Uzou Ihrẹ
Kọ Ohwo Ọwọsuọ Jọ Ọ rọ Uwou Na?
1, 2. (a) Didi ohare Jesu ọ kẹ ro dhesẹ ababọ ẹrọwọ isu egagọ ahwo Ju? (b) Eme kpahe emoha ma sai wuhrẹ no ohare Jesu na ze?
EDẸ jọ kakao taure o te whu, Jesu ọ tẹ nọ isu egagọ ahwo Ju onọ jọ nọ u re ru ohwo roro. Ọ ta nọ: “Rekọ ẹvẹ wha roro? Ohwo jọ o wo emezae ivẹ; ọ tẹ nya bru ọ rọ ọsosuọ ze, nọ ‘Ọmọ mẹ, nya i ru iruo eva ọgbọ ekakọ na nẹnẹ.’ O te yo kẹe nọ, ‘Mẹ rọwo ho.’ Rekọ uwhremu na ọ tẹ rẹriẹ eva riẹ, ọ tẹ nya. Ọ tẹ nya bru ọ rọ avivẹ, ọ tẹ ta epọvo na kẹe; o te yo nọ, ‘Baba, mẹ rẹ nya,’ rekọ ọ nya [ha]. Ivẹ na ọ vẹ o ru orọ eva ọsẹ riẹ?” [Isu ahwo Ju na] a tẹ ta nọ: “Ọ rọ ọsosuọ na.”—Matiu 21:28-31.
2 Jesu ọ be jọ etenẹ dhesẹ ababọ ẹrọwọ isu ahwo Ju na. A wọhọ ọmọzae avivẹ na nọ ọ yaa nọ o re ru oreva Ọghẹnẹ rekọ o koko eyaa na ha. Rekọ esẹ gbe ini buobu a re vuhumu nọ ohare Jesu na o roma hwa otoriẹ owoma uzuazọ uviuwou. Wọhọ epanọ o dhesẹ na, o rọ bẹbẹ re a riẹ oware nọ emaha a bi roro hayo riẹ oware nọ a bi ti ruẹ. Ọmaha ọ rẹ sae wha ebẹbẹ buobu tha evaọ etoke uzoge riẹ uwhremu na ọ vẹ te rro te uvi ọkpako nọ o fo kẹ adhẹẹ. Onana yọ oware nọ ma re wo họ iroro nọ ma tẹ be t’ẹme kpahe ọmoha ọwọsuọ.
EME HỌ ỌWỌSUỌ?
3. Fikieme ọsẹ gbe oni a gbẹ rọ ugidi kpoka họ ọmọ rai nọ yọ ohwo ọwọsuọ họ?
3 Noke ruoke, whọ rẹ sai yo emoha nọ i bi veghe uzou kẹ esẹ gbe ini. Whọ rẹ sae tubẹ riẹ kpahe uviuwou nọ o wọhọ nọ a be sae kpọ ọmoha jọ họ. Dede, o rẹ lọhọ ẹsikpobi hi re a riẹ sọ ọmọ ọ ghinẹ rọ ọrọ ọwọsuọ. Ofariẹ, o rẹ sae jọ bẹbẹ re a riẹ oware nọ o soriẹ nọ emọ jọ a jẹ wọso yọ efa—makọ evaọ uviuwou ovo na dede—a rọ ere he. Otẹrọnọ ọsẹ gbe oni a viẹro nọ ọmọ rai jọ ọ be te vabọ, eme a re ruẹ? Re ma kuyo onana, ma rẹ kake t’ẹme kpahe oware nọ ọwọsuọ ọ rọ.
4-6. (a) Eme họ ọwọsuọ? (b) Eme esẹ gbe ini a re wo họ iroro otẹrọnọ ọmoha rai o re veghe uzou ẹsejọ?
4 Re a tae kpẹkpẹe, ọwọsuọ họ ohwo nọ ọ rẹ rọ aro koko ghẹmeeyo ẹsikpobi hayo dadamu jẹ la ruọ udu-esuo okpehru uzou. Eva uzẹme, “ugheghẹ o rọ eva ọmaha.” (Itẹ 22:15) Fikiere emọ kpobi a rẹ dadamu ẹsejọ kẹ udu-esuo ọsẹ gbe oni hayo udu-esuo efa. Onana o rẹ mae jọ uzẹme evaọ etoke orro ugboma na gbe iroro nọ a re se oke ọmoha. Enwene kpobi evaọ uzuazọ ohwo o rẹ wha otunyẹ tha, yọ inwene itieye na họ eware nọ i kpoka họ oke ọmoha. Ọmoha ọmọzae hayo ọmọtẹ ra ọ be nya no ọmaha kpohọ edhere ẹkpako. Fiki onana, evaọ etoke ikpe ọmoha na, ẹwhọ ọ rẹ sae jọ udevie eyewọ gbe emọ gaga. Ẹsibuobu ọsẹ gbe oni a rẹ gwọlọ nọ ọmọ na ọ rro te ọkpako ẹmẹrera, rekọ emoha a rẹ gwọlọ te ọkpako vẹrẹ vẹrẹ.
