Uzou Avọ Ikpegbezeza
Ivie Ẹwhọ na E Kẹle Ekuhọ Rai No
1, 2. Ẹvẹ evuhumu ovie obọ ẹkpẹlobọ-ọre na u ro nwene nọ ẹmo akpọ avivẹ ọ vrẹ no?
BE TA kpahe isuẹsu United States gbe Russia, ọgbaeriariẹ gbe ogbiku French jọ, Alexis de Tocqueville, o kere evaọ 1835 nọ: “Ọjọ ọ kẹ ahwo ufuoma nọ a re ro ru onọ u je rai; ọdekọ ọ kẹ ahwo uvẹ re a ru onọ u je rai hi. Idhere rai . . . i wo ohẹriẹ; ghele na, o wọhọ nọ omomọvo rai o wo Otatha na nọ ẹdẹjọ a ti su abọvo akpọ na.” Ẹvẹ aruọruẹ ọnana ọ gba te okenọ Ẹmo Akpọ II o du lahwe? Ogbiku na J. M. Roberts o kere nọ: “Evaọ ekuhọ Ẹmo Akpọ avivẹ na, o tẹ ghinẹ wọhọ nọ otatha akpọ na o rọ obọ egaga ivẹ nọ e rẹ ruaro jẹ hẹrioma, ovo jọ o roma hwa Russia, ọdekọ kọ United States of America.”
2 Evaọ etoke emo akpọ ivẹ na, Germany ọ jọ ọwegrẹ ologbo ọrọ ovie obọ obọze-ọre na—Ogaga-Esuo Akpọ Britain gbe America—o tẹ jẹ jọ ẹta ovie obọ ẹkpẹlobọ-ọre. Rekọ, nọ Ẹmo Akpọ II ọ vrẹ no, orẹwho oyena o tẹ tahaku. West Germany u te zihe ruọ ogbẹnya ovie obọ obọze-ọre na, yọ East Germany ọ tẹ t’oma yao esuo ọgaga jọ—utu ọ erẹwho Esuo-Ewokugbe na, nọ Soviet Union ọ karo kẹ. Utu onana u te zihe ruọ ovie obọ ẹkpẹlobọ-ọre na, nọ o wọso okuomagbe ọ Britain avọ America gaga na. Egrẹ nọ ọ jọ udevie ivie ivẹ enana o te zihe ruọ Ẹmo Imimẹ nọ o kri no 1948 rite 1989. Vẹre, ovie obọ ẹkpẹlobọ-ọre ọrọ Germany o “mukpahe ọvọ ọrẹri na.” (Daniẹl 11:28, 30) Didi owọ utu ọ Esuo-Ewokugbe na o te jẹ kpahe ọvọ na?
ILELEIKRISTI UZẸME A ZORUẸ REKỌ A KPAROBỌ
3, 4. Ahwo vẹ a be “raha ọvọ na,” kọ didi usu a wo no kugbe ovie obọ ẹkpẹlobọ-ọre na?
3 Ẹnjẹle Ọghẹnẹ ọ ta nọ: “[Ovie obọ ẹkpẹlobọ-ọre na] ọ rẹ te rehọ ahwo nọ a raha ọvọ na jehwẹ.” Ẹnjẹle na o fibae nọ: “Rekọ enọ e riẹ Ọghẹnẹ rai a reti dikihẹ whawha a vẹ te wọ ohọre. Enọ erọ udevie ahwo na nọ i wo areghẹ a re ti ru ibuobu wo ẹriẹ, dede nọ a rẹte rehọ ọpia gbe erae [ru ai zoruẹ], je mu ai kpohọ igbo a je mi ai eware rai evaọ omoke jọ ghele na.”—Daniẹl 11:32, 33.
4 “Ahwo nọ a raha ọvọ” na họ isu Kristẹndọm, enọ e ta nọ ae Ileleikristi, rekọ iruẹru rai i bi gbe odẹ Egagọ-Ileleikristi ku. Evaọ obe riẹ Religion in the Soviet Union, Walter Kolarz ọ ta nọ: “[Evaọ etoke ẹmo akpọ avivẹ na] Egọmeti Soviet a lahiẹ oma tẹzẹ Ichọche na ha re a rehọ eware iwo gbe oma rai rọ thọ orẹwho rai uke.” Nọ ẹmo na ọ vrẹ no, isu ichọche e tẹ gwọlọ yọrọ usu na, dede nọ ovie obọ ẹkpẹlobọ-ọre nọ ọ jariẹ oke oyena ọ vro nọ Ọghẹnẹ ọ rọ uzuazọ. Fikiere, Kristẹndọm o te zihe ruọ abọ akpọ ọnana—ikọ-erue etọtọ evaọ aro Jihova.—Jọn 17:16; Jemis 4:4.
