Uzou 7
Oware Nọ Ọghẹnẹ O Ru No re O Siwi Ahwo-Akpọ
1, 2. (a) Ẹvẹ oletu ẹmo ahwo Rom jọ o ro vuhu ohwo nọ Ọmọ Ọghẹnẹ ọ rọ mu? (b) Fikieme Jihova ọ jẹ kẹ Jesu uvẹ nọ o whu?
EVAỌ uvo ẹdẹjọ ole ikpe 2,000 nọ e vrẹ no, oletu ẹmo ahwo Rom jọ o te je rri ezae esa nọ i je whu uwhu oja, ẹmẹrera. Osoja na ọ tẹ nabi muẹrohọ ọzae jọ evaọ usu rai—Jesu Kristi. A kare Jesu fihọ urre oliọliọ. Nọ uwhu riẹ u si kẹle no ehru o te muebi. Nọ o whu no, otọ o te nuhu gaga, osoja na o te bo nọ: “Uzẹme ohwo nana Ọmọ Ọghẹnẹ.”—Mak 15:39.
2 Ọmọ Ọghẹnẹ! Osoja na ọ ta gba. Oware nọ o mai wuzou evaọ akpọ kpobi ọ ruẹ na. Taure onana o tẹ te via, Ọghẹnẹ o se Jesu nọ Ọmọ oyoyou riẹ no. (Matiu 3:17; 17:5) Fikieme Jihova ọ jẹ kẹ Ọmọ riẹ uvẹ re o whu? Keme onana họ edhere nọ Ọghẹnẹ o ti ro siwi ahwo no uzioraha gbe uwhu.
A SALỌ E RIẸ KẸ OBỌDẸ ẸJIRORO
3. Fikieme u je fo nọ Ọmọvo Ọghẹnẹ a salọ rọ kẹ uvi ẹjiroro kpahe ahwo-akpọ?
3 Wọhọ epanọ ma wuhrẹ no vẹre evaọ obe nana, Jesu ọ kake jọ uzuazọ re ọ tẹ jọ ohwo. A se rie “Ọmọvo” Ọghẹnẹ, fikinọ Jihova ọvo ọ rehọ obọ riẹ mae. Kẹsena Ọghẹnẹ ọ tẹ rehọ Jesu rọ ma eware efa kpobi. (Jọn 3:18; Ahwo Kọlọsi 1:16) Jesu o you ahwo-akpọ gaga. (Itẹ 8:30, 31) Agbẹta nọ Jihova ọ rọ salọ Ọmọvo riẹ na re o wo abọ ologbo evaọ okenọ ahwo-akpọ a ziọ otọ obrukpe uwhu no!
4, 5. Taure Jesu ọ tẹ te ziọ otọakpọ na, eme Ebaibol na e ta kpahe Ubi Mesaya na?
4 Okenọ o je bruoziẹ Adamu, Ivi, gbe Setan evaọ ogba Idẹn, Ọghẹnẹ ọ tẹ t’ẹme kpahe Osiwi obaro wọhọ “ubi.” Ubi, hayo ọmọ nana, ọ te nyaze ti si eyoma nọ Setan Ẹdhọ na, ‘araumuemu anwae na,’ ọ wha ze. Uzẹme, Ubi nọ a yeyaa riẹ na ọ rẹ te whọlọ Setan gbe ahwo nọ a lele i rie kpobi no.—Emuhọ 3:15; 1 Jọn 3:8; Eviavia 12:9.
5 Evaọ ikpe udhusoi enana kpobi, Ọghẹnẹ o te gbe bi ru Ubi na vevẹ viere, ọnọ a re se Mesaya re na. Wọhọ epanọ a dhesẹ i rie evaọ etehe nọ ọ rọ ẹwerobe avọ 37 na, eruẹaruẹ buobu e ta eme kpahe abọ sasa ọ uzuazọ riẹ evaọ otọakpọ. Wọhọ oriruo, o re ti thihakọ olahiẹ re ọ ruẹse ru iruo riẹ gba evaọ ẹjiroro Ọghẹnẹ.—Aizaya 53:3-5.