5 Ọmoha nọ ọ rọ ọwọsuọ o re kiuke ku oware nọ o rẹ were ọsẹ gbe oni. Rekọ, kareghẹhọ inọ aghẹmeeyo otiẹse o rẹ nwani ru ei họ ọwọsuọ họ. Yọ nọ o tẹ ziọ ẹme kpahe eware ẹzi, ẹsejọ emọ a rẹ jọ oke ọsosuọ dhesẹ isiuru fihọ uzẹme Ebaibol na ha, rekọ a rẹ nwane ta nọ a rọ ewọsuọ họ. Wọhọ ọyewọ, whọ nwani kpoka uyoma họ ọmọ ra ha.
6 Kọ izoge kpobi a rẹ rọ ọkparesuọ udu-esuo ọsẹ gbe oni dhesẹ ikpe ọmoha rai via? Ijo, dazigbe. Eva uzẹme, o wọhọ nọ imuẹro i bi dhesẹ nọ umutho emoha ọvo a re dhesẹ ọkparesuọ ọmoha ọgaga. Ghele, kọ ẹvẹ kpahe ọmọ nọ o bi veghe uzou, ruabọhọ ọwọsuọ? Eme o rẹ sae wha ọkparesuọ otiọye na ze?
EWARE NỌ E RẸ WHA ỌKPARESUỌ THA
7. Ẹvẹ okegbe Setan na ọ sai ro kpomahọ ọmọ re ọ wọso?
7 Oware nọ o rẹ mae wha ọkparesuọ tha họ okegbe akpọ Setan nọ ma rọ na. “Akpọ na ọsoso ọ rọ obọ ogaga oyoma na.” (1 Jọn 5:19) Akpọ nọ ọ rọ otọ ogaga Setan o wo uruemu enwoma nọ Ileleikristi a rẹ họre mukpahe. (Jọn 17:15) Iruemu eyena jọ buobu e rọ yoyoma, avọ enwoma, jẹ vọ avọ eware iyoma nẹnẹ vi epaọ ọsosuọ. (2 Timoti 3:1-5, 13) Otẹrọnọ ọsẹ gbe oni a gbe wuhrẹ, vẹvẹ unu, jẹ thọ emọ rai uke he, o rẹ jọ lọlọhọ re ẹzi nọ “o bi ru iruo eva emọ udu uyoma enẹna” u kpomahọ ai. (Ahwo Ẹfẹsọs 2:2) Kugbe onana họ ọwọsuọ ogena. Ebaibol na ọ ta nọ: “Usu igheghẹ o rẹ nwa ohwo oma.” (Itẹ 13:20) Oghẹrẹ ovo na, ohwo nọ ọ be nyusu kugbe enọ ẹzi akpọ na ọ rọ oma o rẹ mae lọhọ re ẹzi ọyena o kpomahọ ai. Emaha e gwọlọ obufihọ ẹsikpobi re a ruẹse vuhumu nọ ẹmeoyo kẹ izi Ọghẹnẹ oye họ otọhotọ edhere uzuazọ nọ o mai woma kpobi.—Aizaya 48:17, 18.
