“Onọ Omae Rọ Aro Whai Ohwo Ọ Rọ Uyoyou Nọ O Rẹ Hiẹ Hẹ You Ohwo”
“Urere eware kpobi o kẹlino. . . . Onọ omae rọ aro whai ohwo ọ rọ uyoyou nọ o rẹ hiẹ hẹ you ohwo.”—1 PITA 4:7, 8.
JESU ọ riẹ inọ euwa urere nọ o wo kugbe ikọ riẹ e rrọ ghaghae. Ọ riẹ oware nọ o rrọ obaro hẹrẹ ae. A wo iruo ilogbo nọ a re ti ru, rekọ a ti mukpahe je kpokpo ae, wọhọ epanọ o via kẹe na. (Jọn 15:18-20) Evaọ aso urere nọ a jọ kugbe na, unuẹse buobu ọ kareghẹhọ ae oware nọ o jẹ rrọ oja re ae “ohwo o you ohwo.”—Jọn 13:34, 35; 15:12, 13, 17.
2 Ẹme na o vẹ Pita ukọ na, ọnọ ọ jariẹ evaọ aso ọyena ẹro. Ikpe buobu e ruọ emu no, nọ o je kere taure a tẹ te nwane raha Jerusalẹm, Pita o fi ẹgba họ epanọ uyoyou u wuzou te. Ọ hrẹ Ileleikristi nọ: “Urere eware kpobi o kẹlino. . . . Onọ omae rọ aro whai ohwo ọ rọ uyoyou nọ o rẹ hiẹ hẹ you ohwo.” (1 Pita 4:7, 8) Eme ọ Pita na e vọ avọ otofa rọ kẹ enọ e be rria eva “edẹ urere” uyerakpọ nana. (2 Timoti 3:1) Eme họ “uyoyou nọ o rẹ hiẹ hẹ”? Fikieme u je wuzou re ma wo uyoyou utiọye na kẹ amọfa? Kọ ẹvẹ ma re ro dhesẹ nọ ma wo rie?
“Uyoyou nọ O rẹ Hiẹ Hẹ”—Eme O Rrọ?
3 Ahwo buobu a rehọ uyoyou wọhọ oware nọ a re yẹ kugbe ohwo. Dede na, orọnikọ Pita ọ be ta kpahe oghẹrẹ uyoyou kpobi hi; ọ be ta kpahe uvi uyoyou. Ubiẹme na “uyoyou” eva 1 Pita 4:8 yọ otofa ubiẹme Griki na a·gaʹpe. Ubiẹme na u dhesẹ uyoyou nọ o kare oriobọ nọ ehri-uzi o be kpọ. Obe jọ o ta nọ: “Uyoyou agape yọ onọ a rẹ sai juzi kẹ ohwo nọ o wo keme onana o nwane rrọ ọwhọ eva gheghe he rekọ iroro nọ ohwo ọ rẹ jọ udu riẹ jẹ nọ o rẹ wọe kpohọ iruo.” Fikinọ a yẹ omai avọ iroro ọ oriobọ, ma gwọlọ ekareghẹhọ re ma you ohwohwo, ru ere evaọ idhere nọ ehri-izi Ọghẹnẹ i dhesẹ.—Emuhọ 8:21; Ahwo Rom 5:12.
4 Orọnikọ ma be ta nnọ ma re you ohwohwo fikinọ a ta kẹ omai nọ ma ru ere ọvo ho. A·gaʹpe o wo ẹruọruọ. Pita ọ ta nnọ ma re wo ‘uyoyou nọ o rẹ hiẹ hẹ kẹ ohwohwo.’a Ghele na, uyoyou utioye na o gwọlọ omodawọ. Kpahe ubiẹme Griki ọsosuọ nọ a fa wọhọ “nọ o rẹ hiẹ hẹ” na, ọwena-isukulu jọ ọ ta nọ: “U dhesẹ epanọ ohwo nọ ọ be dhẹ ohrẹ o re si iriẹ urere riẹ re ọ ruẹ nnọ ọ dhẹ ohrẹ na te ekuhọ.”
