Uzou 2
Ọwegrẹ ọ Uzuazọ Ebẹdẹ Bẹdẹ
1. Fiki nọ evawere gbe udhedhẹ e ruoma riẹ hẹ, didi enọ jọ e rọ oma via?
EVAWERE eva otọakpọ—enwene ohwo kpobi ọ gwọlọ e riẹ. Orọ ere, kọ fikieme ibuobu i gbe wo evawere he? Eme ọ thọ? Nọ o rọ nọ inwene ohwo kpobi ọ gwọlọ udhedhẹ, fikieme erẹwho na i je bi kpohọ ẹmo ofio, yọ fikieme ahwo a je bi mukpahe ohwo ohwo? Kọ ogaga jọ o riẹ nọ u bi su ai nya i ru eware iyoma enana? Kọ o sae jọ nọ ogaga ovo jọ nọ a rẹ ruẹ hẹ u bi su erẹwho na?
2. Didi emuemu jọ eva ikuigbe ohwo ebe lẹliẹ ahwo buobu roro na sọ ogaga umuemu jọ nọ a rẹ ruẹ hẹ u bi su ohwo?
2 Ugbe ibuobu unu kpahe onana, okenọ a te muẹrohọ umuemu ulogbo ohwo akpọ—erri idudu nọ a re ro fiẹmo ro dhe ahwo ofu jẹ mahe ae kpe, gbe egbọudu ọ napalm gbe erọ atọmik. Ere re, who roro ujojerrae, iwou-odi olahiẹ, ikpakpe ima ahwo buobu nọ a wo obufihọ họ, epanọ o via eva obọ Cambodia kẹle na. Kọ who roro nọ eyoma ọnana kpobi o mu via gheghe? Dede nọ ohwo akpọ ọvo ọ sai ru eware nọ iyoma gaga, who te muẹrohọ epanọ emuemu ọ da iruẹru riẹ fia te, kọ o gbẹ wọhọ nọ ogaga umuemu jọ nọ a rẹ ruẹ hẹ o be rehiẹe ro ru eware enana?
3. Eme Ebaibol ọta kpahe esuo akpọ na?
3 A re du mu fa eva ẹme ọnana ha. Ebaibol o dhesẹ vevẹ nọ ohwo eriariẹ jọ nọ a rẹ ruẹ hẹ ọ riẹ nọ o bi su ahwo gbe erẹwho na. Eva Ebaibol, Jesu Kristi o se ogaga onana nọ “osu akpọ ọnana.” (Jọn 12:31; 14:30; 16:11) Ono họ ọye?
4. Eme Ẹdhọ o dhesẹ kẹ Jesu, kọ eme ọ jẹ gwọlọ rọ kẹe?
4 Re u fiobọhọ k’omai duku ohwo nọ ọ rọ, who roro kpahe oware nọ o via eva oke emuhọ odibo-ọgba Jesu eva otọakpọ. Ebaibol ọta k’omai nọ okenọ a họ Jesu ame no o te kpohọ obọ udhude, obonọ omama jọ nọ a rẹ ruẹ hẹ nọ a re se Setan Ẹdhọ na ọ jẹ dawiẹe. A dhesẹ abọ jọ ẹdawọ oyena enẹ: “Ẹsiẹfa riẹ, Ẹdhọ na ọ tẹ rehiẹe kpo ugbehru jọ nọ u kpehru thọ esiwa, o te dhesẹ ivie akpọ na kpobi kẹe gbe orro rai, ọ tẹ ta kẹe nọ: ‘Eware enana kpobi mẹ rẹ rọ k’owhẹ who te diguẹ gọ omẹ.’”—Matiu 4:8, 9.
5. (a) Eme o dhesẹ sọ isuẹsu akpọ na kpobi erọ Ẹdhọ? (b) Wọhọ epanọ Ebaibol ọta, ono họ “ọghẹnẹ eyero eware enana”?
