Udhedhẹ Uzẹme—Ehri Vẹ U Ti No Ze?
“[Jihova o bi] ru akpọ na kpobi nọ ẹmo o je serihọ rite oka akpọ.”—OLEZI 46:9.
1. Didi eyaa ogbunu ọrọ udhedhẹ ma ruẹ evaọ eruẹaruẹ Aizaya?
“ẸRẸREOKIE ọ vẹte rehọ udhedhẹ ze, erere ẹrẹreokie kọ omofọwẹ, gbe eva ifihọ bẹdẹ bẹdẹ. Ahwo mẹ a vẹte ria oria udhedhẹ, oria omofọwẹ gbe oria eriosehọ udhedhẹ.” (Aizaya 32:17, 18) Ẹvẹ eyaa nana o wo erru te! O rọ eyaa udhedhẹ uzẹme nọ Ọghẹnẹ ọ rẹ wha ze.
2, 3. Dhesẹ udhedhẹ uzẹme.
2 Eme họ udhedhẹ uzẹme? Kọ u dhesẹ ababọ ẹmo ọvo? Hayo kọ etoke eriosehọ nọ erẹwho na a be rọ ruẹrẹ oma kpahe kẹ ẹmo ọfa? Kọ udhedhẹ uzẹme yọ ewezẹ gheghe? Eyena yọ enọ nọ ma gwọlọ iyo evaifihọ rai. Orọ ọsosuọ, udhedhẹ uzẹme o rro vi ewezẹ. Udhedhẹ nọ Ọghẹnẹ ọ yeyaa riẹ o rro vrẹ onọ akpọ nana ọ rẹ sae roro kpahe. (Aizaya 64:4) Orọnikọ udhedhẹ evaọ imikpe jọ hayo umutho ikpe jọ ọvo ho. O rẹ jọ bẹdẹ bẹdẹ! Yọ orọnikọ udhedhẹ kẹ umutho ahwo jọ ọvo ho—onọ o nyate odhiwu gbe otọakpọ, enjẹle gbe ahwo-akpọ. O kẹre te ahwo erẹwho kpobi, uyẹ, evẹrẹ, gbe ovioma. Iwhru-etọ, ezadhe, hayo ekie e rẹ sae whaha udhedhẹ na ha.—Olezi 72:7, 8; Aizaya 48:18.
3 Udhedhẹ uzẹme u dhesẹ udhedhẹ ekẹdẹ kẹdẹ. U dhesẹ nọ whọ rẹ rọwo no owezẹ ze k’ohiohiẹ k’ohiohiẹ ababọ iroro ẹmo, ababọ awa ọ obaro ra, obaro emọ ra, hayo obaro emọ-iruọmọ ra. U dhesẹ udhedhẹ iroro nọ e gb’unu. (Ahwo Kọlọsi 3:15) U dhesẹ ababọ, emuemu, ababọ ozighi, ababọ iviuwou nọ e vahabọ, ababọ ahwo nọ i wo iwou hu, ababọ ahwo nọ ohọo hayo ekpahe egaga i bi kpe, avọ ababọ ẹruore gbe idhọvẹ nọ e riẹ hẹ. Mai woma, udhedhẹ Ọghẹnẹ u re dhesẹ akpọ nọ ọ kare ẹyao, edada, uweri, hayo uwhu. (Eviavia 21:4) Ẹvẹ ẹruore mai nọ ma te rọ reawere udhedhẹ ebẹdẹ bẹdẹ o rro te! Kọ ogbẹrọ nọ oghẹrẹ udhedhẹ gbe evawere otiọye na mai kpobi a be gwọlọ? Ogbẹrọ nọ oghẹrẹ udhedhẹ nana ma rẹ lẹ je ruiruo kẹ?
Ekie Omodawọ Ohwo-Akpọ
4. Didi omodawọ erẹwho na a dawo no kẹ udhedhẹ, kọ eme u no rie ze?
4 Evaọ ikpe udhusoi buobu nọ evrẹ, ahwo gbe erẹwho a t’ẹme kpahe udhedhẹ no, a gba ẹgwae kpahe udhedhẹ no, a wh’obọ họ ebe ọtamuo udhedhẹ udhusoi buobu no. Kọ eme o no rie ze no? Evaọ ikpe 80 nọ i kpemu na, oke ovo o re jariẹ nọ orẹwho jọ hayo otu jọ a bi fiẹmo ho ho. O rọ vevẹ nọ, udhedhẹ o dhẹ siọ ohwo-akpọ ba no. Fikiere onọ na họ, Fikieme omodawọ ohwo-akpọ kpobi re ọ sae wo udhedhẹ evaọ erẹwho kpobi u je kie, kọ fikieme ohwo-akpọ ọ gbẹ be sae wha udhedhẹ uzẹme nọ o rẹ tọ ze he?
