Riẹ Epanọ Whọ Rẹ Kuyo
ENỌ jọ e wọhọ uko nọ a fae. Oware nọ o mae r’oja na u dhere obọ eva. Ẹme nọ ọ wha onọ na ze na o rẹ rro vi onọ na.
O tẹ make rọnọ ohwo nọ ọ n’onọ na ọ be kpakpa oma kẹ uyo na, ẹriẹ epanọ whọ rẹ kuyo o sae gwọlọ evuhumu epanọ whọ rẹ ta bu te gbe ofẹ nọ whọ rẹ ta ẹme na noze. (Jọn 16:12) Evaọ ẹsejọ, wọhọ epanọ Jesu o dhesẹ kẹ ikọ riẹ, ohwo ọ rẹ sae nọ kpahe ẹme nọ o fo nọ ọ rẹ riẹ hẹ hayo onọ o te ghinẹ kẹe erere he.—Iruẹru 1:6, 7.
Ikereakere na e hrẹ omai nọ: “Jọ ẹme rai ọ vọ avọ aruoriwo, jẹ hẹ mere wọhọ uwhei kẹse kẹse, re wha riẹ epanọ ohwo o re yo kẹ ohwo.” (Kọl. 4:6) Fikiere, taure ma tẹ te kuyo, u fo re ma roro orọnikọ ẹme nọ ma be te ta ọvo ho rekọ oghẹrẹ nọ ma te rọ tae.
Riẹ Eriwo Ọnọ Ọ be n’Onọ Na
Otu Sadusi a daoma re a bẹbẹ Jesu kie ruọ ẹta ẹkwoma onọ kpahe ẹkparomatha aye nọ ọ rọo ẹsibuobu. Ghele na, Jesu ọ riẹ nọ a ghinẹ rọwo ẹkparomatha na ha. Fikiere evaọ uyo riẹ, ọ kuyo onọ rai evaọ edhere nọ o duobọte eriwo ọthọthọ nọ ọ rrọ emu onọ na. Avọ iroro ona gbe ikuigbe Ikereakere nọ a riẹ kpahe, Jesu ọ riobọhọ oware nọ a ti roro kpahe vẹre he—imuẹro ivevẹ inọ Ọghẹnẹ ọ te ghinẹ kpare iwhuowhu na. Uyo riẹ u gbe otu ọwọsuọ riẹ unu te epanọ ozọ u ro mu ai re a nọe onọ ofa.—Luk 20:27-40.
Re whọ riẹ epanọ whọ rẹ kuyo, whọ rẹ jẹ riẹ eriwo gbe ọdawẹ enọ e be n’owhẹ onọ na. Wọhọ oriruo, ibe-eklase hayo ibe-oruiruo ra ọ sae nọ owhẹ oware nọ who bi ro ru Ikresimesi hi. Fikieme ọ rọ nọ? Kọ ọ ghinẹ gwọlọ riẹ oware nọ who bi ro ru ehaa na ha, hayo kọ ọ gwọlọ riẹ sọ whọ rẹ sasa oma ha? Re whọ riẹ, u fo re whọ nọ kpahe oware nọ o wha onọ na ze. Kọ ofẹ oyena whọ rẹ kẹ uyo na riwi. Whọ sae jẹ rọ uvẹ na dhesẹ epanọ elele ọkpọvio Ebaibol na ọ sae rọ thọ omai no abọ ehaa nọ i zihe ruọ idhọvẹ gbe owha kẹ ahwo no.