5 Who roro oware nọ Ẹdhọ ọ jẹ rọ kẹ Jesu Kristi na. “Ivie akpọ na kpobi” ọ jẹ rọ kẹ e. Kọ ghinọ isuẹsu akpọ na kpobi e rọ Ẹdhọ? E, o gbẹ rọ ere he, k’ẹvẹ ọ hẹ sae rehae jẹ rọ kẹ Jesu? Jesu ọ vro nnọ Setan o wo rai hi hi, o he ru ere o gbẹhẹjọ nọ Setan o wo rai hi. Ghinọ Setan họ osu nọ a rẹ ruẹ hẹ rọ kẹ erẹwho akpọ na kpobi! Ebaibol ọ ta vevẹ: “Akpọ na soso ọ rọ obọ ogaga omuemu na.” (1 Jọn 5:19) Uzẹme nnọ Ẹme Ọghẹnẹ o se Setan “ọghẹnẹ eyero eware nana.”—2 Ahwo Kọrint 4:4.
6. (a) Eme ovuẹ onana kpahe esuo Setan u fiobọhọ k’omai riẹ otọ riẹ? (b) Eme Setan ọ rẹ gwọlọ ru omai, fikiere eme ma re ruẹ?
6 Ovuẹ onana u re fiobọhọ k’omai riẹ otọ oware nọ o soriẹ ze nọ Jesu ọ jẹ ta nọ: “Uvie mẹ o rọ akpọ nana ha.” (Jọn 18:36) U re je fiobọhọ k’omai riẹ oware nọ o soriẹ ze nọ erẹwho na i je mukpahe ohwo ohwo jẹ be gwọlọ raha ohwo ohwo kpakiyọ ahwo aruro kpobi a gwọlọ ria eva udhedhẹ. Ẹhẹ, “Setan . . . o bi su otọakpọ nọ a be ria na kpobi thọ.” (Eviavia 12:9) Ọ gwọlọ nọ o re su omai thọ re. Ọ gwọlọ nọ ma wo okẹ uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ no obọ Ọghẹnẹ ze he. Fikiere kọ ma rẹ họre gaga re ọ se omai ba e munyai ru eware iyoma. (Ahwo Ẹfẹsọs 6:12) U fo re ma riẹ kpahe Setan gbe oghẹrẹ nọ o re ruẹ re ma sae whaha omaodawọ riẹ nọ ọ gwọlọ ro su omai thọ.
OWHO NỌ ẸDHỌ Ọ RỌ
7. Fikieme ma gbẹ sae ruẹ Ẹdhọ họ?
7 Setan Ẹdhọ na yọ uvi ohwo. Orọnikọ yọ umuemu nọ o rọ eva ahwo kpobi hi, wọhọ epanọ ahwo jọ a rọwo. Uzẹme ma riẹ nọ ahwo a sae ruẹ Ẹdhọ họ, fiki oware ovo na nọ o soriẹ ze nọ a gbẹ sae ruẹ Ọghẹnẹ hẹ. Te Ọghẹnẹ te Ẹdhọ yọ ahwo ẹzi, eghẹrẹ izuazọ nọ i kpehru vi ahwo nọ ma sae rehọ aro mai ruẹ hẹ.—Jọn 4:24.
8. Fikieme ahwo buobu a jẹ rọwo nọ Ọghẹnẹ ọ ma Ẹdhọ?
8 Ohwo jọ ọ sae nọ nọ, ‘rekọ otẹrọnọ Ọghẹnẹ yọ uyoyou, kọ fikieme ọ jẹ ma Ẹdhọ?’ (1 Jọn 4:8) Uzẹme riẹ họ, Ọghẹnẹ ọ ma Ẹdhọ họ. Yọ ohwo ọ sae ta nọ, ‘otẹrọnọ Ọghẹnẹ ọ ma kohwo kohwo, kọ yọ o gbahọ nọ ọ ye ọ ma Ẹdhọ. Ono ọfa ọ hẹ sae ma e? Diẹse Ẹdhọ o no ze?’
9. (a) Didi oghẹrẹ ahwo enjẹle erọ? (b) Eme nọ a bi se “ẹdhọ” gbe “setan” otọ rai orọ?
9 Ebaibol ọ faotọ nọ Ọghẹnẹ ọ ma ahwo ẹzi buobu gaga nọ e wọhọ oma riẹ. Eva Ebaibol, a se izi enana nọ enjẹle. Erere, a se rai nọ “emọ Ọghẹnẹ.” (Job 38:7; Olezi 104:4; Ahwo Hibru 1:7, 13, 14) Ọghẹnẹ ọ ma rai kpobi gbagba. Ọvuọvo rai nọ ọ jọ ẹdhọ hayo setan ọ jọ họ. Ẹme nọ a bi se “ẹdhọ” na, otọ riẹ họ ọtaraha, yọ ẹme na “setan” otọ riẹ họ ọwọsuọ.