8. Didi ekwakwa e rẹ sae lẹliẹ ọmọ wọso?
8 Oware ofa nọ o rẹ sae wha ọkparesuọ ze họ eyero nọ ọ rọ uwou na. Wọhọ oriruo, otẹrọnọ ọsẹ hayo oni na ọ rọ ọgbidi, rẹ lọ imu egaga, hayo ọ rẹ lahiẹ ọyewọ ọdekọ, onana o rẹ sae raha eriwo uzuazọ ọmoha na. Makọ evaọ iwou nọ e dina wo udhedhẹ, ọkparesuọ ọ rẹ sae bẹre lahwe nọ ọmọ na o te roro nọ ọsẹ gbe oni na a wo isiuru kpahiẹe he. Dede, orọnikọ oke kpobi ikpomahọ otafe e rẹ wha ọkparesuọ ọmoha ze he. Emọ jọ a re kiuke ku isiuru ọsẹ gbe oni dede nọ a wo ọsẹ gbe oni nọ i bi fi izi Ọghẹnẹ họ iruo gbe enọ e ko rai dhere no akpọ nọ ọ wariẹ e rai họ. Fikieme? Otiẹsejọ họ fiki ehri ebẹbẹ mai ọfa—sebaẹgba ohwo-akpọ. Pọl ọ ta nọ: “Fikiere epanọ umuomu orọ fiki omọvo [Adamu] vaha ruọ akpọ na, gbe uwhu fiki izieraha, fikiere uwhu u te zite ahwo kpobi: keme fiki onana uwhu u ro te ahwo kpobi, keme ahwo kpobi a raha uzi.” (Ahwo Rom 5:12) Adamu ọ jọ ọwọsuọ oriobọ, ọ tẹ nyase uku uyoma ba kẹ emọ riẹ. Izoge jọ a re mu wọso, wọhọ epanọ ọsẹ-ode rai o ru.
ILAI ỌNỌ O RE VUWA GBE REHOBOAM NỌ O RE RU VRẸTA
9. Oruthoma ọvẹ evaọ ọmọ yọrọ o rẹ sai lẹliẹ ọmọ na wọso?
9 Oware ofa jọ nọ u re su kpohọ ọkparesuọ ọmoha họ eriwo nọ ọrọ dedeghe kpahe ọmọ yọrọ evaọ abọ ọsẹ gbe oni na. (Ahwo Kọlọsi 3:21) Esẹ gbe ini jọ nọ e rẹ daezọ họ a re bru emọ rai dhe jẹ whọ ku ai vrẹta. Efa a wo uruemu ọ ruọ onuje owhẹ, a rẹ kẹ ọkpọvio nọ o rẹ thọ ọmoha rai nọ ọ re riẹ oware ovo ha ha. O rẹ lọhọ ẹsikpobi hi re ohwo ọ jọ owowa re ohwo ọ seba e ru vrẹ oma evaọ eware ivẹ enana. Yọ emọ sa-sa i wo egwọlọ sa-sa. Ọjọ ọ rẹ gwọlọ ẹruorote vi ọdekọ. Ghele na, iriruo ivẹ Ebaibol i re ti fiobọhọ dhesẹ enwoma ọmọ nọ a re vu wa thomawa hayo ọnọ a rẹ whaha vrẹta.
10. Fikieme Ilai, dede nọ ọ jọ ozerẹ okpehru ẹrọwọ, ọ rọ jọ ọyewọ oyoma?
10 Ozerẹ okpehru Izrẹl anwae Ilai ọ jọ ọsẹ. Ikpe 40 o ruiruo, ababọ avro ọ riẹ Uzi Ọghẹnẹ fila. O wọhọ nọ Ilai o je ru iruo ozerẹ riẹ kpatiẹ ziezi je wuhrẹ emọ riẹ, Hofini avọ Finihas Uzi Ọghẹnẹ. Dede, Ilai ọ lọhọ obọ hrọ kẹ emezae riẹ. Hofini avọ Finihas a je ruiruo wọhọ izerẹ, rekọ a “fioka ahwo ho,” a wo isiuru nọ a re ro ru eva rai vọ gbe isiuru ogbekuo rai ọvo. Ghele, nọ a je ru uruemu aghọ evaọ otọ ọrẹri, Ilai ọ g’udu nọ o re ro si ai no ọkwa rai hi. Ọ jẹ whọku ai avọ ozọ. Fikiọ uruemu ivuwa riẹ, Ilai ọ tẹ rọ ọghọ kẹ emezae riẹ vi Ọghẹnẹ. Wọhọ oware nọ u no rie ze, emezae riẹ e tẹ wọso egagọ efuafo Jihova, fikiere uwou Ilai soso o tẹ ruẹ uye okpẹtu.—1 Samuẹle 2:12-17, 22-25, 29; 3:13, 14; 4:11-22.
11. Eme esẹ gbe ini a sai wuhrẹ no uruemu ọthọthọ Ilai ze?
11 Emọ Ilai e kpako no nọ eware enana e via, rekọ ikuigbe nana i dhesẹ enwoma ọ siọ ọwhọkuo ba ẹkẹ. (Wawo Itẹ 29:21.) Esẹ gbe ini jọ a re roro uruemu ọ ruọ onuje owhẹ wọhọ uyoyou, a gbẹ kẹ izi ivevẹ, othotha, ereghẹ hẹ. A re gbabọ kẹ efihiruo ọwhọkuo uyoyou, makọ nọ a te zue izi Ọghẹnẹ dede. Fiki uruemu ọ ruọ onuje owhẹ otiọye na, ukuhọ riẹ emọ rai e gbẹ gaviezọ kẹ udu-esuo ọsẹ gbe oni hayo ọvuọvo dede he.—Wawo Okokahwohọ 8:11.
