Obe Rọ Kẹ Ahwo Kpobi
“Ọghẹnẹ ọ rọ ọriẹwẹ hẹ, rekọ evaọ korẹwho korẹwho ohwo nọ ọ dhozọ riẹ je ruiruo ẹrẹreokie ọ rẹ jẹe rehọ.”—IRUẸRU 10:34, 35, NW.
1. Didi uyo owuhrẹ isukulu kpehru jọ ọ kẹ okenọ a nọe kpahe oware nọ o roro kpahe Ebaibol na, kọ eme ọ j’iroro nọ o re ru?
OWUHRẸ isukulu kpehru na ọ jọ uwou evaọ uvo Ẹdoka jọ, yọ o je rẹro erara ha. Rekọ okenọ oniọvo-ọmọtẹ Oleleikristi mai jọ o weze kpohọ uwou riẹ, ọ tẹ gaviezọ kẹe. Oniọvo-ọmọtẹ na ọ tẹ t’ẹme kpahe enua gbe obaro otọakpọ mai na—izoẹme nọ i si rie urru. Rekọ, nọ ọ t’ẹme fodẹ Ebaibol evaọ ẹmeọta na, avro ọ tẹ ruẹe udu. Fikiere oniọvo na ọ tẹ nọe oghẹrẹ nọ o rri Ebaibol na fihọ.
Ọ tẹ kuyo inọ: “Emamọ obe jọ nọ ezae iwareghẹ jọ a kere, rekọ a rẹ nwane roma kẹ Ebaibol na ga hrọ họ.”
Oniọvo na ọ tẹ nọ inọ: “Kọ who se Ebaibol na no ẹdẹjọ?”
Avọ igbunu, owuhrẹ na ọ tẹ rọwo nọ o ti sei hi.
Oniọvo na ọ tẹ nọ inọ: “Kọ ẹvẹ whọ sae rọ t’ẹme avọ imuẹro egaga kpahe obe nọ who ti se he?”
Ẹme iroro oniọvo mai na ọ ta na. Owuhrẹ na ọ tẹ j’iroro nnọ ọ rẹ kiẹ Ebaibol na riwi re ọ sai wo ẹjiroro jọ kpahe iẹe.
2, 3. Fikieme Ebaibol na ọ jẹ rọ obe nọ a re se he rọkẹ ahwo buobu, kọ didi use-abọ onana o k’omai?
2 Orọnikọ owuhrẹ na ọvo o wo eriwo ọnana ha. U wo oghẹrẹ ubiẹro jọ nọ ahwo buobu a bi ro rri Ebaibol na, dede nọ a ti sei k’omobọ rai ẹdọvo ho. O sae jọ nọ a wo Ebaibol. A rẹ sae rọwo kpahe ona ekere hayo aghare ikuigbe riẹ. Rekọ rọ kẹ ibuobu, o rọ obe nọ a re rovie he. Ejọ e rẹ ta nọ, ‘Me wo uvẹ nọ me re ro se Ebaibol na ha.’ U re gbe amọfa unu inọ, ‘Ẹvẹ obe anwae jọ o sai ro w’obọ kpahe uzuazọ mẹ?’ Iroro itieye na e ghinẹ rọ use-abọ ulogbo k’omai. Isẹri Jihova a rọwo gaga inọ “Ọghẹnẹ o gie ẹwolo ku ikerakere na kpobi, re e jọ erere rọ kẹ ewuhrẹ.” (2 Timoti 3:16, 17) Rekọ ẹvẹ ma sai ro ku iroro ahwo rẹriẹ inọ makọ ovioma rai, orẹwho, hayo uyẹ rai, u fo re a kiẹ Ebaibol na riwi?
3 Joma kiẹ ẹjiroro jọ riwi nọ u je fo nọ a kiẹ Ebaibol na riwi. Ẹmeọta otiọye na ọ sai je fiobọhọ k’omai re ma j’iroro kugbe ahwo nọ ma nyaku evaọ odibọgba mai, ẹsejọhọ re ma tae kurẹriẹ inọ a kiẹ oware nọ Ebaibol na o ta riwi. Eva okiọvo na, ọkiẹriwo ọnana ọ te bọ ẹrọwọ obọ mai ga inọ Ebaibol na ọ ghinẹ rọ epanọ ọ ta na—“ẹme Ọghẹnẹ.”—Ahwo Hibru 4:12.