5 Fikiere orọnikọ eware nọ e rẹ lọlọhọ ọvo uyoyou mai o rẹ wọ omai ru kẹ amọfa ha, yọ orọnikọ umutho ahwo jọ ọvo ma re dhesẹ iẹe kẹ hẹ. O gwọlọ omodawọ ogaga re ma dhesẹ uyoyou Oleleikristi o tẹ make rrọ bẹbẹ re ma ru ere. (2 Ahwo Kọrint 6:11-13) U re vevẹ, oghẹrẹ uyoyou utiona yọ oware nọ ma rẹ gwọlọ wo je ru iruo kpahe, wọhọ epanọ ọdhẹ-ohrẹ o re wuhrẹ jẹ dao oma wo ẹnyaharo evaọ ona riẹ na. O rrọ oja re ma wo oghẹrẹ uyoyou utioye na kẹ ohwohwo. Fikieme? O tẹ kawo, fiki ẹjiroro esa.
Fikieme Ma je You Ohwohwo?
6 Orọ ọsosuọ, ‘keme obọ Ọghẹnẹ uyoyou u no ze.’ (1 Jọn 4:7) Jihova, Ehri okwakwa isiuru nana, ọ kaki you omai. Jọn ukọ na ọ ta nọ: “Eva onana a je ru uyoyou Ọghẹnẹ via udevie mai, epanọ Ọghẹnẹ o vi Ọmọvo riẹ ze eva akpọ na, re ma ruẹse rọ fiki riẹ zọ.” (1 Jọn 4:9) A “vi” Ọmọ Ọghẹnẹ ze ẹkwoma ohwo-akpọ nọ o zihe ro, ru odibọgba riẹ gba, o te je whu evaọ ure oja—enana kpobi re ma ruẹsi ‘wo uzuazọ.’ Didi owọ ma rẹ jẹ kpahe odhesẹvia uyoyou Ọghẹnẹ nana nọ a rẹ ruẹ obọ riẹ hẹ na? Jọn ọ ta nọ: “Re Ọghẹnẹ o te you omai ere, ufore mai ohwo o you ohwo ere re.” (1 Jọn 4:11) Muẹrohọ nnọ Jọn o kere inọ, ‘Ọghẹnẹ o te you omai ere’—orọnikọ whẹ ọvo ho rekọ omai. Ẹme na o vẹ: Ọghẹnẹ o te you ibe egegagọ mai, koyehọ u fo nọ ma re you rai re.
7 Orọ avivẹ, u wuzou gaga inọ ma you ohwohwo gaga enẹna re ma sai fi obọ họ kẹ inievo mai nọ e gwọlọ obufihọ keme “urere eware kpobi o kẹlino.” (1 Pita 4:7) Ma be rria “oke ẹbẹbẹ.” (2 Timoti 3:1) Eyero akpọ, okpẹtu nọ ohwo ọ so ho, gbe ọwọsuọ e be whẹ ọbẹwẹ se omai. Evaọ otọ eyero ebẹbẹ itieye na, u fo re ma si kẹle ohwohwo viere. Uyoyou nọ o rẹ hiẹ hẹ u re si omai kẹle ohwohwo jẹ wọ omai re “ohwo ọ sẹro ohwo.”—1 Ahwo Kọrint 12:25, 26.
8 Orọ avesa, u fo re ma you ohwohwo keme ma gwọlọ “kẹ ukumuomu [na] oria” ha re ọ rehọ omai ru iruo. (Ahwo Ẹfẹsọs 4:27) O rẹ vẹrẹ Setan obọ re ọ rehọ sebaẹgba ibe inievo mai—ewhrehe rai, iruthọ, gbe ethobọ rai—ro ru iruo wọhọ itho ezoruẹ. Kọ eme nọ e kare iroro hayo uruemu nọ u fo ho i ti ru omai dhẹ siọ ukoko na ba? (Itẹ 12:18) Ma re ru ere he ma te wo uyoyou nọ o rẹ hiẹ hẹ kẹ ohwohwo! Uyoyou utioye na u re fi obọ họ kẹ omai yọrọ udhedhẹ jẹ rehọ okugbe gọ Ọghẹnẹ avọ “evevo.”—Zefanaya 3:9.
Epanọ Who Re Ro Dhesẹ nọ Who You Amọfa
9 Uyoyou udhesẹ u re muhọ no obọ uwou ze. Jesu ọ ta inọ a rẹ te riẹ uvi ilele riẹ ẹkwoma uyoyou nọ a wo kẹ ohwohwo. (Jọn 13:34, 35) Uyoyou u re dhesẹ oma via orọnikọ evaọ ukoko na ọvo ho rekọ evaọ uviuwou na—evaọ udevie erivẹ-orọo gbe udevie esẹgbini avọ emọ. U te he re ma jọ udu ọvo wo uyoyou kẹ ahwo uviuwou; u fo nọ ma re dhesẹ iẹe evaọ uvi idhere.