5, 6. Amono họ “enọ e riẹ Ọghẹnẹ rai,” kọ eme ọ via kẹ ai evaọ otọ ovie obọ ẹkpẹlobọ-ọre na?
5 Kọ ẹvẹ kpahe uvi Ileleikristi—“enọ e riẹ Ọghẹnẹ rai” gbe “ahwo na nọ i wo areghẹ”? Dede nọ a je yo “ẹme enọ a kẹ udu na” ziezi, Ileleikristi nọ e jẹ rria otọ esuo ovie obọ ẹkpẹlobọ-ọre na a jọ abọ akpọ ọnana ha. (Rom 13:1; Jọn 18:36) Avọ oma nọ a be yọrọ re a “rehọ eware Siza kẹ Siza,” a be jẹ rehọ “eware Ọghẹnẹ kẹ Ọghẹnẹ” re. (Matiu 22:21) Fiki onana, a tẹ dawo ekiete rai.—2 Timoti 3:12.
6 Fiki onana, a ru Ileleikristi zoruẹ a te je “dikihẹ whawha.” A ru rai zoruẹ keme a kpokpo i rai gaga, a tube kpe ejọ dede. Rekọ a kparobọ keme ibuobu rai a kru ekiete rai. A fi akpọ na kparobọ, wọhọ epanọ Jesu o ru. (Jọn 16:33) Ofariẹ, a seri usiuwoma ota họ họ, makinọ a fi rai họ uwou-odi hayo evuẹ olahiẹ. Evaọ ere oruo, a “ru ibuobu wo ẹriẹ.” Ghelọ ukpokpoma evaọ ekwotọ buobu nọ ovie obọ ẹkpẹlobọ-ọre na o bi su, unu Isẹri Jihova i te vihọ. Fiki ekruga enọ “i wo areghẹ” na, “otu obuobu” na i bu gaga no evaọ ekwotọ eyena.—Eviavia 7:9-14.
A RU AHWO JIHOVA FO
7. Didi “obọufihọ kakao” Ileleikristi nọ a wholo nọ e be rria otọ ovie obọ ẹkpẹlobọ-ọre na a wo no?
7 Ẹnjẹle na ọ ta nọ: “Nọ [ahwo Ọghẹnẹ] a te kie a re ti wo obọufihọ kakao.” (Daniẹl 11:34a) Obokparọ ovie obọ obọze-ọre na evaọ ẹmo akpọ avivẹ o dina wha udhedhẹ se Ileleikristi nọ e be rria otọ ovie ọwegrẹ na. (Wawo Eviavia 12:15, 16.) Epọvo na, enọ ovie ọkpokpọ na ọ jẹ lahiẹ a dina ruẹ ufuoma n’oke ruoke. Nọ Ẹmo Imimẹ na o bi kuhọ na, isu buobu a te ti vuhumu nọ Ileleikristi uzẹme a rọ ahwo imuozọ họ, fikiere a tẹ kẹ iruo rai uvẹ. Obufihọ u te je no obọ otu obuobu na ze enọ i bi dede usiuwoma ota ẹrọwọ enọ a wholo na rehọ, je fiobọhọ kẹ ai.—Matiu 25:34-40.
8. Ẹvẹ otu jọ a rọ rehọ “eviẹhọ” kuomagbe ahwo Ọghẹnẹ?
8 Orọnikọ ahwo kpobi nọ a ta nọ a wo isiuru Ọghẹnẹ ọgọ evaọ etoke ikpe Ẹmo Imimẹ na a wo emamọ iroro ho. Ẹnjẹle na ọ vẹvẹ unu vẹre nọ: “Ibuobu e vẹ te rehọ eviẹhọ kuomagbe ai.” (Daniẹl 11:34b) Ibuobu i dhesẹ isiuru kẹ uzẹme na rekọ a gwọlọ roma mudhe kẹ Ọghẹnẹ hẹ. Ghele na, efa nọ e wọhọ nọ a jẹ usiuwoma na rehọ a jọ ekiotọ kẹ enọ e rọ esuo na. Iyẹrẹ nọ i no ẹkwotọ jọ ze u se nọ: “Ikpere ahwo nana jọ yọ otu ọ Esuo-Ewokugbe nọ e bẹbẹ ruọ ukoko Olori na, dhesẹ ajọwha, a tẹ jẹ rehọ ai mu ekwa ikpehru.”
