Uzou 16
Epanọ Whọ Rẹ Sai ro Si Kẹle Ọghẹnẹ
1. Didi eware jọ i thoma evaọ egagọ buobu?
OHWO jọ nọ o kpohọ erẹ ughe u riwo nọ o weze kpohọ orẹwho Ovatha-Ọre jọ u gbe rie unu nọ ọ ruẹ eha egagọ nọ a je ru evaọ etẹmpol ahwo Buda. Dede nọ emema na e jọ erọ Meri gbe Kristi hi, eha na buobu i tho erọ ichọche riẹ evaọ ẹwho nọ o nọze. Wọhọ oriruo, o muẹrohọ ifiare nọ a re kele gbe elẹ nọ a re dhe ẹwẹwariẹ. Amọfa a ruẹ eware itieye na no re. Te ofẹ Ovatha-Ọre hayo Ukiediwo-Ọre, idhere nọ ahwo egagọ a be rọ daoma si kẹle Ọghẹnẹ hayo si kẹle ekwakwa egagọ rai i thoma gaga.
2. Ẹvẹ a dhesẹ olẹ, kọ fikieme ahwo buobu a jẹ be lẹ?
2 Maero, ibuobu a rẹ daoma si kẹle Ọghẹnẹ ẹkwoma olẹ nọ a rẹ lẹ sei. A dhesẹ olẹ wọhọ “edhere nọ ohwo ọ rẹ rọ t’ẹme kugbe ọfuafo hayo ọrẹri—Ọghẹnẹ, eghẹnẹ, akpọ izi, hayo egaga iride.” (The New Encyclopædia Britannica) Nọ a tẹ be nya bru Ọghẹnẹ evaọ olẹ, ahwo jọ a re roro kpahe oware nọ a rẹ jariẹ wo te obọ ọvo. Wọhọ oriruo, ẹdẹjọ ohwo jọ ọ nọ omọvo Isẹri Jihova nọ: “Whọ tẹ lẹ k’omẹ, kọ ẹbẹbẹ nọ me wo evaọ uviuwou mẹ, evaọ iruo mẹ, gbe ẹyao mẹ i re ti kuhọ?” Ẹsejọhọ ere ohwo na o roro, rekọ ahwo buobu a rẹ lẹ a vẹ ruẹ nọ ebẹbẹ rai e gbẹ riẹ. Fikiere ma rẹ sae nọ inọ, ‘Fikieme u je fo nọ ma si kẹle Ọghẹnẹ?’
OWARE NỌ MA JE SIKẸLE ỌGHẸNẸ
3. Ono ma rẹ kpọ elẹ mai bru, kọ fikieme?
3 Olẹ orọnikọ yọ oware ufofe nọ a re dhe erueru hu, hayo kọ ọ rọ edhere nọ a re ro wo eware he. Oware ulogbo nọ o soriẹ ze nọ ma je si kẹle Ọghẹnẹ họ re ma wo usu okpekpe kugbei. Fikiere u fo re ma kpọ elẹ mai bru Jihova Ọghẹnẹ. “ỌNOWO na ọ kẹle enọ i bi se ei kpobi evaọ uzẹme,” ere Devidi, ọnọ ọ so ilezi na ọ ta. (Olezi 145:18) Jihova o zizie omai re ma ziọ usu udhedhẹ kugbe ei. (Aizaya 1:18) Ahwo nọ e be nya lele uzizie onana a rọwo kugbe ọ so ilezi na ọnọ ọ ta nọ: “Rekọ uwoma kẹ omẹ re me si kẹle Ọghẹnẹ.” Fikieme? Keme ahwo nọ i bi si kẹle Jihova Ọghẹnẹ a rẹ te reawere uvi oghọghọ gbe iroro udhedhẹ.—Olezi 73:28.
4, 5. (a) Fikieme u je wuzou nọ ma lẹ se Ọghẹnẹ? (b) Didi usu ma sai wo kugbe Ọghẹnẹ ẹkwoma olẹ?