12. Didi oruthọ Rehoboam o ru evaọ edhesẹ udu-esuo?
12 Rehoboam o dhesẹ eruvrẹta evaọ edhesẹ udu-esuo. Ọye ọ jọ ovie urere ọrọ uvie okugbe Izrẹl, rekọ emamọ ovie ọ jọ họ. Rehoboam ọ reuku otọ ahwo nọ eva e jẹ were he fiki owha nọ ọsẹ riẹ, Solomọn, ọ wọ họ ai uzou. Kọ Rehoboam o dhesẹ otoriẹ? Ijo. Nọ a vi ahwo sei re o ru owha na vori omojọ, ọ rọwo nọ o re yo ohrẹ ekpako na ha o te juzi nọ a ru owha ahwo na gbẹdẹ viere. Uke fuo riẹ o tẹ lẹliẹ erua ikpe ẹkpẹlobọ-ọre wọso, a tẹ bẹre uvie na abava.—1 Ivie 12:1-21; 2 Iruẹru-Ivie 10:19.
13. Ẹvẹ esẹ gbe ini a sae rọ whaha oruthọ Rehoboam?
13 Esẹ gbe ini a rẹ sai wuhrẹ obọdẹ iwuhrẹ jọ no oriruo Rehoboam nọ a kere fihọ Ebaibol na ze. U fo re a ‘gwọlọ Jihova’ evaọ olẹ re a jẹ rọ izi Ebaibol na kiẹ edhere nọ a be rọ yọrọ emọ rai. (Olezi 105:4) Okokahwohọ 7:7 ọ ta nọ: “Okienyẹ o re ru ohwo nọ owareghẹ ghẹhọ.” Ọkpọvio nọ a riẹ kẹ ọ rẹ kẹ emoha uvẹ rro yọ whọ be jọ okiovo na thọ ai no enwoma. Rekọ u fo re emọ e rria eyero nọ ọ rọ gaga je wo awhaha thesiwa nọ a gbe wo uvẹ nọ a rẹ rọ rro je fievahọ omobọ rai ha ha hayo onọ udu o jẹ jarai awawae ha. Okenọ esẹ gbe ini a gbẹ be k’izi vrẹ oma ha evaọ udevie uvẹ nọ a rẹ kẹ emọ gbe uwhru nọ a fihọ kẹ ai, o rẹ lọhọ họ re emoha e wọso.
ERUGBA ẸGWỌLỌ ILOGBO E RẸ SAE WHAHA ỌKPARESUỌ
14, 15. Ẹvẹ esẹ gbe ini a re rri ẹrro kpako ọmọ rai?
14 Dede nọ eva e rẹ were ọsẹ gbe oni re a ruẹ emọ rai nọ e be rro no emaha te ekpako, udu u re bru rai nọ ọmọ uzoge rai o te muhọ ẹnya no otọ rai bi kpohọ edikihẹ obọ riẹ. Evaọ etoke enwene ọnana, jọ u gbe owhẹ unu hu otẹrọnọ ọmoha ra o bi veghe uzou ẹsejọ hayo be rọwo kugbe owhẹ hẹ. Woi họ iroro nọ ute ọsẹ gbe oni Oleleikristi họ re ọ yọrọ ọmọ nọ o re te Oleleikristi, nọ ọkpako, nọ ọ rẹ jọ jeve jeve he, nọ a re fievahọ.—Wawo 1 Ahwo Kọrint 13:11; Ahwo Ẹfẹsọs 4:13, 14.
15 Epanọ o rẹ ga te kpobi, u fo re ọsẹ gbe oni a siọ ijo ba eyo kẹ ayare kpobi nọ ọmoha rai o ru nọ u re ru ei jọ o riẹ sa vi epaọ anwẹdẹ. Evaọ edhere owoma, u fo re ọmọ ọ rro kẹ omobọ riẹ. Eva uzẹme, evaọ umutho ikpe, emoha jọ i re muọ uruemu ekpako họ edhesẹ. Wọhọ oriruo, Ebaibol na ọ ta kpahe Josaya Ovie ọboba na nọ: “Okenọ ọ gbẹ jọ ọmoha [wọhọ ikpe 15], o te mu Ọghẹnẹ Devidi ọsẹ riẹ họ ẹgwọlọ.” Ababọ avro uvi ọmoha ọnana yọ ọgba ọkpako.—2 Iruẹru-Ivie 34:1-3.