9. Fikieme Jihova ọ jẹ kuvẹ re Ileleikristi ẹrọwọ jọ a “kie” fiki otu eviẹhọ?
9 Ẹnjẹle na ọ ta haro nọ: “Jegbe otu rai jọ nọ i wo areghẹ a re ti kie, re a ruẹrẹ je ru ai woma, voro ae oma, a ve je ru ai fo, ri bọwo oke urere, keme okenọ a fihọ u ti te he.” (Daniẹl 11:35) Otu ovivie na a ru ahwo ẹrọwọ jọ kie ro abọ otu isu na. Jihova ọ kẹ eware itieye na uvẹ re e via wọhọ orufuọ ahwo riẹ. Wọhọ epanọ Jesu o “wuhrẹ [ẹme-oyo] eva udevie uye riẹ kpobi” na, ere otu ẹrọwọ enana a wuhrẹ ithihakọ no ẹdawọ ẹrọwọ rai ze. (Ahwo Hibru 5:8; Jemis 1:2, 3; wawo Malakae 3:3.) Fikiere a te ru ai ‘woma, voro ae, ru ai fo.’
10. Eme họ otofa ẹme na “bọwo oke urere” na?
10 Ahwo Jihova a te ruẹ ezoruẹ gbe orufuọ “bọwo oke urere” na. Dede na, a rẹro nọ a ti kpokpo ai bọwo ekuhọ uyerakpọ ọnana. Rekọ, ubiẹme Aremia ovo na nọ a jọ etenẹ fa fihọ “bọwo” na o roma via evaọ ekere Aremia ọrọ Daniẹl 7:25 yọ o jọ etẹe wo otofa “evaọ etoke” hayo “evaọ.” Fikiere, eva Daniẹl 11:35, “oke urere” na u w’obọ kpahe ekuhọ etoke nọ a re ro ru ahwo Ọghẹnẹ fo nọ a bi thihakọ olahiẹ ovie obọ ẹkpẹlobọ-ọre na. Ababọ avro, ezoruẹ na o kuhọ evaọ “okenọ [Jihova o] fihọ.”
OVIE NA Ọ KPARE OMA RIẸ KPEHRU
11. Eme ẹnjẹle na ọ ta kpahe uruemu ovie obọ ẹkpẹlobọ-ọre na kpahe esuo Jihova?
11 Kpahe ovie ẹkpẹlobọ-ọre na, ẹnjẹle na o fibae nọ: “Ovie na o ve ti ru orọ eva riẹ; o re ti ru oma riẹ ruaro je ru oma obọ riẹ kpehru vi edhọ kpobi, ọ vẹ te ta eme [evedha] kpahe Ọghẹnẹ nọ o vi edhọ kpobi [se nnọ o re vuhu esuo Jihova mu]. Ọ rẹ te kpareobọ bẹsenọ ofu na o re ti ro re; keme onọ ọ jẹ iroro riẹ u reti ruẹ. Ọ gbẹ te sae kezọ kẹ edhọ esẹ riẹ hẹ, hayo rọkẹ ọnọ eyae i you na; ọ te kezọ kẹ edhọ efa ha, keme o reti ru oma riẹ rua kpehru vi ai kpobi.”—Daniẹl 11:36, 37.
12, 13. (a) Edhere vẹ ovie obọ ẹkpẹlobọ-ọre na ọ rọ se “edhọ esẹ riẹ”? (b) Amono họ “eyae” na nọ ovie obọ ẹkpẹlobọ-ọre na ọ daezọ eware nọ a “you” hu na? (c) “Ọghẹnẹ” vẹ ovie obọ ẹkpẹlobọ-ọre na ọ kẹ orro ho na?
12 Bi ru eme eruẹaruẹ enana gba, ovie obọ ẹkpẹlobọ-ọre na ọ tẹ se “ẹdhọ esẹ riẹ,” wọhọ ọghẹnẹ Esanerọvo Kristẹndọm na. Utu ọ Esuo-Ewokugbe na ọ vro ẹrria Ọghẹnẹ. Fikiere ovie obọ ẹkpẹlobọ-ọre o te ru oma riẹ ọghẹnẹ, “ru oma riẹ rua kpehru vi ai kpobi.” Ababọ ororokẹ rọ kẹ eware nọ “eyae i you”—ekwotọ ethabọ, wọhọ North Vietnam, enọ e jọ wọhọ idibo emetẹ kẹe—ovie na o te “ru orọ eva riẹ.”
13 Be nyaharo evaọ eruẹaruẹ na, ẹnjẹle na ọ tẹ ta nọ: “Ọ rẹte rehọ adhẹẹ kẹ edhọ ọzadhe vi enana; ẹdhọ nọ esẹ riẹ e riẹ hẹ ọye ọ rẹ te rehọ oro avọ siliva rọ kẹ adhẹẹ, gbe itho eghaghae avọ emamọ ekẹ.” (Daniẹl 11:38) Evaọ uzẹme, ovie obọ ẹkpẹlobọ-ọre na o fi eva riẹ họ ekwakwa-ẹmo ọgbọna, “edhọ ọzadhe.” Ọ be gwọlọ esiwo no obọ “edhọ” na ze, be rehọ efe buobu dheidhe evaọ agbada-idhe riẹ.
