Gwọlọ Udhedhẹ Uzẹme Je Lei!
“Ọnọ o re you uzuazọ ọ jẹ ruẹ edẹ iwoma . . . jọ osioma no oware uyoma re o ru onọ ukiẹrẹe; je Ọ guọlọ udhedhẹ re o lele ei.”—1 PITA 3:10, 11.
1. Didi eme Aizaya nọ a riẹ ziezi i ti rugba hrọ?
“A VE ti duwu egbọdọ rai zihe ruọ etọẹkpẹ gbe izuẹ rai zihe ruọ ubru-ebe; orẹwho o gbẹ te wọ ẹmo bru orẹwho ho, hayo wuhrẹ kpahọ ẹmo-ofio ofa ha.” (Aizaya 2:4) Dede nọ a kere eme enana nọ a riẹ gaga na kẹle oria nọ o wo uzou akpọ soso Okugbe Erẹwho na evaọ New York City, ukoko akpọ ọyena ọ re sai go kẹle erugba eme eyena ha. Ghele, wọhọ abọ eme Jihova Ọghẹnẹ nọ i re kie he, ewhowho ọyena ọ te seba erugba ha.—Aizaya 55:10, 11.
2. Eme ‘ọ rẹ te via evaọ edẹ urere na,’ wọhọ epanọ Aizaya 2:2, 3 ọ ta?
2 Eme nọ a rẹ ruẹ eva Aizaya 2:4 e ghinẹ rọ abọ eruẹaruẹ igbunu, eruẹaruẹ kpahe udhedhẹ uzẹme—yọ o bi rugba evaọ iraro mai evaọ oke mai na. Taure o te ti whowho ẹruore igbunu ọrọ ẹmo gbe ekwakwa-ẹmo nọ e te gbẹ jọ họ, eruẹaruẹ na e ta nọ: “Edẹ e te tha nọ a rẹ te rehọ ugbehru-itho uwou ỌNOWO na viẹ kerọ igbehru-itho nọ i kpehru thesiwa, nọ u re ti kpehru vi igbehru kpobi. Erẹwho na kpobi e vẹ te dhẹ kpohọ iẹe, ahwo buobu a rẹ te nyaze, te ta nọ: ‘Wha nyaze ma kpobọ ugbehru ỌNOWO na, kpobọ uwou Ọghẹnẹ Jekọp, re o wuhrẹ omai edhere riẹ, re ma nya evaọ idhere [riẹ].’ Keme evaọ Zayọn uzi na u re ti no tha, ẹme ỌNOWO na kọ obọ Jerusalẹm ọ re ti no tha.”—Aizaya 2:2, 3.
Ahwo A rẹ Sae jọ Dhedhẹ
3. Ẹvẹ ohwo ọ sae ro nwene no ozighi kpohọ udhedhẹ?
3 Muẹrohọ nọ taure ahwo a te ti le edhere udhedhẹ, a re wuhrẹ ai evaọ idhere Jihova hrọ. Ẹmeoyo nọ a rẹ rọ kuyo kẹ ewuhrẹ Jihova o rẹ sai nwene edhere iroro gbe iruẹru ohwo, re ohwo nọ ọ jẹ họre vẹre ọ vẹ jọ dhedhẹ. Ẹvẹ a re ro ru enwene ọnana gba? Ahwo Rom 12:2 o ta nọ: “Wha kielele akpọ nana ha; rekọ jọ ẹjiroro ọkpokpọ rai o rẹriẹ owhai, re wha dhesẹ oreva Ọghẹnẹ via, o nọ uwoma nọ a jẹrehọ nọ ojẹ gbunu.” Iroro ekpokpọ mai e rẹ rẹriẹ omai, hayo wọe kpohọ edhere ọfa, ẹkwoma izi gbe ẹjiroro Ẹme Ọghẹnẹ nọ ma rẹ rọ vọe. Ebaibol nọ ma re wuhrẹ ẹsikpobi u re fiobọhọ k’omai ru enwene ọnana je ru omai dhesẹ kẹ omobọ mai nọ oreva Jihova o rọ k’omai, re ma ruẹse ruẹ edhere nọ ma be nya vevẹ.—Olezi 119:105.
