Abọ 5
Uzuazọ U Wo Ẹjiroro Ologbo
1, 2. Ẹvẹ ma sae rọ riẹ sọ Ọghẹnẹ ọ be daezọ mai, kọ diẹse ma rẹ rẹriẹ ovao ku jọ ruẹ iyo enọ uzuazọ?
1 Edhere nọ a rọ ma otọakpọ na gbe eware uzuazọ nọ e riẹ u dhesẹ nọ Ọnọma rai yọ Ọghẹnẹ uyoyou nọ ọ be ghinẹ daezọ. Yọ Ẹme riẹ, Ebaibol na, u dhesẹ nọ ọ be daezọ; o k’omai uyo nọ o mai woma kpobi kpahọ onọ na: Eme ma jẹ rọ evaọ otọakpọ? gbe, Bovẹ ma be nya?
2 U fo nọ ma kiẹ Ebaibol na ruẹ kẹ iyo itieye na. Ẹme Ọghẹnẹ ọ ta nọ: “Wha tẹ gwọlọ e riẹ wha rẹ rue riẹe, rekọ wha tẹ se iẹe, ọ rẹ te se owhai re.” (2 Iruẹru-Ivie 15:2) Otẹrọ ere, eme ọkiẹriwo Ẹme Ọghẹnẹ o rovie kpahe ẹjiroro riẹ k’omai?
Oware nọ Ọghẹnẹ ọ jẹ ma Ahwo
3. Fikieme Ọghẹnẹ ọ jẹ ma otọakpọ na?
3 Ebaibol na i dhesẹ nọ ahwo Ọghẹnẹ ọ mai wo fihọ iroro rọ ma otọakpọ na. Aizaya 45:18 ọ ta kpahe otọakpọ na nnọ Ọghẹnẹ ‘ọ ma riẹ re o jọ ofofe he rekọ ọ mae re a rriae.’ Yọ o fi eware kpobi nọ ahwo a rẹ gwọlọ fihọ otọakpọ na, orọnikọ re a rria ọvo ho, rekọ re a reawere uzuazọ vọvọ.—Emuhọ, izou 1 gbe 2.
4. Fikieme Ọghẹnẹ ọ jẹ ma ahwo ọsosuọ na?
4 Evaọ Ẹme riẹ, Ọghẹnẹ ọ ta kpahe ẹma ahwo ọsosuọ, Adamu avọ Ivi, o te je dhesẹ oware nọ o wo họ iroro rọ kẹ uviuwou ahwo. Ọ ta nọ: “Ma ma ohwo rọ uwoho mai, re o tho omai, re o wuzou vi iyei obọ abade, gbe evra nọ e rọ obọ ehru, gbe iruẹ, gbe akpọ kpobi, gbe eware kpobi nọ i bi siẹ evaọ otọakpọ na.” (Emuhọ 1:26) A ma ahwo vẹre re ọ sẹro ‘otọakpọ kpobi’ gbe emama erao nọ e riẹe.
5. Diẹse a fi ahwo ọsosuọ na họ?
5 Ọghẹnẹ o ru ọgbọ ologbo jọ, evaọ oria nọ a re se Idẹn, nọ o jọ Udevie Ovatha-ọre. Kẹsiẹe ‘ọ tẹ rehọ ohwo na fihọ ogege Idẹn, re o kporo iei, re ọ jẹ sẹro riẹ.’ Oware kpobi nọ ahwo ọsosuọ na a gwọlọ re o jọ eva aparadase na. “Ire nọ i woma eva eriwo” e jariẹ re, kugbe ekakọ efa gbe egheghẹrẹ erao isiuru efa buobu.—Emuhọ 2:7-9, 15.