10 Ẹvẹ erivẹ-orọo a sai ro dhesẹ uyoyou kẹ ohwohwo? Ọzae nọ o you aye riẹ ziezi ọ rẹ rehọ ẹme-unu gbe uruemu—evaọ ẹgbede gbe obọ uwou—dhesẹ kẹ aye na nnọ o rri rie ghare. Ọ rẹ kẹe ọghọ je wo ọdawẹ kpahe iroro gbe eriwo riẹ. (1 Pita 3:7) Ọ rẹ rehọ ewoma aye riẹ karo, yọ ọ rẹ dao ẹgba riẹ kpobi re ọ nya te ẹgwọlọ abọ-iwo riẹ, ọrọ abọ-ẹzi, gbe abọ iroro. (Ahwo Ẹfẹsọs 5:25, 28) Aye nọ o ghine you ọzae riẹ ọ rẹ ‘rehọ adhẹẹ odidi kẹ’ ọzae na, o tẹ make rọnọ ọ be nya te irẹro riẹ ẹsejọ họ. (Ahwo Ẹfẹsọs 5:22, 33) Ọ rẹ tha ọzae riẹ uke jẹ roma kpotọ kẹe, ọ rẹ yare eware nọ e rro vi ai hi, rekọ ọ rẹ rọwo kugbei evaọ ẹrotọvi eware abọ-ẹzi.—Emuhọ 2:18; Matiu 6:33.
11 Esẹgbini, ẹvẹ wha sai ro dhesẹ uyoyou kẹ emọ rai? Unevaze nọ wha re ro ru iruo gaga re wha ruẹse kẹ ae ẹgwọlọ iwo rai yọ imuẹro uyoyou rai. (1 Timoti 5:8) Rekọ emọ e gwọlọ vi emuore, ẹgọ, gbe oria nọ a rẹ rria. Otẹrọnọ a rẹ whẹro re a you jẹ gọ Ọghẹnẹ uzẹme na, a gwọlọ uwuhrẹ abọ-ẹzi. (Itẹ 22:6) Oyena u dhesẹ nọ wha rẹ ruẹrẹ oke họ wọhọ uviuwou ro wuhrẹ Ebaibol na, kpohọ usiuwoma ota gbe iwuhrẹ Ileleikristi. (Iziewariẹ 6:4-7) Re wha lele iruẹru itieye na dẹdẹ ẹsikpobi o gwọlọ omodawọ, maero evaọ oke obẹbẹ nana. Ọdawẹ gbe omodawọ nọ wha rẹ rọ nya te ẹgwọlọ abọ-ẹzi emọ rai yọ odhesẹvia uyoyou, keme yọ wha be rehọ ere dhesẹ nọ wha wo ewoma ebẹdẹ bẹdẹ rai họ udu.—Jọn 17:3.
12 O tẹ jẹ rrọ oja nọ esẹgbini a re dhesẹ uyoyou ẹkwoma ẹruorote ẹgwọlọ iroro emọ rai. Emaha e kare ẹzẹ nọ a re ro mu dhe kẹ ebẹbẹ; udu ọmaha rai o gwọlọ imuẹro uyoyou ra. Ta kẹ ae nọ who you rai, je dhesẹ uyoyou ra via kẹ ai ziezi, keme enana e rẹ kẹ ae imuẹro inọ kpakọ amọfa a you rai gbe nnọ a te ohwo re. Hai jiri ai ziezi, keme o rẹ lẹliẹ ae ruẹ nnọ who rri omodawọ rai ghaghae. Rehọ uyoyou whọ ku ae, keme ọkpọvio otiọye na ọ rẹ ta kẹ ae nọ who wo ọdawẹ kpahe oghẹrẹ ohwo nọ whọ gwọlọ nọ a jọ. (Ahwo Ẹfẹsọs 6:4) Edhesẹ uyoyou utioye na o rẹ lẹliẹ uviuwou wo evawere, avọ okugbe nọ o rẹ kẹ uviuwou na ẹgba nọ a sai ro mu dhe kẹ otunyẹ edẹ urere nana.