4 Fikieme ma jẹ lẹ se Ọghẹnẹ rọ kẹ obufihọ otẹrọnọ ọ ‘riẹ oware nọ ma gwọlọ taure ma tẹ te yare iẹe’? (Matiu 6:8; Olezi 139:4) Olẹ re dhesẹ nọ ma wo ẹrọwọ fihọ Ọghẹnẹ je rri rie wọhọ Ehri ọ ‘kokẹ kokẹ nọ u woma jẹ gba kiete kpobi.’ (Jemis 1:17; Ahwo Hibru 11:6) Elẹ mai e rẹ were Jihova. (Itẹ 15:8) O rẹ were iẹe nọ o te bi yo eme ovuhumuo gbe ajiri nọ ma ta no udu ze, wọhọ epanọ ọsẹ ọ rẹ ghọghọ nọ o te bi yo nọ ọmọ riẹ ọ be t’ẹme avọ uyere. (Olezi 119:108) Oria nọ emamọ usu ọsẹ-gbe-ọmọ o rọ, uvi ẹmeọta-kugbe o rẹ jariẹ. Ọmọ nọ ọsẹ o you ọ rẹ gwọlọ t’ẹme kugbe ọsẹ riẹ. Epavo na o rọ re nọ a tẹ fodẹ usu mai kugbe Ọghẹnẹ. Ma te ghine wo ovuhumuo kpahe oware nọ ma bi wuhrẹ kpahe Jihova gbe uyoyou nọ o dhesẹ k’omai no, ma re wo ẹgwọlọ ọgaga nọ ma rẹ rọ ta eva mai kẹe evaọ olẹ.—1 Jọn 4:16-18.
5 Okenọ ma tẹ be nya bru Ọghẹnẹ nọ Ọmai Kpehru na, ma re wo oma adhẹẹ, dede u fo re ma ruawa thesiwa kpahe oghẹrẹ eme nọ ma rẹ te ta ha. (Ahwo Hibru 4:16) Okekpobi ma sae t’ẹme kugbe Jihova. Yọ ẹvẹ uvẹ riẹ o rro te inọ ma rẹ sai ‘kueva mai’ kẹ Ọghẹnẹ evaọ olẹ! (Olezi 62:8) Ovuhumuo kẹ Jihova u re suomai kpohọ usu oruọruọ kugbei, wọhọ onọ Abraham ọzae ẹrọwọ na ọ reawere riẹ wọhọ ogbẹnyusu Ọghẹnẹ. (Jemis 2:23) Rekọ okenọ ma tẹ be lẹ se Olori Osu ehrugbakpọ na, ma rẹ nya lele ẹgwọlọ riẹ kpahe oghẹrẹ nọ a rẹ rọ nya bru rie.
ẸGWỌLỌ NỌ A RẸ NYA TE RO SI KẸLE ỌGHẸNẸ
6, 7. Dede nọ Ọghẹnẹ ọ rẹ gwọlọ osa re o te yo elẹ mai ha, eme ọ gwọlọ miomai nọ ma tẹ be lẹ?
6 Kọ o gwọlọ ugho re a tẹ nya bru Ọghẹnẹ? Ahwo buobu a rẹ hwa igho kẹ isu-ichọche na re a lẹ kẹ ai. Ahwo jọ a tubẹ rọwo nọ epanọ a kẹ igho bu te ere a re yo elẹ rai te. Dede na, Ẹme Ọghẹnẹ ọ ta nọ a gwọlọ okẹ ugho re a tẹ nya bru Jihova evaọ olẹ hẹ. Eruẹrẹfihotọ ẹzi riẹ gbe eghale usu nọ a rẹ nya kugbei evaọ olẹ e rọ ababọ osa.—Aizaya 55:1, 2.