Obe nọ A Mae Vaha Kẹre Evaọ Akpọ Na
4. Fikieme a jẹ sae tae nnọ Ebaibol na yọ obe nọ a mae jọ akpọ na vaha kẹre?
4 Orọ ọsosuọ, Ebaibol na o fo eroro kpahe keme oye họ obe nọ a mae vaha jẹ fa kẹre evaọ ikuigbe ahwo-akpọ kpobi. Bu vi ikpe 500 nọ e vrẹ, a rehọ ijini ọ Johannes Gutenberg ro kporo ọrọ ọsosuọ nọ a re go ibieme rai. No okioye ze, unu Ebaibol nọ a kporo no, evaọ oma riẹ soso hayo abọ riẹ jọ, i bu te ima-odu ene no. Evaọ 1996 a fa oma Ebaibol na kpobi hayo abọ riẹ jọ fihọ evẹrẹ gbe erọ-unu 2,167 no.a Bu vi uviuwou ahwo-akpọ 90 evaọ udhusoi, o tẹ kawo, a wo abọ Ebaibol na evaọ ẹvẹrẹ obọ rai. Obe ofa—te orọ egagọ hayo erọ igheghe—nọ a vaha te Ebaibol na no o rọ họ!
5. Fikieme ma je rẹro nọ Ebaibol na u re te ahwo akpọ na soso obọ?
5 Orọnikọ unu nọ a kporo ọvo u re dhesẹ nọ Ebaibol na yọ Ẹme Ọghẹnẹ hẹ. Dede na, ma re rẹro nọ obe nọ Ọghẹnẹ ọ rọ ẹgba kere u re te ahwo akpọ na kpobi obọ. Whaọ, Ebaibol na oma riẹ o ta k’omai inọ “Ọghẹnẹ ọ rọ ọriẹwẹ hẹ, rekọ evaọ korẹwho korẹwho ohwo nọ ọ dhozọ riẹ je ruiruo ẹrẹreokie ọ rẹ jẹe rehọ.” (Iruẹru 10:34, 35, NW ) Hẹriẹ oma no obe ofa kpobi, Ebaibol na o gadiẹ iwhru erẹwho vrẹ no je fi ezadhe ovioma gbe uyẹ kparobọ no. Uzẹme, Ebaibol na yọ obe rọ kẹ ahwo kpobi.
Okerefihotọ Ogbunu ọrọ Ẹrawo
6, 7. Fikieme u gbe gbunu hu inọ ikere Ebaibol anwae na ọvuọvo nọ o gbẹ rọ uzuazọ o riẹ hẹ, kọ didi onọ onana o kpare ze?
6 Ẹjiroro ọfa ọ riẹ nọ u je fo nọ a kiẹ Ebaibol na riwi. O zọ vrẹ ezadhe emama gbe erọ ohwo-akpọ no. Okerefihotọ epanọ o rọ zọ ghelọ ezadhe ilogbo o ghinẹ rọ oware igbunu evaọ usu ebe anwae.
7 Ababọ avro ikere Ebaibol na a rehọ inki ro kere eme rai fihọ papirọs (nọ a ru no okakọ Ijipti nọ u wo odẹ ovo na ze) gbe oviẹ (nọ a ru no oviẹ-arao ze).b (Job 8:11) Rekọ, oghẹrẹ ekwakwa ikereakere itieye na i wo ewegrẹ emama. Ọwena-isukulu nọ a re se Oscar Paret o dhesẹ nọ: “Idhere ikereakere enana i re wo ọraha ọvo na no edhedhẹ ze, ituetue, gbe oghẹrẹ ihoi sa-sa. Ma riẹ epanọ obe, makọ oviẹ-arao ogaga, o rẹ raha evaọ evevẹ hayo evaọ uwou udhedhẹ.” Fikiere u re gbunu hu inọ erọ ọsosuọ na ọvuọvo ọ rọ akpọ họ; e raha kri no. Rekọ otẹrọnọ ebe anwae na i kie kẹ iwegrẹ emama, ẹvẹ Ebaibol ọ sae rọ zọ?
8. Evaọ ikpe-udhusoi enana kpobi na, ẹvẹ a be rọ rawo ikere Ebaibol na?
8 U kri hi nọ a kere erọ ọsosuọ na no, a te mu obọ họ ero kere. Evaọ uzẹme, ọwariẹ kere Uzi na gbe abọ efa ọ Ikereakere Efuafo na i te zihe ruọ okọ evaọ Izrẹl anwae. Wọhọ oriruo, a dhesẹ ozerẹ na Ẹzra wọhọ “okere-obe nọ ọ riẹ izi Mosis gaga.” (Ẹzra 7:6, 11; wawo Olezi 45:1.) Rekọ enọ a kere e rẹ raha re; obaro riẹ a tẹ wariẹ rehọ obọ kere ai. A rọ abọ kere ebe enana ikpe-udhusoi buobu. Nọ ahwo-akpọ a gba ha na, kọ ethobọ ikere-ebe na i nwene eme Ebaibol na gaga? Imuẹro buobu e k’uyo nọ ijo!
