Uzou 18
“Urere Akpọ na” Okẹle No!
1. Ẹvẹ ilele Kristi otọakpọ arẹ rọ riẹ okenọ omuhọ esuo no eva obọ odhiwu?
OKENỌ JESU KRISTI o gele Ẹdhọ avọ ikọ riẹ no odhiwu no, je mu esuo Uvie riẹ họ no, u te dhesẹ nọ urere Ẹdhọ avọ eyero omuomu riẹ okẹle no. (Eviavia 12:7-12) Rekọ ẹvẹ ilele Kristi nọ erọ otọakpọ, arẹ rọ riẹ nọ oware onana ojọ obọ odhiwu via, nọ a rehọ ibiaro rai ruẹhẹ na? Kọ ẹvẹ arẹ sae rọ riẹ nọ, Kristi ọzino evaọ ogaga Uvie ababọ ẹruẹ, jegbe nọ “urere akpọ na” okẹle no? Arẹ sae riẹ fikiọ ẹkiẹ riwo sọ “oka” nọ Jesu ọkẹ na umuhọ erugba no.
2. Didi onọ ilele Kristi enọ riẹ?
2 Ukiọkomojọ re uwhu Jesu u te, okenọ ọkeria Ugbehru Olivi, ikọ ene riẹ etẹ nyaze re anọe onọ “oka.” Enẹ họ edhere nọ ima ahwo buobu a re se onọ rai na, evaọ King James Version na: “Takẹ omai okiovẹ eware enana erẹ te jọ? eme ọte jọ oka ẹtha ra gbe urere akpọ na?” (Matiu 24:3) Rekọ ẹvẹ eme enana, “ẹtha ra” gbe “urere akpọ na,” eghinẹ rọ?
3. (a) Eme họ emamọ otofa ibieme ọ “ẹtha ra” gbe “urere akpọ na”? (b) Kọ onọ nọ ilele Kristi enọ na, ẹvẹ afa riẹ gbagba?
3 Parousia họ ẹme Griki nọ ajọ etenẹ fa nọ “ẹtha” na, yọ otọ riẹ họ “ọzino.” Fikiere, okenọ aruerẹ “oka” na, otọ riẹ kọ, marẹ riẹ nọ Kristi ọzino, dede nọ abe rueriẹ hẹ, koyehọ ọzino evaọ ogaga Uvie. Ofariẹ ubiẹme ọ “urere akpọ na” othọ gaga re. Keme orọnikọ udhesẹ urere otọakpọ na ha, rekọ ukpoye kọ, urere ekwakwa eware eyero Ẹdhọ. (2 Ahwo Kọrint 4:4) Fikiere enẹ họ ese ọgbagba ọ onọ ikọ na: “Takẹ omai, okiovẹ eware enana erẹ te jọ, eme ọte jọ oka ọzino ra gbe ekuhọ eware eyero ọnana?”—Matiu 24:3, New World Translation.
4. (a) “Oka” nọ Kristi ọkẹ na, eme oruriei via? (b) Eva edhere ọvẹ, ajẹ sae rehọ “oke na” dhesẹ ẹta-uziobọ?
4 Jesu ọrehọ oware ọvuọvo “koka na” ha. Ọ ta eware buobu nọ ete via, gbe oghoghẹrẹ uyereakpọ. A te siọ Matiu no, amọfa nọ akere Ebaibol na ata eware efa nọ ete koka họ “edẹ urere” na. Eware enana kpobi nọ aruẹaro kpahe na erẹte via evaọ oke nọ, enọ ikere Ebaibol ise nọ “edẹ urere.” (2 Timoti 3:1-5; 2 Pita 3:3, 4) Eviavia enana ete jọ wọhọ isi sasa nọ erọ uziobọ ohwo, oka nọ omọfa ọvuọvo ọ rẹ sai wo ho. “Edẹ urere” na iwo eka obọ rai, hayo eviavia. Enana eye iruọ “ẹta-uziobọ” nọ etoke ọfa ọvuọvo ọ rẹ sai wo ho.
5, 6. Okenọ whọ be kiẹ eka-imuẹro 11 erọ “edẹ urere” evaọ ewẹe ebe nọ ebetha na, eme whọ riẹ kpahọ “ekuhọ eyero eware na”?
5 Majọ evaọ izou 16 obe onana wuhrẹ oka-imuẹro Ebaibol nnọ Kristi o ziheze, o te muhọ esuo eva udevie ewegrẹ riẹ evaọ ukpe 1914. Enẹna roma kpotọ riwi kabọ kabọ ekwakwa “oka na,” orọ Kristi ọrọno na, gbe imuẹro efa ọ “edẹ urere” erọ eware eyero omuomu Ẹdhọ. Okenọ whọ be kiẹ eware nọ a tano na, evaọ ewẹe ebe ene efa na, muẹrohọ epanọ ibi ro rugba nọ anwọ 1914 ze.
