Emamọ Usi nọ A Gwọlọ nọ Who Yo
OKENỌ Jesu ọ jọ otọakpọ, ilele riẹ i te bru ei ze a tẹ nọ inọ: “Eme ọ rẹ te jọ oka ẹtha ra gbe urere akpọ na?” Ọ tẹ kuyo nọ erẹwho buobu i re ti fiẹmo, ohọo, eyao, etọ nọ i ti nuhu, uziothọ nọ u ti vihọ, iwuhrẹ egagọ erue nọ i ti su ibuobu thọ, omukpahe gbe ekpokpo ilele uzẹme riẹ, gbe uyoyou ẹrẹreokie ibuobu nọ u ti dhẹ no. Okenọ eware enana i te muhọ ẹvia no, u re ti dhesẹ ọzino Kristi nọ a rẹ ruẹ hẹ gbe nnọ Uvie obọ odhiwu na o kẹlino. Onana o te jọ usi—emamọ usi! Fikiere Jesu o te fi eme nana bae wọhọ abọjọ oka na: “A rẹ te vuẹ ovuẹ usiuwoma uvie na kẹ akpọ na kpobi, re o jọ isẹi kẹ erẹwho akpọ na kpobi; kẹsena urere u te zi te”—Matiu 24:3-14.
Eware nọ e rrọ akpọ na via na i yoma, rekọ oware nọ u dikihẹ kẹ u woma, koyehọ, ọzino Kristi. Iyero nọ a jọ obehru fodẹ na i muhọ ẹvia evaọ ukpe 1914 nọ a woro gaga na! U kpokahọ ekuhọ Eke Ahwo Egedhọ na gbe emuhọ etoke enwene ọrọ esuo ohwo-akpọ kpohọ Esuo Ikpe Udhusoi-Akuakpe (Odu) ọrọ Kristi.
Inọ etoke enwene ọ rẹ te jariẹ u dhesẹ oma via eva Olezi avọ 110, owọ 1 gbe orọ avọ 2, gbe Eviavia 12:7-12. A jọ etẹe dhesẹ nọ Kristi ọ rẹ te keria obọze Ọghẹnẹ evaọ odhiwu bọwo oke nọ o ti zihe ruọ Ovie. Kẹsena ẹmo nọ a te jọ obọ odhiwu fi o te whae ze nọ a ti ro gele Setan ziọ otọakpọ, uye u ve ti te otọakpọ, Kristi o ve ti su evaọ udevie ewegrẹ riẹ. ‘Uye ulogbo’ na o vẹ te rọ emuemu kpobi t’oba, nọ u ti kuhọ eva ẹmo Amagẹdọn, kẹsena Esuo Ikpe Udhusoi-Akuakpe udhedhẹ Kristi o ve ti lele iei.—Matiu 24:21, 33, 34; Eviavia 16:14-16.
Ebaibol na ọ ta nọ: “Rekọ riẹ onana, nọ eva edẹ urere oke ẹbẹbẹ te tha, keme ahwo a re ti you oma-obọrai, je you igho, a ve ti heri-oheri avọ oma-ovia gbe ekaela, a re ti yo ẹme e nọ i yẹ rai hi, a rẹ te jọ ababọ uyere-ọghọ gbe ababọ ẹfuọ, a wo eva egaga, a re koko eya ha, a rẹ raha odẹ ahwo, a wo oma-onyẹ hẹ, avọ ofu-ọkpoo, a re mukpahe ahwo ezi, otu ovivie, avọ uzou-uveghe, otu okpiro, enọ i yowọ enu-awere siọ Ọghẹnẹ ba, a rẹ yọrọ oghẹrẹ egagọ avẹ vro ogaga nọ o rọ eva riẹ. Si oma no oghẹrẹ ahwo otiọye.”—2 Timoti 3:1-5.
Ahwo jọ a rẹ sai si ikẹ t’anọ eware enana e via no vẹre evaọ ikuigbe ohwo-akpọ, rekọ uzẹme riẹ họ e te via ga t’enẹ hẹ. Wọhọ epanọ igbiku gbe eniyẹrẹ e ta, no emuhọ ze akpọ na o ti yoma wọhọ epanọ o rrọ n’anwọ 1914 ze na ha. (Rri ẹwẹ-obe avọ 7.) Uye na o ga vi epaọ anwẹdẹ kpekufiẹ no. Ofariẹ, wọhọ abọ ọfa ọrọ oka edẹ urere Kristi, a re roro kpahe eme enana: Ewhowho ọzino Kristi gbe Uvie riẹ evaọ otọakpọ soso o te rro te enẹ ẹdẹvo ho. Ukpokpoma nọ u bi te Isẹri Jihova fiki usiuwoma ota na a te ruẹ obọ riẹ hẹ. A kpe udhusoi rai buobu evaọ ega uye Nazi. Rite inẹnẹ na a gbẹ whaha iruo Isẹri Jihova evaọ eria jọ, yọ evaọ eria efa a bi mu ai, fi ai họ uwou-odi, lahiẹ ae, je kpe ai. Onana kpobi yọ abọjọ oka nọ Jesu ọ kẹ.
