Uzou 20
Ẹkparomatha–Rọkẹ Amono, gbe Bovẹ?
1, 2. Ẹvẹ marọ riẹ nọ idibo Ọghẹnẹ oke anwae arọwo ẹkparomatha?
IDIBO ỌGHẸNẸ, oke kpobi arọwo fihọ ẹkparomatha na. Ebaibol eta kpahọ Abraham, ọ nọ ọria ikpe 2,000 taore atete yẹ Jesu fihọ owho inọ: “O roro nọ Ọghẹnẹ ọ rẹ sae kpariẹe [Aiziki ọmọ riẹ] no iwhuowhu ze.” (Ahwo Hibru 11:17-19) Okiofa Job odibo Ọghẹnẹ ọta nọ: “Otẹrọnọ uvi ohwo owhu, kọ ọ rẹ wariẹ zọ?” Evaọ uyo kẹ onọ obọ riẹ, Job ọta kẹ Ọghẹnẹ: “Who reti se, mẹ omamẹ o veti yo kẹ owhẹ.” Ere o ro dhesẹ nọ, ọrọwo ẹkparomatha.—Job 14:14, 15.
2 Okenọ Jesu Kristi ọ jọ otọakpọ, o dhesẹ nọ: “Rọ kpahe iri nọ arẹ kpare tha, Mosis ọta via, evaọ ikuigbe ẹwọ nọ ọjẹ to, okenọ ose Jihova ‘Ọghẹnẹ Abraham na gbe Ọghẹnẹ Aiziki gbe Ọghẹnẹ Jekọp.’ Ọ ye họ Ọghẹnẹ, ọ rọ iwhuowhu hu, rekọ ọ rọ enọ erọ uzuazọ, keme ai kpobi arọ uzuazọ rọ kẹe.” (Luk 20:37, 38) Evaọ ikerakere Griki Ahwo Kristi, ubiẹme ọ “ẹkparomatha” a tẹme tei buviọ 40. Uzẹme, ẹkparomatha iwhuowhu na yọ uwuhrẹ ulogbo Ebaibol.—Ahwo Hibru 6:1, 2.
3. Didi orọwọ kpahọ ẹkparomatha Mata odhesẹ via?
3 Okenọ Lazarọs oniọvo riẹ owhu, Mata ogbẹnyusu Jesu odhesẹ orọwọ fihọ ẹkparomatha. Okenọ Mata oyo nọ Jesu ọbe tha, ọ tẹ dhẹ nyai ze rie. Ọ tẹ tanọ: “Olori whọ hẹ jọ etenẹ oyo, oniọvo mẹ ohe whu hu.” Nọ Jesu ọ ruẹ uweri riẹ, ọ tẹ rehọ eme enana sasiẹe oma: “Oniọvo ra ọte kparoma.” Mata ote yonọ: “Mẹ riẹ nọ ọte kparoma evaọ ẹkparomatha ẹdẹ urere.”—Jọn 11:17-24.
4-6. Didi iroro Mata o wo, nọ i ru rie rọwo ẹkparomatha?
4 Mata owo iroro egaga, rọkẹ orọwọ riẹ, kpahọ ẹkparomatha na. Re ojọ oriruo, ọ riẹ nọ ikpe buobu nọ evrẹ no, eruẹaro Ọghẹnẹ Elaeja avọ Elaesha, ae omomọvo a rehọ ogaga Ọghẹnẹ kpare ọmọ ze. (1 Ivie 17:17-24; 2 Ivie 4:32-37) Yọ aye na ọriẹ nọ, ọzae nọ owhu no ọzoma zọ, okenọ a gbolie fihọ utori, nọ oma riẹ u te enwa Elaesha nọ owhu no. (2 Ivie 13:20, 21) Rekọ oware nọ omai kru orọwọ riẹ ga kpahe ẹkparomatha họ, eware nọ Jesu oma riẹ owuhrẹ je ru.