5. Fikieme omodawọ udhedhẹ ohwo-akpọ u bi ro dhe ekiekie?
5 Uyo na họ ohwo-akpọ ọ re rẹriẹ ova bru uzedhe ehri udhedhẹ uzẹme he. Evaọ otọ ọwhẹruọ Setan Ẹdhọ na, ahwo a rehọ ikoko nọ i kiẹta omoyẹlẹ gbe emuemu omobọ rai mu no—oriobọ gbe isiuru-ọkwa-okpehru rai, urusio rai kẹ ogaga gbe omorro. A kpohọ iwuhrẹ isukulu logbo jẹ rehọ ikoko gbe ehri izi mu no, enọ e be wha okienyẹ gbe ọraha ze bu viere. Ehri udhedhẹ vẹ a su ahwo-akpọ kpohọ no? Diẹse a riwi kpohọ no?
6, 7. (a) Didi okerefihotọ Ọvọ Erẹwho na o ru kẹ oma riẹ no? (b) Eme họ okerefihotọ Okugbe Erẹwho na?
6 Evaọ 1919 ahwo akpọ na a te fievahọ Ọvọ Erẹwho na re ọ wha udhedhẹ nọ o rẹ tọ ze. Ẹruore ọyena ọ tẹ raha evaọ 1935 nọ egbaẹmo Mussolini a vẹruọ Etiopia gbe evaọ 1936 nọ ẹmo ẹwhẹwho ọ bẹre lahwe evaọ Spain. Evaọ 1939, Ọvọ na o te vru nọ Ẹmo Akpọ II o du lahwe. Onọ a je se udhedhẹ na o tubẹ tọ te ikpe 20 dede he.
7 Kọ ẹvẹ kpahe Okugbe Erẹwho na? Kọ ọ wha uvi ẹruore jọ ze no ọrọ udhedhẹ okrẹkri evaọ otọakpọ soso? Dazigbe. Emo gbe ehọre egbọlọ nọ i bu vi 150 eye a fi no anwo 1945 ze! Agbẹta nọ Gwynne Dyer, ọmọ-uwuhrẹ obọ Canada nọ ọ riẹ kpahe ẹmo gbe emuhọ riẹ, o ro dhesẹ Okugbe Erẹwho na wọhọ “ukoko iwhewheriwhe nọ i ru oma rai ruọ enọ e be sẹro erao, orọnikọ okokohọ erezi hi,” gbe “ibuobu rai eyẹlẹ nọ i re d’enu ọvo.”—Wawo Jerimaya 6:14; 8:15.
8. Ghelọ eme udhedhẹ rai, eme erẹwho na a bi ru? (Aizaya 59:8)
8 Ghelọ etata rai kpahe udhedhẹ, erẹwho na a gbe bi ru je ku ekwakwa-ẹmo. Ẹsibuobu erẹwho nọ e be kobaro evaọ ẹgwae udhedhẹ ae a be k’obaro evaọ ekuo ekwakwa-ẹmo. Isiuru ekiọthuọ ọgaga evaọ erẹwho nana e be wha ikuẹku egbọudu nọ e rẹ wha uwhu s’ahwo haro, nọ i kugbe egbọudu nọ a rẹ tọ hotọ nọ e be nwa hayo kpe ahwo-gheghe gbe emọ 26,000 k’ukpe k’ukpe. Oriobọ gbe ogbekuo yọ iruemu nọ e be wha ae haro. Udioriọ gbe ẹghale igho yọ abọ ologbo ekiọthuọ ekwakwa-ẹmo no orẹwho ruọ orẹwho. Ahwo jọ nọ i re hrowo ọkwa esuo a rọ enẹ ru oma rai fe no.
9, 10. Eme ahwo ewena akpọ na a muẹrohọ no kpahe emo gbe omodawọ ahwo-akpọ?
