Jọ Orimuo Ọ Thọ Owhẹ
‘Who re ti wo ovuhumuo, otoriẹ o rẹ te thọ owhẹ.’ —ITẸ 2:11.
1. Eme orimuo ọ rẹ sae thọ omai no?
JIHOVA ọ gwọlọ nọ who dhesẹ orimuo. Fikieme? Fikinọ ọ riẹ nọ o te thọ owhẹ no oghẹrẹ awa sa-sa. Itẹ 2:10-19 o muhọ nọ o ta nọ: “Keme areghẹ ọ te ruọ eva ra, gbe eriariẹ e tẹ were ẹzira; who re ti wo ovuhumuo, otoriẹ [o rẹ te thọ] owhẹ.” Eme ọ rẹ thọ owhẹ no? Ro no eware wọhọ “edhere oyoma,” enọ e se idhere ẹrẹreokie, ahwo nọ uruemu rai o liọ họ.
2. Eme họ orimuo, kọ oghẹrẹvẹ Ileleikristi a mae gwọlọ?
2 Ẹsejọ whọ rẹ kareghẹhọ nọ orimuo yọ ẹgba iroro nọ a rẹ sae rọ hẹriẹ oware jọ no ọdekọ. Ohwo nọ o wo orimuo ọ rẹ riẹ ohẹriẹ nọ o rọ ẹjiroro hayo eware yọ ọ rẹ riẹ iroro jẹ. Wọhọ Ileleikristi, ma mae gwọlọ dhesẹ orimuo ẹzi nọ u re wo ehri no eriariẹ egbagba Ẹme Ọghẹnẹ ze. Okenọ ma te bi wuhrẹ Ikereakere na, o rẹ wọhọ ẹsenọ ma be kiẹ eblọko ebabọ orimuo ẹzi. Oware nọ ma wuhrẹ o rẹ sai fiobọhọ k’omai bru-oziẹ nọ o rẹ were Jihova.
3. Ẹvẹ ma sai ro wo orimuo ẹzi?
3 Okenọ Ọghẹnẹ ọ nọ Solomọn Ovie owareghẹ Izrẹl kpahe oghale nọ ọ gwọlọ, osu ọboba na ọ tẹ ta nọ: “Rehọ iroro otoriẹ kẹ odibo ra, re ọ sai su ahwo ra, re mẹ sae hẹriẹ oware uwoma ro no uyoma.” Solomọn ọ yare orimuo, yọ Jihova ọ kẹ riẹ buobu evaọ edhere igbunu. (1 Ivie 3:9; 4:30) Re ma ruẹse wo orimuo, u re fo re ma lẹ, ma ve je wuhrẹ Ẹme Ọghẹnẹ avọ obufihọ ebe nọ ‘ọrigbo nọ o wo ẹrọwọ avọ areghẹ’ na a kporo nọ i re rovie aro ohwo. (Matiu 24:45-47) Onana u ti fiobọhọ k’omai bọ orimuo ẹzi te oghẹrẹ nọ ma rẹ rọ rro te ‘ọkpako evaọ ẹgba otoriẹ,’ te epanọ ma sae rọ “hẹriẹ [hayo, vuhu] uwoma no uyoma.”—1 Ahwo Kọrint 14:20; Ahwo Hibru 5:14.
Ẹgwọlọ Obọdẹ kẹ Orimuo
4. Eme u dhesẹ re a wo ubiẹro ‘olọlọhọ,’ kọ ẹvẹ o sae rọ k’omai erere?
4 Avọ emamọ orimuo, ma rẹ sae jowọ rọwo kugbe eme Jesu Kristi na: “Wha kake gwọlọ uvie riẹ gbe ẹrẹreokie [Ọghẹnẹ], eware [iwo] enana kpobi a reti fi ai họ kẹ owhai.” (Matiu 6:33) Jesu ọ tẹ jẹ ta nọ: ‘Ẹro ra họ ukpẹ oma ra; nọ ẹro ra ọ tẹ lọhọ oma ra ọsoso o rẹ vọ avọ elo.’ (Luk 11:34) Ẹro na yọ ukpẹ ẹwoho. Ẹro nọ ọ ‘lọhọ’ ọ rẹ jọ uzẹme, u re rri ososo ovo. Avọ ẹro otiọye na, ma rẹ sai dhesẹ orimuo jẹ nya ababọ ezoruẹ evaọ ẹzi.