7 Kọ eme a gwọlọ? Emamọ udu yọ ẹgwọlọ ologbo jọ. (2 Iruẹru-Ivie 6:29, 30; Itẹ 15:11) Evaọ udu mai ma rẹ sai wo ẹrọwọ fihọ Jihova Ọghẹnẹ wọhọ “ọnọ o re yo elẹ” gbe ọnọ ọ rẹ “hwosa kẹ e nọ e gwọlọ e riẹ.” (Olezi 65:2; Ahwo Hibru 11:6) Ma re je wo udu omarokpotọ re. (2 Ivie 22:19; Olezi 51:17) Evaọ ọtadhesẹ riẹ jọ, Jesu Kristi o dhesẹ nọ evaọ okenọ ọ jẹ lẹ se Ọghẹnẹ, omiazọhọ omarokpotọ jọ avọ udu owhrori o dhesẹ nọ o kiẹrẹe vi ohwo Farisi nọ o wo oma orro. (Luk 18:10-14) Nọ ma be nya bru Ọghẹnẹ evaọ olẹ na, joma kareghẹhọ nọ “ohwo uduyoma kpobi o re tu ỌNOWO na oma.”—Itẹ 16:5.
8. Ma tẹ gwọlọ nọ Ọghẹnẹ o yo elẹ mai, eme ma rẹ wozẹ abọ mai fo no?
8 Ma tẹ gwọlọ nọ Ọghẹnẹ o yo elẹ mai, ma re ru oma mai fo no uruemu uzioraha. Nọ Jemis olele na ọ kẹ amọfa uduotahawọ nọ a si kẹle Ọghẹnẹ, o te fibae nọ: “Wozẹ abọ ra fo, whai erahaizi, wha veje ru eva rai fo, whai enọ i wo iroro ivẹ.” (Jemis 4:8) Makọ erahaizi dede a rẹ sae nya usu udhedhẹ kugbe Jihova a te kurẹriẹ jẹ nyase edhere ọsosuọ uzuazọ rai ba. (Itẹ 28:13) Jihova o re yo kẹ omai hi ma te bi ru ẹghẹ ọvo nọ ma ru edhere mai fo no. Ẹme Ọghẹnẹ ọ ta nọ: “Keme ỌNOWO ọ be tẹro riẹ muẹ enọ ikiẹrẹe, ezọ riẹ i rovie kẹ elẹ rai. Rekọ ovao ỌNOWO u mukpahe iru umuomu.”—1 Pita 3:12.
9. Ẹkwoma ono ma rẹ rọ nya bru Jihova, kọ fikieme?
9 Ebaibol na e ta nọ: “Ohwo okiẹrẹe ọvo nọ ọ rọ evaọ akpọ na nọ o re ru uwoma nọ ọ te raha uzi hi ọ rọ họ.” (Okokahwohọ 7:20) Fikiere whọ rẹ sae nọ inọ: ‘Kọ oghẹrẹvẹ ma rẹ sae rọ nya bru Jihova Ọghẹnẹ?’ Ebaibol na e kuyo nọ: “Ohwo jọ ọ tẹ raha uzi, ma wo amiunugu kugbe Ọsẹ na Jesu Kristi okiẹrẹe na.” (1 Jọn 2:1) Dede nọ mai erahaizi, ma rẹ sae nya bru Ọghẹnẹ vevẹ ẹkwoma Jesu Kristi, ọnọ o whu wọhọ ẹtanigbo k’omai. (Matiu 20:28) Ọye ọvo họ edhere nọ ma rẹ sae rọ nya bru Jihova Ọghẹnẹ. (Jọn 14:6) Joma roro inọ aghare idhe ẹtanigbo Jesu o re ti ruru izieraha mai kpobi no re ma ruẹse rọ aro koko raha uzi hi. (Ahwo Hibru 10:26) Rekọ, ma te bi ru utho nọ ẹgba mai o te kpobi re ma kẹnoma no oware uyoma, ẹsejọ o vẹ thomai obọ raha uzi ghele, ma rẹ sai kurẹriẹ jẹ yare Ọghẹnẹ kẹ erọvrẹ. Nọ ma tẹ nya bru rie avọ udu oruọzewọ, o re yo k’omai.—Luk 11:4.
