Uwuhrẹ 31
Adhẹẹ Nọ A Re Dhesẹ Kẹ Amọfa
Eme o gwọlọ nọ who re ru?
Dhesẹ ororokẹ kẹ amọfa, kẹ ae ọghọ.
FIKIEME U JE WUZOU?
Adhẹẹ nọ a rẹ kẹ amọfa yọ ute Oleleikristi nọ o rẹ lẹliẹ amọfa jẹ ẹme nọ whọ be ta kẹ ae no Ebaibol na ze rehọ viere.
IKEREAKERE na e ta k’omai nọ ma “rọ adhẹẹ kẹ ahwo kpobi” re ma jẹ “siọ ẹme oyoma ohwọvo ba ẹta.” (1 Pita 2:17; Tait. 3:2) Evaọ uzẹme, ohwo kpobi nọ ma nyaku yọ ọnọ “a ma tho Ọghẹnẹ.” (Jem. 3:9) Ohwo kpobi yọ omọvo jọ nọ Kristi o whu kẹ. (Jọn 3:16) Yọ u fo re ahwo kpobi a yo emamọ usi na re a j’owọ kpahe iẹe re a ruẹse zọ. (2 Pita 3:9) Ahwo jọ a wo ekwakwa hayo udu-esuo nọ u fo nọ ma rẹ rọ adhẹẹ obọdẹ kẹ.
Fikieme ahwo jọ a je roro nọ ẹme nọ Ebaibol ọ ta kpahe adhẹẹ nọ a re dhesẹ kẹ amọfa na o kpomahọ ae he? Uruemu ẹwho o rẹ sai dhesẹ ohwo nọ o te kẹ ọghọ wọhọ epaọ ovioma, sọ ọzae hayo aye, oma riẹ, ikpe, efe, hayo ọkwa. Ogbekuo nọ ọ dafia evaọ udevie ahwo egọmeti o lẹliẹ adhẹẹ nọ a wo kẹ ai kpotọ no. Evaọ ekwotọ jọ akpọ ọ bẹ ahwo jọ t’unu no, ẹsejọhọ a re ruiruo no ohiohiẹ rite owọwọ re a sae ruẹ umutho emu nọ a rẹ re, yọ ahwo nọ a wo orivo a wariẹ e rae họ. Izoge e rẹriẹ aro ku otunyẹ ọhwa re a kuomagbe ọkparesuọ wọso iticha gbe amọfa nọ a wo udu-esuo. Etẹlivisiọne nọ i bi dhesẹ emọ nọ i bi fi esẹ gbe ini rai iwhayo je bi veghe uzou kẹ ae u bi kpomahọ ibuobu. O gwọlọ omodawọ re a whaha uvẹ nọ a rẹ kẹ eware iwo itieye na re e raha adhẹẹ mai kẹ amọfa. Ghele na, nọ ma tẹ kẹ amọfa adhẹẹ, onana o rẹ lẹliẹ ẹme nọ ma rẹ keria ta kugbe lọhọ viere.
Ẹmeọta-Kugbe Adhẹẹ. A re rẹro nọ ohwo nọ ọ rọ iruo egagọ o re dhesẹ adhẹẹ ẹkwoma emamọ ẹgọ gbe uruemu. Oware nọ a re se emamọ ẹgọ u re wo ohẹriẹ no oria ruọ oria. Ahwo jọ a re rri rie wọhọ orivo re whọ t’ẹme kugbe omọfa avọ etu nọ ọ rọ owhẹ uzou hayo avọ obọ jọ nọ who dhehọ ẹkpa. Evaọ eria efa, ahwo a rẹ nọ eware enana ha. Roro kpahe uruemu ẹwho na re whọ siọ ohwo jọ eva ba ẹkpọ. Ere oruo o rẹ sai fiobọhọ k’owhẹ whaha ezadhe i fihọ ewhowho emamọ usi na avọ ẹgba.
Epọvo na o rọ re kpahe oghẹrẹ nọ ma rẹ rọ t’ẹme kẹ amọfa, maero kọ enọ e kpako no. A re rri rie fihọ oware nọ u fo ho re izoge i se odẹ-oma ekpako ajokpanọ a kẹ izoge na uvẹ nọ a ru ere. Evaọ eria jọ a re rẹro nọ makọ ekpako dede a re se odẹ-oma erara ha. Ofariẹ, evẹrẹ buobu i wo ubiẹme wọhọ “wha” wọhọ ẹsenọ a be t’ẹme kẹ ahwo buobu hayo oghẹrẹ ofa nọ a re ro dhesẹ adhẹẹ kẹ ohwo nọ ọ kpako vi owhẹ hayo ọnọ ọ rọ udu-esuo.