5. Kpahe iruẹru ekiọthuọ, eme ma re wo họ iroro kpahe ẹjiroro ukoko Ileleikristi na?
5 Ukpenọ a ru ẹro rai lọhọ, ahwo jọ a rehọ ifi gba izuazọ rai no gbe izuazọ amọfa fiki okọ-ugho nọ e rẹ dawo ohwo. Rekọ ma rẹ kareghẹhọ nọ ukoko Ileleikristi na o rọ ‘ugbẹhẹ gbe uketha uzẹme na.’ (1 Timoti 3:15) Wọhọ edẹẹ nọ i kru uwou hayo ekpọ iteru ebabọ, ukoko na o rẹ thothọ uzẹme Ọghẹnẹ, orọnikọ okọ-igho ohwo jọ họ. A rehọ ikoko Isẹri Jihova mu wọhọ eria nọ a rẹ jọ wha isiuru ekiọthuọ, ekwakwa, hayo iruo haro ho. Ma re siomano ilale okọ-ugho obọ mai evaọ Ọgwa Uvie na hrọ. Orimuo o re fiobọhọ k’omai ruẹ nọ Egwa Uvie, Obe Uwuhrẹ Ukoko, ikokohọ Isẹri Jihova e rọ eria usu Ileleikristi gbe ẹmeọta ẹzi. Otẹrọnọ ma rẹ rehọ usu ẹzi rọ wha oghẹrẹ ekiọthuọ jọ haro, kọ onana u gbe dhesẹ ababọ ovuhumuo kẹ aghare ẹzi? A rẹ rehọ eruẹrẹfihọ ukoko na ru erere ugho vievie he.
6. Fikieme a gbẹ zẹ hayo wha ekwakwa eki gbe iruẹru ekiọthuọ haro eva iwuhrẹ ukoko ho?
6 Ahwo jọ a rehọ uvẹ ọnyakugbe iruo Ọghẹnẹ rọ zẹ eware oma-usiwo hayo osẹ no, ekwakwa vitamin, eware ifonu, eware ebabọ, onya erẹ, iruo kọmputa gbe ekwakwa rai, gbe efa. Dede, iwuhrẹ ukoko yọ eria nọ a rẹ jọ zẹ eware hayo wha ekwakwa ekiọthuọ gbe iruo haro ho. Ma rẹ sae wo orimuo ehri uzi nọ u kpomahọ onana otẹrọnọ ma kareghẹhọ nọ Jesu o le “te igodẹ te iruẹ [ruọ otafe]; o te gele igho inwene-igho [na], o te gele emẹjẹ rai. Ọ tẹ ta kẹ enọ e be zẹ irueruẹ nọ, ‘Wha rehọ eware enana no etenẹ; wha ru uwou Ọsẹ mẹ họ uwou eki hi.’ ”—Jọn 2:15, 16.
Kọ Ẹvẹ Kpahe Igho nọ A re Fihọ Eki?