14. Ẹvẹ ovie obọ ẹkpẹlobọ-ọre na ọ rọ “họre”?
14 “Ọ vẹ te rehọ obọufihọ edhọ orẹwho-ofa họre oria-ọzadhe nọ e mae ga kpobi; enọ i vuhu rie i mu kpobi ae ọ rẹ te rehọ adhẹẹ kẹ ruaro. O reti ru ai họ isu ahwo buobu ọ vẹ te ghale otọ rọ hwa ae osa.” (Daniẹl 11:39) Bi fievahọ ekwakwa-ẹmo riẹ “edhọ orẹwho-ofa” na, ovie obọ ẹkpẹlobọ-ọre na ọ rẹ te “họre,” ọ te jọ ogaga ẹmo-ofio nọ a re yiwi hi evaọ “edẹ urere” na. (2 Timoti 3:1) Ahwo nọ a tha iroro riẹ uke ọ be rehọ obufihọ esuo, ugho, gbe ẹsejọ uketha ogbaẹmo hwae osa.
‘OHỌRE’ EVAỌ OKE URERE NA
15. Ẹvẹ ovie obọ obọze-ọre na ọ jẹ rọ “họre” ovie obọ ẹkpẹlobọ-ọre na?
15 Ẹnjẹle na ọ ta kẹ Daniẹl nọ: “Urere riẹ ovie obọze-ọre ọ vẹ te họre iẹe.” (Daniẹl 11:40a) Kọ ovie obọ obọze-ọre na ọ “họre” ovie obọ ẹkpẹlobọ-ọre na no evaọ “oke urere” na? (Daniẹl 12:4, 9) E. Nọ ẹmo akpọ ọsosuọ na ọ vrẹ no, ọvọ udhedhẹ olahiẹ nọ a gbahọ ovie obọ ẹkpẹlobọ-ọre oke oyena—Germany—o ghinẹ jọ ‘ohọre,’ oware orukele. Nọ ọ kparobọ no evaọ ẹmo akpọ avivẹ na, ovie obọ obọze-ọre na o te ku ekwakwa-ẹmo idudu wọso ọwegrẹ riẹ ọ tẹ jẹ rehọ ọvọ ọgaga ekwakwa-ẹmo jọ gbae, North Atlantic Treaty Organization (NATO). Kpahe iruo NATO, ogbiku Britain jọ ọ ta nọ: “O jọ okwakwa nọ a rẹ rọ ‘gba’ USSR nyaotọ, onọ a rri enẹna wọhọ imuozọ ologbo kẹ udhedhẹ Europe. Iruo riẹ u kri te ikpe 40, yọ u wo obokparọ gaga.” Nọ ikpe Ẹmo Imimẹ e be nyaharo na, ‘ohọre’ ovie obọ obọze-ọre na u te kugbe otokiẹ gbe ohọre ẹghẹ avọ ekwakwa-ẹmo.
16. Didi owọ ovie obọ ẹkpẹlobọ-ọre na ọ jẹ kpahe ohọre ovie obọ obọze-ọre na?
16 Didi owọ ovie obọ ẹkpẹlobọ-ọre na ọ jẹ? “Ovie obọ ẹkpẹlobọ-ọre ọ rẹ te wọ ruru iei wọhọ ofou-ọwhibo, avọ ekẹkẹ-ẹmo gbe enọ e rẹ [dhẹ] isi, gbe ekọ-oyibo buobu; ọ vẹ te ruọ erẹwho na, ọ vẹ te kpareobọ vi ai ọ vẹ te nyavrẹ.” (Daniẹl 11:40b) Ikuigbe edẹ urere na i dhesẹ ẹkẹre uwhru ovie obọ ẹkpẹlobọ-ọre na. Evaọ etoke ẹmo akpọ avivẹ na, “ovie” Nazi o no uwhru riẹ kpohọ ekwotọ ekẹloma. Eva ekuhọ ẹmo ọyena, “ovie” nọ ọ rehọ ẹta riẹ ọ tẹ bọ uvie ogaga. Evaọ etoke Ẹmo Imimẹ na, ovie obọ ẹkpẹlobọ-ọre na ọ tẹ họre ọwegrẹ riẹ evaọ emo nọ a jẹ jọ thọ amọfa gbe ọkparesuọ evaọ Africa, Esia, gbe Latin America. O kpokpo uvi Ileleikristi, be whaha iruo rai, rekọ ọ sae da iruo na ji hi. Yọ ohọre egbaẹmo gbe esuo riẹ o tẹ lẹliẹe wo ekwotọ buobu evaọ otọ riẹ. Nwanọ onana họ oware nọ ẹnjẹle na ọ ruẹaro riẹ: “Ọ rẹ te ze evaọ otọ oruaro na [ufuoma abọ-ẹzi ahwo Jihova]. Ahwo idu ikpe a re ti kie.”—Daniẹl 11:41a.
