Uzou 3
Egagọ Ra I Ghine Muẹme
1. Eme ahwo jọ a rọwo kpahe egagọ?
‘EGAGỌ KPOBI i woma,’ ere ahwo jọ a rẹ ta. ‘Yọ ọvuọ idhere riẹ nọ i bi su kpohọ oria ovo na.’ O hẹ rọ nọ onana ghinẹ uzẹme, egagọ ra i gbe he muẹme he, keme oyena u he ti dhesẹ nọ egagọ na kpobi Ọghẹnẹ ọ jẹ rehọ. Kọ ọ jẹ rai kpobi rehọ?
2. (a) Ẹvẹ ahwo Farisi na a ru Jesu? (b) Ono ahwo Farisi na a ta nọ yọ ọsẹ rai?
2 Okenọ Jesu Kristi ọ nya eva otọakpọ na, ukoko egagọ jọ o jọ nọ a re se ahwo Farisi. A bọ uruemu egagọ fihọ nọ ae roro nọ Ọghẹnẹ ọ jẹ rehọ. Dede, eva oke ovo oyena, ahwo Farisi na yọ a be gwọlọ kpe Jesu! Fikiere Jesu ọ tẹ ta kẹ ae nọ: “Iruẹru ọsẹ rai wha bi ruẹ na.” Eva u yo a tẹ ta nọ: “Ma wo Ọsẹ ọvo, Ọghẹnẹ.”—Jọn 8:41.
3. Eme Jesu ọ ta kpahe ọsẹ ahwo Farisi na?
3 Kọ Ọghẹnẹ ọ ghinẹ jọ ọsẹ rai? Ọghẹnẹ ọ jẹ uruemu egagọ rai rehọ? Vievie! Dede nọ ahwo Farisi na a wo Ikereakere na a te je roro nọ ae a be nya lele ae, Ẹdhọ o su rai thọ no. Jesu ọ tẹ ta enẹ kẹ ae, nnọ: “Whai e rọ ọsẹ rai, Ẹdhọ na, o tẹ were owhai nọ wha re ru ẹgwọlọ ọsẹ rai. Ọyena ọ rọ ojihẹ no emuhọ ze, yọ o dikihẹ ga eva uzẹme na ha, . . . ọye ọterue gbe ọsẹ erue.”—Jọn 8:44.
4. Ẹvẹ Jesu oriwi egagọ ahwo Farisi fihọ?
4 U re vevẹ nọ egagọ ahwo Farisi na yọ erọ ọrue. I je fiobọhọ isiuru Ẹdhọ na, orọnikọ Ọghẹnẹ hẹ. Fikiere, ukpenọ Jesu oriwi egagọ rai wọhọ oware uzẹme, o te bru kpei. Ọ ta rọ kẹ egegagọ Farisi eyena nọ: “Wha whuhu ẹthẹ uvie idhiwu dhe ahwo; keme whai oma rai wha be ruẹ e he, yọ wha be kẹ uvẹ re enọ ebe nya re a ruẹ e he.” (Matiu 23:13) Fiki egagọ erue rai, Jesu o te se ahwo Farisi eyena nọ eviẹwẹ gbe eraumuomu enua. Fiki edhere oyoma nọ a bi lele, ọ tẹ ta kẹ ae nọ ae a bi kpohọ ọrahakufiẹ.—Matiu 23:25-33.
5. Ẹvẹ Jesu o ro dhesẹ nọ egagọ buobu nọ erọ na yọ idhere ibuobu nọ i bi su kpohọ oria ovo na ha?