6. Ekwakwa iroro gbe ugboma vẹ a rọ ma ahwo?
6 A ma ugboma ahwo ọsosuọ na gbagba, fikiere, a rẹ mọ, kpako, hayo whuẹ hẹ. A rọ ekwakwa efa kugbe rọ ma ae re, wọhọ uno-eva-ze. Oghẹrẹ nọ a rọ mae a dhesẹ i riẹ eva Emuhọ 1:27: “Koyehọ Ọghẹnẹ ọ rehọ uwoho riẹ ma ohwo, evaọ uwoho oma Ọghẹnẹ ọ rọ ma ae; ọzae gbe aye ọ ma rae.” Nọ a m’omai evaọ uwoho Ọghẹnẹ na, orọnikọ ekwakwa ugboma gbe iroro ọvo a k’omai hi, rekọ te abọjọ eva ekwakwa uruemu gbe erọ ẹzi re, nọ ma re ruevavọ otẹrọnọ ma rẹ te ghinẹ wereva ziezi. Yọ Ọghẹnẹ ọ rẹ te kẹ edhere nọ a rẹ rọ ko egwọlọ eyena gbe ẹgwọlọ emuore, ame, gbe ofou. Wọhọ epanọ Jesu Kristi ọ ta, “fiki ebrẹdi ọvo ohwo ọ rẹ rọ zọ họ, rekọ fiki kẹme kẹme nọ ọ via no unu Ọghẹnẹ ze.”—Matiu 4:4.
7. Diodẹ udu-iruo a kẹ ahwo ọsosuọ na?
7 Ofariẹ, Ọghẹnẹ ọ kẹ imava na udu-iruo ugbunu nọ a gbẹ jọ Idẹn: “Wha yẹ, wha vi, re wha vọ evaọ akpọ na.” (Emuhọ 1:28) Fikiere a ve no ere ti yẹ jẹ rọ emọ egbagba ziọ uzuazọ. Yọ epanọ unuahwo akpọ u bi buẹ na, a ve ti wo uvẹ orukẹre iwhru ogege ọsosuọ na, erria aparadase Idẹn. Ukuhọ riẹ, a ve ti ru otọakpọ na kpobi fihọ aparadase, nọ ahwo gbagba, avọ evawere e te rria bẹdẹ bẹdẹ. Ebaibol na e ta k’omai nọ okenọ a ruẹrẹ eware nana kpobi họ no, “Ọghẹnẹ ọ tẹ ruẹ nọ eware kpobi nọ ọ ma na i re wowoma.”—Emuhọ 1:31; je rri Olezi 118:17.
8. Oghẹrẹvẹ ahwo a hae rọ sẹro otọakpọ na?
8 O rọ vevẹ nnọ ahwo a rẹ te rọ otọakpọ nọ a ru woma no na ruiruo kẹ erere rai. Rekọ a re ru onana eva edhere obọdẹ. A ma ahwo vẹre re a rọ adhẹẹ sẹro otọakpọ na, orọnikọ re a gbei ku hu. Ẹraha otọakpọ na nọ ma be ruẹ nẹnẹ na o wọso oreva Ọghẹnẹ, yọ enọ i bi wo abọ kugbe araha riẹ a be wọso ẹjiroro uzuazọ eva otọakpọ. A rẹ te hwosa evaọ ere oruo, keme Ebaibol na e ta nọ Ọghẹnẹ ọ te ‘raha enọ e be raha akpọ na.’—Eviavia 11:18.
O gbẹ rọ Ẹjiroro Ọghẹnẹ
9. Fikieme ma je wo udu nọ ẹjiroro Ọghẹnẹ i re tu wo orugba?
9 Fikiere, no emuhọ ze o jọ ẹjiroro Ọghẹnẹ rọ kẹ uviuwou ahwo gbagba re a rria otọakpọ na bẹdẹ bẹdẹ evaọ aparadase. Yọ o gbẹ rọ ẹjiroro riẹ! Ababọ avro, ẹjiroro ọyena o re ti ru gba. Ebaibol na e ta nọ: “ỌNOWO Ọgbaẹmo na ọ bọwo ehao nọ: Epanọ mẹ ma fihọ, ere o te jọ; epanọ mẹ jiroro ere o te via.” “Mẹ ta no, me reti ru ei gba, mẹ jẹ iroro na no, me reti ru ei.”—Aizaya 14:24; 46:11.