17. Didi obrudhe ọ jariẹ kẹ ẹkẹre ẹkwotọ ọrọ ovie obọ ẹkpẹlobọ-ọre na?
17 Ghele na, ovie obọ ẹkpẹlobọ-ọre na o fi akpọ na kparobọ họ. Ẹnjẹle na ọ ruẹaro nọ: “Enana a rẹ te thọ ae no i obọ: Edọm gbe Moab avọ abọjọ otọẹwho ahwo Ammọn.” (Daniẹl 11:41b) Evaọ oke anwae, Edọm, Moab, gbe Ammọn e jọ otọ esuo ovie obọ obọze-ọre Ijipti gbe ovie obọ ẹkpẹlobọ-ọre Siria. Evaọ oke ọgbọna, a dikihẹ kẹ erẹwho gbe ikoko nọ ovie obọ ẹkpẹlobọ-ọre na ọ rehọ ovao dhe, rekọ enọ ọ sae rehọ ziọ otọ esuo riẹ hẹ.
IJIPTI Ọ VABỌ HỌ
18, 19. Idhere vẹ ovie obọ obọze-ọre na ọ rọ ruẹ okpomahọ ọwegrẹ riẹ?
18 Ẹnjẹle Jihova ọ ta haro nọ: “[Ovie obọ ẹkpẹlobọ-ọre na] ọ rẹ te riẹ obọ riẹ rọ kpahe erẹwho na, jegbe otọ Ijipti o rẹ te va ae abọ họ. O re ti [zihe] ruọ osu efe oro avọ siliva, gbe eware eghaghae Ijipti; gbe erọ ahwo Libia avọ ahwo Etiopia a rẹ te ruọ usu riẹ.” (Daniẹl 11:42, 43) Makọ ovie obọ obọze-ọre na, “Ijipti,” ọ vabọ no ẹgwọlọ uwhru ọrọ ovie obọ ẹkpẹlobọ-ọre na ha. Wọhọ oriruo, a fi ovie obọ obọze-ọre na kparobọ evaọ Vietnam. Kọ ẹvẹ kpahe “ahwo Libia avọ ahwo Etiopia”? Erivẹ Ijipti anwae enana e rẹ sai dikihẹ kẹ erẹwho, nọ a tẹ fodẹ oria nọ a fa rai fihọ, a rọ erivẹ “Ijipti” ọgbọ na (ovie obọ obọze-ọre na). Ẹsejọ, a jọ ilele—“usu”—ọrọ ovie obọ ẹkpẹlobọ-ọre na.
19 Kọ ovie obọ ẹkpẹlobọ-ọre na o su “eware eghaghae Ijipti” no? Evaọ uzẹme, o kpomahọ oghẹrẹ nọ ovie obọ obọze-ọre na ọ be raha efe riẹ no. Fiki ozodhẹ egrẹ riẹ, ovie obọ obọze-ọre na ọ raha igho buobu no re ọ ruẹsi wo egbaẹmo buobu, egbaẹmo-ame, gbe erọ ehru. Fikiere, ovie obọ ẹkpẹlobọ-ọre na ‘osu,’ hayo kpọ, araha efe ovie obọ obọze-ọre na no.
OHỌRE URERE NA
20. Ẹvẹ ẹnjẹle na o dhesẹ ohọre urere ọrọ ovie obọ ẹkpẹlobọ-ọre na?
20 Egrẹ nọ ọ rọ udevie ovie obọ ẹkpẹlobọ-ọre na gbe ovie obọ obọze-ọre na—te ọrọ ẹmo-ofio, okọ, hayo oghẹrẹ efa—o be kẹle ekuhọ no. Bi dhesẹ ohọre ofa nọ o gbẹ rọ obaro, ẹnjẹle Jihova ọ ta nọ: “Rekọ usi nọ u re ti no obọ ovatha-ọre gbe ẹkpẹlobọ-ọre tha u re ti mu ei [ovie obọ ẹkpẹlobọ-ọre na] ozọ, ọ rẹ te rehọ ofu ologbo nya ọ vẹ te raha je kpe ibuobu muotọ. Ọ rẹ te bọ iwou-idhu riẹ họ udevie abade avọ ugbehru oruaro ọrẹri; dede na yọ u re ti re, ohwo ọvuọvo o re ti fiobọhọ kẹ e he.”—Daniẹl 11:44, 45.