5 Utiẹsejọ Mata ọjọ eva Jerusalem, evaọ omoware unorie ikpivẹ nọ ikpemu no, okenọ Jesu ọ tẹme kpahọ abọ nọ o re ti ruẹ evaọ iri ekparetha. Ọ tanọ: “Keme epanọ Ọsẹ ọ rẹ kpare iwhuowhu ọ vẹ kẹ ae uzuazọ na, ere Ọmọ ọ rẹ rehọ uzuazọ kẹ enọ ewere riẹ. Onana ugbe owhai unu hu, keme oke o be tha nọ enọ erọ eva iki ekareghẹhọ kpobi i re ti yo urru riẹ, avẹ nya via.”—Jọn 5:21, 28, 29.
6 Rite oke nọ Jesu ọrọ ta eme eyena, yọ ekere Ebaibol ọvo ọ re jọ họ, inọ ọkpare ohwo jọ no. Rekọ ugbe krihi ọtẹ kpare ọmoha ze uzuazọ, ọmọzae ayeuku evaọ okpẹwho ọ Nein. Usi onana ute do kpobọ obọze-ọre Judia, fikiere umuẹro nọ Mata ore yo kpahiẹ. (Luk 7:11-17) Okiofariẹ, Mata ore yo re, kpahọ oware nọ ovia kẹle Abade Galili evaọ uwou ọ Jairọs. Ọmọtẹ riẹ nọ ọkpako-te-ikpe 12 ọtẹ jẹ mọ gaga ote whu. Rekọ nọ Jesu o te uwou ọ Jairọs, ọ tẹ nya bru ọmọ owhuowhu na, ọ tẹ tanọ: “Ọmọtẹ tovrẹ!” O te ru ere!—Luk 8:40-56.
7. Didi imuẹro Jesu ọkẹ Mata inọ ọ rẹ sae kpare enọ iwhu no tha?
7 Yọ Mata o wo irẹro nọ Jesu ọte kpare oniọvo riẹ eva oke onana ha. Oyejabọ nọ ọ jẹ tanọ: “Mẹ riẹ nọ ọte kparoma evaọ ẹkparomatha ẹdẹ urere.” Dedena, re o ru Mata riẹ abọ nọ owo evaọ iri ekparetha, Jesu ọtẹ tanọ: “Mẹ họ ẹkparomatha gbe uzuazọ. Ọnọ ọrọwo mẹ makinọ owhu no, ọ rẹ te zọ; yọ kohwo kohwo nọ ọrọ uzuazọ nọ ọrọwo mẹ o re ti whẹ vievie he.” Ukrihi atẹ nwane rehọ Jesu kpobọ uki oria nọ afi Lazarọs họ. O te bo nọ, “Lazarọs, nya via!” Koyehọ Lazarọs ọnọ owhu edẹ ene vrẹ no na, ọ tẹ nya via!—Jọn 11:24-26, 38-44.
8. Imuẹro evẹ eriẹ inọ Jesu ọkparoma ze?
8 Ekpoka kakao evrẹ no a te kpe Jesu omariẹ a te fiei họ eva uki. Rekọ, abọjọ edẹ esa ọvo, ọjọ etẹ. Pita ukọ na odhesẹ onosoriẹ, inọ: “Jesu ọnana nọ Ọghẹnẹ ọkpare na, isẹri uzẹme oyena mai kpobi, arọ na.” Isu egagọ na, e sae whaha Ọmọ Ọghẹnẹ uki eno tha ha. (Iruẹru 2:32; Matiu 27:62-66; 28:1-7) Avro ọriẹ hẹ inọ akpare Jesu no iwhuowhu ze, keme uwhremuna odhesẹ oma okpokpọ riẹ kẹ ilele riẹ buobu, ẹsejọ rọkẹ ole 500 rai. (1 Ahwo Kọrint 15:3-8) Ilele Jesu arọwo ẹkparomatha gate epanọ uwhu orọ were ae sidhẹ nọ agọ Ọghẹnẹ.