Dae rehọ iẹe nọ a zizie owhẹ re whọ ta kẹ utu emọ-isukulu jọ kpahe Isẹri Jihova. Whọ tẹ t’ẹme na kuhọ no, a sae n’enọ. A tẹ rọ emamọ eva nọ enọ na yọ e rrọ liọliọ, iyo nọ e rọ lọlọhọ je duobọ họ ẹme na dẹẹ e rẹ mai woma. Enọ na i te dhesẹ eva iyoma nọ a jọ okegbe na wo, o rẹ mai woma re whọ kake ta kpahe oware nọ o soriẹ nọ ahwo a je wo oghẹrẹ eriwo otiọye na evaọ eme eyena gbe oware nọ Isẹri Jihova a rọ salọ nọ Ebaibol na ọ rẹ kpọ ae. Ẹsibuobu, o rẹ kẹ erere re a rri enọ itieye na wọhọ oware nọ o be kẹ ae idhọvẹ, orọnikọ wọhọ use-abọ họ—dede nọ oghẹrẹ nọ a nọ onọ na o sae lẹliẹe do wọhọ ere. Fikiere uyo ra o vẹ te k’owhẹ uvẹ re who ru eriwo ogbotu ra kẹre viere, kẹ ae ovuẹ ogbagba, je ru oria Ikereakere nọ erọwọ mai i no ze vẹ.
Didi ẹme whọ rẹ ta kẹ ọga iruo ra nọ ọ gwọlọ k’owhẹ oke nọ who re ro kpohọ okokohọ họ? Orọ ọsosuọ, rri ẹme na no eriwo riẹ ze. Kọ u ti fiobọhọ whọ tẹ ta kẹe nọ who ti ru oke na fihọ iẹe okiofa? Who te ru ei vevẹ kẹe nnọ uthubro nọ a rẹ jọ ikokohọ mai kẹ i re fiobọhọ k’omai jọ iruiruo oruọzewọ, nọ a rẹ sai fievahọ, kọ oyena o sai ru ei nwene iroro? Who te dhesẹ nọ who bi roro kpahe ewoma riẹ, ẹsejọhọ ọ te k’owhẹ emamọ uyo kẹ oware nọ ọ ruẹ nọ u wuzou evaọ uzuazọ ra. Kọ ẹvẹ otẹrọnọ ọ gwọlọ nọ who ru oware ewhariọ jọ? Oma kpobi nọ whọ rẹ rọ se avọ oria Ikereakere jọ nọ who re fihọ iẹe u re dhesẹ edikihẹ ra. Kọ o te mae wha ewoma ze otẹrọnọ whọ kaki lele iei jiroro nnọ ohwo nọ ọ rẹ terue je thuji kẹe ọ sae jẹ terue kẹe hayo thuji mi ei re?
Evaọ abọdekọ riẹ, dae rehọ iẹe nọ whẹ yọ ọmọ-isukulu nọ ọ gwọlọ w’obọ họ evaọ iruẹru jọ eva obọ isukulu nọ e wọso Ikereakere na. Kareghẹhọ, ẹsejọhọ iticha na o wo eriwo ra ha, yọ o rọ owha-iruo riẹ re ọ ruẹ nọ ahwo a yoẹme evaọ eklase riẹ. Use-abọ nọ e rẹriẹ ovao ku owhẹ họ (1) re who dhesẹ ororokẹ rọ kẹ eware nọ i kpomahọ iẹe, (2) re who dhesẹ edikihẹ ra avọ adhẹẹ, gbe (3) re who dikihẹ ga kẹ oware nọ whọ riẹ nọ u re ru Jihova eva were. Re whọ ruẹ iyẹrẹ nọ e mai woma, o sae gwọlọ vi ẹfodẹ gheghe ọrọ oware nọ whọ rọwo. (Itẹ 15:28) Whọ tẹ rọ ọmoha, ababọ avro ọsẹ gbe oni ra a ti fiobọhọ k’owhẹ ruẹrẹ ẹme nọ whọ rẹ ta họ.