5 Fikiere Jesu o wuhrẹ nọ egagọ na kpobi yọ ọvuọ edhere riẹ nọ i bi su kpohọ oria esiwo ọvo na ha. Eva Ovuẹ ulogbo nọ ọ kẹ eva Ugbehru, Jesu ọ ta nọ: “Wha rehọ unu ohwahwa ruọ eva; keme edhere nọ o bi su kpohọ ọrahakufiẹ ọ rẹ kẹkẹe, oriama fihọ, enọ e be ruẹe eva i re buobu; rekọ edhere nọ a re no kpohọ uzuazọ ọ rẹ kekeke, unu riẹ o rẹ hwahwa, enọ i bi dukuei a bu hu.” (Matiu 7:13, 14) Fiki nọ a be gọ Ọghẹnẹ eva edhere nọ o kiehọ họ, ahwo buobu a rọ edhere nọ o bi su kpohọ ọrahakufiẹ, umutho ahwo kakao họ enọ e rọ edhere nọ o bi su kpohọ uzuazọ.
6. Eme ma sai wuhrẹ no eriwo nọ ma re riwi egagọ orẹwho Izrẹl?
6 Ma te riwi oghẹrẹ nọ Ọghẹnẹ o lele orẹwho Izrẹl yeri u re vẹ k’omai epanọ u wuzou te re a gọ Ọghẹnẹ eva edhere nọ ọ jẹ rehọ. Ọghẹnẹ ọ vẹvẹ emọ Izrẹl unu re a kẹnoma kẹ egagọ ọrue erẹwho nọ e wariẹ rae họ. (Iziewariẹ 7:25) Ahwo ọyena a jẹ rehọ emọ rai dhidhe kẹ eghẹnẹ rai, yọ a je ru ogbe kuo ezae avọ eya, tobọ te ọzaeduọzae. (Iruo-Izẹrẹ 18:20-30) Ọghẹnẹ o j’uzi kẹ emọ Izrẹl re a kẹnoma kẹ iruemu enana. Okenọ a ghọẹmeeyo nọ a jẹ gọ eghẹnẹ efa, ọ vẹ kẹ ae uye. (Joshua 24:20; Aizaya 63:10) Fikiere egagọ rai i ghine muẹme.
EGAGỌ ỌRUE NẸNẸ?
7, 8. (a) Didi ọkwa egagọ i dikihẹ eva ẹmo akpọ soso na? (b) Ẹvẹ who roro nọ eware nọ egagọ i ru eva oke ẹmo na erẹ jọ Ọghẹnẹ oma?
7 K’ẹvẹ rọ kpahe egagọ ibuobu inẹnẹ na? Ẹsejọhọ whọ rọwo nọ eware buobu nọ a be rehọ odẹ egagọ ruẹ nẹnẹ na Ọghẹnẹ ọ jẹ rae rehọ họ. Eva ẹmo akpọ soso nọ a fi kẹle na, nọ ima ahwo buobu nọ a be ria nẹnẹ na a ria vrẹ na, itu-egagọ na ejẹ t’udu h’ahwo ofẹ rai awọ re a kpe. “Kpe ahwo German—wha kpe ae gaga,” ere bishọp obọ London ọ jẹ ta. Yọ eva abọ ọdekọ ẹmo na arkbishọp obọ Cologne ọ ta kẹ ahwo German: “Ma rehọ odẹ Ọghẹnẹ ta k’owhai nọ wha họre ri te ogẹ azẹ urere ra rọ kẹ gbe adhẹẹ orẹwho na.”
8 Fikiere ahwo Kathọlik a te je kpe ahwo Kathọlik yọ oma o be were isu egagọ rai, yọ ahwo egagọ Protẹstant a bi ru ere re. Osu egagọ nọ a re se Harry Emerson Fosdick ọ rọwo nọ: “Makọ evaọ isiọse mai, ma fi ebiala ẹmo họ. . . . Ma rehọ abọ jọ unu mai ro jiri Ọmọovie Udhedhẹ ma tẹ rehọ abọ nọ o kiọkọ rọ d’orro họ ẹmuofio oma.” Ẹvẹ who roro nọ orẹ jọ Ọghẹnẹ oma kpahe egagọ nọ o ta nọ a bi ru oreva riẹe yọ a be d’orro họ ẹmuofio oma?