9. Ima izii evẹ Ebaibol etanọ akpare ze?
9 Pita avọ Pọl ikọ na, akẹ imuẹro efa, eva okiofa, inọ arẹ sae kpare iri tha. Orọsosuọ Pita ọkpare Tabita, nọ a rese Dọkas re, ọrọ okpẹwho ọ Jopa. (Iruẹru 9:36-42) Kẹsena Pọl ote zihe Yutikọs ọmoha na ze uzuazọ, ọnọ owhu nọ okie no unwido edhe-avesa fihọ otọ okenọ Pọl ọjẹ tẹme. (Iruẹru 20:7-12) Uzẹme nọ, ekparomatha izii enana nọ, akere họ eva Ebaibol na, ekẹ uvi imuẹro nọ arẹ sai zihe enọ iwhu no ze uzuazọ!
ONO ARẸ TE KPARE?
10, 11. (a) Fikieme Ọghẹnẹ ọjẹ ruẹrẹ ẹkparomatha fihọ? (b) Epanọ iruẹru 24:15, eta, eko ahwo ivẹ evẹ arẹ te kparetha?
10 Eva emuhọ ojọ ẹjiroro Ọghẹnẹ nọ, ọ rẹ te kpare ohwo ọvuọvo ze he, keme ohẹ jọnọ Adamu avọ Ivi a kru ẹrọwọ rai oyo, ohwo ọvuọvo o he zi whu hu. Rekọ uzioraha Adamu otẹwha sebaẹgba gbe uwhu se ohwo kpobi. (Ahwo Rom 5:12) Fikiere, re a ruei lọhọ kẹ emọ Adamu jọ re awo uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ, Jihova ọtẹ ruẹrẹ ẹkparomatha fihọ. Rekọ eme o re broziẹ riẹ, tọ arẹ kpare ohwo hayo ijo?
11 Ebaibol idhesẹ nọ: “Ẹkparomatha ọ rẹte jọ kẹ, enọ ikiẹrẹe gbe enọ ikiẹrẹe he.” (Iruẹru 24:15) Onana osai gbe ejọ unu. ‘Fikieme aje zihe enọ “ikiẹrẹe hẹ” ze uzuazọ?’ Orẹ sai gbe ai unu. Oware nọ ovia okenọ Jesu ọjọ ehru ure uye, u re fiobọhọ k’omai za onọ onana.
12, 13. (a) Didi eya Jesu ọya kẹ ogbulegbu? (b) Bovẹ “Aparadase” nọ Jesu ọ tẹme kpahe na ọ rọ?
12 Ahwo ọnana nọ a kẹle Jesu na igbulegbu. Ọvo jọ rai ọnwane lae eka obọna, tanọ: “Whẹ họ Kristi na, ogbẹrọ n’owhẹ? Siwi omara gbe omai.” Rekọ ogbulegbu ọdekọ, ọrọwo Jesu. Ọ tẹ rẹriẹ aro kuei ọ tẹ tanọ: “Okenọ who ti kpobọ uvie ra, roro omẹ.” Kọ, okioye Jesu ọyaeya: “Uzẹme mẹ takẹ owhẹ nẹnẹ, who reti lele omẹ jọ eva Aparadase.”—Luk 23:39-43.
13 Rekọ, eme ọjọ Jesu eva, okenọ ọ tanọ: “Who reti lele omẹ jọ eva Aparadase”? Bovẹ Aparadase ọrọ? Kọ, bovẹ aparadase nọ Ọghẹnẹ ọma evaọ emuhọ ọjọ? Evaọ otọakpọ na, ogbẹrọnọ ere? Ọghẹnẹ ofi imava ọsosuọ họ, aparadase owowoma, nọ a rese ọgbọ Idẹn. Fikiere ma te se nọ, ọnọjọ ogbulegbu na ọ rẹ te jọ eva Aparadase, kọ mare fi uwoho otọakpọ nana họ, iroro mai, onọ aru kpohọ oria uwoma nọ orẹ jaeria, keme ubiẹme “aparadase” na otọriẹhọ “ọgbọ” hayo “etegu.”—Emuhọ 2:8, 9.