UVẸ NỌ MA RẸ RỌ TẸME KUGBE ỌGHẸNẸ
10. Kpahe olẹ, ẹvẹ ma sae rọ rehọ aro kele Jesu, kọ okevẹ jọ u fo nọ a rẹ lẹ eva idhere?
10 Jesu Kristi o riwi usu riẹ kugbe Jihova kpehru gaga. Fikiere, Jesu ọ ruẹrẹ oke họ nọ ọ jẹ rọ t’ẹme kugbe Ọghẹnẹ evaọ olẹ obọ riẹ. (Mak 1:35; Luk 22:40-46) Uwoma ma rọ aro kele oriruo Jesu re ma lẹ se Ọghẹnẹ kẹse kẹse. (Ahwo Rom 12:12) U woma re ma muọ ẹdẹkpobi họ avọ olẹ, yọ taure ma te ti kiẹzẹ, ma rẹ jẹ sai yere Jihova rọ kẹ iruo ẹdẹ yena. Evaọ okpẹdoke, ru ei wọhọ ọtamuo ra re whọ nya bru Ọghẹnẹ “koke koke.” (Ahwo Ẹfẹsọs 6:18) Ma rẹ sae jọ idu mai lẹ dede, whọ vẹ riẹ nọ Jihova ọ rẹ sai yo k’omai. Ẹmeọta-kugbe Ọghẹnẹ eva idhere u re fiobọhọ ru usu mai kugbei gaga, yọ olẹ ro se Jihova kẹdẹ kẹdẹ u re fiobọhọ k’omai si kẹle iẹe viere.
11. (a) Fikieme uviuwou a jẹ lẹ kugbe? (b) Eme u dhesẹ nọ whọ tẹ ta nọ “Ami” evaọ ekuhọ olẹ?
11 Jihova ọ rẹ jẹ gaviezọ kẹ elẹ nọ a lẹ roro ahwo buobu. (1 Ivie 8:22-53) Ma rẹ sai si kẹle Ọghẹnẹ wọhọ uviuwou, avọ ọnọ o wuzou uwou na nọ ọ rẹ kobaro. Onana u re ru ọgbakugbe uviuwou na ga viere, Jihova ọ vẹ te ghinẹ jọ vevẹ kẹ emaha na nọ a bi yo ọsẹ gbe oni rai nọ a be rọ omarokpotọ lẹ se Ọghẹnẹ. Rekọ otẹrọnọ a se ohwo jọ nọ ọ lẹ evaọ ogbotu, ma rehọ iẹe nọ evaọ ewuhrẹ Isẹri Jihova? Ma tẹ rọ evaọ ogbotu na, joma rọ ezọ viuge re evaọ ekuhọ olẹ na, ma vẹ sae ta avọ udu nọ “Ami,” nọ otofa riẹ o rọ nọ “Ere o rẹ jọ.”—1 Ahwo Kọrint 14:16.
ELẸ NỌ JIHOVA O RE YO
12. (a) Fikieme Ọghẹnẹ o gbe yo elẹ jọ họ? (b) Fikieme u gbe fo re ma tẹro vi ẹgwọlọ omobọ mai ọvo ho nọ ma tẹ be lẹ?
