẹ yena nọ o wo na u dhesẹ otofa odẹ riẹ via. Otofa “Jihova” họ, “O re Ru Zihe Ro.” Koyehọ Ọghẹnẹ o re zihe ruọ oware kpobi nọ o gwọlọ re ọ ruẹsi ru eyaa riẹ gba. (Ọnyano 3:13-15) Rekiyọ ọ gbẹ rrọ Ọghẹnẹ ọvona. Jesu ọ ta nọ: “Ọnowo na Ọghẹnẹ mare, Ọnowo na ọ ye ọvo.”—Mak 12:29.

Kọ A Rehọ Ọfa Nwene Ikereakere Hibru na No?

Eva oke mai na, a re nwene ebe-uwuhrẹ nọ otokiẹ-eriariẹ hayo eriwo ahwo o te nwene. Kọ ma sae ta nọ a rehọ Ikereakere Griki Ileleikristi nwene Ikereakere Hibru na? Ijo.

O hae jọnọ Jesu o woi họ iroro inọ ọ rẹ rehọ okerefihotọ iruẹru odibọgba riẹ gbe okerefihotọ ikọ riẹ nwene Ikereakere Hibru na, ọ hai ti ru onana vẹ. Dedena, ikuigbe Luk e ta kpahe oware nọ Jesu o ru taure o te ti tovrẹ kpohọ odhiwu inọ: “Ọ tẹ rehọ Mosis muhọ ze ruọ eruẹaro kpobi [nọ e rrọ Ikereakere Hibru na], o te dhesẹ eware kpobi nọ a kere kpahe iẹ kẹ [ilele ivẹ riẹ jọ].” Oke ofa, Jesu ọ tẹ roma via kẹ ikọ riẹ nọ i wo ẹrọwọ gbe amọfa. Ikuigbe na e ta nọ: “Ọ tẹ ta kẹ ae nọ, ‘Enana họ eme mẹ nọ mẹ ta kẹ owhai, oke nọ mẹ avọ owhai a gbẹ jọ, epanọ eware kpobi erẹte gba hrọ enọ a kere họ eva uzi Mosis gbe eruaro na gbe ilezi kpahe omẹ.’ ” (Luk 24:27, 44) O hae jọnọ Ikereakere Hibru na i zihe ruọ erọ anwae nọ i gbe wo iruo ho, kọ Jesu ọ hae te gbẹ rehọ ai ru iruo eva abọ urere odibọgba riẹ eva otọakpọ?

Nọ a rehọ ukoko Ileleikristi na mu no, ilele Jesu a gbẹ jẹ rehọ Ikereakere Hibru na fi elo họ eruẹaruẹ nọ i ri ti rugba ha, ehri-izi erọ Uzi Mosis nọ i wo iwuhrẹ obọdẹ, gbe ikuigbe ọ idibo Ọghẹnẹ oke anwae nọ emamọ oriruo rai ọ be ta udu họ Ileleikristi awọ yọrọ ẹrọwọ rai. (Iruẹru 2:16-21; 1 Ahwo Kọrint 9:9, 10; Ahwo Hibru 11:1–12:1) Pọl ukọ na o kere nọ, ‘Ọghẹnẹ o gie ẹwolo ku ikereakere na kpobi.’b (2 Timoti 3:16) Ẹvẹ Ikereakere Hibru na e be rọ kẹ erere nẹnẹ?

Ohrẹ kẹ Uzuazọ Uyero Ikẹdẹ Kẹdẹ

Roro kpahe ẹbẹbẹ omohẹriẹ uyẹ nọ ahwo a be rẹriẹ ovao dhe nẹnẹ. Evaọ ẹwho ofẹ ovatha-ọre Europe jọ, ọmọzae Etiopia jọ ọ ta nọ: “Mẹ avọ ahwo ẹwho mẹ ma rẹ jọ usu re ma tẹ sai kpohọ oria kpobi nọ ma gwọlọ nya. Ẹsejọhọ nọ ma tẹ rrọ usu, a gbẹ te họre omai hi.” O fibae nọ: “Oke o tẹ vrẹ ighọjọ ezeza owọwọ no, ma rẹ sae ruọ otafe he, maero eria nọ i si oma no. Nọ ahwo a te rri omai, ovioma mai nọ u wo ohẹriẹ ọvo họ oware nọ a rẹ ruẹ.” Kọ Ikereakere Hibru na e ta ẹme kpahe ẹbẹbẹ nana?