16. Nọ a tẹ rehọ owha-iruo kẹ emọ, eme a re vuhumu?
16 Dede, ufuoma o rẹ wha iruo ze. Fikiere, kẹ ọmọ ra nọ ọ be rro te ọkpako na uvẹ re ọ ruẹ eware jọ nọ ẹjiroro gbe owojẹ riẹ jọ e wha ze. Uzi na, “koware koware nọ ohwo ọ kọ e, oye o re vuẹ,” i kpomahọ izoge gbe ekpako. (Ahwo Galesha 6:7) Whọ rẹ gba emọ nyaoma ribri hi. Rekọ eme o rẹ via otẹrọnọ ọmọ ra ọ gwọlọ ru oware nọ a rẹ jẹrehọ vievie he? Wọhọ uvi ọyewọ, whọ rẹ ta nọ, “Ijo.” Yọ whọ tẹ ta oware nọ whọ jẹ se kẹe no, jọ oware ovo u nwene ijo ra kpohọ, e he. (Wawo Matiu 5:37.) Daoma ghele ta nọ “Ijo” evaọ edhere iroro dhedhẹ, keme “uyo olọlọhọ o rẹ whaha ofu.”—Itẹ 15:1.
17. Eme họ ẹgwọlọ emoha jọ nọ ọyewọ o re rugba?
17 Emoha e gwọlọ omofọwẹ evaọ ọwhọkuo nọ ọ rọ owowa otẹ make rọ nọ a rẹ rọwo kugbe ẹwhaha gbe izi vẹre dede he. U re dhofu otẹrọnọ a re dhe izi enwenwene, wọhọ epanọ o rẹ jọ ọsẹ hayo oni oma na. Ofariẹ, a tẹ kẹ emoha uduotahawọ gbe obufihọ, wọhọ epanọ ẹgwọlọ ọ rọ, re a sai yeri kugbe awaọruọ, hayo omovuọ, imuẹro e mae riẹ nọ a te kpako dikihẹ gaga. O rẹ jẹ were emoha na re nọ a te bi yere ai rọkẹ oware nọ a ruiruo kẹ.—Wawo Aizaya 35:3, 4; Luk 16:10; 19:17.
18. Eme họ izẹme uduotahawọ jọ kpahe emoha?
18 Ọsẹ gbe oni a rẹ sai wo omosasọ inọ okenọ udhedhẹ, edikihẹ-ga, gbe uyoyou e tẹ rọ uviuwou na, emọ na e rẹ jọ bọbọbọ. (Ahwo Ẹfẹsọs 4:31, 32; Jemis 3:17, 18) Whaọ, emoha buobu a wo obokparọ evaọ okegbe uwou yoma no jẹ rro te uvi ekpako no, dede nọ a no iviuwou nọ e rọ egbidi ze, ozighi, hayo ikpomahọ enwoma efa. Fikiere, who te wo uwou nọ udu u re jo dhẹ emoha ra, nọ a jọ riẹ nọ uyoyou, ọdawẹ, gbe ẹruọsa o ti jo te ai obọ—o tẹ make rọ nọ ẹwhaha nọ u fo gbe ọwhọkuo nọ o nya lele izi Ikereakere na e rọwo kugbe uketha oyena—irẹro e rẹ mae jariẹ nọ a te rro te ekpako nọ who re ro seha.—Wawo Itẹ 27:11.
OKENỌ EMỌ E TẸ RUỌ ẸBẸBẸ
19. Nọ o rọnọ esẹ gbe ini a rẹ yọrọ ọmọ edhere nọ ọ rẹ nya na, didi owha-iruo o rọ ọmọ na uzou?
19 Enwene ọ rẹ jariẹ gaga nọ a tẹ riẹ ọmọ yọrọ. Itẹ 22:6 o ta nọ: “Wuhrẹ ọmọ edhere nọ ọ rẹ nya, nọ ọ jẹ kpako no ọ gbẹ thọriẹ ẹro ho.” Ghele, kọ ẹvẹ kpahe emọ nọ i wo ebẹbẹ ilogbo dede nọ a wo emamọ ọsẹ gbe oni? Kọ onana o sae via? Ẹhẹ. Eme itẹ na a rẹ sai wo otoriẹ rai eva eruvẹ awọ efa nọ i fi ẹgba họ owha-iruo ọmọ re ọ “gaviezọ” je yoẹme kẹ ọsẹ gbe oni riẹ. (Itẹ 1:8) Te ọyewọ na te ọmọ a re ruiruo kugbe evaọ efihiruo izi Ikereakere a tẹ gwọlọ nọ okugbe ọ jọ uviuwou na. Otẹrọnọ eyewọ avọ emọ a be nya kugbe he, ebẹbẹ e rẹ jariẹ.