9. (a) Ẹvẹ ahwo buobu a roro kpahe emuemu nọ ahwo egagọ oghoghẹrẹ buobu a bi ruẹ na? (b) Egagọ i te ru oma rai abọ jọ akpọ na, keme ma rẹ sae ta kpahiẹe?
9 Fiki emuemu nọ ahwo egagọ oghoghẹrẹ buobu a rehọ odẹ Ọghẹnẹ ro ru eva oke krẹkri ze, ima ahwo buobu nẹnẹ na a te ku ovao kufiẹ ro no Ọghẹnẹ gbe Kristi. A be fo Ọghẹnẹ kpahe ẹmo egagọ nọ ahwo a fi, wọhọ enọ ahwo Kathọlik avọ ahwo Muslim a fi nọ a re se Krusedi, ẹmo nọ ahwo Muslim avọ ahwo Hindu a fi, gbe ẹmo nọ ahwo Kathọlik avọ ahwo Protẹstant a fi. A rẹ riobọhọ ikpakpe ahwo i Ju eva odẹ Kristi, gbe izi okienyẹ Kathọlik na. Dede, o tẹ make rọ nọ isu egagọ nọ i ru emuemu ologbo oyena a ta nọ Ọghẹnẹ họ Ọsẹ rai, kọ o gbẹ rọ nọ ae yọ emọ Ẹdhọ wọhọ ahwo Farisi nọ Jesu o bru kpe na? Kọ nọ Setan ọrọ Ọghẹnẹ akpọ ọnana na, ma gbe rẹro re nọ ọye ọvo na o bi su egagọ nọ ahwo akpọ na a be gọ?—2 Ahwo Kọrint 4:4; Eviavia 12:9.
10. Didi eware jọ nọ a be rehọ odẹ egagọ ruẹ who roro nọ i woma ha?
10 Avro ọ riẹ hẹ, eware buobu e rọ nọ a be rehọ odẹ egagọ ruẹ nẹnẹ na nọ who roro nọ e gba ha. Ẹsibuobu who re yo kpahe ahwo nọ idhere uzuazọ rai e rẹ nyenyenye gaga, rekọ nọ a be rehọ adhẹẹ kẹ eva isiọse rai. Otiẹse jọ whọ riẹ isu egagọ jọ nọ i bi yere ekpehre uzuazọ gaga, rekọ nọ a gbẹ jẹ rehọ wọhọ emamọ isu egagọ eva isiọse rai. Isu egagọ jọ e ta nọ ọzaeduọzae gbe owezẹ kugbe ọzae avọ aye nọ e rọ orọo ho e thọ họ. Rekọ whọ rẹ riẹ nọ Ebaibol ọ ta ere he. Eva uzẹme, Ọghẹnẹ ọ rehọ oziẹ uwhu brukpe ahwo Izrẹl nọ a ru eware itieye. Fiki oware ovo na ọ rọ raha Sọdọm gbe Gomorah. (Jud 7) Kẹlena o ti ru epaọvo na kẹ egagọ erue oke nana kpobi. Eva Ebaibol a dhesẹ egagọ itieye na wọhọ ogberẹ fiki usu igberedia riẹ kugbe “ivie otọakpọ” na.—Eviavia 17:1, 2, 16.