OWARE NỌ O SORIẸ NỌ MESAYA NA O JE WHU
6. Wọhọ epanọ Daniẹl 9:24-26 o dhesẹ, eme Mesaya na o ti ru gba, kọ edhere vẹ?
6 Eruẹaruẹ nọ a kere fihọ Daniẹl 9:24-26 e ruẹaro nnọ Mesaya na—Ọnọ Ọghẹnẹ o Wholo—o ti ru ẹjiroro ologbo jọ gba. Ọ te ziọ otọakpọ re o “ku iruthọ họ, je siobọno izieraha, re o voroma imuemu rai, re a rehọ ẹrẹreokie ebẹdẹ bẹdẹ ze.” Mesaya na o ti si obrukpe uwhu no kẹ ahwo-akpọ nọ i wo ẹrọwọ. Rekọ ẹvẹ o ti ro ru onana? Eruẹaruẹ na i ru rie vevẹ nọ a re ti “si” ei no, hayo kpei.
7. Fikieme ahwo Ju a je ro dheidhe erao, kọ eme oyena o riẹ obọ kpohọ?
7 Emọ-Izrẹl anwae a riẹ kpahe oma uvoro kẹ oruthọ. Eva egagọ rai evaọ otọ Uzi nọ Ọghẹnẹ ọ rọ ẹkwoma Mosis kẹ ai, kẹse kẹse a jẹ hẹ rehọ erao dheidhe. Onana o tẹ kareghẹhọ ahwo Izrẹl inọ ahwo a gwọlọ oware jọ nọ a re ru omauvoro kẹ, hayo ruru izieraha rai. Pọl ukọ na o te ru ẹme na kpẹkpẹ anọ: “Ababọ azẹ-ohwẹ erọvrẹ izieraha ọ rẹ jọ họ.” (Ahwo Hibru 9:22) Ileleikristi a rọ otọ Uzi Mosis avọ ẹgwọlọ riẹ hẹ, wọhọ idheidhe. (Ahwo Rom 10:4; Ahwo Kọlọsi 2:16, 17) A riẹ re nọ idheidhe erao e rẹ sae wha erọvrẹ izieraha riẹriẹriẹ ze he. Ukpoye, idheidhe enana i dhesẹ idhe jọ nọ ọ mai wo aghare—ọrọ Mesaya na, hayo Kristi. (Ahwo Hibru 10:4, 10; wawo Ahwo Galesha 3:24.) Ghele na, whọ rẹ sae nọ inọ, ‘Kọ o ghinẹ rọ oja re Mesaya na o whu?’
8, 9. Eware eghaghae vẹ Adamu avọ Ivi a kufiẹ, kọ ẹvẹ oware nọ a ru u ro kpomahọ emọ rai?
8 Ẹhẹ, Mesaya na o re whu otẹrọnọ ahwo-akpọ a re wo esiwo. Re ma riẹ oware nọ o soriẹ, ma re roro kpemu kpohọ ogba Idẹn re ma daoma riẹ oware ulogbo nọ Adamu avọ Ivi a kufiẹ evaọ okenọ a wọso Ọghẹnẹ. Uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ a fihọ aro rai! Wọhọ emọ Ọghẹnẹ, a jẹ reawere usu okpekpe kugbei. Rekọ evaọ okenọ a siọ esuo Jihova no, a te ku eyena kpobi fiẹ jẹ wha izieraha gbe uwhu ro te uyẹ ohwo-akpọ.—Ahwo Rom 5:12.
9 O tẹ wọhọ nọ ọsẹ gbe oni ọsosuọ mai a raha efe ologbo ogbẹraha, a te fi oma rai họ osa ulogbo. Adamu avọ Ivi a tẹ wha osa yena te emọ rai. Fikinọ a yẹ omai gba jẹ kare emuemu hu na, mai kpobi erahizi je bi whu. Okenọ ma tẹ be mọ hayo t’ẹme jọ nọ ma roro nọ ma jẹhae ta ha, ma be ruẹ okpomahọ osa nọ ma reuku riẹ na—sebaẹgba ohwo. (Ahwo Rom 7:21-25) Ẹruore mai kpobi họ ẹwariẹ wo oware nọ Adamu o kufiẹ. Dede na, ma rẹ sai wo uzuazọ ohwo ọgbagba ha. Nọ ahwo nọ e gba ha kpobi a thọ uzi na, mai kpobi ma tẹ riosa uwhu, orọnikọ uzuazọ họ.—Ahwo Rom 6:23.