4. Ẹvẹ ohwo o re ro fi uruemu okpokpọ udhedhẹ na họ?
4 Orọnikọ edhere iroro mai ọvo uzẹme Ebaibol o re nwene he rekọ te owojẹ gbe uruemu mai. U re fiobọhọ k’omai ru oware nọ Pọl ukọ na ọ tudu họ: “Wha si obọnọ uruemu ẹdẹe nọ wha je yeri, ohwo anwae na, nọ o gbo no fiki ọlẹliẹhọ urusio, re a ru ẹzi iroro rai zihe ruọ ọkpokpọ, re wha wha ohwo ọkpokpọ na họ oma, ọnọ a ma tho Ọghẹnẹ eva uvi ẹrẹreokie gbe ẹfuọ.” (Ahwo Ẹfẹsọs 4:22-24) Ẹgba nọ o rẹ wọ ohwo o rọ obeva. U re nwene je wo ẹgba nọ uyoyou mai kẹ Jihova gbe izi riẹ o be rro haro na, u re je ru omai jọ ahwo ẹzi jẹ jọ ahwo udhedhẹ.
5. Ẹvẹ “uzi okpokpọ” nọ Jesu ọ kẹ ilele riẹ na u re ro fiba udhedhẹ evaọ udevie rai?
5 A rẹ sae ruẹ ẹgwọlọ enwene ọnana no uthubro nọ Jesu ọ kẹ ilele riẹ ze evaọ euwa urere riẹ kugbe ai: “Mẹ kẹ owhai uzi okpokpọ, nọ, whai ohwo o you ohwo wọhọ epanọ me you owhai, re whai ohwo o you ohwo. Fiki onana ahwo kpobi a jẹ riẹ nọ whai ilele mẹ re whai ohwo o te you ohwo.” (Jọn 13:34, 35) Oghẹrẹ uyoyou Kristi onana, nọ o kare oriobọ na o rẹ gba ilele na kugbe evaọ okugbe ọgbagba. (Ahwo Kọlọsi 3:14) Ahwo nọ u no eva ze re a jẹrehọ jẹ rria lele “uzi okpokpọ” onana ọvo họ enọ e te reawere udhedhẹ nọ Ọghẹnẹ ọ yaa. Kọ ahwo jọ a riẹ nọ i bi ru onana nẹnẹ?
6. Fikieme Isẹri Jihova a be rọ reawere udhedhẹ, wo ohẹriẹ no ahwo akpọ na?
6 Isẹri Jihova a be daoma dhesẹ uyoyou kẹ okugbe-inievo akpọ soso rai. Dede nọ erẹwho akpọ na kpobi a no ze, a re wo abọ evaọ ẹwhọ akpọ na ha, dede nọ a wo ọgbahọ no obọ isu gbe egagọ ze. Wọhọ ahwo okugbe, Jihova o bi wuhrẹ ai, yọ a be reawere udhedhẹ. (Aizaya 54:13) A rẹ jọ abọ ọvo ho evaọ ozighi esuo, yọ a re wo abọ evaọ ẹmuofio ho. Ejọ nọ i je ru ozighi a siọ oghẹrẹ eyero uzuazọ oyena ba no. A zihe ruọ Ileleikristi nọ i you udhedhẹ no, evaọ aro o ro kele oriruo Kristi Jesu. Yọ a be rehọ udu kpobi lele ohrẹ Pita: “Ọnọ o re you uzuazọ ọ jẹ ruẹ edẹ iwoma je o si ẹrọo riẹ no umuomu igbenu riẹ no eme iyoma e ta; jọ osioma no oware uyoma re o ru onọ ukiẹrẹe; je Ọ guọlọ udhedhẹ re o lele ei.”—1 Pita 3:10, 11; Ahwo Ẹfẹsọs 4:3.