10. (a) Ono o ru Setan Ẹdhọ na? (b) Oghẹrẹ ọvẹ ohwo oziezi ọ sai ro ru oma riẹ fihọ oru-umuomu?
10 Dede, oke otẹ te ze nọ omọvo emọ ẹzi Ọghẹnẹ o te ru oma riẹ fihọ Ẹdhọ, koyehọ oguilaya oyoma nọ ọ rẹ ta eware iyoma kpahe omọfa. O ru oma riẹ fiho Setan re, koyehọ ọnọ ọ wọso Ọghẹnẹ. A ma riẹ ere he, rekọ uwhruemuna o ti ro zihe ruọ ohwo otiọye. Wọhọ u dhesẹ: A re yẹ oji hi. Ọ sai no omamọ uviuwou tha, avọ ọsẹ gbe oni oruọzewọ gbe iniẹvo emezae gbe erọ emetẹ nọ i re koko uzi. Rekọ isiuru obọ riẹ kpahe eware nọ a rẹ rehọ igho dẹ e sae sie i zihe ruọ oji. Kọ ẹvẹ omọvo emọ ẹzi Ọghẹnẹ o ro ru oma riẹ fihọ Setan Ẹdhọ na?
11. (a) Didi ẹjiroro Ọghẹnẹ jọ ẹnjẹle ọwọsuọ jọ ọ riẹ kpahe? (b) Didi isiuru jọ ẹnjẹle ọnana o woi, keme i su riei nya i ru?
11 Ẹnjẹle nọ o zihe ruọ Ẹdhọ na ọ jariẹ okenọ Ọghẹnẹ ọ ma otọakpọ na jẹ te ma imava ọsosuọ, Adamu avọ Ivi. (Job 38:4, 7) Fikiere o he yo nọ Ọghẹnẹ ọ ta kẹ ae nọ a wo emọ. (Emuhọ 1:27, 28) Ọ riẹ nọ u te ti kri omojọ otọakpọ na kpobi ọ rẹ te vọ avọ ahwo okiẹrẹe nọ a be gọ Ọghẹnẹ. Ọye họ ẹjiroro Ọghẹnẹ. Dede ẹnjẹle ọnana o te roro gaga kpahe erru omobọriẹ gbe eriariẹ riẹ, ọ tẹ gwọlọ nọ egagọ nọ a te rọ kẹ Ọghẹnẹ na, ọye a rẹ rehọ ae kẹ. (Izikiel 28:13-15; Matiu 4:10) Ukpenọ o si isiuru iyoma enana no, o te mu ai họ eroro kpahe. Onana u te su ei nya i ru uruemu nọ o re ro wo orro gbe uzou-uwo nọ i si rie urru na. Eme o ru?—Jemis 1:14, 15.
12. (a) Edhere ọvẹ ẹnjẹle ọnana ọ rọ ta ẹme kẹ Ivi, kọ eme ọ ta kẹ e? (b) Ẹvẹ ẹnjẹle ọnana o ti ro zihe ruọ Setan Ẹdhọ na? (c) Didi eriwo jọ kpahe oghẹrẹ nọ Ẹdhọ ọ rọ o thọ?
12 Ẹnjẹle ọwọsuọ na ọ tẹ rehọ araumuomu gheghe rọ tẹme kẹ aye ọsosuọ, Ivi. O ru onana wọhọ epanọ ohwo nọ o wuhrẹ gaga o re ru re ahwo a roro nọ arao nọ ọ kẹle etẹe hayo okwakwa gheghe jọ o be t’ẹme. Rekọ eva uzẹme, ẹnjẹle ọwọsuọ ọnana, ọnọ a jọ Ebaibol se nọ “araumuemu ọsosuọ na” ọye ọ jẹ t’ẹme kẹ Ivi. (Eviavia 12:9) Ọ ta nọ Ọghẹnẹ ọ be ta uzẹme kẹ aye na ha, nnọ o bi ku eriariẹ jọ nọ o he wo dheriei. (Emuhọ 3:1-5) Onana yọ ulaya ọhaha nọ u ru riei fihọ ẹdhọ. Ọ tẹ te rehọ ere zihe ruọ ọwọsuọ Ọghẹnẹ re, hayo Setan. Wọhọ epanọ whọ ruẹ na, o rẹ thọthọ re ohwo o roro nọ Ẹdhọ yọ omama nọ uwo izei gbe ọkpọ adada nọ ọbe rehọ ẹro te oria olahiẹ eva obọ edidi otọakpọ. Eva uzẹme ọ rọ ẹnjẹle nọ ọ rọ gaga, rekọ ọ vọ avọ umuemu.