Ẹsejọ, a sae gwọlọ nọ whọ ta ẹkẹ-unu ra kpahe ẹme nọ ohwo jọ nọ ọ rrọ ọkwa ọ ta fihọ owhẹ uzou. Ohwo ologbo iporisi jọ, ohwo egọmeti jọ, hayo oguẹdhọ jọ ọ sae yare nọ whọ kuyo enọ kpahe ẹmeoyo kẹ uzi jọ, edikihẹ ra ọrọ seomaba-edhehọ Oleleikristi, hayo uruemu ra kpahe omadhehọ ehaa orẹwho. Ẹvẹ whọ rẹ kuyo? ‘Avọ omarokpotọ gbe adhẹẹ odidi,’ ere Ebaibol ọ hrẹ. (1 Pita 3:15) Ofariẹ, nọ omara oware nọ eme enana e jẹ rọ ọdawẹ, jẹ rọ oma adhẹẹ dhesẹ ọdawẹ via. Kọ eme o re lele iei? Pọl ukọ na ọ t’ẹme kpahe ọthọwẹ nọ uzi Rom o kẹ riẹ, fikiere whọ sae fodẹ abọ ethathọ uzi nọ i kie kpahe owhẹ. (Iruẹru 22:25-29) Ẹsejọhọ eme jọ kpahe edikihẹ Ileleikristi ọsosuọ gbe ọrọ Isẹri Jihova wariẹ akpọ-soso họ o te lẹliẹ eriwo ohwo na kẹre viere. Hayo whọ sae fodẹ epanọ evuhumu udu-esuo Ọghẹnẹ o rẹ rọ ghinẹ wọ ahwo yoẹme kẹ emamọ izi ahwo-akpọ. (Rom 13:1-14) Whọ tẹ kake ta eme eyena no, ẹsejọhọ a sae te jẹ ẹjiroro Ikereakere rọkẹ edikihẹ ra na rehọ.
Eriwo Ọnọ Ọ be n’Onọ Kpahe Ikereakere Na
Okenọ who te bi roro epanọ whọ rẹ kuyo, o sai fo re who roro kpahe eriwo nọ ọnọ ọ be n’onọ na o wo kpahe Ikereakere Efuafo na. Jesu o ru onana evaọ okenọ ọ jẹ kuyo otu Sadusi na kpahe ẹkparomatha na. Nọ ọ riẹ nọ ikere Mosis ọvo a rọwo, Jesu ọ tẹ rehọ ikuigbe nọ e rọ Ebe Isoi Ọsosuọ na jiroro, ọ rehọ eme nana karo: “Rekọ kpahọ iwhuowhu nọ a rẹ kpara, Mosis o dhesẹ onana dede.” (Luk 20:37) Whọ te jẹ ruẹ nọ o rẹ kẹ erere re whọ rehọ eme no abọ Ebaibol na nọ ohwo nọ ọ be gaviezọ k’owhẹ na ọ rọwo jẹ riẹ kpahe ze.
Kọ ẹvẹ otẹrọnọ ọnọ ọ be gaviezọ kẹ owhẹ na ọ rọwo Ebaibol na ha? Muẹrohọ oware nọ Pọl ukọ na o ru evaọ ẹme riẹ eva Arẹopagọs, wọhọ epanọ a kere eva Iruẹru 17:22-31. Ọ ta kpahe izẹme Ikereakere ababọ Ebaibol nọ ọ rehọ eme no ze dẹẹ. Oria nọ o jọ fo, whọ sai ru epọvo na re. Evaọ eria jọ who re lele ohwo na t’ẹme krẹkri re whọ tẹ te t’ẹme duhọ Ebaibol na. Nọ whọ tẹ fodẹ Ebaibol na, o rẹ jọ oware areghẹ re whọ kake fodẹ oware nọ u je fo eroro kpahe, ukpenọ whọ rẹ ta kekeke nọ Ẹme Ọghẹnẹ o rọ. Dede na, ute ra họ re who se isẹri ivevẹ kpahe ẹjiroro Ọghẹnẹ, yọ nọ oke o be nyaharo na, re who ru ọnọ ọ be kezọ kẹ owhẹ na re ọ ruẹ oware nọ Ebaibol na ọ ta k’omariẹ. Ebaibol na ọ rẹ ta ohwo kurẹriẹ vi ẹme nọ ma rẹ ta no unu ze kpobi.—Hib. 4:12.
“Vọ Avọ Aruoriwo . . . Kẹse Kẹse”
Ẹvẹ u fo te re a ta kẹ idibo Jihova, ọnọ ọye omariẹ ọ vọ avọ aruoriwo, inọ eme rai e “vọ avọ aruoriwo, jẹ hẹ mere wọhọ uwhei kẹse kẹse”! (Kọl. 4:6; Ọny. 34:6) Onana u dhesẹ nọ ma rẹ t’ẹme avọ ẹwo, o tẹ make wọhọ nọ ohwo na o fo rọkẹ ẹwo otiọye na ha. Ẹmeunu mai o re wo awere, orọnikọ ezuehọ họ.