10, 11. Ẹvẹ Jesu, Pita, gbe Devidi okere-ilezi na a ta kpahe Aparadase?
10 Jesu Kristi ọ ta ẹme kpahe ẹjiroro Ọghẹnẹ nọ o ti ro zihe aparadase ziọ otọakpọ, nọ ọ ta kẹ ohwo jọ nọ o wo ẹruore irẹro fihọ obaro: “Who re ti lele omẹ jọ eva Aparadase.” (Luk 23:43) Pita ukọ na re, ọ ta ẹme kpahe akpọ ọkpokpọ nọ ọ be tha na, ta nọ: ‘Wọhọ epaọ eyaa riẹ, ma rẹ hẹrẹ ihru ekpokpọ [ọruẹrẹfihotọ egọmeti ọkpokpọ nọ o ti su no odhiwu tha] avọ otọakpọ ọkpokpọ [ukoko otọakpọ ọkpokpọ] nọ ma be hẹrẹ wọhọ eyaa [Ọghẹnẹ], enọ ẹrẹreokie ọ te rria.’—2 Pita 3:13.
11 Devidi okere-ilezi na o kere kpahọ akpọ ọkpokpọ nọ ọ be tha na gbe oghẹrẹ nọ o te tọ te. Ọ ruẹaro nọ: “Ikiẹrẹe e rẹ te rehọ otọ na reuku, a vẹ jẹ rria ae bẹdẹ.” (Olezi 37:29) Fiki oye Jesu ọ jẹ yeyaa nọ: “Ahwo nọ a te rọ oma kpotọ eva e were ae, keme a rẹ te rria akpọ na.”—Matiu 5:5.
12, 13. Gbeiku kpẹkpẹe kpahe ẹjiroro ologbo Ọghẹnẹ kẹ ohwo.
12 Ẹvẹ ẹruore ọyena ọ rro te, ẹria ebẹdẹ bẹdẹ eva aparadase otọakpọ nọ o kare eyoma, ethube, ẹyao, uweli, gbe edada! Eva obe urere Ebaibol na, Ẹme eruẹaruẹ Ọghẹnẹ o tẹ gba ẹjiroro ọruaro ọnana kugbe whowho nọ: “Ọghẹnẹ o ve ti ririe irui kpobi no aro rai; uwhu o gbẹte jọ ofa ha, hayo kọ uweri hi, hayo oviẹ hẹ, hayo edada ọvuọvo ho, keme eware anwae evrẹ no.” U fibae nọ: “Ọnọ ọ keria agbara uvie na ọ tẹ ta nọ, ‘Rri, mẹ ruẹrẹ eware kpobi ru no.’ Ọ tẹ jẹ ta re nọ: ‘Kere, keme eme enana kpobi eme uzẹme gbe ọtẹruo.’”—Eviavia 21:4, 5.
13 Ẹhẹ, Ọghẹnẹ o wo ẹjiroro ologbo fihọ iroro. O rẹ te jọ akpọ kpokpọ ẹrẹreokie, aparadase ibẹdẹ, nọ Ọnọ ọ rẹ sai ru je ti ru eyaa riẹ gba ọ ruẹaro, keme ‘eme riẹ e rọ uzẹme gbe ọtẹruo.’
[Iwoho nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 20, 21]
Ọghẹnẹ ọ jiroro nọ ahwo a rria bẹdẹ bẹdẹ evaọ aparadase otọakpọ. Oyena o gbẹ rọ ẹjiroro riẹ
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 22]
Ọnọ o wo uwou na ọ rẹ sai se enọ ọ haya uwou kẹ ẹdhọ a tẹ raha iẹe