ORIA NỌ IYE AKPỌ I NO ZE
13. (a) Ẹvẹ Ivi o ru kpahe ulaya Ẹdhọ na? (b) Didi eme jọ Ẹdhọ ọta?
13 Ulaya nọ Ẹdhọ o gu kẹ Ivi na u ru onọ ọ j’iroro riẹ gba. Aye na o fievahiẹe ọ tẹ ghọẹmeeyo kẹ Ọghẹnẹ. O te je ru ọzae riẹ re ọ thọ uzi Ọghẹnẹ re. (Emuhọ 3:6) Onọ Ẹdhọ ọ rọ obọ họ họ ahwo akpọ a sae nya haro ababọ Ọghẹnẹ. Ọye nnọ ahwo a sai su ziezi, ababọ obufihọ Ọghẹnẹ. Ẹdhọ ọ tẹ jẹ ta re nnọ ọye ọ sai ti ku emọ Adamu avọ Ivi kpobi rẹriẹ se Ọghẹnẹ ba.
14. Fikieme Ọghẹnẹ ọ gbẹ raha Setan oke oyena ha?
14 Ma riẹ vevẹ nọ Ọghẹnẹ ọ hẹ sae raha Setan eva oke oyena. Rekọ oyena o hẹ te sae za enọ nọ Setan o fihọ otọ na ha, enọ nọ e hẹ te jọ eva iroro enjẹle nọ i je ri ughe eware nọ ejẹ via na. Fikiere Ọghẹnẹ ọ tẹ rehọ uvẹ kẹ Setan re ọ daoma dhesẹ enọ ọ be ta na vevẹ. Kọ eme o no rie ze?
15, 16. (a) Eme ẹnyaharo oke o dhesẹ rọ kpahe eme nọ Ẹdhọ ọ ta? (b) Eme jọ ọ kẹle no?
15 Ẹnyaharo oke o ti dhesẹ no nnọ ahwo akpọ a sai su omaobọ rai ziezi ababọ obufihọ Ọghẹnẹ hẹ. Omaodawọ rai u kie riẹriẹriẹ. Uye o bẹ ahwo gaga no eva otọ isuẹsu ahwo no, wọhọ epanọ Ikereakere na e ta, nọ Ẹdhọ o bi suẹ. Ere re, uvẹ nọ Ọghẹnẹ ọ kẹ na u dhesẹ vevẹ nọ Setan ọ rẹ te sae ku ahwo kpobi rẹriẹ se egagọ Ọghẹnẹ ba ha. Oke kpobi ahwo jọ a rẹ jọ nọ a fievahọ esuo Ọghẹnẹ. Wọhọ oriruo, whọ sae jọ Ebaibol se epanọ Setan ọ daoma, ababọ obufikparọ, re ọ whaha Job Ọghẹnẹ ọ gọ.—Job 1:6-12.
16 Ere a ti ro dhesẹ eme Ẹdhọ fihọ ọrue. Umuẹro nọ o fo ẹraha kufiẹ fiki epanọ o ro mu ọwọsuọ omuemu họ mukpahe Ọghẹnẹ. Eva e were omai nọ enẹna ma nya te oke nọ Ọghẹnẹ ọ te rọ rehọ esuo Setan te oba no. Ro dhesẹ owọ ọsosuọ eva onana, Ebaibol ọ ta kpahe ẹmo jọ nọ o wo uzou gaga nọ afi eva obọ odhiwu, nọ owọhọ epanọ whọ riẹ vẹre, ahwo obọ otọakpọ obonẹ a ruẹ hayo yo edo riẹ hẹ. Whọ nabi se ekere Ebaibol ọnana:
17. (a) Ẹvẹ Ebaibol o dhesẹ ẹmo obọ odhiwu? (b) Eme o no rie ze kẹ enọ e rọ obọ odhiwu, gbe enọ e rọ otọakpọ?