7. Fikieme a jẹ gwọlọ orimuo gbe areghẹ kpahe ugho nọ a re fihọ eki?
7 Ma gwọlọ orimuo gbe ẹghẹ nọ ma te bi fi ugho họ ekiọthuọ. Dae rehọ iẹe nọ ohwo jọ ọ gwọlọ momo ugho mi owhẹ ọ tẹ yeyaa nọ: “Mẹ k’owhẹ imuẹro nọ whọ te jariẹ wo erere.” “Oware ovo u ti kie kpe owhẹ hẹ. Onana yọ oware imuẹro.” Yọrọ oma nọ ohwo jọ ọ tẹ be kẹ imuẹro itieye na. O rẹ sae jọ nọ ọ be ta uzẹme he hayo iroro riẹ i vẹ hẹ, keme ugho fihọ eki o rọ oware imuẹro ho. Evaọ uzẹme, ahwo unuawere jọ, nọ edhere rai o liọ họ a jọ ukoko na fi inievo iwhayo no. Onana o kareghẹhọ omai kpahe “ahwo nọ a kare erọ Ọghẹnẹ” nọ e bẹbẹ ruọ ukoko ikpe-udhusoi ọsosuọ a tẹ ‘rẹriẹ aruoriwo Ọghẹnẹ kpohọ igberedha.’ A wọhọ itho edada nọ e rọ otọ ame nọ e rẹ bẹre je kpe enọ e be ya ame. (Jud 4, 12) Uzẹme, iroro ifiwhayo oriobọ i wo ohẹriẹ, rekọ ae oma rai a re fi ahwo ukoko na iwhayo re.
8. Eme ọ via no kpahe iruẹru eki jọ nọ a jọ roro nọ o te wha erere ze?
8 Makọ Ileleikristi nọ i wo emamọ eva dede a ghale evuẹ kpahe okọ-iruo kugbe inievo efa no nọ a roro nọ e te kẹ erere, a vẹ te ruẹ nọ te ae te ahwo nọ i lele oriruo rai, a ku igho nọ a fihọ okọ-iruo itieye fiẹ no. Fiki oyena, Ileleikristi buobu a ku ọkwa-iruo rai evaọ ukoko na fiẹ no. Okenọ okọ-iruo efe ọkpakpata o te zihe ruọ areghẹ iwhayo no, ohwo nọ o re wo erere na ọvo họ ofiwhayo na, ọnọ ọ rẹ dhẹvabọ no. Kọ ẹvẹ orimuo o rẹ sae ro fiobọhọ k’ohwo whaha eyero otiọye na?
9. Fikieme a jẹ gwọlọ orimuo re ma wawo eme kpahe ugho nọ a re fihọ eki?
9 Orimuo o wo otofa epanọ a rẹ sae rọ riẹ otọ oware nọ u vẹ hẹ. Okwakwa onana u wuzou re ma sae wawo ekwakwa kpahe igho nọ a re fihotọ. Ileleikristi a re fievahọ ohwohwo, yọ a rẹ sai roro nọ inievo emezae gbe emetẹ ẹzi a ti w’abọ evaọ okọ-igho uyoma nọ u re fi ibe enọ erọwo họ awa ha. Rekọ fikinọ ọthueki yọ Oleleikristi o kẹ imuẹro nọ ọ viodẹ evaọ abọ ekiọthuọ hayo inọ ekiọthuọ riẹ o te kparobọ họ.
10. Fikieme Ileleikristi jọ a jẹ gwọlọ igho momo mi ibe ọnọ ọ rọwo, kọ eme o rẹ sae via kẹ igho itieye na?
10 Ileleikristi jọ a rẹ gwọlọ igho ekiọthuọ momo mi inievo emezae gbe emetẹ keme ikoko ahwo nọ e viodẹ nọ i re momo igho kẹ ahwo a rẹ sae momo igho kẹ ae vievie he fikiọ oghẹrẹ okọ-igho rai nọ a re fievahọ họ. A lẹliẹ ahwo buobu họ no re a rọwo nọ a te fi ugho họ eki, a rẹ sae wo efe vẹrẹ ababọ iruo egaga hayo ababọ iruo dede. Ahwo jọ a dhoma họ igho-fihọ eki no fikiọ orro nọ u re lele iei, a ve ku igho nọ a kokohọ evaọ edẹ uzuazọ rai kpobi kufiẹ! Oleleikristi jọ o fi ugho ulogbo họ eki, bi rẹro nọ o ti wo abọ 25 evaọ udhusoi ọ unuigho na evaọ etoke eka ivẹ ọvo. Igho na kpobi i te vru okenọ ekọmpene na o kie. Evaọ abọ okọ ọfa, ohwo jọ nọ ọ rẹ bọ iwou fihọ okegbe o te momo igho buobu mi amọfa evaọ ukoko na. Ọ tẹ yeyaa nọ o ti zihe igho na ze avọ erere buobu rekọ o te kie, igho nọ o momo na i te vru.