EGAGỌ NỌ ỌGHẸNẸ Ọ JẸ REHỌ
11. Eme o gwọlọ re Ọghẹnẹ ọ tẹ jẹ egagọ mai rehọ?
11 Nọ Ọghẹnẹ ọ jẹ egagọ kpobi rehọ họ na u fo re ma nọ: ‘Mẹ be gọ Ọghẹnẹ eva edhere nọ ọ jẹ rehọ?’ Ẹvẹ ma sae rọ riẹ sọ orọ ere? Orọnikọ ohwo jọ họ, rekọ Ọghẹnẹ họ oguẹdhọ egagọ nọ e rọ uzẹme. Fikiere, otẹrọnọ Ọghẹnẹ ọ rẹ jẹ egagọ mai rehọ, kọ e rẹ nabi wo owọ gaga fihọ Ẹme Ọghẹnẹ uzẹme, Ebaibol na. O rẹ jọ omai oma epaọvo na nọ ojọ oma okere Ebaibol na nọ ọ ta nọ: “Jọ Ọghẹnẹ ọ jọ uzẹme omake rọ nọ ohwo kpobi ọ rọ ọterue.”—Ahwo Rom 3:3, 4.
12. Fikieme Jesu ọ jẹ ta nọ egagọ ahwo Farisi na Ọghẹnẹ ọ jẹ rai rehọ họ?
12 Ahwo Farisi ikpe-udhusoi ọsosuọ a roro ere he. Ae a rehọ iwuhrẹ gbe iruemu obọ rai ro mu nọ a je lele se Ẹme Ọghẹnẹ ba. Kọ eme o no rie ze? Jesu ọ ta kẹ ae nọ: “Wha zihe ẹme Ọghẹnẹ họ ofofe fiki uruemu anwae rai. Whai eviẹwẹ na, Aizaya ọ ta uzẹme kpahe owhai, okenọ ọ ta nọ, ‘Ahwo ọnana igbenu rai a be rọ dhẹ omẹ, yọ ubiudu rai u theabọ no omẹ no. A be gọ omẹ gheghe, keme ijaje ahwo a bi wuhrẹ wọhọ iwuhrẹ.’” (Matiu 15:1-9; Aizaya 29:13) Fikiere, ma tẹ gwọlọ nọ Ọghẹnẹ ọ jẹ omai rehọ, u fo re ma wo imuẹro nnọ eware nọ ma fievahọ e rọwo kugbe ewuhrẹ Ebaibol na.
13. Eme Jesu ọ ta nọ ma re ruẹ re Ọghẹnẹ ọ tẹ jẹ omai rehọ?
13 U te he, re ma ta ọvo nọ ma fievahọ Kristi yọ ma bi ru oware nọ ma roro nọ u kiehọ. U fo gaga re ma gwọlọ via oware nọ oreva Ọghẹnẹ o rọ eva ẹme na. Jesu o dhesẹ onana via eva Ovuẹ riẹ obọ Ugbehru okenọ ọ ta nọ: “Ọnọ o bi se omẹ ‘Olori, Olori,’ kpobi ọ rẹ te ruọ uvie idhiwu na ha, rekọ ọnọ o bi ru oreva Ọsẹ nọ ọ rẹ obọ idhiwu na ọ rẹ ruẹ e.”—Matiu 7:21.
14. Fikieme Jesu ọ jẹ sae rehọ omai wọhọ “iruiruo egbegbe” otẹ make rọ nọ ma bi ru “iruo ezi”?
14 Ma sai tube ru eware nọ ma roro nọ e rọ “iruo ezi,” jẹ rehọ odẹ Kristi ro ruai. Dede enana kpobi i re wo aghare ọvuọvo ho otẹrọnọ ma gbe ru oreva Ọghẹnẹ hẹ. U re fi omai họ ọkwa ahwo nọ Jesu o wariẹ t’ẹme kpahe: “Ibuobu e rẹ te ta k’omẹ eva ẹdẹ ọyena, ‘Olori, Olori, kọ ma gbẹ rehọ odẹ ra jẹ rọ ruẹaro, jẹ le idhivẹri no eva odẹ ra, je ru eware iruẹru ogaga buobu eva odẹ ra?’ Yọ, dede mẹ rẹ te fa via vevẹ kẹ ae nọ: Mẹ riẹ owhai hi! Wha nya no omẹ no, whai iruiruo egbegbe.” (Matiu 7:22, 23) Ẹhẹ, ma sai ru eware nọ ma roro nọ i woma—nọ ahwo akpọ ọfa dede a sae rehọ fiki rai yere omai tube jiri omai dede—rekọ ma gbe ru onọ Ọghẹnẹ ọ ta nọ u kiehọ họ, Jesu Kristi ọ rẹ rehọ omai wọhọ “iruiruo egbegbe.”