20. Okenọ emọ i te ruthọ fiki ababọ iroro, didi owojẹ nọ u wo areghẹ esẹ gbe ini na a rẹ jẹ?
20 Eme ọsẹ gbe oni a re ru otẹrọnọ ọmoha jọ ọ thuzi jẹ ruọ ẹbẹbẹ? Eva oke yena ọmoha na, maero, ọ rọ gwọlọ obufihọ. Ọsẹ gbe oni a tẹ riẹ nọ a bi yeri kugbe uzoge nọ ọ rọ ogbori, onana u re fiobọhọ kẹ ai nọ a gbe muofu vrẹta ha. Pọl ọ rọ ohrẹ kẹ ekpako nọ e rọ ukoko na nọ: “Otẹrọnọ uzi o thọ ohwo obọ, whai otu nọ Ẹzi ọrọ oma, u fo re wha rehọ ẹzi oma-urokpotọ se ohwo otiọye ziheze.” (Ahwo Galesha 6:1) Ọsẹ gbe oni a rẹ sai lele uzi onana nọ a te bi yeri kugbe ọmoha nọ ọ thuzi fiki ababọ iroro. Nọ a be fodẹ oware nọ uruemu riẹ o jẹ thọ gbe oghẹrẹ nọ ọ rẹ rọ whaha ẹwariẹ oruthọ na, esẹ gbe ini na a re ru ei vevẹ nọ orọnikọ uzoge na ọye ọ rọ yoyoma na ha, rekọ uruemu othọthọ na.—Wawo Jud 22, 23.
21. Eva ẹnya lele oriruo ukoko Ileleikristi na, ẹvẹ esẹ gbe ini a re ru nọ ọmọ rai ọ tẹ thọ uzi ulogbo?
21 Rekọ otẹrọnọ oruthọ ọmoha na ọ rro thomawa? Koyehọ ọmọ na ọ gwọlọ obọdẹ obufihọ gbe ọkpọvio ona. Nọ ohwo jọ evaọ ukoko na ọ tẹ thọ uzi ulogbo jọ, a tudu hiẹe awọ nọ o kurẹriẹ jẹ nya bru ekpako na kẹ obufihọ. (Jemis 5:14-16) Nọ o te kurẹriẹ, ekpako na a re ruiruo kugbei re ọ wariẹ zihe ziọ edikihẹ ẹzi riẹ. Evaọ uviuwou na, owha-iruo nọ a re ro fiobọhọ kẹ ọmoha nọ o ruthọ o roma hwa ọsẹ gbe oni na, dede nọ u fo re a rọ ẹme na ghrẹe ekpako na re. U fo vievie re a ko imuemu ilogbo jọ nọ ọmọ rai ọ thọ dhere ugboma ekpako na ha.
22. Eva aruorokele Jihova, didi uruemu esẹ gbe ini a rẹ daoma yọrọ otẹrọnọ ọmọ rai ọ thọ uzi ulogbo jọ?
22 Ẹbẹbẹ ọgaga nọ o kpomahọ ọmọ ohwo odawọ ulogbo o rọ. Avọ oma uweri, o rẹ jọ ọsẹ gbe oni na oma re a t’ozọ họ ọmọ ogbọfariẹ rai na ẹro; rekọ onana o rẹ lẹliẹ ọmọ na wo ọkora viere. Woi họ iroro nọ obaro ọmoha ọnana o roma hwa edhere nọ a ro yeri kugbei evaọ etoke ẹbẹbẹ ọnana. Jẹ kareghẹhọ re, inọ u re no Jihova eva ze re ọ rọ vrẹ nọ ahwo riẹ a te ghoro siọ oware nọ o gba ba—otẹrọnọ a rẹ sai kurẹriẹ. Gaviezọ kẹ eme uyoyou riẹ: “Wha nyaze, ma jẹ iroro kugbe, enẹ ỌNOWO na ọ tae: dede nọ izieraha rai e ware wọhọ azẹ, e rẹ te fo wọhọ ukpoiwo, dede nọ e rọ wawae wọhọ ibosu, e rẹ te fua wọhọ olulu.” (Aizaya 1:18) Ẹvẹ onana o rọ oriruo kẹ ọsẹ gbe oni te!