9. Ẹvẹ oriruo ahwo Masorete u ro dhesẹ omoyọrọ gbe ẹgbagba ọgaga ikere Ebaibol na?
9 Orọnikọ ona ọvo ikere-ebe na a wo ho rekọ a wo adhẹẹ odidi kẹ eme nọ a kere na. Ẹme Hibru rọkẹ “okere-obe” u w’obọ kugbe ikelakele gbe okerefihotọ. Re a dhesẹ omoyọrọ gbe ẹgbagba ikere-ebe na, roro kpahe utu ọ ahwo Masorete na, ikere-ebe ọ Ikereakere Hibru na nọ e rria evaọ udevie etoke ikpe-udhusoi avọ ezeza gbe orọ avọ ikpe C.E. Wọhọ epanọ Thomas Hartwell Horne, ọwena-isukulu jọ ọ ta, a kele “unuẹse nọ ubiẹme [Hibru] ovuovo o r’oma via bu te evaọ Ikereakere Hibru na kpobi.” Roro kpahe oware nọ oyena o rrọ! Re a siọ makọ ubiẹme ovo ba evo, ikere-ebe omarọkẹ yena orọnọ eme nọ a ya kere na ọvo a kele he rekọ te ibieme na re. Whaọ, wọhọ epanọ ọwena-isukulu jọ o kele, a n’iyẹrẹ nọ a kele ibieme 815,140 evaọ Ikereakere Hibru na! Omodawọ ulogbo utiọye o k’imuẹro uvi ẹgbagba.
10. Imuẹro ọgbahọ vẹ e riẹ inọ eme Hibru gbe Griki nọ a be fa efafa ọgbọna no ze e rọwo kugbe eme ikere anwae na?
10 Whaọ, imuẹro egaga jọ e riẹ inọ eme Hibru gbe Griki nọ a fa efafa ọgbọna no ze na e rọwo kugbe eme ikere-ebe ọsosuọ na gaga. Imuẹro na e rọ ikulu-ebe Ebaibol idu buobu nọ a rọ obọ kere—owawo ọ 6,000 oma Ikereakere Hibru na soso hayo abọ riẹ jọ gbe 5,000 erọ Ikereakere Ileleikristi na evaọ Griki—enọ e zọ te edẹ mai nana no. Oma nọ a ro totọ wawo ikulu-ebe enana nọ e gbẹ rọ uzuazọ na o lẹliẹ ewena-isukulu vuhu ethobọ ikere-ebe na no jẹ riẹ epanọ ikere ọsosuọ na i se. Nọ ọ jẹ ta kpahe eme Ikereakere Hibru na, William H. Green, ọwena-isukulu, ọ sae ta nọ: “A rẹ sae ta nnọ ikere anwae ọvuọvo nọ a wariẹ kere gba tere ọ rọ họ.” Ma wo evaifihọ ọvo na re kpahe eme Ikereakere Griki Ileleikristi na.
11. Ro no eme nọ e rọ 1 Pita 1:24, 25 ze, fikieme Ebaibol na ọ jẹ zọ te ẹdẹ mai na?
11 Ẹvẹ o hae lọhọ te re Ebaibol na ọ raha no ogbẹrọ enọ a rọ obọ kere nọ i nwene erọ anwae na ha, avọ ovuẹ oghaghae rai! Ẹjiroro ọvuọvo ọ rọ kẹ ẹzọ riẹ—Jihova họ Ọrawo gbe Ọthuke Ẹme riẹ. Wọhọ epanọ Ebaibol na ọvo ọ ta eva 1 Pita 1:24, 25: “Uwo kpobi o wọhọ ẹbe, oro riẹ kerọ ododo ẹwọ. Ẹbe o re yolo, ododo riẹ ọ vẹ kparikie: rekọ ẹme Ọnowo na ọ rẹ ria bẹdẹ.”
Ẹfa Fihọ Evẹrẹ nọ Ahwo-Akpọ A re Yo
12. Fiba ikpe-udhusoi buobu ọ ọwariẹ kere, ọzadhe ọfa vẹ Ebaibol na ọ rẹriẹ aro ku?
12 Re o zọ vrẹ ọwariẹkere evaọ ikpe-udhusoi buobu o jọ use-abọ gaga, rekọ Ebaibol na o rẹriẹ aro dhe ọzadhe ọfa jọ—ẹfa fihọ evẹrẹ ohwo-akpọ. Ebaibol na ọ rẹ t’ẹme evaọ ẹvẹrẹ ahwo na hrọ re o sae te ibiudu rai. Rekọ re a fa Ebaibol na—avọ izou riẹ nọ i bu vi 1,100 gbe awọ 31,000—o rọ okolo iruo ho. Ghele na, evaọ ikpe-udhusoi enana kpobi efefafa omarọkẹ a tẹ rehọ unevaze wọ use-abọ na, ẹsejọ avọ ezadhe ilogbo nọ a rẹriẹ ova dhe.