12 Ahwo jọ a re roro nọ Ọghẹnẹ ọ be kuyo kẹ elẹ rai hi dede nọ a be make lẹ sei ẹkwoma Kristi. Rekọ, Jọn ukọ na ọ ta nọ: “Ma tẹ yare oware jọ wọhọ epaọ oreva [Ọghẹnẹ], o re yo kẹ omai.” (1 Jọn 5:14) Fikiere, u fo re ma yare wọhọ epaọ oreva Ọghẹnẹ. Fikinọ o wo isiuru kpahe omokpokpọ ẹzi mai na, oware nọ u re kpomahọ edikihẹ ẹzi mai kpobi yọ ẹme nọ u fo kẹ olẹ. Ma rẹ whaha odawọ ẹgwọlọ iwo nọ ma rẹ lẹ kẹ ọvo. Wọhọ oriruo, nọ o rọ ziezi re ma lẹ kẹ otoriẹ gbe ẹgba epanọ ma re ru kpahe ẹyao, ma re ru re awaọruọ kẹ omokpokpọ u bru isiuru ẹzi mai dhe he. (Olezi 41:1-3) Nọ ọ te riẹ nọ ọ be ruawa hrọ kpahe omokpokpọ riẹ, aye Oleleikristi jọ ọ tẹ yare Jihova kẹ obufihọ re o wo emamọ eriwo kpahe ẹyao riẹ. Fikiere, ẹbẹbẹ omokpokpọ riẹ o gbẹ jọ okpoware he, ọ tẹ ruẹ nọ a kẹ riẹ “ogaga ulogbo nọ othesiwa.” (2 Ahwo Kọrint 4:7) Ẹgwọlọ riẹ re ọ jọ obufihọ ẹzi kẹ amọfa o tẹ rro viere, o te ti zihe ruọ owhowho Uvie okekpobi.
13. Wọhọ epanọ a dhesẹ i rie evaọ Matiu 6:9-13, eme họ eware jọ nọ i fo nọ ma re kugbe elẹ mai?
13 Eme ma re kugbe elẹ mai re e were Jihova ezọ? Jesu Kristi o wuhrẹ ilele riẹ epanọ a rẹ lẹ. Evaọ oriruo olẹ nọ a kere fihọ Matiu 6:9-13, o fi oriruo eme h’otọ nọ ma rẹ sae riwi lẹ. Eme ọ rẹ mae j’omai oja evaọ elẹ mai? Odẹ Jihova Ọghẹnẹ gbe Uvie riẹ o rẹ kobaro. Ayare kẹ ẹgwọlọ iwo mai u fo. U te je wuzou re ma yare kẹ erọvrẹ izieraha mai gbe esiwi no ẹdawọ je no obọ omuemu na, Setan Ẹdhọ na. Jesu ọ gwọlọ nọ ma hae rọ olẹ nana suile hayo dhei ẹwẹwariẹ hẹ, be hae tae ababọ otofa riẹ nọ ma re roro kpahe. (Matiu 6:7) Didi usu o rẹ jọ otẹrọnọ eme evo na ọmọ ọ rẹ wariẹ evaọ oke kpobi nọ ọ tẹ be t’ẹme kugbe ọsẹ riẹ?
14. U te no ayare no, elẹ vẹ ma rẹ lẹ?
14 U te no olẹ gbe ayare nọ u no udu ze no, ma rẹ lẹ olẹ ajiri gbe uyere. (Olezi 34:1; 92:1; 1 Ahwo Tẹsalọnika 5:18) Ma rẹ jẹ sae lẹ kẹ amọfa re. Elẹ kpahe edikihẹ ẹzi inievo emetẹ gbe emezae mai nọ e be ruẹ uye hayo nọ a be lahiẹ u re dhesẹ nọ ma wo isiuru rai, yọ o rẹ were Jihova ma te bi dhesẹ ọdawẹ otiọye. (Luk 22:32; Jọn 17:20; 1 Ahwo Tẹsalọnika 5:25) Evaọ uzẹme, Pọl ukọ na o kere nọ: “Wha ruawa oware ovo ho; rekọ eva koware koware rọ olẹ gbe olẹ-ayare, te uyere-okẹ he ro ruẹ, nọ iyei epanọ whọ gwọlọ kẹ Ọghẹnẹ. Re udhedhẹ Ọghẹnẹ nọ uvi eriariẹ kpobi, ote yọrọ eva gbe iroro rai eva Kristi Jesu.”—Ahwo Filipai 4:6, 7.