14. Eva edhere ọ vẹ Jesu ọte rọ jọ kugbe ọnọjọ ogbulegbu na eva Aparadase?
14 Orọnikọ, Jesu Kristi ọtejọ obọ otọakpọ obonẹ, kugbe ọnọjọ ogbulegbu na ha. Ijo, obọ odhiwu Jesu ọ rẹte jọ su Aparadase otọakpọ na wọhọ ovie. Fikiere ọ rẹte jọ kugbe ohwo ọyena, evaọ ẹkparetha nọ Ọ rẹte kpariẹe no iwhuowhu ze, ọvẹ jẹ sẹro ẹgwọlọ riẹ, te ọrọ iwo gbe ọrọ ẹzi. Rekọ fikieme, Jesu ọjẹ kẹ ohwo nọ ọjọ ogbulegbu uvẹ re, ọria eva Aparadase?
15. Fikieme a jẹ be te kpare enọ “ikiẹrẹe he”?
15 Oghinẹ rọ uzẹme nọ, ohwo ọnana oru eware iyoma. “Okiẹrẹe he.” Ofariẹ, ọjọ ogbori ọ oreva Ọghẹnẹ. Rekọ ọ hẹ jọ ogbulegbu, ohẹ jọnikọ ọ riẹ kpahọ ẹjiroro Ọghẹnẹ? Re a ruẹ otọriẹ, Jesu ọte kpare ohwo ọnana nọ okiẹrẹe he na, jegbe idu erọ ima amọfa enọ iwhu evaọ ogbori. Re ọjọ oriruo, evaọ ikpe buobu nọ evrẹ no, ahwo buobu awhu, enọ eriẹ ese he, enọ eruẹ Ebaibol gbe he. Rekọ a te kpare ae no Shiol, hayo Hedis tha. Kọ, okioye a re ti wuhrẹ ai oreva Ọghẹnẹ evaọ aparadase otọakpọ, a ve zi wo uvẹ nọ a re ro dhesẹ nọ aghine you Ọghẹnẹ, evaọ oreva riẹ uruo.
16. (a) Amono họ iri nọ arẹte kpare tha ha? (b) Fikieme ugbe fo re ma gwọlọ broziẹ hẹ? (c) Eme ọ rẹ mae jọ omai oja?
16 Orọnikọ onana udhesẹ nọ, kohwo kohwo oreti wo, ẹkparomatha ha. Ebaibol idhesẹ nọ Judas Iskariọt, ọnọ ovivie Jesu, ọte jọhọ. Fiki umuomu arokoko riẹ, a je se Judas nọ “ọmọ ọraha na.” (Jọn 17:12) Okpohọ Gehenna erọ ọtakpeze, enọ ẹkparomatha ọrọ họ. (Matiu 23:33) Ahwo nọ a rehọ aro koko ru oware uyoma, okenọ a riẹ oreva Ọghẹnẹ no, osai jọ nọ abe raha uzi mukpahe ẹzi ọfuafo riẹ. (Matiu 12:32; Ahwo Hibru 6:4-6; 10:26, 27) Fikiere, nọ Ọghẹnẹ ọ rọ Obroziẹ no na, ẹgwọlọ riẹ sọ a rẹte kpare ahwo omuomu jọ eva okenọ ukpemu, hayo eva oke onana, hayo a rẹte kpare ae he ogbe fo kẹ omai hi. Ọghẹnẹ ọriẹ enọ erọ evaọ Hedis gbe enọ erọ evaọ Gehenna. Onọ u te omai, ma re ru koware koware nọ marẹ sai ruẹ, re majọ oghẹrẹ ahwo nọ Ọghẹnẹ ọ gwọlọ evaọ eyero ọkpokpọ riẹ.—Luk 13:24, 29.