9 Evaọ December 1995, ọkiotọ izi-emama Poland ọnọ o wo Osa-Ajiri Udhedhẹ Nobẹl, Joseph Rotblat, o bo se erẹwho na re a rehọ oma-hrowo ekwakwa-ẹmo rai te oba. Ọ ta nọ: “Edhere ọvo nọ a rẹ rọ whaha [oma-hrowo ekwakwa-ẹmo ọkpokpọ] họ ẹmo nọ a rẹ seba riẹriẹriẹ.” Kọ who roro nọ onana o sae te lọhọ? No umuo 1928 ze, erẹwho 62 a rọwo kugbe Ọtamuo ọ Kellogg-Briand, re a se ẹmo ba wọhọ edhere nọ a re ro ku ẹwhọ họ. Rekọ Ẹmo Akpọ II o dhesẹ vevẹ nọ ọtamuo erẹwho na o fioka ha.
10 Ababọ avro, ẹmo ọ rọ utho ezoruẹ kẹ edhere ikuigbe ohwo-akpọ ẹsikpobi. Wọhọ epanọ Gwynne Dyer o kere, “ẹmo yọ oviede ukoko aro-orovie ohwo-akpọ, yọ u wo ikuigbe nọ u no anwọ oke aro-orovie ze.” Ẹhẹ, enwenọ aro-orovie gbe ogaga-esuo kpobi a wo egba ẹmuofio rai, ogbaẹmo rai nọ e ruẹrẹ oma kpahe, emo ilogbo rai nọ a fi no, isukulu ẹmuofio rai, gbe ekwakwa ẹmo rai nọ a kokohọ. Ghele, ẹmo o kpoka họ ikpe udhusoi mai nana vi ọfa kpobi, te eva ọraha gbe uzuazọ nọ a kufiẹ.
11. Igogo eware vẹ isu akpọ a gbabọ kẹ no evaọ ẹgwọlọ udhedhẹ rai?
11 O rọ vevẹ inọ isu akpọ na a gbabọkẹ ẹme areghẹ nọ ọ rọ Jerimaya 10:23: “O ỌNOWO, mẹ riẹ nọ ohwo o wo iroro obọ riẹ hẹ, ohwo o wo ogaga nọ o ro su oma obọ riẹ hẹ.” A te gbabọkẹ Ọghẹnẹ, udhedhẹ uzẹme o rẹ sae jariẹ hẹ. Kọ enana kpobi i dhesẹ nọ ẹmo yọ oware nọ a sae whaha ha evaọ ikuigbe ohwo-akpọ? Kọ u dhesẹ nọ udhedhẹ—udhedhẹ uzẹme—yọ ewezẹ gheghe nọ o sae via ha?
Ẹnyate Ehri nọ O be Whae Ze
12, 13. (a) Eme Ebaibol na o rovie via kpahe uzedhe oware, nọ o be wha ẹmo ze nọ a rẹ ruẹ hẹ? (b) Ẹvẹ Setan o ro ku iroro ahwo rẹriẹ no uvi ifue ebẹbẹ akpọ na?
12 Re a sae k’uyo enọ eyena, u fo re ma w’otoriẹ eware nọ e be wha ẹmo ze. Ebaibol na ọ ta vevẹ inọ enjẹle ọwọsuọ na Setan họ “ojihẹ” anwae na gbe “ọterue” jegbe nọ “akpọ na ọsoso ọ rọ obọ ogaga oyoma na.” (Jọn 8:44; 1 Jọn 5:19) Eme o ru no re ọ rọ wha ẹghẹ riẹ haro? Ma se eva 2 Ahwo Kọrint 4:3, 4 nọ: “Otẹrọnọ usiuwoma mai udhere, yọ otu nọ o bi ti whuẹ u dhere kẹ. Eva ẹkẹ rai ọghẹnẹ akpọ nana o wuhu iroro enọ erọwo ho di no, re a siọ elo oruaro usiuwoma Kristi ba ẹruẹ, ọnọ avọ Ọghẹnẹ a rọ ẹruọvo.” Setan o bi ru uthoma riẹ kpobi re ọ rẹriẹ iroro ahwo no Uvie Ọghẹnẹ wọhọ ifue kẹ ebẹbẹ akpọ na. Ọ be rehọ ẹhẹriẹ uyerakpọ, esuo, gbe avro egagọ ro ruru ahwo aro je reghe ai, re o jọ wọhọ nọ enana e mai w’uzou vi isuẹsu Ọghẹnẹ. Oriruo jọ kẹle na họ ezurie akpọ-soso kpohọ ohọre kẹ orẹwho ohwo.