Ahwo nọ I bi Le Udhedhẹ
7, 8. Kẹ iriruo ahwo nọ e nyasiọ ẹmuofio ba no a te zihe ruọ ahwo nọ i bi le udhedhẹ uzẹme. (Kẹ iriruo amọfa enọ whọ riẹ kpahe.)
7 Wọhọ oriruo, Rami Oved, ọjọ oletu isoja evaọ utu ahwo nọ e jẹ họre mukpahe igbulegbu. A wuhrẹ i rie re o kpe ewegrẹ riẹ. O wo ẹrọwọ gaga kpahe ohọre kẹ esuo orẹwho Izrẹl bẹsenọ ọ rọ ruẹ nọ otu iwuhrẹ na a gwọlọ nọ ọ rọo aye nọ o you hu fikinọ aye na ohwo Esia, ohwo orẹwho Egedhọ. O te mu uzẹme na họ ẹgwọlọ evaọ Ebaibol na. Ọ tẹ nyaku Isẹri Jihova. Ewuhrẹ Ebaibol riẹ kugbe Isẹri na u te ru ei rọwo nọ ọ rẹ sae gbẹ jọ ọnọ ọ rẹ họre kẹ orẹwho ho. Uyoyou Oleleikristi u dhesẹ nọ a rẹ se ẹmo gbe ekwakwa ẹmo ba a ve wuhrẹ re a you ahwo ovioma kpobi. Ẹvẹ u gbe rie unu te nọ o wo ileta wowou avọ eme emuhọ riẹ nọ u se nọ, “Oniọvo Mẹ Rami”! Kọ eme o jariẹ gbei unu? Ohwo nọ o kere ileta na yọ Osẹri obọ Palestine. Rami ọ tẹ ta nọ: “Me roro nọ oyena yọ oware aghọ, fikinọ ahwo Palestine yọ ewegrẹ mẹ, yọ ọjọ rai o bi s’omẹ ‘Oniọvo Mẹ.’ ” Enẹna Rami avọ aye riẹ a bi le udhedhẹ evaọ edhere Ọghẹnẹ.
8 Oriruo ọfa họ ọrọ Georg Reuter, nọ o ruiruo evaọ ogbaẹmo ọ Germany nọ e jẹ họre mukpahe Russia evaọ etoke Ẹmo Akpọ II. Evaọ ukuhọriẹ o gbe wo isiuru kpahe okpiroro Hitler re o su akpọ kpobi hi. Okenọ o no ẹmo kpozi, o te mu Ebaibol họ ewuhrẹ kugbe Isẹri Jihova. O kere nọ: “Uwhremu na, eware i te muhọ evẹ k’omẹ. Me te vuhumu nọ a rẹ fo Ọghẹnẹ kẹ azẹ-okpe na ha . . . Me wuhrẹ nọ o rọ ẹjiroro riẹ re ọ rehọ aparadase akpọ-soso avọ eghale ebẹdẹ bẹdẹ mu rọ kẹ ohwo-akpọ ẹmeoyo. . . . Hitler o seha kpahe ‘Esuo Odu-Ikpe’ riẹ rekọ [ikpe] 12 ọvo o su—ẹvẹ ukuhọ riẹ o tọtọ te! Kristi orọnikọ Hitler ha . . . ọye ọ rẹ te wha esuo odu-ikpe ze otọakpọ.” U te ole ikpe 50 no, nọ Georg ọ rọ rọ ọwhovuẹ udhedhẹ uzẹme evaọ odibọgba oke kpobi.
9. Ẹvẹ oware nọ o via kẹ Isẹri Jihova evaọ Nazi Germany u ro dhesẹ nọ a wharo a tẹ jẹ rọ dhedhẹ?