Wọhọ epanọ a ruẹaro riẹ eva Eviavia 11:18, ‘eva e dha erẹwho na no’ mukpahe Isẹri ẹrọwọ Jihova, yọ onana u dhesẹ nọ “ofu” Jihova o ti hwẹ ku erẹwho enana. Ikereakere evo nana e ta nọ Ọghẹnẹ ọ te “raha erọ ọ raha akpọ na.” Ẹgba ọ otọakpọ na nọ ọ rẹ rọ sẹro uzuazọ o te jọ ọza evaọ ikuigbe ohwo-akpọ wọhọ epanọ o rrọ nẹnẹ hẹ. Rekọ, u wo ohẹriẹ no enẹna! Ekiotọ-eriariẹ a vẹvẹ unu no nnọ ahwo a tẹ gbẹ nua otọakpọ na vienẹ, o te jọ bẹbẹ re a riae. Rekọ Jihova ọ ‘ma riẹ re a riae,’ yọ ọ te raha otu enua na no re a tẹ te raha otọakpọ na.—Aizaya 45:18.
EGHALE OTỌAKPỌ EVAỌ OTỌ UVIE NA
Iroro inọ ahwo a te rria otọakpọ na wọhọ enọ e rrọ otọ Uvie Ọghẹnẹ u re gbe ibuobu nọ e rọwo Ebaibol na unu, enọ i roro nọ ahwo nọ a te zọ kpobi a ti kpohọ odhiwu. Ebaibol na o dhesẹ nọ umutho ahwo jọ ọvo a ti kpohọ odhiwu gbe nnọ enọ e te rria otọakpọ na bẹdẹ bẹdẹ a te jọ ogbotu obuobu nọ i wo unu hu. (Olezi 37:11, 29; Eviavia 7:9; 14:1-5) Inọ Uvie Ọghẹnẹ evaọ otọ Kristi u ti te otọakpọ na kpobi je su ei u dhesẹ oma via evaọ eruẹaruẹ jọ evaọ obe Ebaibol Daniẹl.
A jọ etẹe rehọ Uvie Kristi dhesẹ utho nọ a bru no esuo-okpehru Jihova nọ o wọhọ ugbehru ze. O whọlọ jẹ vaha ẹmema jọ nọ a ro dhesẹ erẹwho egaga evaọ otọakpọ, kẹsena “utho nọ o whọlọ [ẹmema] na u te zihe ruọ ugbehru-itho ulogbo nọ o da otọ na ososo fia.” Eruẹaruẹ na e tẹ nyaharo nọ: “Evaọ ezi ivie eyena, Ọghẹnẹ obọ odhiwu na ọ rẹte rehọ uvie nọ a rẹ raha ha muẹ, hayo a rẹte se isuẹsu riẹ ba kẹ amọfa ha. Ọ rẹte whọlọ ivie na kpobi ọ vẹte rehọ ai ze oba, ọ vẹte jọ bẹdẹ.”—Daniẹl 2:34, 35, 44.
Uvie nana gbe ẹruore nọ o no Ikereakere na ze ọrọ uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ evaọ otọakpọ owoma nọ a ru fo no oye Isẹri Jihova a gwọlọ ta kẹ owhẹ na. Ima ahwo nọ e be rria enẹna, gbe ima efa buobu nọ e rrọ uki a ti wo uvẹ nọ a te rọ riae bẹdẹ bẹdẹ. Kẹsena, evaọ otọ Esuo Ikpe Udhusoi-Akuakpe Kristi Jesu na, ẹjiroro ọsosuọ Jihova nọ ọ rọ ma otọakpọ na je fi ọzae avọ aye ọsosuọ na họ iẹe o ve ti rugba. Aparadase otọakpọ nana o ti fou ehoo ho. Wọhọ epanọ a kẹ Adamu iruo evaọ ọgbọ Idẹn na, ere ahwo-akpọ a ti wo iruo use-abọ evaọ ẹruorote otọakpọ na gbe ekakọ gbe erao nọ e riẹ. A te “re erere iruo abọ rai krẹkri.”—Aizaya 65:22; Emuhọ 2:15.
Ikereakere buobu e riẹ nọ a re ro dhesẹ iyero nọ e te jariẹ evaọ okenọ a tẹ kuyo olẹ nọ Jesu o wuhrẹ omai na no: “Uvie ra oze, epanọ a rọ obọ odhiwu ru orọ eva ra, ru re a jọ akpọ na ru ere re.” (Matiu 6:10) Ma tubẹ rehọ onana ọvo dhesẹ iẹe tao: “Me te yo uru ulogbo jọ nọ u no obọ odhiwu ze ta nọ, ‘Rri oria ẹria Ọghẹnẹ o rọ udevie ahwo, a vọ ae a gbẹ te ria, a rẹ te jọ ahwo riẹ gbe Ọghẹnẹ oma riẹ a gbẹ te jọ, ọ vẹ te jọ Ọghẹnẹ rai. Ọghẹnẹ o ve ti ririe irui kpobi no aro rai; uwhu o gbẹte jọ ofa ha, hayo kọ uweri hi, hayo oviẹ hẹ, hayo edada ọvuọvo ho, keme eware anwae evrẹ no.’ Ọnọ ọ keria agbara uvie na ọ tẹ ta nọ, ‘Ri, mẹ ruẹrẹ eware kpobi ru no.’ Ọ tẹ ta kẹ omẹ nọ, ‘Kere, keme eme nana kpobi eme uzẹme gbe ọtẹruo.’ ”—Eviavia 21:3-5.
[Ẹme nọ a fi ẹgba họ nọ ọ rrọ ẹwẹ-obe avọ 15]
“Oke ẹbẹbẹ,”
REKỌ “kẹsena urere u te zi te”
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 18]
Netherlands
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 18]
Nigeria