Nọ Eki O te Kie Kpe Ohwo
11. Didi ohrẹ Pọl ọ kẹ kpahe oriobọ gbe uyoyou ugho?
11 Ekie eki u su kpohọ omaviẹhọ no gbe ekufiẹ edikihẹ ẹzi evaọ abọ Ileleikristi jọ nọ e ruọ ekiọthuọ ọthọthọ. Ọkora gbe edada i no rie ze no nọ a gbẹ kuvẹ re orimuo o thọ ohwo ho. Oriobọ o lẹliẹ ahwo buobu kie ruọ ẹta no. Pọl o kere nọ: “Rekọ . . . eware amọfa eguọlọ, ufo re a gbẹ jọ udevie rai fodẹ ae he, epanọ wha zihe ruọ erezi no na.” (Ahwo Ẹfẹsọs 5:3) Ọ vẹvẹ unu nọ: “Ahwo nọ a re siuru efe a re kie ruọ ẹdawọ, je kie ẹta, je kie ruọ urusio eware igheghẹ avọ oma-onwa buobu nọ i re suẹ ahwo ruọ ekie gbe ẹraha. Keme uyoyou kpahe igho oye họ owọ imuomu kpobi; fiki eguọlaguọlọ na oye o lẹliẹ otu jọ vru siọ orọwọ na ba a jẹ rehọ inwe buobu duwu eva rai.”—1 Timoti 6:9, 10.
12. Otẹrọnọ Ileleikristi a thueki kugbe ohwohwo, eme u fo nọ a rẹ mae kareghẹhọ?
12 Otẹrọnọ Oleleikristi o re siuru igho, ọ rẹ sae wha enwoma ẹzi buobu se omobọ riẹ. Otu Farisi na a je you igho, yọ onana họ uruemu ahwo evaọ edẹ urere enana. (Luk 16:14; 2 Timoti 3:1, 2) Hẹriẹ no oyena, uruemu uzuazọ Oleleikristi u re “si oma no uyoyou igho.” (Ahwo Hibru 13:5) Dede, Ileleikristi a rẹ sae thueki kugbe hayo mu eki họ kugbe. A te bi ru ere, a re ru ọtakugbe rai gbe ọruẹrẹfihotọ rai hẹriẹ oma no eme ukoko. Kareghẹhọ: Makọ evaọ udevie inievo ẹzi, ẹsikpobi he kere agrimeti ekiọthuọ fihọ obe. Onọ u re fiobọhọ gaga evaọ abọ ọnana họ uzoẹme nọ o ta nọ “Kere Iei Fihọ Otọ!,” nọ a kporo evaọ Awake! ọ February 8, 1983, ewẹ-obe 13 rite 15.
13. Ẹvẹ who re fi Itẹ 22:7 h’iruo evaọ ekiọthuọ?
13 Itẹ 22:7 o ta k’omai nọ: “Ọnọ o re momo ọ rẹ jọ ọrigbo kẹ ọnọ o momo mi na.” Ẹsibuobu o rẹ jọ oware ugheghẹ kẹ omai re ma fi omobọ mai hayo oniọvo mai họ oria ọrigbo. Okenọ ohwo jọ ọ tẹ yare omai re ma momo iei ugho rọkẹ ekiọthuọ, o rẹ jọ oware areghẹ re who roro kpahe ẹgba riẹ nọ ọ te rọ wariẹ hwa ugho na. Kọ a riẹ riẹe wọhọ ohwo nọ a re fievahọ? Dede, u fo re ma vuhumu nọ ma te momo ugho oyena o rẹ sae vru keme ekọ-igho buobu i re kie. Emuhọ okọ omariẹ o rẹ nwani dhesẹ nọ okọ-ugho na o te kparobọ họ. Yọ evaọ uzẹme o rọ oware areghẹ re ohwo jọ o momo igho kẹ ohwo bu vi onọ ọ rẹ sae kuvẹ re u vru hu.