9 Ekiete avọ seomabaedhehọ ọrọ Isẹri Jihova evaọ etoke esuo Nazi obọ Germany u gbe bi se isẹri kpahe uyoyou rai kẹ Ọghẹnẹ gbe rọ kẹ udhedhẹ rite inẹnẹ, anwọ ikpe 50 nọ e vrẹ no. Omobe nọ uwou Eware-Anwae Ẹkareghẹhọ Egbọudu ọ United States a kporo eva obọ Washington, D.C., o ta nọ: “Isẹri Jihova a thihakọ ukpokpoma ọgaga evaọ otọ esuo Nazi. . . . Aruọwha nọ ibuobu rai a dhesẹ nọ a rọ se nọ [a rẹ vro egagọ rai hi], evaọ aro uye-oruẹ, olahiẹ evaọ ega, yọ ẹsejọ evaọ uwhu, o kẹ rai adhẹẹ evaọ iraro otu rai.” Omobe na o te fibae nọ: “Evaọ oke nọ a siobọno ai no, Isẹri Jihova a tẹ ruabọ họ iruo rai, ruọ udevie ahwo nọ e zọ no ega na, jẹ ta ahwo kurẹriẹ.”
Enwene nọ O Mae Rro
10. (a) Didi enwene ologbo o gwọlọ re udhedhẹ uzẹme o sae nyaze? (b) Ẹvẹ a dhesẹ onana evaọ obe Daniẹl?
10 Kọ onana u dhesẹ nọ Isẹri Jihova a rọwo nọ a rẹ sae wha udhedhẹ se akpọ na ẹkwoma ẹta kurẹriẹ ogbotu ahwo kpohọ ẹrọwọ Oleleikristi ọ seomabaedhehọ? Ijo! Re a sae zihe udhedhẹ ze otọakpọ, o gwọlọ enwene ologbo. Didi enwene? Esuo ẹhẹriẹ, okienyẹ, gbe omukpahọ ohwo-akpọ o rẹ kuvẹ kẹ esuo Uvie Ọghẹnẹ, onọ Jesu o wuhrẹ ilele riẹ nọ a lẹ kẹ na. (Matiu 6:9, 10) Rekọ ẹvẹ oyena o te rọ via? Evaọ ewezẹ nọ ẹzi Ọghẹnẹ ọ kpọ, Daniẹl ọruaro na ọ ruẹ nọ evaọ edẹ urere na, Uvie Ọghẹnẹ, wọhọ utho ulogbo ‘nọ abọ ohwo-akpọ o bru hu,’ o te tehe ẹmema na nọ u dikihẹ kẹ esuo ohwo-akpọ ehehẹhẹ. O te whowho nọ: “Evaọ ezi ivie eyena, Ọghẹnẹ obọ odhiwu na ọ rẹte rehọ uvie nọ a rẹ raha ha muẹ, hayo a rẹte se isuẹsu riẹ ba kẹ amọfa ha. Ọ rẹte whọlọ ivie na kpobi ọ vẹte rehọ ai ze oba, ọ vẹte jọ bẹdẹ.”—Daniẹl 2:31-44.
11. Edhere vẹ Jihova ọ te rọ rehọ enwene nọ a gwọlọ ze kẹ udhedhẹ?
11 Fikieme enwene ologbo ọnana ọ je te via evaọ akpọ na? Fikinọ Jihova ọ yeyaa nọ o ti hwere ahwo kpobi nọ i bi gbe akpọ na ku noi no. (Eviavia 11:18) Enwene ọnana ọ te via evaọ etoke ẹmo okiẹrẹe Jihova mukpahe Setan gbe akpọ omuomu riẹ. Ma se evaọ Eviavia 16:14, 16 nọ: “Izi nana izi ukumuomu nọ i wo ogaga nọ i bi ro ru eware igbunu. A vi ai ruọ akpọ re a koko ivie akpọ na kpobi họ rọ kẹ ẹdẹ ẹmo ologbo Ọghẹnẹ Erumeru na. A te koko ae họ eva oria nọ a rẹ rọ unu Hibru se nọ Amagẹdọn.”
12. Ẹvẹ Amagidọn ọ te jọ?