17 “Ẹmo o te du lahwe eva obọ odhiwu: Maekẹl [nọ ọrọ Jesu Kristi nọ a kpare no uki ze] avọ enjẹle riẹ a te fiẹmo kugbe odudu na, yọ odudu na avọ enjẹle riẹ a họre, rekọ o gbe fikparobọ họ, hayo kọ a gbe duku oria kẹ ae ofa eva obọ odhiwu hu. Koyehọ a gbolo odudu ologbo na fihọ otọ, araumuemu ọsosuọ na, ọnọ a se Ẹdhọ gbe Setan na, nọ o bi su otọakpọ nọ a be ria na kpobi thọ na; a gbolo i rie fihọ obọ otọakpọ yọ a gbolo enjẹle riẹ lelie re. ‘Fiki onana, wha ghọghọ whai idhiwu gbe enọ e be ria eva rai! Uye u te otọakpọ gbe abade keme Ẹdhọ na ọ ze otọ bru owhai ze i no, ọ vọ avọ ofu ologbo, nọ ọ riẹ nọ oke kpẹkpẹe o woi.’”—Eviavia 12:7-9, 12.
18. (a) Oke ovẹ a fi ẹmo obọ odhiwu na? (b) Eme ọ be via eva otọakpọ anwọ oke nọ a “gbolo” Setan “ze otọ”?
18 Oke ovẹ a fi ẹmo obọ odhiwu ọnana? Eware imuẹro i dhesẹ nọ ọ via oke Ẹmo Akpọ I, nọ o muhọ eva 1914. Wọhọ epanọ Eviavia i dhesẹ na, a si Setan no obọ odhiwu no eva oke oyena, u te dhesẹ nọ ma be ria eva “oke o kpẹkpẹe” riẹ na anwọ oke oyena ze. Fikiere, enana họ “edẹ urere” ọ akpọ Setan. Emuemu nọ o bi vihọ, ozọ ẹmo, ehọo, eyao gbe eware eyero ọbẹbẹ efa nọ ma be ruẹ na i dhesẹ uzẹme ẹme ọnana via.—Matiu 24:3-12; Luk 21:26; 2 Timoti 3:1-5.
19. (a) Eme Setan ọ be daoma gaga re o ru enẹna? (b) Kọ eme u fo nọ ma re ruẹ?
19 Fiki nọ Setan ọ riẹ nọ “eteoke okpẹkpẹ” riẹ o whoma re no, ọ tẹ be daoma vi epa anwẹdẹ kpobi re ọ rọ whaha ahwo Ọghẹnẹ ọgọ. Ọ gwọlọ siabọhọ ahwo buobu lele oma i kpohọ ọraha kufiẹ. Gheghe he, nọ Ebaibol o ro dhesiẹe wọhọ okpohrokpo nọ o bi denu nọ ọ be gwọlọ ahwo nọ ọ rẹ ria. (1 Pita 5:8, 9) Otẹrọnọ ma gbẹ gwọlọ nọ o mu omai hi, kọ u fo re ma wuhrẹ riẹ oghẹrẹ nọ ọ rẹ rọ họra gbe idhere nọ o re ro su ahwo thọ.—2 Ahwo Kọrint 2:11.
EPANỌ SETAN O BI RO SU AHWO THỌ
20. (a) Ẹvẹ ohọre Setan u fikparobọ te? (b) Fikieme ma je rẹro nọ ẹsibuobu ọruẹrẹfihotọ eware riẹ ọ rẹ wọhọ eware oruọzewọ, tobọ onọ o rẹ kẹ erere dede?