15. Fikieme uruemu nọ ahwo Bẹroea anwae a ru u je fo re ma nya leliei?
15 Fiki nọ egagọ buobu nẹnẹ na i bi ru oreva Ọghẹnẹ hẹ na, ma gbẹ sai mu roro ọvo nọ iwuhrẹ ukoko egagọ nọ ma bi kuomagbe e rọwo kugbe Ẹme Ọghẹnẹ hẹ. Fiki nọ ukoko o be rehọ Ebaibol ru iruo egagọ rai oye u dhesẹ nọ iwuhrẹ gbe iruemu rai kpobi i no Ebaibol ze he. Uwuzou gaga re mai ọvo a kiẹ riwi sọ i no rie ze hayo i no rie ze he. A jiri ahwo ẹwho Bẹroea keme, okenọ Pọl ukọ Kristi ọ ta usiuwoma kẹ ai no, ae a tẹ kiẹ Ikerakere re a wo imuẹro nọ eware nọ a be ta kẹ ae na ghinọ uzẹme. (Iruẹru 17:10, 11) Egagọ nọ Ọghẹnẹ ọ jẹ rehọ e rẹ rehọ k’abọ k’abọ rọwo kugbe Ebaibol na; e rẹ jẹ abọ jọ Ebaibol na rehọ re e se abọfa riẹ hẹ.—2 Timoti 3:16.
ỌRIẸRUO ỌVO O TE HE
16. Eme Jesu ọ ta ro dhesẹ nọ ọriẹruo ọvo o te nọ Ọghẹnẹ ọ rẹ rọ jẹ ohwo rehọ họ?
16 Rekọ ohwo jọ ọ sae nọ: ‘Otẹrọnọ ohwo o wo ọriẹruo evaọ ẹrọwọ riẹ, kọ Ọghẹnẹ ọ gbẹ jẹe rehọ o tẹ make rọ nọ egagọ riẹ e thọ?’ Whaọ, Jesu ọ ta nọ ọye ọ rẹ jẹ “iruiruo egbegbe” rehọ họ, o tẹ make rọ nọ a roro nọ ae a bi ru oware nọ u kiehọ. (Matiu 7:22, 23) Fikiere Ọghẹnẹ ọ rẹ jẹ ọriẹruo ọvo rehọ gbe he. Ẹsejọ Jesu ọ tẹ ta kẹ ilele riẹ: “Ohwa o be tha nọ kohwo kohwo nọ o kpe owhai o re ti roro nọ o ru iruo efuafo kẹ Ọghẹnẹ.” (Jọn 16:2) Itieye nọ i bi kpe Ileleikristi na a sai rọwo nọ a be rehọ ere oruo gọ Ọghẹnẹ, rekọ u re vevẹ nnọ orọ ere he. Ọghẹnẹ ọ jẹ eware nọ a ru rehọ họ.
17. Dede nọ Pọl o wo ọriẹruo, eme o ru taore ọ tẹ te jọ Oleleikristi?
17 Tao re o te ti zihe ruọ Oleleikristi, Pọl ukọ na o fiobọhọ eva ekpe nọ a kpe Stivini. Uwhremuna ọ tẹ jẹ gwọlọ idhere nọ o re ro kpe Ileleikristi efa. (Iruẹru 8:1; 9:1, 2) Pọl ọ tẹ fotọ riẹ nọ: “Me je ru ei thesiwa nọ me je ro kpokpo ukoko Ọghẹnẹ, jẹ jẹ vahiẹe, yọ me je wo ẹnyaharo evaọ egagọ ahwo i Ju vi ibuobu oge mẹ evaọ orẹwho mẹ, keme me wo ajọwha kpahe izi anwae esẹ mẹ vi ae.” (Ahwo Galesha 1:13, 14) Ẹhẹ, Pọl o wo ọriẹruo, rekọ oyena u ru egagọ riẹ kiehọ họ.