12 Ẹvẹ Amagidọn ọ te jọ wọhọ? Orọnikọ o te jọ wọhọ ẹmo egbọudu hayo kọ ahwo-akpọ a te whae ze he. Ijo, ọnana họ ẹmo Ọghẹnẹ nọ ọ te rọ rehọ emo kpobi te oba jẹ raha ahwo nọ a be wha emo haro. Ọnana họ ẹmo Ọghẹnẹ nọ ọ te rọ rehọ udhedhẹ se ahwo nọ i you udhedhẹ. Ẹhẹ, Amagidọn ọ be tha wọhọ epanọ Jihova ọ yaa. U ti lehie he. A kẹ ọruaro riẹ Habakuk ẹgba nọ o ro kere nọ: “Keme eruaruẹ na e be hẹrẹ oke rai; o re ti ru ei vẹrẹ—ọrue ọ riẹ hẹ. O tẹ rọ nọ u bi lehie, hẹrẹ iẹe; ọ rẹ seba ẹtha ha, ọ te raha oke he.” (Habakuk 2:3) Fiki okpakpa ohwo-akpọ mai, o rẹ sae jọ wọhọ nọ u lehie hrọ no, rekọ Jihova o re lele oma-iruo riẹ. Amagidọn o ti fi evaọ auwa nọ Jihova o ve fihọ.
13. Eme Ọghẹnẹ o ti ru uzedhe ohwo igbulegbu na, Setan Ẹdhọ na?
13 Ẹjiroro ọnana o ti rovie edhere kẹ udhedhẹ uzẹme! Rekọ taure udhedhẹ uzẹme u te dikihẹ ga, oware ofa o riẹ nọ a re ru hrọ—esino ohwo nọ ọ be wha ohẹriẹ, omukpahe, gbe ozighi ze. Yọ oye họ oware nọ Ebaibol na ọ nwane ruẹaro nọ u ti lele iei—Setan nọ a ti fihọ ọgọdọ-odidi, ọnọ ọ be wha ẹmo ze na gbe ọsẹ ọrue. Jọn ukọ na ọ ruẹ eviavia ọnana evaọ eruẹaruẹ, wọhọ epanọ a kere eva Eviavia 20:1-3: “Kẹsena mẹ [tẹ] ruẹ ukọ-odhiwu nọ o bi mu no obọ odhiwu tha, yọ usiavẹ [ọgọdọ odidi, NW ] gbe ogbregba ulogbo jọ riẹ e obọ. O te mu odudu na, oriọvọ anwae na nọ a rese Setan hayo Ukumuomu, a tẹ gba e ifi udheukpe usoi akuakpe, o te gbolo ie fihọ ọgọdọ na, o te sie i họ, wuhu ie dhe i, re ọ siọ erẹwho na ba ẹviẹhọ, bẹsenọ odu ikpe na i re ro re.”
14. Ẹvẹ a sai dhesẹ owojẹ obokparọ Jihova mukpahe Setan?
14 Onana o rọ ewezẹ hẹ; o rọ eyaa Ọghẹnẹ—yọ Ebaibol na ọ ta nọ: ‘Ọghẹnẹ ọ sae ta erue he.’ (Ahwo Hibru 6:18) Fikiere Jihova ọ tẹ rọ ẹkwoma ọruaro riẹ Jerimaya ta nọ: “Mẹ họ ỌNOWO na nọ o re dhesẹ uyoyou, je ruiruo nọ i kiete avọ ẹrẹreokie eva akpọ na; keme eware enana e rẹ were omẹ, ere ỌNOWO na ọ tae.” (Jerimaya 9:24) Jihova ọ rẹ j’owọ avọ ekiete gbe ẹrẹreokie, yọ udhedhẹ nọ ọ rẹ wha se otọakpọ na o rẹ were iẹe.
Esuo Ọmọ-Uvie Udhedhẹ Na
15, 16. (a) Ono Jihova ọ salọ re o su wọhọ Ovie? (b) Ẹvẹ a dhesẹ esuo ọyena, kọ ono o ti w’abọ evaọ eva riẹ?