14. Fikieme u je fo nọ ma re dhesẹ orimuo otẹrọnọ ma momo ugho kẹ ibe Oleleikristi ọnọ eki o kie kpe?
14 U re fo re ma dhesẹ orimuo otẹrọnọ ma momo ugho kẹ Oleleikristi rọkẹ ekiọthuọ rekọ ugho na u te vru, makinọ iwhayo e riẹ hẹ. Otẹrọnọ ekie eki na o gbẹ rọ afuẹwẹ oniọvo mai nọ o momo ugho mi omai hi, kọ ma sae ta nọ o ru omai thọ evaọ abọ jọ? Ijo, keme unevaze ma ro momo ugho na kẹe, ẹsejọhọ ma be hae mi isuo-ugho na vẹre, yọ oware ofruriọ ovo o re via ha. Nọ ofruriọ u w’abọ kpahiẹe he na, ma wo udu nọ ma re ro siobe kẹ ọnọ o momo ugho na ha. Kọ erere vẹ ọ riẹ re who siobe kẹ ọrivẹ Oleleikristi oruọzewọ ra nọ ọ be gwọlọ kere obe kpahe ekie eki riẹ nọ ọ rehọ emamọ eva muhọ?—1 Ahwo Kọrint 6:1.
15. Didi eme a re roro kpahe otẹrọnọ eki o kie?
15 Ẹsejọ ekie eki ọ tẹ via kẹ ahwo a vẹ gwọlọ ufuoma ẹkwoma ebe ekie nọ a re kere se okọto. Nọ Ileleikristi a re gbabọkẹ osa nọ a re he na, a tẹ make ta kẹ ejọ nọ a gbẹ hwa esa rai hi, udu ahwo jọ o rẹ gbẹ wọ ae re a daoma hwa esa nọ a sino ai uzou na otẹrọnọ enọ i momo ugho kẹ ae a rẹ rehọ ugho na. Rekọ ẹvẹ o rẹ jọ otẹrọnọ ọnọ o momo ugho na o ku ugho oniọvo riẹ fiẹ yọ ọ be rria uzuazọ ọdafe? Hayo ẹvẹ otẹrọnọ ọnọ o momo ugho na o wo ugho nọ ọ rẹ sae rọ hwa ugho nọ o momo na rekọ o gbabọkẹ owha-iruo ugho riẹ nọ ọ riosa oniọvo riẹ? Evaọ eyero otiọye, avro ọ rẹ jariẹ sọ ọnọ o momo ugho na o te ohwo nọ a rẹ kẹ owha-iruo evaọ ukoko na.—1 Timoti 3:3, 8; rri Uwou-Eroro Na, September 15, 1994 (ọrọ Oyibo), ewẹ-obe 30-31.
Kọ Ẹvẹ Otẹrọnọ Iwhayo E Riẹ?