13 Setan Ẹdhọ na ọ be wha uruemu ethathọ orẹwho ohwo gbe uyẹ ohwo haro, eriwo nọ orẹwho, ovioma, hayo uyẹ ohwo oye o mai woma vi orọ amọfa. Omukpahọ ọgaga nọ a nẹ nyaotọ anwọ ikpe udhusoi buobu nọ evrẹ e wariẹ va via no re i fi ẹgba họ emo gbe ohọre. Federico Mayor, ọnọ o w’uzou UNESCO, ọ vẹvẹ unu kpahe onana, ta nọ: “Makọ evaọ eria nọ o vọ avọ odederehọ, enwene kpohọ ozodhẹ erara o be rehọ oma via gaga, ọriẹwẹ hayo ẹmeọta ohẹriẹ-ovioma nọ i zihe ruọ eware anwae vẹre no, a bi dhae ẹtẹta ẹsikpobi.” Eme u no rie ze no? Ikpakpe nọ e roma via evaọ eria Yugoslavia evẹre gbe azẹ nọ uyẹ o ro wholo oma evaọ Rwanda e rọ ivẹ ọvo nọ akpọ na kpobi ọ riẹ kpahe.
14. Ẹvẹ Eviavia 6:4 u ro dhesẹ ẹmo gbe okpomahọ riẹ evaọ oke mai na?
14 Ebaibol ọ ruaro vevẹ inọ evaọ oke urere eyero ọnana, esi ọwawae, nọ o dikihẹ kẹ ẹmo, ọ te dhẹ otọakpọ na wariẹ. Ma se eva Eviavia 6:4 nọ: “Koyehọ esi ọfa nọ ọ rẹ wawae ọ tẹ nya via; a tẹ rehọ ogaga kẹ ọ nọ ọ be dhẹ e na re o si udhedhẹ no eva akpọ, re ohwo ọ ruẹse kpe ohwo ohwo; a tẹ rehọ ọgbọdọ ologbo rọ kẹ e.” Anwọ 1914 ma rọ ruẹ nọ ọ be dhẹ esi ọtadhesẹ ọnana nọ o ro “si udhedhẹ no,” yọ erẹwho na a bi dhe ẹhẹhọre ọvo je bi fi ẹmo.
15, 16. (a) Didi abọ egagọ o wo evaọ emo gbe ikpakpe? (b) Ẹvẹ Jihova o roro kpahe oware nọ egagọ a ru na?
15 Oware jọ nọ a re rri vo ho họ abọ egagọ evaọ emo gbe ikpakpe enana. Ikuigbe ohwo-akpọ nọ e vọ avọ azẹ a rẹ sai dhesẹ iẹe nọ e via fiki ọ osuthọ egagọ erue. Owuhrẹ egagọ Kathọlik Hans Küng o kere nọ: “Avro ọvo ọ riẹ hẹ inọ eva abọ ọthọthọ, [egagọ] i wo abọ no yọ i gbe bi fiba ọraha buobu. Ae họ enọ e wha ozighi, ohọre-ọgaga azẹ, gbe ‘ẹmo-egagọ’; . . . nọ u kugbe emo ivẹ akpọ soso na ze.”
16 Ẹvẹ o rọ Jihova Ọghẹnẹ oma kpahe ẹkẹ-abọ egagọ erue evaọ ikpakpe gbe ẹmo? Ẹdhọ nọ Ọghẹnẹ o gu egagọ erue, nọ a kere eva Eviavia 18:5, o ta nọ: “Izieraha riẹ i kpehru te obọ odhiwu, Ọghẹnẹ ọ kareghẹhọ umuemu riẹ.” Usu egagọ erue kugbe isu akpọ na o wha abeọriọ-azẹ ze no, imuemu nọ i bu thesiwa, nọ Ọghẹnẹ ọ rẹ sae rri vo ho. O ti si ezoruẹ ọnana no riẹriẹriẹ kẹle onọ o rọ utho ezoruẹ evaọ edhere udhedhẹ uzẹme na.—Eviavia 18:21.
Edhere Udhedhẹ
17, 18. (a) Fikieme o gbẹ rọ rọ ewezẹ gheghe he re a rọwo nọ udhedhẹ nọ o rẹ tọ o lọhọ? (b) Eme Jihova o ru no re o kẹ imuẹro nọ udhedhẹ uzẹme o te nyaze?