15 Re u muẹro nọ udhedhẹ uzẹme u ti te ahwo nọ e be rria otọ ọruẹrẹfihotọ Uvie riẹ kpobi, Jihova ọ rehọ esuo riẹ kẹ Ọmọ-Ovie Udhedhẹ uzẹme na no, Jesu Kristi, wọhọ epanọ a ruẹaro riẹ eva Aizaya 9:6, 7: “Keme a yẹ ọmọzae kẹ omai [no], mai a rọ ọmọ na kẹ re isuẹsu e jọ obọ riẹ; a veti se ei, Ọkiroro Ogbunu, Ọghẹnẹ Ologbo, Ọsẹ Ebẹdẹ bẹdẹ, Ovie Udhedhẹ. Uvie riẹ o te jọ ruaro, udhedhẹ riẹ o basa ha . . . Ogaga ỌNOWO Ogba-ẹmo o ti ro ru onana.” Ọnọ ọ so ilezi na ọ rehọ aruọruẹ kere kpahe esuo Mesaya na re: ‘Ẹrẹreokie o re ti vihọ eva edẹ riẹ, yọ udhedhẹ u ti dhe ebuebu bẹsenọ ọvẹre ọ gbẹ te jọ họ.’—Olezi 72:7.
16 Ofariẹ, inievo Kristi nọ a kẹ ẹzi nọ i bu te 144,000 na a ti su kugbe ei evaọ obọ odhiwu. Enana họ eriuku kugbe Kristi nọ Pọl o kere kpahe nọ: “Ọghẹnẹ udhedhẹ ọ rẹ te thahe Setan fihọ otọawọ rai obọ na. Aruoriwo Jesu Kristi Ọnowo mai o lele owhai jọ.” (Ahwo Rom 16:20) Ẹhẹ, enana i ti w’abọ kugbe obokparọ Kristi no ob’odhiwu ze kpahe ọnọ ọ rẹ wha ẹmo ze na, Setan Ẹdhọ na!
17. Eme ma re ru hrọ re ma reuku udhedhẹ uzẹme?
17 Fikiere onọ na họ, Eme who re ru hrọ re whọ sae reuku udhedhẹ uzẹme? Udhedhẹ uzẹme o te nyaze evaọ edhere Ọghẹnẹ ọvo, yọ re who woi whọ rẹ jẹ emamọ owọ. Whọ rẹ jẹ Ọmọ-Ovie Udhedhẹ na rehọ je bigbae. Onana u dhesẹ nọ ma rẹ jẹ Kristi rehọ evaọ ọkwa riẹ wọhọ Ọthothọ gbe Ọtanigbo ọ ahwo-akpọ erahaizi. Jesu omariẹ ọ ta eme nọ ma riẹ ziezi na: “Ọghẹnẹ o you akpọ na hrọ, ọ jẹ rehọ Ọmọvo riẹ kẹ, re kohwo kohwo nọ ọ rọwo riẹ o gbe vrẹ hẹ rekọ o re wo uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ.” (Jọn 3:16) Kọ u no owhẹ eva ze re who fi ẹrọwọ họ Kristi Jesu wọhọ Ọnọ Ọghẹnẹ ọ te rọ wha udhedhẹ uzẹme gbe esiwo ze? Odẹ ofa o riẹ evaọ otọ odhiwu na nọ o rẹ wha udhedhẹ ze jẹ kẹ imuẹro riẹ hẹ. (Ahwo Filipai 2:8-11) Fikieme? Keme Jesu họ Ọnọ Ọghẹnẹ ọ Salọ. Ọye họ ọwhovuẹ udhedhẹ nọ ọ mae rro nọ o tu nya otọakpọ na. Kọ whọ te gaviezọ kẹ Jesu je lele oriruo riẹ?