13 Uyoyou o rẹ wọ omai kpa iroro vrẹ iruthọ amọfa. Kareghẹhọ inọ okenọ ọ jẹ ta udu họ enọ i bi se obe riẹ awọ inọ “ohwo ọ rọ uyoyou nọ o rẹ hiẹ hẹ you ohwo,” Pita ọ fodẹ ẹjiroro nọ onana u ro wuzou tere: “Uyoyou u re rurẹ eware iyoma ibuobu.” (1 Pita 4:8) Re a ‘ruru’ izieraha orọnikọ u dhesẹ nọ a rẹ ‘ko’ izieraha ilogbo dhere he. A rẹ ta izieraha ilogbo via kẹ enọ i wo ọkwa-iruo evaọ ukoko na, a vẹ keria kẹ eme itieye na. (Iruo-Izerẹ 5:1; Itẹ 29:24) O rẹ thọ gaga—je mukpahe Ikereakere na—re a kẹ erahaizi ugbarugba uvẹ re a gbẹ hai gboja kẹ enọ e riẹ onahona ha.—1 Ahwo Kọrint 5:9-13.
14 Evaọ ẹsibuobu, ethobọ gbe iruthọ inievo mai e rẹ nwane jọ eware ilogbo ho. Mai kpobi ma re zoruẹ evaọ ẹmeunu gbe uruemu ẹsejọ, je ru ohwohwo thọ. (Jemis 3:2) Kọ o rẹ vẹrẹ omai obọ re ma rehọ iruthọ amọfa tu ọgba? Uruemu utioye na o rẹ wha ẹwhọ fihọ ukoko na. (Ahwo Ẹfẹsọs 4:1-3) Uyoyou o tẹ be kpọ omai, ma rẹ ta “eme iyoma” oniọvo mai hi. (Olezi 50:20) Wọhọ epanọ ẹralọ nọ a rẹ ralọ uwou gbe ọda nọ a re ro gbei i re ruru eria nọ e jọ ugbẹhẹ uwou raha na, ere uyoyou u re ruru sebaẹgba amọfa.—Itẹ 17:9.
15 Uyoyou o rẹ wọ omai dhogbo bru enọ e ghinẹ gwọlọ obufihọ. Nọ iyero evaọ edẹ urere na i bi dhe eyeyoma na, oke jọ o rẹ jariẹ nọ inievo mai a rẹ gwọlọ ekwakwa hayo obufihọ abọ-iwo. (1 Jọn 3:17, 18) Wọhọ oriruo, kọ iyẹ i yẹ oniọvo jọ evaọ ukoko mai, hayo a si rie no iruo no? Otẹrọ ere, koyehọ ma rẹ sae rehọ ekwakwa iwo fi obọ họ, wọhọ epanọ obọ mai u te. (Itẹ 3:27, 28; Jemis 2:14-17) Kọ uwou aye-uku jọ nọ ọ kpako no o gwọlọ ẹruẹrẹ? Koyehọ ma rẹ sae j’owọ nọ u fo re ma fi obọ họ ru iruo na jọ.—Jemis 1:27.
16 Uyoyou nọ ma re dhesẹ kẹ amọfa o rẹ nya mu enọ e be rria okegbe mai ọvo ho. Ẹsejọ, ma rẹ sai yo usi idibo Ọghẹnẹ nọ e rrọ ekwotọ efa enọ okpofou, etọ nọ i nuhu, hayo ẹmo ọ raha eware rai no. O sae jọ nọ a gwọlọ emuore, ẹgọ, gbe ekwakwa efa gaga. U muẹme he a tẹ rrọ ahwo uyẹ hayo ovioma ofa. Ma re “you imoni na” kpobi. (1 Pita 2:17) Fikiere, wọhọ ikoko ọ ikpe-udhusoi ọsosuọ na, oma o rẹ kpakpa omai re ma tha ọruẹrẹfihotọ nọ a be rọ dhogbo na uke. (Iruẹru 11:27-30; Ahwo Rom 15:26) Ma te dhesẹ uyoyou evaọ idhere eyena kpobi, yọ ma bi ru ọgbakugbe nọ o ku omai gbe evaọ edẹ urere nana ga viere.—Ahwo Kọlọsi 3:14.