Uyere Adhẹẹ. Evaọ ewho nọ e rro tere he, a re rẹro nọ whọ tẹ nyaku ohwo evaọ edhere hayo evaọ okenọ whọ tẹ ruọ uwou, who re yere iei. A sai yere ohwo na, ru unu ohwohwẹ, fi uzou, hayo tube si ikwaro na kpehru dede. A re rri rie wọhọ orivo nọ who te vu ohwo wa.
Ghele na, ahwo jọ a re rri rie fihọ orivo whọ tẹ maki yere ai dede. Fikieme? Keme a sae ruẹ nọ who se rai gb’ohwo ho. A rẹ rehọ oghẹrẹ ẹro jọ ro rri ahwo jọ fiki ẹbẹbẹ jọ evaọ ugboma na. Ẹsibuobu a re gbolo aro kẹ ọmo hayo ohwo nọ o wo oghẹrẹ ẹyao jọ. Dede na, Ẹme Ọghẹnẹ o dhesẹ k’omai epanọ ma rẹ rọ rehọ uyoyou gbe adhẹẹ ro yerikugbe ahwo otiọye na. (Mat. 8:2, 3) Ukuoriọ mai nọ u n’obọ Adamu ze u kpomahọ omai kpobi evaọ oghẹrẹ jọ. Kọ whọ sae ta nọ a be k’owhẹ adhẹẹ otẹrọnọ ahwo a rẹ hae rehọ afuẹwẹ ra dhesẹ owhẹ? Kọ u gbe fo re a rehọ ekwakwa iwoma buobu ra ro dhesẹ owhẹ?
Adhẹẹ o te je kugbe evuhumu uzou-uwo. Evaọ eria jọ u re woma re whọ kake t’ẹme kugbe ọnọ o wuzou uwou na re who te ti se isẹri kẹ amọfa evaọ uviuwou na. Dede nọ obọ Jihova uwou nọ a vi omai re ma ta usiuwoma je wuhrẹ ahwo na u no ze, ma vuhumu nọ esẹ gbe ini họ enọ Ọghẹnẹ ọ kẹ udu re a wuhrẹ, whọku, jẹ kpọ emọ rai vi. (Ẹf. 6:1-4) Fikiere, who te bi kpohọ uwou jọ, o rẹ mai woma re whọ kake t’ẹme kugbe ọsẹ gbe oni na re whọ tẹ rọ emọ na keria kẹ ẹmeọta.
Epanọ ohwo ọ kpako te ere o re wo eriariẹ te nọ a rẹ kẹ adhẹẹ. (Job 32:6, 7) Evuhumu onana u fiobọhọ kẹ oniọvo-ọmọtẹ ọmoha ọkobaro jọ evaọ Sri Lanka nọ ọ nyabru ọkpọkuọzae jọ. Ọ kake se iweze ọmọtẹ na, ta nọ: “Ẹvẹ ọmọboba wọhọ owhẹ o re wuhrẹ omẹ Ebaibol na?” Rekọ ọ kuyo nọ: “Uzẹme riẹ họ, orọnikọ mẹ nyaze ti wuhrẹ owhẹ hẹ rekọ mẹ nyaze ti dhesẹ oware jọ nọ me wuhrẹ k’owhẹ onọ u ru eva were omẹ gaga te epanọ mẹ rọ gwọlọ dhesẹ iẹe kẹ amọfa.” Uyo adhẹẹ ọkobaro na o tẹ kpare isiuru ọzae na. Ọzae na ọ tẹ ta nọ: “Whọ ta k’omẹ, eme who wuhrẹ?” Ọmọtẹ na ọ tẹ ta nọ: “Me wuhrẹ epanọ a rẹ rọ rria bẹdẹ bẹdẹ no.” Isẹri Jihova i te muọ Ebaibol họ ewuhrẹ kugbe ọkpọkuọzae na. Orọnikọ ahwo nọ a kpako no kpobi a rẹ ta ẹgwọlọ rai via ha inọ a kẹ ae adhẹẹ, rekọ o rẹ were ibuobu.
Rekọ a rẹ sai dhesẹ adhẹẹ vrẹta. Evaọ ikoliko Pacific gbe eria efa, uyere nọ u fo kẹ oletu ẹwho o rẹ sai fiobọhọ ru iletu na gaviezọ kẹ Isẹri na jẹ kẹ ae uvẹ nọ a rẹ rọ t’ẹme kẹ iletu na gbe ahwo nọ a rọ otọ rai. Ghele na, ugbejiri u fo ho yọ u kiehọ họ. (Itẹ 29:5) Epọvo na re, ẹvẹrẹ ọ rẹ sai wo edẹ ọghọ jọ wọhọ ẹkoma ẹvẹrẹ na, rekọ adhẹẹ Oleleikristi o gwọlọ nọ ma rehọ enana ruiruo vrẹta ha.