16. Didi owọ a rẹ sae jẹ otẹrọnọ ohwo jọ o fi omai iwhayo?
16 Orimuo o re fiobọhọ k’omai vuhumu inọ erere o re no ekọ-igho kpobi ze he. Ghele, kọ ẹvẹ otẹrọnọ iwhayo e riẹ? Iwhayo họ “eviẹhọ aro koko, ẹghẹ, hayo ẹrẹriẹ uzẹme avọ ẹjiroro omọfa lẹliẹ họ re o siobọno okwakwa oghaghae nọ o wo hayo siobọno ẹkẹ abọ uzi riẹ.” Jesu Kristi o dhesẹ edhere nọ a rẹ sae lele okenọ ohwo o te roro nọ ọrivẹ ọgegagọ o fi rie iwhayo. Wọhọ eme Matiu 18:15-17 na, Jesu ọ ta nọ: “Re omoni ra o te ru owhẹ thọ, nya nọ owhẹ avọ iẹ ọvo a rọ, re who dhesẹ oruthọ riẹ kẹe. O te yo ẹme ra, yọ who wo omoni ra rehọ no. Rekọ o gbe yo [ẹme] ra ha, whọ rehọ omọvo hayo imava gboma, re isẹri imava hayo imasa i ru ẹme na kpobi gba. Otẹrọnọ ọ se ẹme rai, whọ tae kẹ [ukoko, NW ]; otẹrọnọ ọ se ẹme [ukoko, NW ] re, jọ ọ jọ wọhọ ọgẹdhọ hayo omiazọhọ, eva obọ ra.” Oriruo nọ Jesu ọ kẹ uwhremu na u dhesẹ nọ o wo oghẹrẹ iruthọ nọ i w’abọ kpahe ugho, nọ u kugbe iwhayo họ iroro.—Matiu 18:23-35.
17, 18. Otẹrọnọ Oleleikristi o fi omai iwhayo, ẹvẹ orimuo o sae rọ thọ omai?
17 Dede, oware ovo o rẹ suẹe ze nọ a jẹ jowọ Ikereakere nọ o rọ Matiu 18:15-17 na ha otẹrọnọ imuẹro hayo ẹjiroro iwhayo o gbẹ roma via ha. Ghele, kọ ẹvẹ otẹrọnọ ọnọ o se oma riẹ Oleleikristi o fi omai iwhayo? Orimuo ọ rẹ thọ omai nọ ma gbẹ jowọ nọ o rẹ raha odẹ ukoko na ha. Pọl ukọ na ọ hrẹ ibe Ileleikristi na nọ a kẹ oma rai uvẹ re a ru ai thọ makọ fi ai iwhayo ukpenọ a re siobe kẹ oniọvo.—1 Ahwo Kọrint 6:7.
18 Emamọ inievo mai a vọ avọ ‘iwhayo gbe eviẹhọ’ họ, wọhọ ọgbẹva na Ba-Jisọs. (Iruẹru 13:6-12) Fikiere u fo re ma fi orimuo họ iruo okenọ ugho u te vru evaọ ekiọthuọ nọ ibe enọ e rọwo i w’abọ kugbe. Otẹrọnọ ma bi roro kpahe epanọ ma re ro siobe, u fo re ma roro kpahe oghẹrẹ nọ u ti kpomahọ omobọ mai, kpomahọ ohwo dekọ na hayo edekọ, kpomahọ ukoko na, je kpomahọ ahwo obọ otafe. Ilale osaohwa o rẹ sae rehọ oke mai buobu, ẹgba, gbe eware efa. O rẹ sae jọ nọ elọya gbe ewena ẹdhoguo efa ma bi ru fe. Uyoma kẹhẹ, Ileleikristi jọ a ku ọkwa iruo Ọghẹnẹ rai fiẹ no fikinọ a dhoma rai kpobi họ eware enana nọ i wo otọ họ na. Ma te nwene iroro mai evaọ edhere otiọna u re ru Setan eva were, rekọ ma gwọlọ ru udu Jihova ghọghọ. (Itẹ 27:11) Evaọ abọdekọ riẹ, ẹjẹrehọ uvru na u re fiobọhọ k’omai whaha edada buobu jẹ k’omai gbe ekpako na oke buobu. U re fiobọhọ k’omai yọrọ udhedhẹ ukoko na je ru omai gbẹ hae kake gwọlọ Uvie na.