18. (a) Egagọ evẹ Pọl ọ jọ okenọ o je kpokpo Ileleikristi na? (b) Fikieme uje fo re Pọl avọ amọfa oke riẹ a nwene egagọ rai?
18 Eva oke oyena, Pọl ọ jọ omọvo ọ egagọ ahwo i Ju, enọ e se Jesu Kristi, fikiere Ọghẹnẹ ọ tẹ jẹ siae re. (Iruẹru 2:36, 40; Itẹ 14:12) Fikiere, re Ọghẹnẹ ọ tẹ jẹe rehọ, o tẹ gwọlọ nọ Pọl o re nwene egagọ riẹ. O kere kpahe amọfa re nọ i wo “ajọwha rọ kẹ Ọghẹnẹ”—enọ i wo ọriẹruo rekọ Ọghẹnẹ ọ jẹ rae rehọ họ keme egagọ rai i no eriariẹ egbagba ejiroro Ọghẹnẹ ze he.—Ahwo Rom 10:2, 3.
19. Eme o dhesẹ nọ uzẹme na o rẹ k’uvẹ kẹ koghẹrẹ koghẹrẹ iwuhrẹ egagọ kpobi hi?
19 Uzẹme na o rẹ k’uvẹ kẹ koghẹrẹ koghẹrẹ iwuhrẹ egagọ nọ e vọ akpọ na ha. Wọhọ oriruo, jọ ahwo akpọ a wo uzuazọ nọ o rẹ gbẹ jọ okenọ ugboma na u whu no, hayo a wo ho. Jọ otọakpọ na o rẹ ria bẹdẹbẹdẹ hayo o rọ ere he. Jọ Ọghẹnẹ ọ te rehọ emuemu te oba hayo o ti ru ere he. Enana gbe iwuhrẹ efa buobu e rẹ gbagba hayo ethọ. Izẹme ivẹ e rẹ jọ họ otẹrọnọ ivẹ na e rọwo kugbe ohwo hwo ho. Ovo jọ rai o rẹ sae jọ uzẹme, o sae jọ ivẹ na ha. Ẹghinẹ rọwo oware jọ, je fi ẹrọwọ ọyena họ iruo, u re ruei gba ha otẹrọnọ o thọ no vẹre.
20. Rọ kpahe egagọ, ẹvẹ ma sae ro lele “obe edhere” nọ o gba?
20 Kọ ẹvẹ o rẹ jọ owhẹ oma otẹrẹnọ a dhesẹ vevẹ nọ oware nọ whọ rọwo o thọ? Wọhọ oriruo, ma dae ta nọ whọ rọ evaọ omoto bi kpohọ oria jọ nọ who ri te ẹdẹ ọvo ho. Who wo obe edhere na, rekọ whọ rehọ oma totọ nabe kiẹ obe na ziezi hi. Ohwo jọ o dhesẹ edhere nọ whọ rẹ dhẹ k’owhẹ. Who fieva hiẹe, bi ghine roro nọ edhere nọ o dhesẹ k’owhẹ na ọ gba. Rekọ, kpakiyọ ogba ha. Kọ otẹrọnọ owho jọ o dhesẹ orithọ na k’owhẹ? Kọ otẹrọnọ ọ jọ eva obe edhere obọ ra na dhesẹ k’owhẹ nọ edhere nọ whọ be dhẹ na ọ thọ? Kọ omorro hayo uzou-uveghe o rẹ whaha owhẹ ẹrọwo nọ whọ rọ edhere nọ ọ thọ? Whaọ, fikiere, otẹrọnọ who wuhrẹ no Ebaibol ra ze nọ whọ rọ edhere egagọ ọthọthọ, jọ o ruowhẹ re who nwene. Nya se edhere ọkẹkẹe nọ o re su kpohọ ọrahakufiẹ na ba; ruọ eva edhere ọhwahwa nọ o re su kpohọ uzuazọ!