17 Uyoyou o rẹ wọ omai ta emamọ usi Uvie Ọghẹnẹ kẹ amọfa. Rehọ oriruo Jesu. Fikieme ọ rọ ta usiuwoma je wuhrẹ? Ọ re “ohrọ” ogbotu na fikinọ a rrọ oyoya evaọ abọ-ẹzi. (Mak 6:34) Ithuru-igodẹ egagọ erue nọ u fo nọ a re wuhrẹ ahwo na uzẹme abọ-ẹzi jẹ kẹ ae ẹruore a gbabọ kẹ ae je su ai thọ. Fikiere avọ uyoyou udidi gbe ọdawẹ nọ e wọ riẹ, Jesu ọ tẹ rehọ “usiuwoma uvie Ọghẹnẹ” sasa ahwo na oma.—Luk 4:16-21, 43.
18 Nẹnẹ re, a gbabọ kẹ je su ahwo buobu thọ no evaọ abọ-ẹzi, yọ a kare ẹruore. Otẹrọnọ, wọhọ Jesu, ma wo ọdawẹ odidi kpahe ẹgwọlọ abọ-ẹzi enọ e re riẹ Ọghẹnẹ uzẹme na ha, uyoyou gbe ọdawẹ e rẹ wọ omai re ma ta emamọ usi Uvie Ọghẹnẹ kẹ ae. (Matiu 6:9, 10; 24:14) Fikinọ oke nọ u kiọkọ u tulo ho, o re kpata vienẹ ẹdọvo ho re ma whowho ovuẹ esiwo nana.—1 Timoti 4:16.
“Urere Eware Kpobi O Kẹlino”
19 Kareghẹhọ, taure Pita ọ tẹ te kẹ ohrẹ inọ ma you ohwohwo, ọ kake ta nọ: “Urere eware kpobi o kẹlino.” (1 Pita 4:7) Kẹle na, akpọ ọkpokpọ okiẹrẹe Ọghẹnẹ o ti nwene akpọ omuomu nana. (2 Pita 3:13) Fikiere oke nana o rrọ oke nọ ma re ro fi oma họ otọ họ. Jesu ọ vẹvẹ omai unu nọ: “Wha yọrọ oma rai ogbẹrọ ere he emuọriọ obuobu gbe edada ibuobu, gbe iroro akpọ na, i ve ti ru owhai zoruẹ, re ẹdẹ ọyena ọ se owhai ba emu idudhe wọhọ agbefẹ.”—Luk 21:34, 35.
20 Fikiere, joma daoma kpobi re ma ‘hai rroro,’ mu ẹro họ otọ kpahe oke nọ ma rrọ na. (Matiu 24:42) Joma mu ẹro họ otọ kẹ edawọ Setan kpobi nọ e rẹ sai reghe omai. Ma kuvẹ vievie he re akpọ nana nọ ọ kare uyoyou na ọ whaha omai uyoyou udhesẹ kẹ amọfa. Maero, joma si kẹle Ọghẹnẹ uzẹme na, Jihova, kpekpekpe, ọnọ Uvie Mesaya riẹ u bi ti ru ẹjiroro oruaro riẹ gba kẹle na kẹ otọakpọ nana.—Eviavia 21:4, 5.
[Oruvẹ-obotọ]
a Eva 1 Pita 4:8, efafa Ebaibol efa e ta nnọ ma re you ohwohwo “no eva ze,” “didi,” hayo “no udu ze.”
ENỌ UWUHRẸ
• Didi ohrẹ akodẹ Jesu o wo kẹ ilele riẹ, kọ eme dhesẹ nnọ ẹme na o vẹ Pita ẹro? (Abọ. 1-2)
• Eme họ “uyoyou nọ o rẹ hiẹ hẹ”? (Edhe. 3-5)
• Fikieme ma je you ohwohwo? (Edhe. 6-8)
• Ẹvẹ whọ sai ro dhesẹ nọ who you amọfa? (Edhe. 9-18)
• Fikieme oke nana o gbẹ rọ rrọ oke nọ ma re ro fi oma họ otọ họ, kọ eme ma rẹ gba mu nọ ma re ru? (Edhe. 19-20)
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 29]
Uviuwou nọ u wo ọgbakugbe o rẹ sai mudhe kẹ otunyẹ evaọ edẹ urere nana viere
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 30]
Uyoyou o rẹ wọ omai dhogbo bru enọ e ghinẹ rrọ uye
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 31]
Emamọ usi Uvie Ọghẹnẹ nọ ma rẹ ta kẹ amọfa yọ odhesẹvia uyoyou