10. Eme a gwọlọ re a rọ dẹ oware nọ Adamu o kufiẹ na zihe ze?
10 Ghele na, kọ oware jọ o riẹ nọ a rẹ rọ kẹ fiki uzuazọ nọ Adamu o kufiẹ na? Ute ẹdhoguo-okiẹrẹe Ọghẹnẹ o gwọlọ nọ a re ru ei ẹrẹrẹ, “uzuazọ u ve lele uzuazọ.” (Ọnyano 21:23) Fikiere u te fo nọ a rẹ rọ uzuazọ kẹ rọ hwosa kẹ uzuazọ nọ a kufiẹ na. Orọnikọ uzuazọ kpobi nọ u je a sae rọ hwosa onana ha. Olezi 49:7, 8 ọ ta kpahe ahwo nọ e gba ha anọ: “Ohwo ọ sae ta omaobọ riẹ hẹ, hayo hwaosa uzuazọ riẹ kẹ Ọghẹnẹ hẹ, keme ẹta uzuazọ riẹ o rẹ ghaghae, o re te he.” Koyehọ ẹruore ọ gbẹ nwane riẹ ha? Vievie, ajo.
11. (a) Eme ubiẹme na “ẹtanigbo” o dhesẹ evaọ Hibru? (b) Ono ọvo ọ rẹ sai siwi ahwo-akpọ, kọ fikieme?
11 Evaọ ẹvẹrẹ Hibru, ubiẹme na “ẹtanigbo” u dhesẹ unu oware nọ a rẹ wha re a siobọ no ohwo nọ a mu, u dhesẹ ẹrẹrẹ re. Ajokpa ohwo nọ o wo uzuazọ ogbagba ọvo ọ rẹ sae rọ osa nọ orọ ẹrẹrẹ kugbe oware nọ Adamu o kufiẹ ze. U te no Adamu no, ọzae ọgbagba ọfa nọ a yẹ evaọ otọakpọ na họ Jesu Kristi. Fikiere, Ebaibol na i te se Jesu “Adamu uwhremu” na ọ tẹ jẹ k’omai imuẹro nọ Kristi “ọ rehọ oma riẹ kẹ wọhọ ẹtanigbo nọ u te rọ kẹ ahwo kpobi.” (1 Ahwo Kọrint 15:45; 1 Timoti 2:5, 6, NW ) Nọ Adamu ọ wha uwhu te emọ riẹ na, ukuoriọ nọ Jesu ọ se ba kọ uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ. Ahwo Kọrint Ọsosuọ 15:22 o ru rie vevẹ nọ: “Keme epanọ ahwo kpobi a whu fiki Adamu na, ere a je ti ru ahwo kpobi wo uzuazọ fiki Kristi.” O nwani fo kẹ hẹ, a se Jesu nọ “Ọsẹ Ebẹdẹ bẹdẹ.”—Aizaya 9:6, 7.
OGHẸRẸ NỌ A RỌ HWA ẸTANIGBO NA
12. Okiovẹ Jesu o ro zihe ruọ Mesaya na, kọ diodẹ oghẹrẹ uzuazọ o muhọ ele no okeoye vrẹ?
12 Evaọ oke okpakpọ 29 C.E., Jesu ọ tẹ nya bru omoni riẹ Jọn re ọ họ-ame ọ vẹ te jọ ere rọ oma riẹ kẹ re ọ wha oreva Ọghẹnẹ haro. Evaọ oke yena Jihova ọ jẹ rehọ ẹzi ọfuafo rọ Jesu mu. Jesu o te no ere zihe ruọ Mesaya, hayo Kristi na, ọnọ Ọghẹnẹ o wholo. (Matiu 3:16, 17) Jesu o te muọ odibọgba ikpe esa gbe ubro riẹ họ. Ọ nya orẹwho riẹ kpobi, jẹ ta usiuwoma kpahe Uvie Ọghẹnẹ, je koko ilele ẹrọwọ riẹ họ re. Rekọ, wọhọ epanọ a ruẹaro, a te mu ei họ ẹwọso.—Olezi 118:22; Iruẹru 4:8-11.
13. Didi eware i su kpohọ uwhu Jesu wọhọ ọnọ o kru ẹgbakiete riẹ?
13 Jesu avọ udu ọ tẹ fere eviẹhọ isu egagọ na via, a tẹ gwọlọ nọ a re kpei. Uwhremuna a tẹ te gbẹguae oyoma jọ nọ u su kpohọ evivie, ugbemuo, ugbeguo ẹdhọ, gbe otabẹ aghẹmeeyo. A tehe Jesu, nwoeya ku ei, sei ẹkoko, a tẹ jẹ rehọ oviaviẹ jọ fae nọ a ru re o bẹre ohọoma riẹ. Osu ahwo Rom na Pọntiọs Pailet o te bru oziẹ uwhu kpei nọ a kare iẹe họ ehru urre oja. A tẹ kare iẹe fihọ ure oliọliọ a jẹ rehọ iẹe dikihẹ. Ẹwẹ okuo riẹ kpobi avọ oja, yọ o rehọ e riẹ euwa buobu taure o te ti whu. Evaọ ọyawọ yena kpobi, Jesu ọ sẹro ẹgbakiete ọgbagba kẹ Ọghẹnẹ.