HẸ LẸ KẸSE KẸSE
15. Eme ma rẹ kareghẹhọ o tẹ wọhọ nọ a bi yo elẹ mai ha?
15 Dede nọ who bi wo eriariẹ kpahe Ọghẹnẹ, whọ rẹ sai roro nọ ẹsejọ a bi yo elẹ ra ha. Onana o rẹ sae jọ ere keme ẹsejọhọ oke Ọghẹnẹ nọ ọ te rọ k’uyo kẹ olẹ yena u re ti te he. (Okokahwohọ 3:1-9) Jihova ọ rẹ sai kuvẹ eware jọ eva omoke kpẹkpẹ, rekọ o re yo elẹ yọ ọ riẹ okenọ o mai woma nọ o re ro yo elẹ.—2 Ahwo Kọrint 12:7-9.
16. Fikieme ma jẹ lẹ kẹse kẹse, kọ ẹvẹ enẹ o ruo u je kpomahọ usu mai kugbe Ọghẹnẹ?
16 Ma tẹ be hae lẹ kẹse kẹse u dhesẹ ẹgwọlọ udu mai evaọ oware nọ ma be ta kẹ Ọghẹnẹ. (Luk 18:1-8) Wọhọ oriruo, ma rẹ sae yare Jihova re o fiobọhọ k’omai fi oyẹlẹ jọ kparobọ. Ẹkwoma olẹ evaọ ẹsikpobi je bi ru lele ayare mai, yọ ma bi dhesẹ nọ u no omai eva ze. U fo re ma fodẹ ugogo oware ma vẹ jẹ jọ oruọzewọ evaọ ayare mai. O mai tube wuzou nọ ma lẹ gaga evaọ okenọ ma tẹ rọ otọ ẹdawọ. (Matiu 6:13) No ma be hẹ lẹ ẹsikpobi jẹ be kpọ iroro izieraha mai na, ma te ruẹ epanọ Jihova o ti ro fiobọhọ k’omai. Onana o rẹ bọ ẹrọwọ mai ga je ru usu mai kugbei ga viere.—1 Ahwo Kọrint 10:13; Ahwo Filipai 4:13.
17. Ẹvẹ ma sai ro wo erere no uruemu olẹ ze evaọ egagọ Ọghẹnẹ?
17 Ẹkwoma uruemu olẹ nọ ma re wo evaọ egagọ efuafo rọ kẹ Jihova Ọghẹnẹ, ma rẹ te nyaze ti vuhumu nọ ẹgba obọ mai ma be rọ gọe he. Jihova họ ọnọ ọ be kpọ eware họ. (1 Ahwo Kọrint 4:7) Ẹriẹ onana u re ti fiobọhọ k’omai romakpotọ je ru usu mai kugbei woma viere. (1 Pita 5:5, 6) Ẹhẹ, ma wo uvi ẹjiroro buobu nọ ma jẹ ruabọhọ elẹ. Elẹ udu mai gbe eriariẹ eghaghae mai kpahe epanọ ma sai ro si kẹle Ọsẹ oyoyou obọ odhiwu mai u re ti ghine ru uzuazọ mai wo evawere.
ẸMEỌTA-KUGBE JIHOVA U RE TU HỌ OFẸ OVO HO
18. Ẹvẹ ma sae rọ gaviezọ kẹ Ọghẹnẹ?