20 Who roro inọ orẹ lọlọhọ ẹsikpobi re ohwo ọ ruẹ idhesẹ nọ Setan o re ro ru ahwo re a lelie ei hi. Ọ riẹ gaga kpahe ahwo ọviẹ họ. Idhere riẹ eva idu ikpe vrẹ no na i kodo te epanọ nẹnẹ na ahwo jọ a tubẹ rọwo nọ ọ rọ họ. Rọ kẹ ahwo ọyena, emuemu gbe eyoma yọ eyero aruro gheghe nọ e rẹ jọ oke kpobi. Setan o re ru wọhọ isu emuemu inẹnẹ na nọ i re dhesẹ oma-ọghọ eva obọ otafe obonẹ, rekọ yọ a rẹ jọ idhere ru eware imuemu gaga. Ebaibol ọ faotọ riẹ nnọ: “Setan omariẹ o rehe nwene oma riẹ fihọ ẹnjẹle elo.” (2 Ahwo Kọrint 11:14) Fikiere ma sai rẹro nọ idhere riẹ nọ ọ rẹ viẹ ahwo họ e rẹ jọ ẹsejọ wọhọ eware oruọzewọ, tobọ enọ e rẹ k’erere dede.
21. Ovẹ họ ọruẹrẹfihotọ jọ nọ Setan o ro ru iruo?
21 Kareghẹhọ nọ Setan o ru oma wọhọ ogbẹnyusu rọ kẹ Ivi. Kẹsena ọ tẹ te viẹ e họ i ru oware nọ aye no o roro nọ o rẹ te jọ ewoma kẹ e. (Emuhọ 3:4-6) Epaọvo na o rọ nẹnẹ na re. Wọhọ oriruo, ẹkwoma ahwo nọ a bi ruiruo kẹ e, Setan ọ rẹ rehọ ẹghẹ t’udu h’ahwo awọ re a le eware isuẹsu ahwo akpọ tube vi egagọ nọ a rẹ rọ gọ Ọghẹnẹ. Onana o tẹ te mọ ubi ẹzi ọ a thothọ orẹwho owho, nọ u su kpohọ emo ilogbo ifio no. Eva uwhremuna, Setan o ru ahwo nya e rehọ eruẹrẹfihotọ oghoghẹrẹ ze nọ a be rọ gwọlọ udhedhẹ gbe ufuoma. Omọvo enana jọ họ Okugbe Erẹwho na. Rekọ kọ onana u ru akpọ udhedhẹ ze? Vievie! Ukpoye, u te ti zihe ruọ edhere nọ a bi ro ku iroro ahwo rẹriẹ no ọruẹrẹfihotọ Ọghẹnẹ nọ ọ te rọ wha udhedhẹ se ahwo akpọ, uvie riẹ nọ o be tha eva obọ Jesu Kristi, “Ọmọovie Udhedhẹ” na.—Aizaya 9:6; Matiu 6:9, 10.
22. Didi eriariẹ jọ Setan ọ gwọlọ nọ ma wo ho?
22 Otẹrọnọ ma re ti wo uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ, yọ u fo re ma wo eriariẹ egbagba kpahe Ọghẹnẹ, Ọmọ-Ovie riẹ gbe uvie riẹ. (Jọn 17:3) O sae mu owhẹ ẹro nọ Setan Ẹdhọ na ọ gwọlọ nọ who wo eriariẹ enana ha, yọ o re ru utho ogaga riẹ kpobi re ọ rọ whaha owhẹ eriariẹ na i wo. Oghẹrẹ ovẹ o ti ro ru onana? Edhere jọ họ ọ rẹ ruẹ nọ a wọso owhẹ, ẹsejọhọ eva edhere ẹkoko ose. Ebaibol ọ ta k’omai: “Ahwo kpobi nọ a gwọlọ uzuazọ omarọkẹ Ọghẹnẹ kuomagbe Kristi Jesu, a re wo ukpokpoma.”—2 Timoti 3:12.
23. (a) Edhere ọvẹ Setan ọ sae rehọ egbẹnyusu gbe imoni rọ whaha omai? (b) Fikieme u gbe fo re whọ rehọ uvẹ kẹ ọwọsuọ họ?