17. Amono arẹ te kparetha taore, atẹ riawere uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ hẹ?
17 Uzẹme na họ, orọnikọ ahwo kpobi nọ a ti wo uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ, arẹ te kpare tha ha. Idibo Ọghẹnẹ buobu nọ erọ uzuazọ enẹna, evaọ “edẹ urere” eyero eware ọnana, arẹ te zọ vrẹ Amagidọn. Kọ okioye, wọhọ abọjọ “otọakpọ ọkpokpọ” okiẹrẹe na, a gbe ti whẹ hẹ. Ẹme nọ Jesu ọ takẹ Mata o veti rugba kae evaọ abọnọ arẹ ruẹ: “Inọ kohwo kohwo nọ ọrọwo mẹ, nọ ọrọ uzuazọ, o gbeti whẹ ofa ha.”—Jọn 11:26; 2 Timoti 3:1.
18. Amono họ “ikiẹrẹe” nọ arẹ te kparetha na?
18 Amono họ “ikiẹrẹe” nọ a be te kpare tha na? Idibo egbagba Ọghẹnẹ, enọ eria vrẹ no taore Jesu Kristi ọ tẹte ze akpọ, etejọ udevie rai. Ibuobu ahwo ọnana ase odẹ rai evaọ Ahwo Hibru uzou 11. A wo ẹruore obọ odhiwu ọnya ha, rekọ arẹro ọ a te wariẹ otọakpọ na ria. Ofariẹ udevie “ikiẹrẹe” nọ a te kparetha họ idibo egbagba Ọghẹnẹ enọ iwhu evaọ ikpe kẹle na. Ọghẹnẹ ọte ruẹ nọ ẹruore rai, ọrọ otọakpọ na ọria bẹdẹ bẹdẹ orugba evaọ ẹkparetha rai no iwhuowhu.
OKE GBE ORIA Ọ ẸKPARE KPOHỌ RAI
19. (a) Evaọ abọvẹ Jesu ọrọ rọ ọnọ akake kpare ze? (b) Kọ amono ọfa arẹ te kparetha?
19 A ta kpahe Jesu Kristi nọ “ọye akake kpare no iwhuowhu ze.” (Iruẹru 26:23) Otọ onana họ, ọye akake kpare ze, eva otu nọ ọ rẹ wariẹ whu ofa ha. Ofariẹ, ọye akake kpare fihọ ohwo ẹzi. (1 Pita 3:18) Rekọ Ebaibol eta k’omai nọ, amọfa arẹ te jọ, tanọ: “Omomọvo evaọ otu riẹ: Kristi họ ubi ọsosuọ, uwhremuriẹ kọ enọ erọ, erọ Kristi evaọ iraro riẹ.” (1 Ahwo Kọrint 15:20-23) Fikiere eva ẹkparomatha arẹ te kpare otu jọ, re utete oghẹrẹ otu ofa.
20. (a) Amono họ “enọ erọ erọ Kristi na”? (b) Didi ẹkparomatha họ ọnọ awo?
20 “Enọ erọ erọ Kristi na họ” 144,000, ilele iwẹrọwọ riẹ nọ ọ salọ, re alelie su evaọ Uvie na. Ebaibol eta kpahe ẹkparomatha obọ odhiwu rai nọ: “Oghọghọ gbe ẹfuọ ọrọ kẹ ọnọ owobọ evaọ ẹkparomatha ọsosuọ na; uwhu avivẹ ojọ oma enana wo ẹgba ha, rekọ a re ti lelei . . . suẹ wọhọ ivie evaọ odu ikpe na.”—Eviavia 20:6; 14:1, 3.
21. (a) Okiovẹ “ẹkparomatha ọsosuọ na” omuhọ? (b) Ababọ avro, amono akpare kpohọ uzuazọ obọ odhiwu no?
21 Fikiere u te no ẹkparomatha Kristi no, kọ 144,000 na họ amọfa nọ arẹ kparetha. Awobọ evaọ “ẹkparomatha ọsosuọ na,” hayo “ẹkparomatha ọtumuhọ na.” (Ahwo Filipai 3:11) Kọ okiovẹ onana ọ rẹte via? “Evaọ iraro riẹ,” ere Ebaibol eta. Wọhọ epanọ ma wuhrẹ evaọ izou ọtumuhọ, ẹjọkugbe Kristi omuhọ evaọ ukpe 1914. Fikiere “ẹdẹ” na “ẹkparomatha ọsosuọ” kpo odhiwu na, ọrọ ahwo Kristi nọ awo orọwọ ote no. Avro ọriẹ hẹ ikọ na gbe ahwo Kristi efa, erọ ọtumuhọ akpare rae kpo uzuazọ odhiwu no.—2 Timoti 4:8.