21. Eme u kiọkọ nọ ma ti wuhrẹ kpahe ovie obọ ẹkpẹlobọ-ọre na?
21 Avọ ekie Soviet Union evaọ December 1991, oma o tẹ lọhọ ovie obọ ẹkpẹlobọ-ọre na. Ono ọ te jọ ovie ọnana evaọ okenọ Daniẹl 11:44, 45 o ti rugba? Kọ o te jọ orẹwho jọ nọ o jọ otọ Soviet Union vẹre? Hayo kọ o ti nwene oma riẹriẹriẹ, wọhọ epanọ o ru no unuẹse buobu na? Kọ erẹwho efa nọ i ti ku egbọudu enua a te wha oma-uhrowo ekwakwa-ẹmo ikuo okpokpọ ze nọ u bi ti kpomahọ evuhumu ovie ọyena? Oke ọvo o te k’iyo enọ eyena. O rẹ jọ oware areghẹ re ma whaha ogbẹfodẹ. Okenọ ovie obọ ẹkpẹlobọ-ọre na ọ tẹ wọ ohọre urere riẹ ze, orugba eruẹaruẹ e te jọ vevẹ kẹ enọ i wo orimuo Ebaibol kpobi.—Rri “Ivie Evaọ Daniẹl Uzou avọ 11,” evaọ ẹwẹ-obe avọ 284.
22. Didi enọ e roma via kpahe ohọre urere ọrọ ovie obọ ẹkpẹlobọ-ọre na?
22 Rekọ, ma riẹ owọ nọ ovie obọ ẹkpẹlobọ-ọre na ọ te jẹ kẹle. Avọ oma nọ u ti tu ei fiki iyẹrẹ nọ i no “obọ ovatha-ọre gbe ẹkpẹlobọ-ọre tha,” ọ te w’owọ ẹmo re o “kpe ibuobu muotọ.” Ono a wọ ẹmo ọnana so? Kọ didi “usi” o wha ohọre onana ze?
EGUEGUE FIKI IYẸRẸ IMUOZỌ
23. (a) Didi ikpeware e te roma via taure Amagẹdọn o te te? (b) Amono họ ivie nọ i ti no “obọ ovatha-ọre gbe ẹkpẹlobọ-ọre tha” na?
23 Roro kpahe oware nọ obe Eviavia o ta kpahe ekuhọ Babilọn Ologbo na, isuẹsu egagọ ọrue akpọ. Taure Amagẹdọn, “ẹmo ologbo Ọghẹnẹ Erumeru na” o te ti te, a te rehọ ‘erae mahe’ ọwegrẹ ologbo egagọ uzẹme ọnana. (Eviavia 16:14, 16; 18:2-8) A rehọ egebule avọ ezeza ọrọ ofu Ọghẹnẹ nọ a kuku ethẹ Yufretis ẹwoho na dhesẹ ọraha riẹ. Ethẹ na ọ tẹ ya re a ‘ruẹrẹ edhere họ kẹ ivie obọ ovatha-ọre na.’ (Eviavia 16:12) Amono họ ivie enana? Ivie na họ Jihova Ọghẹnẹ avọ Jesu Kristi!—Wawo Aizaya 41:2; 46:10, 11.
24. Didi iruẹru Jihova i ti guegue ovie obọ ẹkpẹlobọ-ọre na?
24 A jọ obe Eviavia dhesẹ ọraha Babilọn Ologbo na vevẹ, onọ o ta nọ: “Izei ikpe nọ whọ ruẹrẹ na [ivie nọ i ti su evaọ oke urere na], ae gbe arao na [Okugbe Erẹwho na], a re ti mukpahe ogberẹ na; a re ti fi ei họ ababọ avọ ẹbẹba, a rẹ te raha oma riẹ no, a vẹ rehọ erae mahe iẹ.” (Eviavia 17:16) Fikieme isu na a jẹ te raha Babilọn Ologbo na? Keme “Ọghẹnẹ o fi ẹzi na họ ae eva re a ruẹse ru orọ eva riẹ.” (Eviavia 17:17) Udevie isu enana họ ovie obọ ẹkpẹlobọ-ọre na. Eme nọ o yo “no obọ ovatha-ọre” ze na o sae jọ iruẹru Jihova ọnana, okenọ o ti fi ei họ idu isu ahwo-akpọ re a raha ogberẹ egagọ ologbo na.
25. (a) Oria vẹ ovie obọ ẹkpẹlobọ-ọre na ọ rẹriẹ ovao riẹ dhe? (b) Diẹse ovie obọ ẹkpẹlobọ-ọre na ọ “bọ iwou-idhu riẹ họ”?