A juzi kẹ ahwo Izrẹl oke anwae nọ: “Ọrara ọ tẹ kpahe owhẹ evaọ otọ ra, who ruei yoyoma ha. Ọrara nọ o kpo bru owhẹ ze na ọ rẹ jọ wọhọ ohwo ẹwho evaọ udevie rai, who ve yowu iei wọhọ epanọ who you oma ra; keme ere wha jọ erara re evaọ otọ Ijipti.” (Iruo-Izerẹ 19:33, 34) Ẹhẹ, uzi yena nọ a jie kẹ ahwo Izrẹl oke anwae na o gwọlọ nọ a re dhesẹ ororokẹ rọkẹ ahwo nọ a kwa ziọ ẹkwotọ rai, hayo “erara,” yọ a kere uzi nana fihọ Ikereakere Hibru na. Kọ whọ gbẹ rọwo inọ ehri-uzi yena yọ ugogo oware jọ nọ o rẹ sai fi obọ họ kẹ omai ku ẹbẹbẹ omohẹriẹ uyẹ họ nẹnẹ?

Dede nọ Ikereakere Hibru na e kẹ ehrẹ buobu kpahe ẹme ugho ho, u wo obọdẹ ekpọvio kpahe owojẹ areghẹ evaọ ẹme ugho. Wọhọ oriruo, ma jọ Itẹ 22:7 se nọ: “Ọnọ o re momo ọ rẹ jọ ọrigbo kẹ ọnọ o momo mi na.” Ahwo buobu nọ a rẹ kohrẹ kpahe araha ugho a ta nọ ohwo ọ tẹ be riosa dẹ eware nọ ọ ginẹ gwọlọ họ o rẹ sae wha ọbẹwẹ ze.

U te no ere no, omọvo edafe nọ e mai fe evaọ ikuigbe ohwo-akpọ, Solomọn ovie na ọ rehọ eme egbagba dhesẹ urusio nọ a re ro kie lele efe ghelọ oware nọ u re noi ze kpobi kẹhẹ—uruemu nọ o da akpọ efe-ole inẹnẹ na fia. O kere nọ: “Ohwo nọ o you ugho ugho o rẹ dae ẹro ho, ọnọ o you efe avọ erere o rẹ dae ẹro gbehe: onana ufofe re.” (Ọtausiwoma Na 5:10) Unuovẹvẹ na u fo kẹhẹ!

E Kẹ Ẹruore Kpahe Obaro

Uzoẹme ovo o dhẹ oma Ebaibol na soso duwu: Uvie nọ Jesu Kristi ọ rrọ osu riẹ họ edhere nọ a te rọ kpare esuo Ọghẹnẹ kpehru je ru odẹ Riẹ fuafo.—Daniẹl 2:44; Eviavia 11:15.

Ma jọ Ikereakere Hibru na wuhrẹ eware buobu kpahe epanọ uzuazọ o te jọ eva otọ Uvie Ọghẹnẹ, onọ o be kẹ omai omosasọ je bi si omai kẹle Ọnọ ọ be kẹ omosasọ utioye na, Jihova Ọghẹnẹ. Wọhọ oriruo, Aizaya ọruẹaro na ọ ta nọ udhedhẹ o te jọ udevie erao gbe ahwo-akpọ: “Arao-ojihẹ o ti lele omogodẹ ria, ẹkpẹ avọ ọmọẹwe a ti ruẹ oria ovo, ọmọ-eruẹ gbe okpohrokpo a te jọ kugbe ọmaha o veti su ai.” (Aizaya 11:6-8) Ẹruore yena o woma kẹhẹ!

Kọ ẹvẹ kpahe ahwo nọ a be ruẹ uye fiki omagbẹre uyẹ, ẹyao ọgaga, hayo ẹgaga uyerakpọ nọ a be sai ru oware ovuọvo kpahe he? Ikereakere Hibru na e ruẹaro kpahe Kristi Jesu inọ: “Okenọ oruori o se rie, o re si yei, ere re, o re siwi oyogbere gbe ọnọ o wo ọthuke he. Ọ be re ohrọ eyẹlẹ gbe iruori, o te bi siwi uzuazọ iruori.” (Olezi 72:12, 13) Eyaa itieye na o rrọ oware nọ ma ginẹ gwọlọ keme i re fi obọ họ kẹ ahwo nọ a fi ẹrọwọ họ ae rẹriẹ ovao dhe obaro na avọ udu gbe ẹruore.—Ahwo Hibru 11:6.