22. (a) Amono ọfa ati wobọ, evaọ “ẹkparomatha ọsosuọ na”? (b) Okiovẹ, a te kpare ae tha?
22 Rekọ ahwo Kristi arọ uzuazọ enẹna, eva oke ọ ẹjọkugbe Kristi nọ arẹ ruẹhẹ, enọ iwo ẹruore ọvo ọnana, ọrọ ati lele Kristi suẹ eva obọ odhiwu. Ae họ enọ ikiọkọ na, okiọkotọ 144,000 na. Okiovẹ a te kpare ae tha? Ufore ajọ owezẹ evaọ uwhu hu, rekọ okenọ a te whu avẹ nwane kpare ae. Enẹ Ebaibol efariẹ: “Mai kpobi a re ti kiero owezẹ uwhu hu, rekọ a re ti nwene omai kpobi evaọ atẹmena, evaọ ẹro ọmahọ ọvo, evaọ oke ọgba urere. Keme ọgba ore ti do, a vẹ te kpare iwhuowhu ze.”—1 Ahwo Kọrint 15:51, 52; 1 Ahwo Tesalọnika 4:15-17.
23. Ẹvẹ Ebaibol idhesẹ, enwene kpohọ uzuazọ ẹzi?
23 Orọ uzẹme nọ, “ẹkparomatha ọsosuọ” ọnana kpohọ uzuazọ obọ odhiwu na, ohwo ọ rẹ rehọ ibiaro rueriẹ hẹ. Ọyehọ, ẹkparomatha kpohọ uzuazọ emama ẹzi. Enẹ Ebaibol idhesẹ enwene kpohọ uzuazọ ẹzi: “A kọ riẹ evaọ egbogbo, atẹ kpariẹe ze evaọ seba egbo. A kọ riẹ evaọ orivo, atẹ kpariẹe ze eva oruaro. . . . A kọ riẹ evaọ oma uwo, atẹ kpariẹe ze evaọ oma ẹzi.”—1 Ahwo Kọrint 15:42-44.
24. (a) Ẹkparomatha ọvẹ o ti lele “ẹkparomatha ọsosuọ na”? (b) Fikieme aje sei nọ “emamọ ẹkparomatha”?
24 Rekọ ubiẹme ọ “ẹkparomatha ọsosuọ” na, ute dhesẹ nọ ofajọ orẹ te jọ. Ọnana họ ẹkparomatha ahwo ikiẹrẹe gbe enọ ikiẹrẹe he rọ kpohọ uzuazọ evaọ aparadase otọakpọ na. Ọnana ọte via okenọ Amagidọn ọvrẹno. Ọrẹte jọ “emamọ ẹkparomatha” viọ ọrọ emezae nọ Elaeja avọ Elaesha akpare ze, gbe erọ amọfa nọ akpareze okejọ evaọ otọakpọ na. Fikieme? Keme na otẹrọnọ enọ akpare ze okenọ Amagidọn ọvrẹno atẹ gwọlọ gọ Ọghẹnẹ, a re gbe ti whẹ ofa ha.—Ahwo Hibru 11:35.
IRUẸRU IGBUNU ỌGHẸNẸ
25. (a) Fikieme ogbẹrọnọ oma nọ uwhu na oye a te kparetha ha? (b) Eme a te kparetha, kọ eme a te rọ kẹ enọ akpareze na?