OREVA ỌGHẸNẸ URUO U FO
21. (a) Kuomagbe uzẹme na o riẹ, eme ọfa o fo re? (b) Eme who re ruẹ otẹrọnọ who wuhrẹ nọ eware jọ nọ who bi ruẹ e were Ọghẹnẹ hẹ?
21 Uwuzou gaga re a riẹ izẹme Ebaibol na. Dede eriariẹ enana i re wo aghare ọvuọvo ho otẹrọnọ whọ gbẹ be gọ Ọghẹnẹ eva uzẹme he. (Jọn 4:24) Uzẹme na u fihọ iruo oreva Ọghẹnẹ u ruo, họ oware nọ u muẹme. “Ẹrọwọ nọ a fihọ iruo ho o whu no,” ere Ebaibol ọ ta. (Jemis 2:26) Fikiere, re who ru Ọghẹnẹ eva were, egagọ ra e rẹ rọwo kugbe Ebaibol na kpobi ọvoho, rekọ who re je fiei họ iruo eva kabọ kabọ uzuazọ ra. Fikiere, who te wuhrẹ nọ who bi ru oware nọ Ọghẹnẹ ọ ta nọ o thọ, o rẹ ruowhẹ re who nwene?
22. Didi irere jọ ma rẹ reawere rai eva enẹna gbe obaro, otẹrọnọ ma fi egagọ uzẹme họ iruo?
22 Eghale ilogbo e be hẹrẹ owhẹ otẹrọnọ who ru oreva Ọghẹnẹ. Makọ eva enẹna who re wo erere. Egagọ uzẹme i fihọ iruo i re ru owhẹ woma vi epanọ whọ rọ na—omamọ ọzae, ọzae-aye hayo ọsẹ, omamọ aye, aye-ọzae hayo oni, omamọ ọmọ. I re fi ekwakwa iruemu Ọghẹnẹ họ eva ra vi amọfa fiki nọ who bi ru oware nọ u kiehọ. Tobọ, je vi ere dede, u re dhesẹ nọ whọ rẹ te jọ ọkwa nọ who re ro wo eghale uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ eva evawere gbe omaokpokpọ ogbagba eva aparadase Ọghẹnẹ otọakpọ ọkpokpọ. (2 Pita 3:13) Onọ ovuovo o riẹ hẹ—egagọ ra i ghine muẹme!
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 25]
Kọ isu egagọ nọ ejẹ gwọlọ kpe Jesu na Ọghẹnẹ a jẹ gọ?
[Iwoho nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 26, 27]
Jesu ọ ta nọ, ahwo buobu arọ edhere ọkẹkẹe nọ o re su kpohọ ọrahakufiẹ. Umutho ahwo jọ ọvo arọ edhere ọhwahwa nọ o re su kpohọ uzuazọ
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 28, 29]
“A rẹ ta via nọ ae a riẹ Ọghẹnẹ, rekọ a vẹ rehọ iruẹru rai rọ vro riẹ e.”—Taitọs 1:16.
Eva Ẹme-Unu
Eva Iruẹru
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 30]
Fiki ohẹriẹ eva egagọ, Pọl o te wo obọ kugbe itho i ro fi olele Kristi na, Stivin
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 33]
Otẹrọnọ whọ jọ edhere ọthọthọ, omorro hayo uzou-uveghe o rẹ whaha owhẹ nọ whọ gbẹ rọwiẹ hẹ?