23. Nọ ọmọ rai jọ ọ tẹ thọ uzi uyoma, didi owọ esẹ gbe ini a rẹ jẹ, kọ eme a rẹ whaha?
23 Fikiere, daoma tudu họ ọmọ ogbọfariẹ na re o nwene edhere riẹ. Gwọlọ emamọ ohrẹ mi eyewọ nọ e kpako no gbe ekpako ukoko. (Itẹ 11:14) Daoma whọ whaha ugidi rọ t’ẹme hayo ru oware nọ u re ru ei bẹbẹ rọ kẹ ọmọ ra nọ o gbe ro zihe bru owhẹ ze he. Whaha evadha gbe ofu nọ a rẹ kpọ họ. (Ahwo Kọlọsi 3:8) Oma o kake rọ owhẹ hẹ. (1 Ahwo Kọrint 13:4, 7) Nọ who bi mukpahe eyoma na, whaha ọmọ ra nọ who re ru gaga jẹ kpọ eva. Maero, ọsẹ gbe oni a rẹ daoma re a fi emamọ oriruo họ otọ je fi ẹrọwọ rai họ Ọghẹnẹ gaga.
EYERIKUGBE UVI ỌWỌSUỌ
24. Didi eyero ọdada ọ rẹ r’oma via ẹsejọ eva uviuwou Oleleikristi, kọ ẹvẹ ọyewọ o re ru?
24 Evaọ ẹsejọ o rẹ jọ vevẹ inọ uzoge jọ ọ jọ eva riẹ tae mu no nọ ọ rẹ wọso gbe nọ ọ rẹ siọ idhere Oleleikristi kpobi. Koyehọ ẹme na o re nwene kpohọ ẹyọrọ hayo ẹwariẹbọ uzuazọ uviuwou na rọ kẹ enọ i kiọkọ. Yọrọ oma inọ whọ rọ ẹgba ra kpobi rẹriẹ ova ku ọwọsuọ na ha, re whọ siọ abọ ba e gbe kẹ emọ edekọ. Ukpenọ whọ daoma ko ẹbẹbẹ na dhere no ahwo uviuwou edekọ na, t’ẹme na kugbe ai ziezi avọ edhere omosasọ.—Wawo Itẹ 20:18.
25. (a) Eva ẹnya lele oriruo ukoko Oleleikristi, didi owọ u fo nọ esẹ gbe ini a rẹ jẹ nọ ọmọ ọ tẹ dadamu nọ ọ rẹ wọso? (b) Eme esẹ gbe ini a re wo họ iroro otẹrọnọ ọmọ rai jọ ọ be wọso?
25 Jọn ukọ na ọ ta kpahe ọwọsuọ nọ a rẹ sai kurẹriẹ he evaọ ukoko na: “Wha rehọ iẹ fihọ uwou hu hayo uyere o kẹ gbe he.” (2 Jọn 10) O rẹ sae jọ ọsẹ gbe oni na oma re a yeri epọvo na kugbe ọmọ obọ rai otẹrọnọ o te ohwo no yọ ọ gbẹ be wọso. (Wawo Iziewariẹ 21:18-21.) Wọhọ epanọ owojẹ otiọye na o rẹ bẹ jẹ ga te kpobi, ukiehọ ere ẹsejọ re a ruẹse thọ ahwo edekọ uviuwou na. Ekru ra a gwọlọ ethathọ gbe ẹruorote ẹsikpobi. Fikiere, fi uwhru họ uruemu nọ whọ kuvẹ je kru rie gaga. T’ẹme kugbe emọ nọ i kiọkọ na. Wo isiuru kpahe eware nọ a bi ru evaọ isukulu gbe evaọ ukoko na. Ofariẹ, jọ ai riẹ nọ dede nọ whọ rọwo kugbe owojẹ ọmọ ọkparesuọ na ha, who mukpahe iẹe he. Brukpe ekpehre uruemu na, ukpenọ who re brukpe ọmọ na. Nọ emezae ivẹ Jekọp a wha ese ziọ uviuwou na fiki iruẹru evega rai, Jekọp ọ tẹ la ofu ọgaga rai eka, orọnikọ emezae na omarai hi.—Emuhọ 34:1-31; 49:5-7.