“ORẸWHO UTI MUKPAHE ORẸWHO, UVIE UVETI MUKPAHE UVIE.”—Matiu 24:7.
Uzẹme nọ whọ ruẹ abọ nana “oka” na nọ obi rugba nọ anwọ 1914 ze! Evaọ ukpe oyena, Ẹmo Akpọ I omuhọ. Ẹmo ogbunu otiọye ọre jọ ẹdẹvo evaọ ikuigbe he. Ọjọ ọwhẹgbe ẹmo. Ẹmo Akpọ I, ọrro vi emo ilogbo kpobi nọ afi evaọ udeviọ ikpe 2,400 re 1914 otete. Dede na nọ ikpe 21 ọvo nọ, ẹmo ọyena oreno, Ẹmo Akpọ II o te muhọ. Yọ ọraha-ọraha te Ẹmo Akpọ I akwane.
Kẹsena agbẹ rọ emo egaga efio. Anwẹnọ Ẹmo Akpọ II oreno evaọ 1945, akpe ahwo nọ abu viọ ima 25 no evaọ emo wọhọ 150 nọ afi wariẹ akpọ na họ. Nọ aghale emo nọ a re fio evaọ abọjọ akpọ na, 12 i te ẹdẹ ọvo. Yọ kẹse kẹse ehase ẹmo akpọ ọfa nọ ọkpahokẹkẹ erotọ. Yọ United States ọvo owo ebọbo erae nọ, ire te kpe, kọzae kọzae te aye te ọmọ nọ ọrọ otọakpọ na isia 12 kiọkọ!
“EMUORE ỌRẸ TE KAWO.”—Matiu 24:7.
Nọ Ẹmo Akpọ I oreno, ohọo nọ omaero evaọ ikuigbe kpobi otẹze. Evaọ ẹkpẹlobọ-ọre Shaena ọvo, ahwo 15,000 ohọo uje kpe whu kẹdẹ kẹdẹ. Rekọ nọ Ẹmo Akpọ II oreno, emuore ọ tẹjẹ kawo ga viere. Okioyena abọ avene akpọ ọ jẹ ria eveva! Nọ anwọ okioyeze emuore ọrọ kare ibuobu evaọ otọakpọ na.
“Evaọ ẹwho nọ orovie he, tuọ emaharo 8.6 ọjọ owhu no, fikiọ ẹyao ọ ababọ eva erevọ,” ere obe Times New York ota evaọ 1967. Ima buobu igbebi whu fikiọ eveva ima 50 ẹgbukpe! Eva 1980, ole obọ avena ahwo otọakpọ na (1,000,000,000 ahwo) ajọ eveva keme a sae jẹ ruẹ rebẹ hẹ. Makọ eria nọ emuore ọvọ dede, ibuobu iyogbe viọ epanọ arẹ rọ dẹe.
“EYAO OKPOMAHỌ ERẸTE JỌ OGHOGHẸRẸ ORIA.”—Luk 21:11.
Ẹmo Akpọ I ọnwani reno, avọ ẹyao Ọtehekọ nọ ọlawhe, nọ okpe ahwo buviọ enọ ẹyao ọfa kpobi okpomahọ okpe evaọ ikuigbe ohwo. Ahwo kerọ ima 21 ahwu! Yọ ẹyao okpomahọ gbe ọtehe, ofu ọgbẹrọ ae eva. Kukpe kukpe ima buobu ibi whu fikiọ ẹyao ubiudu gbe ọta. Ẹyao ugbere ọtẹ vaha kpatakpata. Eyao imuozọ efa, wọhọ uriaro, eyao evẹ gbe ẹyao ibiaro ebe via no ẹwho ruọ ẹwho, omaero kọ Asia, Africa, gbe Latin America.
“ETỌ I RE TI . . . NUHẸ EVAỌ OGHOGHẸRẸ ORIA.”—Matiu 24:7.
Nọ anwọ 1914 rite enẹna, etọ ilogbo emai nuhu viọ okiofa utioye kpobi evaọ ikuigbe nọ akere fihọ otọ. Nọ ukpe ọ 856 C.E. rite 1914, nọ ibu viọ ikpe 1,000 na, etọ ilogbo nọ inuhu 24 ọvo, etẹ wha iwhu ze kerọ 1,973,000. Rekọ evaọ ikpe 63, nọ 1915 te 1978, ahwo kerọ 1,600,000 awhu, evaọ etọ ilogbo 43 nọ inuhu.