18. Eme ma re ru ro yoẹme kẹ eme Jesu nọ a kere eva Jọn 17:3 na?
18 Jesu ọ ta nọ: “Onana họ uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ, re a riẹ owhẹ nọ whẹ ọvo họ uvi Ọghẹnẹ, gbe Jesu Kristi ọnọ who vi.” (Jọn 17:3) Enẹna họ okenọ a rẹ rọ rehọ eriariẹ egbagba ẹkwoma ekpohọ iwuhrẹ Isẹri Jihova kẹse kẹse evaọ obọ Ọgwa Uvie na. Iwuhrẹ enana e rẹ wọ owhẹ re whọ ghale eriariẹ gbe ẹruore ra kugbe amọfa. Whọ rẹ sae jọ ọwhovuẹ udhedhẹ Ọghẹnẹ re. Whọ rẹ sae reawere udhedhẹ enẹna ẹkwoma evaifihọ Jihova Ọghẹnẹ, wọhọ epanọ a kere fihọ Aizaya 26:3, epaọ ekere ọ New International Version: “Ọnọ iroro riẹ e dadamu whọ te yọrọ avọ udhedhẹ ogbagba, fikinọ o fievahọ owhẹ.” Ono who re fievahọ? “Fievahọ Jihova, bẹdẹ bẹdẹ, whai ahwo, keme Jah Jihova họ Utho ebẹdẹ.”—Aizaya 26:4, NW.
19, 20. Eme ọ be hẹrẹ ahwo nọ e be gwọlọ udhedhẹ je bi lei nẹnẹ?
19 Rehọ edikihẹ ra kẹ uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ evaọ akpọ ọkpokpọ udhedhẹ Ọghẹnẹ na. Eva Eviavia 21:3, 4, Ẹme Ọghẹnẹ ọ k’omai imuẹro nọ: “Ri oria ẹria Ọghẹnẹ o rọ udevie ahwo, a vọ ae a gbẹ te ria, a rẹ te jọ ahwo riẹ gbe Ọghẹnẹ oma riẹ a gbẹ te jọ, ọ vẹ te jọ Ọghẹnẹ rai. Ọghẹnẹ o ve ti ririe irui kpobi no aro rai; uwhu o gbẹte jọ ofa ha, hayo kọ uweri hi, hayo oviẹ hẹ, hayo edada ọvuọvo ho, keme eware anwae evrẹ no.” Ogbẹrọ nọ oyena họ udhedhẹ obaro nọ u bi si owhẹ urru?
20 Fikiere kareghẹhọ oware nọ Ọghẹnẹ ọ yeyaa riẹ. “Rekọ enọ e rọ oma kpotọ, e rẹ te rọ otọ na reuku; oma o rẹ te were ae evaọ omofọwẹ. Fiẹrohọ ohwo nọ okiete, jẹ nabi ri ọrọ uzẹme, [ukuhọ] ohwo ọyena udhedhẹ.” (Olezi 37:11, 37) Okenọ ẹdẹ evawere ọyena ọ tẹ ze, joma ta avọ uyere nọ, “Udhedhẹ uzẹme na ona! Uyere u te Jihova Ọghẹnẹ, ehri udhedhẹ uzẹme na!”
Kọ Whọ Sae k’Iyo Nana Vevẹ?
◻ Eme o re fiobọhọ kẹ ohwo ru inwene evaọ iroro gbe uruemu?
◻ Ẹvẹ Isẹri Jihova, te omomọvo gbe oma rai kpobi, a sai ro dhesẹ uyoyou rai kẹ udhedhẹ uzẹme?
◻ Eme Jihova o ti ru ahwo nọ e be wha egrẹ gbe ẹmo haro?
◻ Eme esuo Ọmọ-Ovie Udhedhẹ na o ti ru kẹ ahwo-akpọ?
[Pictures on page 9]
Eme Aizaya i bi wo orugba, orọnikọ ẹkwoma Okugbe Erẹwho na ha, rekọ ẹkwoma ahwo nọ e be gaviezọ kẹ ewuhrẹ Jihova
[Pictures on page 10]
Ezae ivẹ enana a ru inwene re a le udhedhẹ
Rami Oved
Georg Reuter
[Picture on page 11]
Udhedhẹ uzẹme o te vọ evaọ otọ esuo Ọmọ-Ovie Udhedhẹ na