17 Otẹrọnọ ahwo, ẹkwoma Okugbe Erẹwho na, a rẹ sae wha udhedhẹ uzẹme nọ o rẹ tọ ze he, ehri vẹ udhedhẹ uzẹme o ti no ze, gbe oghẹrẹ vẹ? Kọ o rọ ewezẹ gheghe re a rọwo nọ udhedhẹ ebẹdẹ bẹdẹ o te jọ? O rọ ere he otẹrọnọ ma re rri bru uzedhe ehri udhedhẹ. Kọ ono ye? Olezi 46:9 ọ k’uyo nọ ọ rọ vuẹ omai nọ Jihova o bi ru ‘ẹmo serihọ ri te oka akpọ; o ti wiri uzei na, o ti bru ehi na ibribro, ọ te rehọ erae mahe ekẹkẹ na!’ Yọ Jihova o mu owọ họ ẹjẹ no re o ru emo serihọ jẹ rehọ udhedhẹ uzẹme ze. Evaọ oghẹrẹ vẹ? Ẹkwoma Kristi Jesu nọ o ro mu akaba Uvie eva 1914 jegbe ẹvravra ewuhrẹ udhedhẹ nọ o mae rro kpobi eva ikuigbe ohwo-akpọ. Eme eruẹaruẹ Aizaya 54:13 o k’omai imuẹro nọ: “ỌNOWO na o veti wuhrẹ emọ ra kpobi, [udhedhẹ] nọ emọ ra i reti wo ọ rẹte jọ ruaro.”
18 Eruẹaruẹ nana u dhesẹ oware nọ o rẹ sae via gbe okpomahọ riẹ—koyehọ, okpomahọ kpobi u re wo oware nọ o wha riẹ ze. Evaọ abọ nana, ewuhrẹ Jihova họ—oware nọ o via na—nọ u re nwene ahwo ozighi ruọ ahwo nọ a you udhedhẹ nọ e rọ udhedhẹ kugbe Ọghẹnẹ. Okpomahọ na họ enwene udu nọ u re ru ahwo jọ enọ i you udhedhẹ. Ewuhrẹ ọnana nọ o re nwene idu gbe iroro ahwo na o be vaha vọ akpọ soso yọ ima ahwo a bi lele oriruo ‘Ọmọ-Ovie Udhedhẹ’ na, Jesu Kristi.—Aizaya 9:6.
19. Eme Jesu o wuhrẹ kpahe udhedhẹ uzẹme?
19 Kọ eme Jesu o wuhrẹ kpahe udhedhẹ uzẹme? Ọ t’ẹme orọnikọ kpahe udhedhẹ evaọ udevie erẹwho ọvo ho rekọ kpahe udhedhẹ evaọ udevie ahwo rai gbe udhedhẹ-udu nọ u re no emamọ ẹgba-iroro ze. Eva Jọn 14:27, ma se eme Jesu kẹ ilele riẹ nọ: “Mẹ se udhedhẹ mẹ ba kẹ owhai; mẹ kẹ owhai udhedhẹ mẹ; o rọ nọ epanọ akpọ rẹ kẹ mẹ kẹ owhai hi. Wha jọ eva rai rova ha, wha jọ ozọ umu owhai hi.” Oghẹrẹ vẹ udhedhẹ Jesu o rọ hẹriẹ no o rọ akpọ na?
20. Ẹkwoma eme Jesu ọ te rọ rehọ udhedhẹ uzẹme ze?
20 Orọ ọsosuọ, udhedhẹ Jesu u wo abọ kpekpekpe kugbe ovuẹ Uvie riẹ. Ọ riẹ nọ esuo okiẹrẹe obọ odhiwu, nọ Jesu avọ ibe-isu 144,000 riẹ nọ i ru gba, a te rehọ ẹmo gbe egba-ẹmo t’oba. (Eviavia 14:1, 3) Ọ riẹ nọ o te wha eyero aparadase udhedhẹ ze onọ o dhesẹ kẹ orumuomu nọ o whu fihọ abotọ riẹ na. Jesu ọ kẹ riẹ oria evaọ Uvie obọ odhiwu hu, rekọ ọ ta nọ: “Uzẹme mẹ ta kẹ owhẹ nẹnẹ na, Who re ti lele omẹ jọ Aparadase.”—Luk 23:43, NW.