Ahwo buobu a rọ otọ otunyẹ ọgaga, yọ a rẹ rọ eme fa ai ovao kẹdẹ kẹdẹ. Okenọ ma tẹ nyaku ahwo otiọye na, a rẹ sae t’ẹme avọ evedha. Ẹvẹ whọ rẹ kuyo? Ebaibol na ọ ta nọ: “Uyo olọlọhọ o rẹ whaha ofu.” Uyo utioye na o rẹ sai je ru udu ohwo nọ o wo eriwo sa kievi. (Itẹ 15:1; 25:15) Rọkẹ ahwo nọ a be rọ eme fa ovao kẹdẹ kẹdẹ, uruemu gbe uvou nọ u dhesẹ ẹwo o sai si ai urru te epanọ a rẹ rọ gaviezọ kẹ emamọ usi nọ ma wha nya na.
Ma wo isiuru kpahe ikẹ-isio kugbe enọ i dhesẹ adhẹẹ kẹ uzẹme na ha ha. Ukpoye, isiuru mai họ re ma jiroro no Ikereakere na ze kugbe ahwo nọ a k’omai uvẹ nọ ma ru ere. Makọ uyero nọ ma nyaku kpobi, ma re wo họ iroro nnọ u fo re ma rọ ẹwo kuyo avọ imuẹro nnọ eyaa eghaghae Ọghẹnẹ e vọ avọ evaifihọ.—1 Tẹs. 1:5.
Iroro-Ejẹ Obọ Ohwo gbe Eme ọ Iroro-Oziẹbro
Okenọ ọmọ-uwuhrẹ Ebaibol hayo ibe ọnọ ọ rọwo ọ tẹ nọ kpahe oware nọ o re ru evaọ otọ uyero jọ, didi uyo whọ rẹ kẹ? Ẹsejọhọ whọ riẹ oware nọ whọ hai ru. Rekọ ohwo kpobi o wo owha-iruo orọ iroro-ejẹ obọ riẹ evaọ uzuazọ. (Gal. 6:5) Pọl ukọ na o dhesẹ nọ ọ tuduhọ enọ ọ ta usiuwoma kẹ re a “ze orọwọ gbe ẹmeoyo.” (Rom 16:26) Oyena yọ emamọ oriruo k’omai nọ ma re lele. Ohwo nọ ọ rẹ jiroro re ọ ruẹse sai ru owuhrẹ Ebaibol riẹ hayo ohwo-akpọ jọ eva were ọ be gọ ahwo, orọnikọ ọ be rọ ẹrọwọ rria ha. (Gal. 1:10) Fikiere uyo oliọliọ gbi ae o sae kẹ ọnọ ọ n’onọ na erere ziezi hi.
Kọ ẹvẹ whọ sae rọ kuyo evaọ edhere nọ ọ rọwo kugbe ọkpọvio Ebaibol na? Whọ rẹ sai si iroro kpohọ ehri-izi Ebaibol nọ i fo gbe iriruo nọ a kere fihọ Ebaibol na. Evaọ ẹsejọ, whọ rẹ sai dhesẹ epanọ a re ru ekiakiẹ kẹe re ọ ruẹ ehri-izi gbe iriruo eyena k’omariẹ. Whọ rẹ sae tubẹ rọ ehri-izi eyena gbe aghare iriruo na t’ẹme rekọ who re dhesẹ ai kpahe uyero nọ o r’otọ na ha. Nọ ohwo na sọ ọ jọ eva rai ruẹ oware jọ nọ u ti fiobọhọ kẹe jiroro areghẹ. Tuduhọ iẹe awọ re ọ rehọ ehri-izi gbe iriruo enana jiroro edhere nọ ọ te were Jihova eva. Koyehọ who bi fiobọhọ kẹe ‘wuhrẹ ẹgba iroro riẹ re ọ hẹriẹ uwoma no uyoma.’—Hib. 5:14.