25 Rekọ oria jọ o riẹ nọ ovie obọ ẹkpẹlobọ-ọre na ọ mae rọ ofu riẹ dhe. Ẹnjẹle na ọ ta nọ “ọ rẹ te bọ iwou-idhu riẹ họ udevie abade avọ ugbehru oruaro ọrẹri.” Evaọ oke Daniẹl, abade oruaro na họ Mediterenia yọ ugbehru ọrẹri na họ Zayọn, oria nọ etẹmpol Ọghẹnẹ o jọ vẹre. Fikiere, evaọ orugba eruẹaruẹ na, ovie obọ ẹkpẹlobọ-ọre nọ o bi muofu na ọ te w’owọ ẹmo bru ahwo Ọghẹnẹ. Evaọ edhere abọ-ẹzi, oria nọ o rọ “udevie abade avọ ugbehru oruaro ọrẹri” u dikihẹ kẹ uyero abọ-ẹzi idibo Jihova nọ a wholo. A n’eva “abade” ahwo-akpọ nọ e hẹrioma no Ọghẹnẹ ze a te je wo ẹruore esuo evaọ Ugbehru Zayọn kugbe Jesu Kristi.—Aizaya 57:20; Ahwo Hibru 12:22; Eviavia 14:1.
26. Wọhọ epanọ eruẹaruẹ Izikiẹl i dhesẹ, ẹvẹ usi nọ u ti no “ẹkpẹlobọ-ọre” tha na o te rọ ze?
26 Izikiẹl, ọnọ ọ jẹ rria evaọ oke Daniẹl, ọ ruẹaro re kpahe ohọre nọ a te họre ahwo Ọghẹnẹ “eva ẹdẹ urere” na. Ọ ta nọ Gọg obọ Magọg, koyehọ, Setan Ẹdhọ na, họ ọnọ ọ te wha egrẹ na ze. (Izikiẹl 38:14, 16) Evaọ edhere ẹwoho, ofẹ vẹ Gọg o ti noze? Jihova ọ rehọ Izikiẹl ta nọ: “No ẹkpẹlobọ-ọre vievie” ze. (Izikiẹl 38:15) Epanọ ohọre onana o te ga te kpobi, o te raha ahwo Jihova ha. Oware nọ o te wha ohọre onana ze họ owọ nọ Jihova ọ jẹ no re ọ ruẹse raha egbaẹmo Gọg. Fikiere, Jihova ọ ta kẹ Setan nọ: “Mẹ vẹ te jẹ oghọlọ họ owhẹ agba, mẹ vẹ te rehọ owhẹ ze.” “Mẹ vẹ rehọ owhẹ ze oria uthabọ [ẹkpẹlobọ-ọre], me ve ti su owhẹ rọsuọ igbehru Izrẹl.” (Izikiẹl 38:4; 39:2) Fikiere, ma rẹ sae ta nọ Jihova họ ọnọ ọ wha usi nọ u no ‘ugbothabọ ẹkpẹlobọ-ọre’ ze nọ o dha ovie obọ ẹkpẹlobọ-ọre na eva na. Rekọ oware nọ usi nọ u ti “no obọ ovatha-ọre gbe ẹkpẹlobọ-ọre tha” na o te jọ, Ọghẹnẹ ọvo ọ rẹ sae ta, oke u ve je dhesẹ iẹe via.
27. (a) Fikieme Gọg o ti ro gele erẹwho na, kugbe ovie obọ ẹkpẹlobọ-ọre na, re a họre ahwo Jihova? (b) Eme ọ te jọ iyẹrẹ ohọre Gọg?
27 Rọ kẹ Gọg, ọ te wọ ohọre riẹ ze fiki ẹvi ‘Izrẹl Ọghẹnẹ,’ ọnọ, kugbe “otu obuobu” ọrọ “igodẹ efa” na, a gbẹ rọ abọ akpọ riẹ hẹ. (Ahwo Galesha 6:16; Eviavia 7:9; Jọn 10:16; 17:15, 16; 1 Jọn 5:19) Gọg ọ be rọ oma ẹkoko rri “ahwo kpobi nọ a no erẹwho efa ze avọ ithuru gbe ekuakua [abọ-ẹzi] rai kpobi.” (Izikiẹl 38:12) Bi rri uyero abọ-ẹzi Ileleikristi na wọhọ “emewho ekakao nọ a bọ igbẹhẹ họ họ” nọ a rẹ vẹro kuẹku, Gọg ọ tẹ dawo uthoma riẹ kpobi re o si ọzadhe ọnana no ọnọ ọ be whaha iẹe esuo akpọ na kpobi na. Rekọ o kie. (Izikiẹl 38:11, 18; 39:4) Okenọ ivie otọakpọ na, kugbe ovie obọ ẹkpẹlobọ-ọre na, a te họre ahwo Jihova, a vẹ te ‘ziọ ekuhọ rai.’