21, 22. (a) Ẹruore uduotahawọ vẹ udhedhẹ uzẹme u kugbe? (b) Eme ma re ru re ma ruẹ oghale yena?
21 Jesu ọ riẹ re nọ Uvie riẹ o te wha omosasọ se ahwo kpobi nọ e rọ ọkora nọ i fi ẹrọwọ hiẹe. Udhedhẹ riẹ u kugbe ẹruore ogbunu ẹkparomatha na. Kareghẹhọ eme uduotahawọ riẹ nọ e rọ Jọn 5:28, 29: “Onana u gbe owhai enu hu; keme oke o be tha nọ enọ e rọ eva [iki] kpobi i je ti yo uru riẹ, a vẹ te nya via, enọ i ru uwoma, e vẹ kparoma ruọ uzuazọ, enọ i ru umuomu e vẹ kparoma ruọ oziẹobro.”
22 Kọ who bi rri haro kpohọ oke yena? Kọ ahwo ra jọ nọ who you a whu no? Kọ whọ gwọlọ re whọ wariẹ rue rai? Otẹrọ ere jẹ udhedhẹ nọ Jesu ọ be kẹ na rehọ. Wo ẹrọwọ wọhọ orọ Mata, oniọvo ọ Lazarọs, ọnọ ọ ta kẹ Jesu nọ: “Mẹ riẹ nọ ọ rẹ te kparoma eva ẹkparomatha ẹdẹ urere [na].” Rekọ muẹrohọ uyo ojaja nọ Jesu ọ kẹ Mata: “Mẹ họ ẹkparomatha gbe uzuazọ. Ọ nọ ọ rọwo omẹ, makọ o whu no, ọ rẹ te ziọ uzuazọ; yọ kohwo kohwo nọ ọ rọ nọ ọ rọwo omẹ o re ti whuẹ hẹ. Kọ whọ rọwo onana?”—Jọn 11:24-26, NW.
23. Fikieme eriariẹ egbagba ọrọ Ẹme Ọghẹnẹ o rọ rọ oja evaọ ewo udhedhẹ uzẹme?
23 Whọ rẹ sae rọwo je wo erere no eyaa yena ze re. Evaọ oghẹrẹ vẹ? Ẹkwoma ewo eriariẹ egbagba Ẹme Ọghẹnẹ. Muẹrohọ epanọ Pọl ukọ na o fiẹgba họ oghẹrẹ nọ eriariẹ egbagba i wuzou te: “Fikiere . . . ma ti seri olẹ olẹ kẹ owhai họ họ, jẹ be hẹ yare re wha vọ avọ ẹriẹ oreva riẹ evaọ areghẹ ẹzi gbe otọ-oriẹ, re wha yeri uzuazọ, nọ u fo rọ kẹ ỌNOWO na, onọ o rẹ weriẹe, re wha mọ ibi evaọ iruo iwoma kpobi gbe [ẹnyaharo] evaọ eriariẹ Ọghẹnẹ.” (Ahwo Kọlọsi 1:9, 10) Eriariẹ egbagba enana e rẹ k’owhẹ imuẹro nọ Jihova Ọghẹnẹ họ ehri udhedhẹ uzẹme. O te jẹ ta k’owhẹ oware nọ who re ru hrọ re who kuomagbe ọnọ ọ so ilezi na ta nọ: “Me re kiẹzẹ jẹ wezẹ wolẹ; keme whẹ, ỌNOWO, ọvo o ru omẹ wo ufuoma.”—Olezi 4:8.
Kọ Whọ Sae k’Iyo Nana Vevẹ?
◻ Fikieme omodawọ udhedhẹ ohwo-akpọ u bi ro dhe ekiekie?
◻ Eme họ ehri nọ o be wha emo ze?
◻ Fikieme udhedhẹ nọ o rẹ tọ o gbẹ rọ ewezẹ gheghe he?
◻ Eme họ ehri udhedhẹ uzẹme?
[Picture on page 3]
Udhedhẹ uzẹme o rọ ewezẹ hẹ. O rọ eyaa Ọghẹnẹ
[Pictures on page 5]
Anwọ 1914 ọdhẹ-esi ọwawae na o ro si udhedhẹ no otọakpọ
[Picture on page 6]
Kọ egagọ gbe Okugbe Erẹwho na a sae wha udhedhẹ ze?
[Credit Line]
Ifoto UN