Ẹkpahefihọ Enọ eva Iwuhrẹ Ukoko
Iwuhrẹ ukoko Ileleikristi e rẹ k’omai uvẹ nọ ma re ro whowho ẹrọwọ mai via evaọ ẹgbede. Edhere jọ nọ ma rẹ sai ro ru onana họ ẹkwoma iyo nọ ma rẹ kẹ. Oghẹrẹ vẹ ma rẹ rọ k’iyo? Avọ ẹgwọlọ re ma jiri hayo ta ẹme ezi Jihova. Oye họ oware nọ Devidi ọso-ilezi na o ru “eva udevie ogbotu na.” (Ol. 26:12) Ma rẹ jẹ kiyo evaọ edhere nọ ọ rẹ bọ ibe enọ e rọwo ga, jaja ai oma re a wo “uyoyou, je ru iruo ezi kpobi,” wọhọ epanọ Pọl ukọ na ọ tuduhọ omai awọ na. (Hib. 10:23-25) Ewuhrẹ eme na re oke u te te o sai fiobọhọ k’omai ru onana gba.
A te se owhẹ re whọ kuyo, kẹ uyo olọlọhọ, vevẹ, kpẹkpẹe. Whọ dhẹ edhe-ẹme na duoka ha; tẹrovi ugogo ẹme ọvo. Whọ tẹ kẹ abọvo uyo na, oyena o rẹ kẹ amọfa uvẹ re a kẹ iyo efa. O rẹ mae kẹ erere re ma dhunu te eria ikereakere nọ a jọ obe na fodẹ. Who te bi ru ere, daoma si iroro kpohọ oria ikere nọ u w’obọ kpahe ẹme nọ ọ r’otọ na. Wuhrẹ re whọ rọ eme obọra kuyo, ukpenọ who re se dẹẹ no edhe-ẹme na ze ovavo. Who brudu hu otẹrọnọ uyo nọ whọ be kẹ o nwane jọ owhẹ unu liọ tere he. Oyena o rẹ via ẹsejọ kẹ ohwo kpobi nọ ọ kuyo.
O rọ vevẹ inọ ẹriẹ epanọ ma rẹ kuyo o gwọlọ vi ẹriẹ uyo na omariẹ. O gwọlọ orimuo. Rekọ ẹvẹ o rẹ veva te nọ whọ tẹ kuyo nọ u n’owhẹ udu ze gbe onọ u re duobọte idu amọfa!—Itẹ 15:23.
[Box on page 67]
TAURE WHỌ TẸ TE KPUNU, RORO KPAHE
• Oware nọ o wha onọ na ze
• Otọhotọ nọ o gwọlọ re whọ ruẹsi wo otoriẹ uyo na ziezi
• Oghẹrẹ nọ who re ro ru edikihẹ ra vẹ evaọ edhere nọ o re dhesẹ ọdawẹ kẹ eme nọ i kpomahọ ohwo na gaga
• Epanọ whọ rẹ rọ t’ẹme avọ ẹwo gbe imuẹro
• Sọ whọ rẹ kẹ uyo gbi ae hayo dhesẹ ehri-izi gbe iriruo Ebaibol nọ i ti fiobọhọ kẹ ohwo na jiroro oware nọ o re ru kẹ omobọ riẹ
[Ẹkpẹti nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 70]
EPANỌ A RẸ KUYO EVA IWUHRẸ
• A tẹ kaki s’owhẹ, kẹ uyo olọlọhọ, onọ o rẹ k’uyo onọ na gẹi
• Who te bi fiba ẹme na, (1) dhesẹ abọ nọ ikereakere jọ nọ a fodẹ i wo kugbe ẹme nọ ọ r’otọ na, (2) fodẹ epanọ ẹme na o ro kpomahọ izuazọ mai, (3) dhesẹ epanọ a sai ro fi ovuẹ na h’iruo, hayo (4) gbiku ekpẹkpẹe nọ i re dhesẹ ugogo ẹme na
• Gaviezọ kẹ iyo nọ a be kẹ ziezi re whọ riẹ epanọ who re ro fiba ẹme nọ a ta no
• Daoma rọ eme obọ ra kuyo