Ẹme-Oruo avọ Adhẹẹ. Ebaibol na ọ tuduhọ omai awọ re ma ta ẹjiroro ẹruore mai via ‘avọ udhedhẹ gbe omarokpotọ.’ (1 Pita 3:15) Fikiere, dede nọ ma rẹ sai dhesẹ ẹthọthọ eriwo ohwo jọ via vẹrẹ vẹrẹ, kọ u fo re ma ru ere evaọ edhere nọ o re kpomovuọ họ ohwo na oma? Kọ o gbẹ mai fo re ma gaviezọ avọ odiri, tubẹ nọe oware nọ o je wo orọwọ oyena, ma ve fi iroro riẹ họ udu nọ ma tẹ be jiroro kugbei no Ikereakere na ze?
Adhẹẹ otiọye na nọ ma re dhesẹ kẹ ohwo nọ ma nyaku o re je dhesẹ oma via evaọ okenọ ma tẹ be t’ẹme kẹ ogbotu no eplatfọmo ze. Oruẹme nọ o wo adhẹẹ kẹ ogbotu riẹ ọ rẹ whọku ai hi hayo dhesẹ uruemu nọ u dhesẹ nọ: “O tẹ ghinẹ ruọ owhai, wha sai ru onana.” Ẹme nọ a rẹ ta ere o re whrehe ahwo na udu. Ẹvẹ o rẹ mai woma te re who rri enọ e be gaviezọ k’owhẹ na wọhọ ogbotu ahwo nọ a you Jihova jẹ gwọlọ gọe! Evaọ aruorokele Jesu, ma re dhesẹ ororokẹ evaọ okenọ ma te bi yerikugbe ahwo nọ a rọ whrehewhrehe evaọ abọ-ẹzi, enọ i wo eriariẹ tere he, hayo enọ e dina rọ dokpodokpo evaọ efihiruo ohrẹ Ebaibol.
Ogbotu na ọ te ruẹ adhẹẹ nọ oruẹme na o wo kẹ ae otẹrọnọ o ku oma riẹ kugbe wọhọ ohwo nọ ọ gwọlọ nọ o re fi Ẹme Ọghẹnẹ h’iruo viere. Fikiere, nọ who te bi dhesẹ efihiruo ikereakere, u re woma re whọ whaha eroruiruo ẹsikpobi ọrọ ẹme na, “whẹ.” Wọhọ oriruo, muẹrohọ ẹhẹriẹ nọ ọ rọ onọ na “Kọ who bi ru utho ẹgba ra kpobi?” gbe ẹme na “U re woma re mai omomọvo ọ nọ omobọ riẹ nọ: ‘Kọ me bi ru utho ẹgba mẹ?’ ” Oware ovona enọ ivẹ na e be ta kpahe, rekọ ọrọ ọsosuọ na u dhesẹ nọ oruẹme na o rri oma riẹ wọhọ nọ o kpehru vi ogbotu riẹ. Ọrọ avivẹ na o tuduhọ ohwo kpobi, kugbe oruẹme na, re ọ kiẹ uyero gbe iroro riẹ riwi.
Whaha iku nọ i re fo ahwo họ ehwẹ ọvo. Onana u re si adhẹẹ no ovuẹ Ebaibol na. Uzẹme, u fo re ma wo omawere evaọ egagọ Ọghẹnẹ mai. Abọjọ ẹme mai dede ọ rẹ sai wo eware jọ nọ i re fou ehwẹ. Ghele na, re who zihe okpẹme ruọ ẹme ehwẹ, u re dhesẹ orivo kẹ ogbotu na jẹ rọ kẹ Ọghẹnẹ.
Ajọ edhere ẹnyabru ahwo mai, uruemu mai, gbe ẹmeọta mai o dhesẹ ẹsikpobi nnọ ma bi rri amọfa epanọ Jihova o wuhrẹ omai nọ ma rri rai.
EPANỌ A RE RO RU EI
Vuhu epanọ Jihova o rri ahwo mu.
Wo ovuhumuo kẹ uzou-uwo, ẹkpako, gbe udu-esuo.
Kẹ ahwo uvẹ re a ta iroro udu rai.
Riẹ oghẹrẹ nọ ogbotu ra ọ rrọ.
ORIA IRUO: Roro kpahe ohwo jọ nọ ọ kpako vi owhẹ hayo maha vi owhẹ gaga. Roro epanọ whọ rẹ sae rọ t’ẹme kugbe ohwo na, ẹme nọ whọ rẹ ta ro mu ẹme họ, gbe oware nọ who re ru ro dhesẹ uvi isiuru kẹ ohwo na gbe eme riẹ. Fi oware nọ whọ m’omaa riẹ na h’iruo.
Idhere nọ mẹ rẹ sai ro dhesẹ adhẹẹ viere
․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․
․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․
․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․
․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․
․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․
․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․
․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․
․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․
․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․․