14. Fikieme Ọghẹnẹ ọ jẹ kẹ Ọmọ riẹ uvẹ re ọ ruẹ uye je whu?
14 Fikiere, evaọ Nisan 14, 33 C.E., okioye Jesu ọ rọ rehọ uzuazọ riẹ kẹ “wọhọ ẹtanigbo rọ kẹ ahwo buobu.” (Mak 10:45, NW; 1 Timoti 2:5, 6) No obọ odhiwu ze, Jihova ọ jẹ ruẹ Ọmọ ọghaghae riẹ nọ ọ jẹ ruẹ uye je whu. Fikieme Ọghẹnẹ ọ jẹ k’uvẹ re oware uyoma otiọye na o via? O ru ere fikinọ o you ahwo-akpọ. Jesu ọ ta nọ: “Keme Ọghẹnẹ o you akpọ na hrọ, ọ jẹ rehọ Ọmọvo riẹ kẹ, re kohwo kohwo nọ ọ rọwo riẹ o gbe vrẹ hẹ rekọ o re wo uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ.” (Jọn 3:16) Uwhu Jesu u te je wuhrẹ omai nọ Jihova yọ Ọghẹnẹ ẹdhoguo-okiẹrẹe ọgbagba. (Iziewariẹ 32:4) O rẹ sae gbe ahwo jọ unu oware nọ o soriẹ nọ Ọghẹnẹ o gbe siobọno uzi ẹdhoguo-okiẹrẹe nọ o gwọlọ ẹwẹ rọ kẹ ẹwẹ hẹ re ọ whaha ẹhwosa oware nọ uzioraha Adamu ọ wha ze. Oware nọ o soriẹ ze họ Jihova ọ rẹ nya lele izi riẹ o ve je koko ai, makọ o be raha oware ulogbo jọ mi ei dede.
15. Nọ o hae te jọ ababọ ekiete re a kẹ uzuazọ Jesu uvẹ re ukuhọ riẹriẹriẹ na, eme Jihova o ru?
15 Ẹdhoguo-okiẹrẹe Jihova o tẹ jẹ gwọlọ nọ uwhu Jesu o wo ekuhọ evawere. Whaọ, o rẹ jọ ẹdhoguo-okiẹrẹe re a kẹ Jesu nọ o wo ẹrọwọ na uvẹ re o whu bẹdẹ bẹdẹ? Vievie, ajo! Ikereakere Ahwo Hibru na e ruẹaro no vẹre nọ ọrọ omarokpotọ Ọghẹnẹ ọ rẹ jọ uki rri bri hi. (Olezi 16:10; Iruẹru 13:35) Ọ jọ owezẹ uwhu abọjọ edẹ esa, Jihova Ọghẹnẹ ọ tẹ kpare iẹe ziọ uzuazọ wọhọ omama ẹzi ologbo.—1 Pita 3:18.
16. Eme Jesu o ru eva okenọ o zihe kpohọ odhiwu no?
16 Evaọ oke uwhu riẹ, Jesu ọ tẹ rehọ uzuazọ ohwo riẹ rọ kẹ no riẹriẹriẹ. Nọ a kpare iẹe kpohọ uzuazọ evaọ obọ odhiwu no, o te zihe ruọ ẹzi nọ ọ rẹ kẹ uzuazọ. Ofariẹ, nọ Jesu o tovrẹ kpohọ oria nọ o mae fo evaọ ehrugbakpọ na, ọ tẹ wariẹ kuomagbe Ọsẹ ọghaghae riẹ ọ tẹ rọ aghare uzuazọ ohwo ọgbagba riẹ rọ kẹ E. (Ahwo Hibru 9:23-28) Aghare uzuazọ ọghaghae yena a vẹ sae rehọ iẹe kẹ ro siwi ahwo nọ i y’ẹme. Eme oyena u dhesẹ k’owhẹ?
ẸTANIGBO KRISTI GBE OWHẸ
17. Ẹvẹ ma rẹ sae rọ rehọ uvẹ erọvrẹ na ruiruo ẹkwoma idhe ẹtanigbo Kristi?