25 Okenọ ohwo owhu no, eme arẹ kparetha? Orọnikọ oma ovona nọ uwhu na ha. Ebaibol idhesẹ onana okenọ ejẹ fotọ ẹkparomatha kpohọ uzuazọ obọ odhiwu. (1 Ahwo Kọrint 15:35-44) Makọ enọ arẹ te kpare ze uzuazọ otọakpọ na, orọnikọ oma nọ awo atete whu, oye ovona a te rọ kpare ae zehe. Owọhọ nọ oma oyena ugbofa no, ziheruọ ẹkpẹ no. Ute viere ekwakwa oma nọ uwhu no na, erẹ sai ziheruọ abọjọ eware efa nọ erọ uzuazọ. Fikiere orọnikọ oma ovona Ọghẹnẹ ọ rẹ kparetha ha, rekọ ohwo ọvo nọ owhu na. Ahwo nọ a re kpobọ odhiwu ọ rẹ kẹ ae oma ẹzi okpokpọ. Enọ akpare ze re aria otọakpọ na, ọ rẹ kẹ ae oma uwo okpokpọ. Uwo avro ho, oma uwo okpokpọ onana, o te wọhọ onọ ohwo na o wo taore otete whu, re enọ eriẹ riẹ vẹre, a ruẹse vuhiei.
26. (a) Fikieme ẹkparomatha ọjẹ rọ oware ugbunu gaga? (b) Didi eware ahwo arorovia nọ i re fiobọhọ k’omai riẹ otọ ẹgba ologbo Ọghẹnẹ nọ ọrọ kareghehọ ahwo nọ awhu no?
26 Uzẹme nọ ẹkparomatha yọ oware ugbunu gaga. O sae jọnọ ohwo nọ owhu na, ọruerẹ eware buobu gbe eriariẹ avọ ekareghẹhọ buobu evaọ oke uzuazọ. O wo uruemu nọ u ru rie hẹrioma no omọfa kpobi nọ ọria vrẹ no. Yọ Jihova Ọghẹnẹ ọ rẹ kareghẹhọ oware kpobi, fikiere o ti zihe ohwo ọnana tha, ẹrẹrẹe pẹprẹrẹprẹ okenọ Ọte kpariẹe ze. Wọhọ epanọ Ebaibol eta kpahe iri nọ a te kparetha: “Ai kpobi arọ ekpokpọ kẹe.” (Luk 20:38) Ahwo arẹ sae sẹro ọ irru ẹme gbe ifoto ahwo, a ve je kporo ai ziheze, nọ ahwo na awhu krino. Rekọ Jihova ọ rẹ sai zihe, ahwo kpobi ghinẹ ze uzuazọ, enọ erọ ekpokpọ eva ekareghẹhọ riẹ.
27. Didi enọ kpahọ ẹkparomatha marẹ te za okiofa?
27 Ebaibol eta eware buobu k’omai, kpahọ uzuazọ evaọ Aparadase okenọ akpare iri zino. Re ojọ oriruo, Jesu ọ tẹme kpahọ ahwo nọ a te nya via, ejọ “ẹkparomatha uzuazọ” efa kọ “ẹkparọmatha oziẹobro.” (Jọn 5:29) Didi oware ororo? Kọ “ikiẹrẹe” nọ akpareze, a ti wo ohẹrioma no epanọ orẹ te jọ kẹ enọ “ikiẹrẹehe” nọ akpare ze? Ewuhrẹ ọ Ẹdẹ Oziẹobro, ọte za enọ itieye kẹ omai.
[Iwoho nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 167]
“Mẹ riẹ nọ, ọte kparoma evaọ ẹkparomatha”
Elaeja ọkpare ọmọzae ayeuku ze
Elaesha ọ kpare ọmọ ze
Ọzae nọ, ọroma te enwa Elaesha ọzoma zọ
[Iwoho nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 168]
Ahwo nọ Jesu ọkpare ze:
Ọmọzae Ayeuku ọ Nein
Lazarọs
Ọmọtẹ Jairọs
[Iwoho nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 169]
Amọfa nọ akpare ze:
Dọkas
Jesu omariẹ
Yutikọs
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 170]
Aparadase nọ Jesu ọya kẹ orumuomu na bovẹ ọrọ?