Agbẹta nọ a rọ kẹ Pọl ukọ na ẹgba ẹzi kere nọ: “Eware kpobi nọ a kere oke anwae, a kere ai rọ kẹ omai ohrẹ, re ma rehọ fiki odiri gbe eri ikereakere na, wo ẹruore.” (Ahwo Rom 15:4) Ẹhẹ, Ikereakere Hibru na e gbẹ rrọ abọ nọ o wuzou gaga evaọ Ẹme Ọghẹnẹ nọ a gie ẹwolo ku, Ebaibol na. I wo aghare ologbo kẹ omai nẹnẹ. Ma rẹro nọ who ti gbe wuhrẹ kpahe oware nọ oma Ebaibol na kpobi u wuhrẹ, re whọ jẹ rọ ere si kẹle Ọnọ o wo eme nọ e riẹe eva, Jihova Ọghẹnẹ.—Olezi 119:111, 112.

[Oruvẹ-obotọ]

a Ma jọ uzoẹme onana se Ọvọ Anwae na Ikereakere Hibru. (Rri ẹkpẹti na “Ọvọ Anwae Manikọ Ikereakere Hibru?” nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 6.) Epọvo na re, Isẹri Jihova a re se Ọvọ Ọkpokpọ na Ikereakere Griki Ileleikristi.

b Ikereakere Hibru na i wo ehri-izi buobu nọ i wo aghare ologbo nẹnẹ. Dede na, ma rẹ kareghẹhọ inọ Ileleikristi a gbẹ rrọ otọ Uzi nọ Ọghẹnẹ ọ rehọ ẹkwoma Mosis kẹ orẹwho Izrẹl na ha.

[Ẹkpẹti nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 6]

ỌVỌ ANWAE MANIKỌ IKEREAKERE HIBRU?

Ẹme na “ọvọ anwae” ọ roma via evaọ 2 Ahwo Kọrint 3:14. Ẹme Griki na di·a·theʹke họ ẹme nọ a fa “ọvọ” evaọ oria ikere nana. Eme họ otofa ẹme na “ọvọ anwae” nọ o rrọ etenẹ ikere na?

Ọzae nọ o re kere ebe-ofeme, Edward Robinson, ọ ta nọ: “Nọ o rọnọ evaọ ebe nọ Mosis o kere eye ọvọ anwae na ọ rrọ na, [di·a·theʹke] o dikihẹ kẹ obe ọvọ na, ikere Mosis na, koyehọ uzi na.” Eva 2 Ahwo Kọrint 3:14, Uzi Mosis na Pọl ukọ na ọ jẹ ta ẹme kpahe, onọ o rrọ amabọjọ ọvo ọrọ Ikereakere nọ e jọ taure oke Ileleikristi u te ti te.

Nọ o rrọ ere na, odẹ vẹ o mai fo inọ a re ro se ebe 39 ọsosuọ Ebaibol na? Jesu Kristi avọ ilele riẹ a rọ oghẹrẹ ovo dhesẹ nọ abọ nana Ebaibol na yọ ọrọ anwae he, ukpoye a se abọ nana, “ikere” na gbe “ikereakere ẹri na.” (Matiu 21:42; Ahwo Rom 1:2) Fikiere, rọwokugbe ẹme Jesu avọ ikọ riẹ nọ a gie ẹwolo ku na, Isẹri Jihova a re se abọ ikere nọ ahwo a bi se Ọvọ Anwae na Ikereakere Hibru fikinọ ẹvẹrẹ Hibru a kaki ro kere abọ yena Ebaibol na. Epọvo na re, a re se abọ nọ amọfa a re se Ọvọ Ọkpokpọ na Ikereakere Griki, keme ẹvẹrẹ Griki ọye ahwo nọ Ọghẹnẹ ọ kẹ ẹzi na a ro kere abọ yena Ebaibol na.

[Iwoho nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 4]

A rẹ sae riẹ omọvo na wọhọ oguẹdhọ nọ o re kru uzi gaga, ọsẹ oyoyou, gbe ogbẹnyusu

[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 5]

Jesu ọ rehọ Ikereakere Hibru na ru iruo evaọ odibọgba riẹ kpobi

[Iwoho nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 7]

Ehri-izi Ebaibol vẹ e rẹ sai fi obọ họ kẹ ohwo jẹ iroro egbagba?

    Ebe Isoko Kpobi (1992-2025)
    Noi No
    Rueva
    • Isoko
    • Vi Ei Se Omọfa
    • Ru Ei Fihọ Oghẹrẹ nọ O Were Owhẹ
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Izi Kpahe Eroruiruo Evuẹ Na
    • Izi Oria Evuẹ Omobọ Ra
    • Esẹtini Oria Evuẹ Omobọ Ra
    • JW.ORG
    • Rueva
    Vi Ei Se Omọfa