“UZITHỌ NỌ UTI BUFIHỌ.”—Matiu 24:12.
Iyẹrẹ uzithọ nọ ubi bufihọ gbe ethube ibi no akpọ na kpobi tha. Ethube ọrọ ọraha, wọhọ ahwo kpe, ọgbaduo, gbe uji-utho, evabọ no enẹna. Evaọ ẹwho United States ọvo, nọ aghale ae, tuọ emaharo tuọ ethube ologbo nọ ọ rẹ via. Evaọ eria buobu ohwo ọvuọvo owo omofọwẹ hẹ, makinọ okiuvo dede. Evaọ aso nọ ahwo arọ iwou, yọ adi ogba họ ethẹ kare dhoma, arẹ ruọ otafe fikiọ ozọhọ.
“AHWO ARETI KIE EWAWA FIKI OZỌ.”—Luk 21:26.
Owọhọ nọ ozọ họ iroro evo nọ, emaero evaọ izuazọ ahwo nẹnẹ. Ukrihi nọ ebọbo erae ọsosuọ esa no, ọkiotọ atọm Harold C. Urey ọtẹ tanọ: “Marẹ te re ozọ, ewezẹ ozọ, eria eva ozọ je whu eva ozọ.” Nwanọ ere ọbe via kẹ ahwo buobu. Yọ orọnikọ, fikiọ ẹmo ebọbo erae, nọ ọkpahe ẹta oke kpobi ọvo ho. Ahwo abe dhozọ ethube re, egbegbe, ẹyao, aghare gbe eware efa nọ ebe ya obọkẹ omofọwẹ rai, te izuazọ rai te.
‘AGHẸMEEYO KẸ EYEWỌ.’—2 Timoti 3:2.
Nẹnẹna eyewọ egbẹ be sai su emọ rai hi. Ovrawha owọso udu esuo kpobi. Fikiere uye ugbarugba ovrawha na u te korẹwho korẹwho nọ orọ evaọ otọakpọ na. Evaọ ewho jọ igbarugba egaga kpobi nọ ahọre, erọ emọ ikpe 10 rite ikpe 17 ibu viọ abọvo rai. Ahwo okpe, ọgbaduo, emuhọrọ, uji, ethẹ-ekparọ, imoto-itho eware enana kpobi gbe efa emaha na i re ruo. Aghẹmeeyo kẹ eyewọ, o ri bu tenẹ ẹdẹvo evaọ ikuigbe he.
“ENỌ IYOU IGHO.”—2 Timoti 3:2.
Oria kpobi nọ who ri nẹnẹna, whọ rẹ ruẹ uruemu uvo-uthethe. Ibuobu koware koware a re ruẹ fiki ugho. A re tho uji hayo tube kpe ohwo. Orọ oware okpokpọ rọkọ ahwo otheruvo ho, re aru jẹ zẹ eware nọ ariẹ nọ erẹ rehọ edhere jọ hayo ọfa ru amọfa mọ hayo kpe ai no. Tọ atavia tọ atavia ha, edhere nọ ahwo abi ro yeri uzuazọ, abe takpahe ugho nọ: ‘Ọghẹnẹ mẹ ọna.’
“ENỌ IYOU OMAWERE VIỌ UKPENỌ AJỌ ENỌ IYOU ỌGHẸNẸ.”—2 Timoti 3:4.
Nẹnẹna ahwo buobu, oware nọ orẹ were ae, hayo ikru rai ọvo, a re roro, orọnikọ onọ owere Ọghẹnẹ hẹ. Omaero na ibuobu ite you oware nọ Ọghẹnẹ obrukpe, te igberẹ-ibro, ẹnwae-obro, ẹdavrẹta, imu-ọraha gbe efa nọ arese-ugbese nọ omawere. Yọ emamọ evawere nọ ifo, evaọ oma rai, a rehe rae karo kẹ oma nọ ahẹ dao wuhrẹ kpahọ Ọghẹnẹ re agọe.
“AWO OGHẸRẸ EGAGỌ ỌGHẸNẸ, REKỌ ABE VRO OGAGA RIẸ.”—2 Timoti 3:5.