‘OVIE NA Ọ TE ZIỌ EKUHỌ RIẸ’
28. Eme ma riẹ kpahe obaro ovie obọ ẹkpẹlobọ-ọre na gbe ovie obọ obọze-ọre na?
28 Ohọre urere ọrọ ovie obọ ẹkpẹlobọ-ọre na o te rọ so ovie obọ obọze-ọre na ha. Fikiere, ovie obọ ẹkpẹlobọ-ọre na ọ ziọ ekuhọ riẹ evaọ obọ ọwegrẹ ologbo riẹ na ha. Epọvo na, orọnikọ ovie obọ obọze-ọre na họ ọnọ ọ te raha ovie obọ ẹkpẹlobọ-ọre na ha. Orọnikọ “obọ ohwo” o te raha ovie obọ obọze-ọre na ha, rekọ Uvie Ọghẹnẹ.a (Daniẹl 8:25) Evaọ uzẹme, Uvie Ọghẹnẹ o ti si ivie otọakpọ kpobi no, eva ohọre Amagẹdọn, yọ u muẹro nọ onana họ oware nọ o te via kẹ ovie obọ ẹkpẹlobọ-ọre na. (Daniẹl 2:44) Daniẹl 11:44, 45 o dhesẹ eware nọ i ti su kpohọ ohọre urere na. Agbẹta nọ “ohwo ọvuọvo o re ti fiobọhọ” họ na evaọ okenọ ovie obọ ẹkpẹlobọ-ọre ọ te ziọ ekuhọ riẹ na!
[Oruvẹ-obotọ]
a Rri Uzou avọ 10 ọrọ obe onana.
EME WHO VUHUMU?
• Ẹvẹ evuhumu ovie obọ ẹkpẹlobọ-ọre na u ro nwene nọ ẹmo akpọ avivẹ ọ vrẹ no?
• Eme ọfa ma ti gbe wuhrẹ kpahe iruẹru obaro ovie obọ ẹkpẹlobọ-ọre na?
• Didi erere who wo no ẹkwoma ezọgaviẹ kẹ eruẹaruẹ Daniẹl kpahe ẹwhọ nọ ọ rọ udevie ivie ivẹ na?
[Omaa Iyẹrẹ-iruo/Uwoho nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 284]
IVIE EVAỌ DANIẸL UZOU AVỌ 11
Ovie obọ Ẹkpẹlobọ-Ọre Na Ovie obọ Obọze-Ọre Na
Daniẹl 11:5 Seleucus I Nicator Ptolemy I
Daniẹl 11:6 Antiochus II Ptolemy II
(aye na Laodice) (ọmọtẹ na Berenice)
Daniẹl 11:7-9 Seleucus II Ptolemy III
Daniẹl 11:10-12 Antiochus III Ptolemy IV
Daniẹl 11:13-19 Antiochus III Ptolemy V
(ọmọtẹ na Cleopatra I) Ọnọ ọ rehọ ẹta riẹ:
Enọ e rehọ ẹta riẹ: Ptolemy VI
Seleucus IV gbe
Antiochus IV
Daniẹl 11:20 Ọgọstọs
Daniẹl 11:21-24 Taibiriọs
Daniẹl 11:25, 26 Aurelian Zenobia ovie-aye
Uvie Rom o raha
Daniẹl 11:27-30a Uvie Germany Britain, onọ
(Ẹmo Akpọ I) Ogaga Akpọ Britain
gbe America u lele
Daniẹl 11:30b, 31 Esuo Avesa Hitler Ogaga Akpọ Britain
(Ẹmo Akpọ II) gbe America
Daniẹl 11:32-43 Utu ọ Esuo-Ewokugbe Ogaga Akpọ Britain
(Ẹmo Imimẹ) gbe America
Daniẹl 11:44, 45 O gbẹ rọ obarob Ogaga Akpọ Britain
gbe America
[Oruvẹ-obotọ]
b Eruẹaruẹ nọ e rọ Daniẹl uzou avọ 11 e fa edẹ ahwo nọ e te jọ ọkwa ovie obọ ẹkpẹlobọ-ọre na gbe ovie obọ obọze-ọre na evaọ etoke sa-sa ha. Okenọ eware na i te muhọ ẹvia no ọvo a je vuhu ai mu. Ofariẹ, nọ ohọre na o be roma via othotha na, oke udhedhẹ jọ o rẹ jariẹ—ovie jọ ọ rẹ jọ esuo yọ ọdekọ ọ r’abọ muoma.
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 271]
[Iwoho nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 279]
‘Ohọre’ ovie obọ obọze-ọre na u kugbe ekwakwa-ẹmo idudu gbe eguegue owojẹ egbaẹmo