26. Ro no eme esẹ gbe ini nọ e rẹ daezọ a re jo wo omosasọ otẹrọnọ ọmọ rai jọ ọ be wọso?
26 Whọ rẹ sai roro nọ whọ suọ oware nọ o jọ uviuwou ra na via. Rekọ otẹrọnọ whọ daoma dawo ẹgba ru oware nọ whọ sai ru kpobi no, nya lele ohrẹ Jihova te epanọ ẹgba ra o te, u du fo re whọ fo omara ha. Wo omosasọ inọ evaọ uzẹme ọyewọ nọ ọ gba ọ riẹ hẹ, rekọ whọ rẹ daoma jọ emamọ ọyewọ. (Wawo Iruẹru 20:26.) Re who wo ọmọ nọ ọ vabọ no evaọ uviuwou na o rẹ lẹliẹ udu nuhu ohwo, rekọ o tẹ via k’owhẹ, jọ u muowhẹ ẹro nọ Ọghẹnẹ ọ riẹ oware nọ o be via jegbe nọ o re ti gbabọ kẹ idibo riẹ nọ e rọ oma mudhe kẹe he. (Olezi 27:10) Fikiere o jọ ọtamuo ra re who ru uwou ra họ oria adhẹzọ ufuoma, ọrọ ẹzi kẹ emọ nọ i kiọkọ.
27. Nọ whọ be kareghẹhọ ohare ọmọ ogbọfariẹ na, didi ẹruore esẹ gbe ini ọmọ ọkparesuọ o re wo?
27 Ofariẹ, who serihọ họ. Ẹsejọhọ omodawọ ọsosuọ ra nọ who ro mu ei họ ẹyọrọ ziezi u re ti kpomahọ udu ọmọ nọ o bi ghoro na je zihe iei ziọ ereghẹ riẹ. (Okokahwohọ 11:6) Iviuwou Ileleikristi buobu e nyaku oghẹrẹ oware ovo na no wọhọ owhẹ, yọ ejọ e ruẹ emọ rai nọ i ghoro vrẹ nọ i zihe ze no, wọhọ epanọ ọsẹ na evaọ ohare Jesu o ru kpahe ọmọ ogbọfariẹ riẹ. (Luk 15:11-32) Oghẹrẹ oware ovo na o sae via k’owhẹ.
ẸVẸ IZI EBAIBOL ENANA I RE RO FIOBỌHỌ . . . KẸ ỌYEWỌ RE Ọ WHAHA ỌKPARESUỌ ỌGAGA EVAỌ UVIUWOU NA?
Ababọ obufihọ, ẹzi akpọ na ọ rẹ sai gbe ọmọ ku.—Itẹ 13:20; Ahwo Ẹfẹsọs 2:2.
Esẹ gbe ini a rẹ jọ owowa evaọ udevie awhaha gbe eruo onuje.—Okokahwohọ 7:7; 8:11.
A rẹ whọku ohwo nọ o ru uruemu thọthọ a ve ku ei họ, rekọ avọ ẹzi omarokpotọ.—Ahwo Galesha 6:1.
A rẹ sai “siwi” ahwo nọ e thọ uzi a te kurẹriẹ jẹ jẹ obufihọ rehọ.—Jemis 5:14-16.
[Ẹkpẹti nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 82]
TAE VIA
Emoha a rẹ te nyaku avro gbe awa nọ o jobọ kugbe ẹvi ọ mẹrẹjomẹsa. Oma o rẹ dina jarai deghedeghe kpahe ẹgba rai nọ a ti ro yeri evaọ akpọ ọnana. O wọhọ epaọ ẹsenọ a be nya evaọ edhere nọ ọ be whrae. Whai oge na, wha feva kẹ esẹ gbe ini rai kpahe ozodhẹ ra gbe udubro nọ whọ be rẹriẹ ova ku. (Itẹ 23:22) Hayo who te roro nọ esẹ gbe ini ra a be k’owhẹ uvẹ vievie he, t’ẹme kugbe ai kpahe ẹgwọlọ ra re a gbẹ k’owhẹ uvẹ. Moma nọ whọ rẹ rọ t’ẹme kugbe ai evaọ oke nọ oma o rọ owhẹ vori gbe nọ iruo e vọ rai obọ họ. (Itẹ 15:23) Wha ghinẹ gaviezọ kẹ ohwohwo.
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 83]
Ẹsejọhọ, emọ a te rro dikihẹ gaga otẹrọnọ esẹ gbe ini rai a fiobọhọ kẹ ai yeri kugbe ebẹbẹ ọmoha