Te isu akpọ te ahwo gheghe ẹsikpobi a re dhesẹ okafe nọ ariẹ Ọghẹnẹ. Arẹ sai kpo isiọse avẹ jẹ jazọhọ kẹ iruo egagọ na. Enọ erọ obọ isuẹsu, arẹ sae rehọ obọ rai kpahe Ebaibol, evaọ okenọ arẹ rehọ ọkwa. Rekọ ẹsikpobi, orẹ vrẹ, “oghẹrẹ egagọ Ọghẹnẹ.” Wọhọ epanọ Ebaibol eta, ẹgba egagọ uzẹme Ọghẹnẹ, ọghinẹ rọ izuazọ ahwo buobu nẹnẹ hẹ. A wo ogaga nọ o rẹ ghinẹ wa ae ru ewoma ha.
“ỌRAHA OTỌAKPỌ NA.”—Eviavia 11:18.
Ẹwẹ nọ ma rẹ wẹ, ame nọ marẹ da gbe otọ nọ abe kọ emuore mai họ, abe nuae raha no. Ogate epanọ ọbo eriariẹ nọ a rese Barry Commoner ọrọ vẹvẹ unu: “Umuomẹ ẹro nọ egbekuo otọakpọ na ọ tẹ gbẹ rọ, agbẹ daiji hi, ukuhọ riẹ ọte raha ubrotọ onana u gbe ti fo kẹ oria nọ uzuazọ ohwo ọ rẹ ria ha.”
6 Fikiọ eware nọ who wuhrẹ no na, ugbe vẹ nọ “oka” nọ Kristi ọkẹ, gbe eka imuẹro nọ ilele riẹ eruẹaro kpahe, i bi rugba enẹna? Dede nọ, eka imuẹro efa egbẹ vọ, enọ ajọ etenẹ kele, i re te dhesẹ nọ, ma be ghinẹ ria, oke nọ Ebaibol eruẹaro kpahe nọ “edẹ urere.”
7. (a) Eme oru eruẹaruẹ Ebaibol kpahọ ẹzino Kristi, gbe “edẹ urere” na nọ, ejẹrọ oghẹrẹsa tere? (b) Tao re 1914 itete, didi aro isu akpọ na ajẹ ruẹ nọ, avọ ọ rọ Ebaibol a wo ohẹrioma?
7 Yọ ahwo jọ a rẹ sae tanọ: ‘Eware wọhọ emo, ehọo, eyao nọ erẹla gbe etọ nọ i re nuhẹ erọ nọ otọ avọ otọ ze. Fikiere aruọruẹ nọ, erẹ te wariẹ via, ọ rẹ bẹ hẹ.’ Rekọ rorie: Orọnikọ ẹta ọvo Ebaibol eta eware enana ha, rekọ idhesẹ nọ erẹ te via evaọ akpọ na kpobi. Ofariẹ, Ebaibol etanọ eware enana kpobi erẹ te via evaọ oge nọ ojọ uzuazọ eva 1914. Dedena, eme isu ilogbo akpọ na ejẹ ta, re atete 1914? A jẹ tanọ eware nọ erẹ kẹ ẹruore udhedhẹ akpọ, i ri woma te enẹ ẹdẹvo ho. Yọ uye ugbunu nọ Ebaibol eta vẹre umuhọ nọ oke onwani te eva 1914! Uzẹme nọ, isu akpọ na, abe ta enẹna nọ, 1914 họ ukpe enwene evaọ ikuigbe.
8. (a) Oge ọvẹ Jesu odhesẹ nọ ọ rẹ te ruẹ urere eyero eware enana? (b) Fikiere kọ eme ore mu omai ẹro?
8 Okenọ Jesu ororo eware buobu nọ ekokahọ, nọ umuọ oke 1914 kpobaro no, Ọ tẹ tanọ: “Oge ọnana ọ rẹ te vrẹ hẹ bẹsenọ eware enana kpobi [te urere eyero ọnana] i ti rugba no.” (Matiu 24:34, 14) Oge ọ vẹ Jesu ọ ta kpahe? Ọ ta kpahe oge ahwo nọ ajọ uzuazọ evaọ 1914. Ahwo nọ agbẹ jọ oge ọyena kiọkọ, awho gaga no enẹna. Yọ, ejọ rai erẹ gbẹ te jọ uzuazọ, re a ruẹ urere eyero omuomu ọnana. Fikiere onana u re mu omai ẹro: Inọ kẹle na urere idudhe orẹ te jọ kẹ umuomu kpobi, gbe ahwo omuomu evaọ Amagidọn.
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 149]
Ọzino riẹ evaọ ogaga Uvie nọ arẹ ruẹhẹ na, Jesu ọ rehọ oka imuẹro nọ arẹ ruẹ dhesiẹ kẹ ilele riẹ
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 154]
1914—AMAGIDỌN
Ejọ oge nọ, ọjọ uzuazọ evaọ 1914, erẹ te ruẹ urere eware eyero ọnana, avẹ te zọ eva riẹ