18 Ma tẹ gwọlọ nọ Ọghẹnẹ o yo elẹ mai, ma rẹ gaviezọ kẹ ẹme nọ ọ ta hrọ. (Zekaraya 7:13) O gbe bi vi evuẹ riẹ ẹkwoma eruẹaro nọ ọ rọ ẹgba kẹ hẹ yọ ababọ avro ọ be rehọ edhere imizi ruiruo gbe he. (Iziewariẹ 18:10-12) Rekọ ma rẹ sae gaviezọ kẹ Ọghẹnẹ ẹkwoma ewuhrẹ Ẹme riẹ, Ebaibol na. (Ahwo Rom 15:4; 2 Timoti 3:16, 17) Wọhọ epanọ ma rẹ gwọlọ dawo emu iwo nọ ọ rọ ziezi k’oma mai na, a kpakpa omai re ma ‘wo isiuru kẹ ame-ivie ẹme na.’ Wo isiuru kẹ emu ẹzi ẹkwoma ese Ẹme Ọghẹnẹ kẹdẹ kẹdẹ.—1 Pita 2:2, 3; Iruẹru 17:11.
19. Didi irere e riẹ ma te bi roro kpahe oware nọ ma se evaọ Ebaibol na?
19 Roro kpahe oware nọ who bi se evaọ Ebaibol na. (Olezi 1:1-3; 77:11, 12) Oyena u dhesẹ eme na nọ ma re roro kpahe. Whọ rẹ sae rehọ emu nọ ọ be daruoma dhesẹ onana. Emu ẹzi ọ rẹ sai daruọ owhẹ oma ẹkwoma eware nọ who bi se nọ whọ rẹ rọ wawo enọ whọ riẹ no vẹre. Roro kpahe epanọ eme na i kpomahọ uzuazọ ra, hayo roro kpahe oware nọ u rovie via kpahe ekwakwa gbe iruẹru Jihova. Fikiere ẹkwoma ewuhrẹ omobọ ra, whọ rẹ sae rehọ emu ẹzi nọ Jihova ọ be kẹ fihọ oma. Onana u re ti si owhẹ kẹle Ọghẹnẹ viere je fiobọhọ k’owhẹ riẹ epanọ who re ru kpahe ebẹbẹ ikẹdẹ kẹdẹ.
20. Ẹvẹ iwuhrẹ Ileleikristi i kpohọ i re ro fiobọhọ k’omai si kẹle Ọghẹnẹ?
20 Whọ rẹ sai je si kẹle Ọghẹnẹ ẹkwoma ezọ nọ whọ rẹ gaviẹ kẹ Ẹme riẹ nọ a be ta evaọ ewuhrẹ Ileleikristi, wọhọ epanọ Emọ-Izrẹl a jẹ gaviezọ ziezi okenọ a kokohọ je yo Uzi Ọghẹnẹ nọ a jẹ jọ evaọ ẹgbede se. Iwuhrẹ oke yena a je se Uzi na avọ otoriẹ, a te no ere je fiobọhọ kẹ enọ i bi yo na wo otoriẹ re oma o jẹ wọ ae fi eware nọ a bi yo họ iruo. Onana u su kpohọ oghọghọ ulogbo. (Nehemaya 8:8, 12) Fikiere ru ei họ uruemu ra re who kpohọ iwuhrẹ Isẹri Jihova. (Ahwo Hibru 10:24, 25) Onana u re ti fiobọhọ k’owhẹ wo otoriẹ je fi eriariẹ Ọghẹnẹ họ iruo evaọ uzuazọ ra o vẹ jẹ wha evawere se owhẹ. Re whọ jọ abọ okugbe-inievo Oleleikristi akpọ soso u re ti fiobọhọ k’owhẹ si kẹle Jihova. Yọ wọhọ epanọ ma te ruẹ evaọ obaro, whọ rẹ sae ruẹ uvi ufuoma evaọ udevie ahwo Ọghẹnẹ.
DAWO ERIARIẸ RA
Fikieme who je si kẹle Jihova?
Eme họ ẹgwọlọ jọ nọ a rẹ nya te ro si kẹle Ọghẹnẹ?
Eme whọ rẹ sai kugbe olẹ ra?
Fikieme whọ jẹ lẹ kẹse kẹse?
Ẹvẹ whọ sae rọ gaviezọ kẹ Jihova nẹnẹ?
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 157]