23 Ẹsejọhọ, egbẹnyusu ekpekpe hayo imoni ra dede a rẹ te ta k’owhẹ nọ ae a gwọlọ nọ whọ kiẹ Ikereakere na riwi hi. Jesu Kristi omariẹ ọ tubẹ vẹvẹ unu: “Uzẹme nọ ewegrẹ owho e rẹ te jọ ahwo uviuwou riẹ. Ọnọ o wo uyoyou kẹ ọsẹ hayo oni vi omẹ o ri te ọmẹ hẹ; yọ ọnọ o wo uyoyou kẹ ọmọzae riẹ hayo ọmọtẹ riẹ vi omẹ o ri te ọmẹ hẹ.” (Matiu 10:36, 37) Imoni e rẹ te gwọlọ whaha owhẹ, avọ unevaze kpobi keme ae a riẹ izẹme igbunu nọ e rọ eva Ebaibol na ha. Rekọ, kọ who te siobọno ewuhrẹ Ẹme Ọghẹnẹ eva oke nọ ọwọsuọ ọ ze, oghẹrẹ ovẹ Ọghẹnẹ o re riwi owhẹ? Ofariẹ, otẹrọnọ who siobọno, k’ẹvẹ whọ sae ro fiobọhọ kẹ egbẹnyusu eyena gbe enọ who you na re a wo otoriẹ nọ eriariẹ egbagba Ebaibol na yọ ẹme uzuazọ hayo uwhu? Ẹria kugbe eware nọ who wuhrẹ no Ẹme Ọghẹnẹ ze na osae jọ obaro fiobọhọ kẹ ae re a wuhrẹ uzẹme na riẹ re.
24. (a) Didi idhere efa jọ Ẹdhọ ọ rẹ rọ whaha ahwo eriariẹ nọ e rẹ kẹ uzuazọ na e wo? (b) Ẹvẹ who roro nọ u wouzou te re ohwo o wuhrẹ Ẹme Ọghẹnẹ?
24 Ofariẹ, o sae jọ nọ Setan ọ be dawo owhẹ re who ru oware ogbekuo jọ, nọ o rẹ dha Ọghẹnẹ eva. (1 Ahwo Kọrint 6:9-11) Hayo ọ sai ru owhẹ roro nọ eware i bu owhẹ aro rọ, whọ sai wo uvẹ ro wuhrẹ Ebaibol ho. Rekọ who te roriei, oware jọ o sae jariẹ nọ u re wouzou vi eriariẹ itiena i wo? Whọ kẹ uvẹ re oware ovuovo o whaha owhẹ eriariẹ enana i wo ho, enọ i re su owhẹ nya i wo uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ eva aparadase otọakpọ!
25. Ma tẹ be wọso Ẹdhọ ẹsikpobi, eme ọ rẹ sai ru omai hi?
25 Ebaibol ọ ta nọ: “Wọso Ẹdhọ na.” Who te ru onana, “ọ rẹ te dhẹ se owhẹ ba.” (Jemis 4:7) Kọ onana u dhesẹ nọ who te mudhe kẹ ohọre Ẹdhọ, o vẹ te lọhiẹe oma nọ ọ gbẹ k’owhẹ ukpokpoma ha? Ijo, ọ rẹ gbẹ daoma kẹse kẹse re o ru owhẹ nya i ru onọ ọ gwọlọ. Rekọ whọtẹ gbẹ be wọsuẹe, ọ rẹ sai ruowhẹ nya edhere nọ owọso Ọghẹnẹ hẹ. Fikiere rehọ oma kpotọ re who wo eriariẹ Ebaibol nọ i wouzou gaga na re who je fi eware nọ who wuhrẹ họ iruo. Onana u wouzou gaga re a se owhẹ ba ẹviẹhọ ẹkwoma edhere Setan ọfa nọ o bi ro su ahwo thọ, egagọ ọrue.
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 16, 17]
Kọ Setan ọ hẹ sae rehọ isuẹsu akpọ nana kpobi rọ kẹ Kristi nọ egbẹ rọ eriẹ hẹ?
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 19]
Oji ọnana a yiẹ riẹ oji hi, wọhọ epanọ a ma Ẹdhọ “ẹdhọ” họ na
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 20, 21]
Ẹmo obọ odhiwu o kuhọ avọ Setan gbe idhivẹri riẹ nọ a gbolo ze otọakpọ. Enọ oyena o wha ze i bi te owhẹ oma eva enẹna
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 24]
Ọwọsuọ ọ sae jọ kpahe ewuhrẹ Ebaibol nọ who bi wuhrẹ