17 Roro kpahe idhere esa nọ idhe ẹtanigbo Kristi e be rọ k’owhẹ erere makọ enẹna. Orọ ọsosuọ, o wha erọvrẹ izieraha ze. Ẹkwoma ẹrọwọ fihọ azẹ Jesu nọ o hwẹ na, ma wo ‘obusino fiki ẹtanigbo,’ ẹhẹ, “erọvrẹ eware iyoma mai.” (Ahwo Ẹfẹsọs 1:7) Fikiere ma tẹ make thọ uzi uyoma jọ dede, ma rẹ sae yare Ọghẹnẹ kẹ erọvrẹ evaọ odẹ Jesu. Ma te ghine kurẹriẹ, Jihova ọ rẹ rehọ aghare idhe ẹtanigbo Ọmọ riẹ ruiruo k’omai. Ọghẹnẹ ọ rẹ rọ vrẹ omai, ọ rẹ k’omai oghale iroro iwoma, ukpenọ ọ rọ osohwa uwhu rọ k’omai nọ ma riosa riẹ fiki uzioraha.—Iruẹru 3:19; 1 Pita 3:21.
18. Evaọ edhere vẹ idhe Jesu o jẹ k’omai ẹruore?
18 Orọ avivẹ, idhe ẹtanigbo Kristi o k’omai ẹruore obaro. Evaọ eruẹaruẹ, Jọn ukọ na ọ tẹ ruẹ “otu obuobu jọ, nọ ohwo ọvo ọ sai kele he” nọ e zọ no ekuhọ okpẹtu eyero ọnana ze. Fikieme a jẹ zọ kpakiyọ Ọghẹnẹ ọ raha amọfa buobu? Ẹnjẹle jọ ọ tẹ ta kẹ Jọn inọ otu obuobu na a “fọrọ iwu rai no a tẹ rehọ azẹ Omogodẹ [na Jesu Kristi] ru ai founo.” (Eviavia 7:9, 14) Epanọ ma dhesẹ ẹrọwọ fihọ azẹ Jesu Kristi nọ o hwẹ na te jẹ be rria lele ẹgwọlọ Ọghẹnẹ, ma vẹ te jọ fuafo evaọ aro Ọghẹnẹ je wo ẹruore uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ.
19. Ẹvẹ idhe Kristi u ro dhesẹ nọ te ọye omariẹ gbe Ọsẹ riẹ a you owhẹ?
19 Orọ avesa, idhe ẹtanigbo na yọ edhesẹ uyoyou ologbo Jihova. Uwhu Kristi u kugbe odhesẹvia ivẹ uyoyou nọ omae rro evaọ ikuigbe ehrugbakpọ na kpobi: (1) uyoyou Ọghẹnẹ nọ o ro vi Ọmọ riẹ ti whu rọ k’omai; (2) uyoyou Jesu nọ ọ rọ rehọ oma riẹ rọ kẹ wọhọ ẹtanigbo. (Jọn 15:13; Ahwo Rom 5:8) Ma te bi ghine dhesẹ ẹrọwọ, uyoyou nana o re t’omai kpobi. Pọl ukọ na ọ ta nọ: ‘Ọmọ Ọghẹnẹ o you omẹ, nọ ọ jẹ rehọ oma riẹ kẹ omẹ.’—Ahwo Galesha 2:20; Ahwo Hibru 2:9; 1 Jọn 4:9, 10.
20. Fikieme ma je dhesẹ ẹrọwọ fihọ idhe ẹtanigbo Jesu?
20 Fikiere, joma dhesẹ uyere mai kẹ uyoyou nọ Ọghẹnẹ avọ Kristi a dhesẹ ẹkwoma ẹrọwọ nọ ma re wo fihọ idhe ẹtanigbo Jesu. Ere o ruo o re su kpohọ uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ. (Jọn 3:36) Ghele na, esiwo mai ọvo họ oware ulogbo kẹ uzuazọ gbe uwhu Jesu evaọ otọakpọ họ. Ijo, oware nọ o mae jariẹ oja dede họ avro ologbo, ọrọ ehrugbakpọ na. Wọhọ epanọ ma te ruẹ evaọ uzou nọ o kẹle onana, avro na o te omai kpobi keme u dhesẹ oware nọ o soriẹ nọ Ọghẹnẹ ọ jẹ k’uvẹ emuemu gbe uye-oruẹ re u kri te enẹ evaọ akpọ ọnana.
DAWO ERIARIẸ RA
Fikieme Jesu o je whu re ọ ruẹse siwi ahwo-akpọ?
Ẹvẹ a rọ hwosa ẹtanigbo na?
Evaọ idhere vẹ who ro wo erere no ẹtanigbo na ze?
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 67]