Orimuo gbe Iroro Ejẹ
19. Eme orimuo ẹzi gbe olẹ o rẹ sai ru k’omai nọ ma tẹ be jiroro ebẹbẹ?
19 Iroro ejẹ kpahe ugho gbe eki e rẹ bẹ gaga. Rekọ orimuo ẹzi o re fiobọhọ k’omai wawo ẹme na ziezi jẹ riẹ iroro jẹ. Ofariẹ, re ma rọ oma olẹ rẹro so Jihova o rẹ sae wha “udhedhẹ Ọghẹnẹ” ze. (Ahwo Filipai 4:6, 7) O rọ ufuoma gbe edhomamu-udu nọ u re no usu okpekpe kugbe Jihova ze. Uzẹme, oghẹrẹ udhedhẹ otiọye na o rẹ sai fiobọhọ k’omai kpomamu nọ ma tẹ rẹriẹ ova ku ẹjiroro ọbẹbẹ.
20. Eme ma rẹ ta mu nọ ma re ru kpahe eme ekiọthuọ gbe ukoko na?
20 Jọ o jọ ọtamuo mai re ma se udhedhẹ mai ba ekpokpo hayo siọ ozighi ba ẹwha ze ukoko na ẹkwoma ẹwhọ ekiọthuọ. U fo re ma kareghẹhọ nọ ukoko Ileleikristi na u bi ruiruo re u fiobọhọ k’omai evaọ ẹzi, orọnikọ re o jọ oria ilale igho ho. Evaọ oke kpobi eme ọ okọ-igho a rẹ hẹriẹ ai no eware ukoko. U fo re ma fi orimuo gbe areghẹ họ iruo okenọ ma te bi mu ekiọthuọ họ. Yọ joma yọrọ eriwo owowa evaọ eme ekiọthuọ, kake gwọlọ isiuru Uvie na. Otẹrọnọ okọ-igho nọ inievo emezae hayo emetẹ mai a w’abọ kugbe u kie, joma daoma ru oware nọ o mai woma kẹ enọ i w’abọ kugbei.
21. Ẹvẹ ma sai ro fi orimuo h’iruo jẹ j’owọ lele Ahwo Filipai 1:9-11?
21 Ukpenọ ma rẹ ruawa vrẹta kpahe eme ugho gbe eware efa nọ i wuzou tere he, jomai kpobi a fi udu mai họ orimuo, lẹ kẹ ọkpọvio Ọghẹnẹ, je fi isiuru Uvie na họ oware ọsosuọ. Rọwo kugbe olẹ Pọl, ‘jọ uyoyou mai o vọ avọ eriariẹ egbagba gbe areghẹ kpobi re ma ruẹse dhesẹ oware nọ uwoma via,’ ma gbe ‘ru amọfa [hayo oma mai] zoruẹ hẹ.’ Enẹna nọ Kristi Ovie na ọ rọ akaba uvie obọ odhiwu riẹ na, joma dhesẹ orimuo ẹzi evaọ kabọ kabọ uzuazọ. Yọ ‘joma vọ avọ ibi ẹrẹreokie ẹkwoma Jesu Kristi, rọkẹ orro gbe ajiri Ọghẹnẹ mai,’ Olori Osu na Jihova.—Ahwo Filipai 1:9-11.
Didi Uyo Whọ Te Kẹ?
◻ Eme họ orimuo?
◻ Fikieme ẹgwọlọ obọdẹ o jẹ riẹ re ma dhesẹ orimuo kpahe iruẹru ekiọthuọ evaọ udevie Ileleikristi?
◻ Ẹvẹ orimuo o re ro fiobọhọ k’omai nọ ma te roro nọ ibe ọnọ ọ rọwo o fi omai iwhayo?
◻ Didi abọ orimuo o wo evaọ iroro ejẹ?
[Picture on page 10]
Orimuo o re fiobọhọ k’omai re ma fi ohrẹ Jesu họ iruo ọrọ ẹkake gwọlọ Uvie na
[Pictures on page 12]
Kere agrimeti ekiọthuọ kpobi fihọ obe ẹsikpobi