13, 14. (a) Use-abọ vẹ ọfefafa Ebaibol na Robert Moffat ọ rẹriẹ aro ku evaọ Africa evaọ emuhọ ikpe-udhusoi avọ 19 na? (b) Ẹvẹ ahwo nọ a rẹ jẹ ẹvẹrẹ Tswana a ru evaọ okenọ Usiuwoma Luk e ruọ ẹvẹrẹ rai?
13 Wọhọ oriruo, roro kpahe oghẹrẹ nọ a rọ fa Ebaibol na fihọ evẹrẹ ọ Africa. Evaọ ukpe 1800, ole evẹrẹ ikpegbivẹ ọvo evaọ Africa soso a rẹ sai kere fihọ otọ. Evẹrẹ udhusoi buobu efa nọ a rẹ ta i wo oghẹrẹ nọ a re ro kere ai fihọ otọ họ. Onana họ ẹbẹbẹ nọ efefafa Ebaibol wọhọ Robert Moffat a rẹriẹ ova dhe. Evaọ 1821, nọ ọ jọ ikpe 25, Moffat ọ tẹ rehọ abọ egagọ jọ ro mu evaọ udevie ahwo nọ a rẹ ta Tswana evaọ abọ obọze-ọre Africa. O te kuomagbe ahwo na re o wuhrẹ ẹvẹrẹ rai nọ a rẹ sai kere he na. Moffat o thihakọ yọ, ababọ obufihọ ebe nọ o re ro wuhrẹ hayo efeme, o te ti wuhrẹ ẹvẹrẹ na ziezi, jẹ ruẹrẹ oghẹrẹ nọ a re ro kere ei fihọ, o te je wuhrẹ ahwo Tswana jọ re a se ebe na. Evaọ 1829, nọ ọ jọ udevie ahwo Tswana na ruiruo te ikpe eree no, ọ tẹ fa Usiuwoma Luk re no. Uwhremu na ọ tẹ ta nọ: “Mẹ riẹ ahwo jọ nọ e nya ikilomita udhusoi buobu ze te dẹ obe ọ St. Luk na. . . . Mẹ rue rai nọ a rehọ abọjọ obe St. Luk na, a tẹ jẹ viẹ oviẹ oghọghọ, be jẹ gba ae yaoma, be viẹ avọ uyere-okẹ, bẹsenọ mẹ rọ ta kẹ ibuobu nnọ, ‘Wha te rehọ irui rai raha ebe rai no.’ ” Moffat ọ tẹ jẹ ta kpahe ọzae Africa jọ nọ ọ ruẹ ahwo jọ nọ i bi se Usiuwoma Luk na ọ tẹ nọ ai oware nọ a bi se na. A tẹ kuyo nọ: “Yọ ẹme Ọghẹnẹ.” Ọzae na ọ tẹ nọ inọ: “Kọ o be t’ẹme?” A tẹ ta nọ: “E, o be t’ẹme t’udu.”
14 Efefafa omarọkẹ wọhọ Moffat a kẹ ahwo Africa buobu uvẹ ọsosuọ nọ a sae rọ t’ẹme ẹkwoma okerefihotọ. Rekọ efefafa na a kẹ ahwo Africa okẹ ofa nọ o tubẹ mae ghare dede—Ebaibol na evaọ ẹrọ-unu obọrai. Ofariẹ, Moffat ọ fodẹ odẹ Ọghẹnẹ kẹ ahwo Tswana, yọ ọ rehọ odẹ oyena ruiruo evaọ efafa riẹ kpobi.c Fikiere, ahwo Tswana a te dhesẹ Ebaibol na wọhọ “ẹmeunu ọ Jihova.”—Olezi 83:18.
15. Fikieme Ebaibol na ọ jẹ rọ uzuazọ gidigba nẹnẹ?
15 Efefafa efa evaọ kabọ kabọ akpọ na a rẹriẹ ova dhe ezadhe itieye na no. Ejọ i tube fi izuazọ rai họ awa no dede re a sae fa Ebaibol na. Roro kpahe onana: Otẹrọnọ Ebaibol na o daji evẹrẹ Hibru gbe Griki anwae na ọvo, enẹ yọ u “whu” kri no, keme u kri hi evẹrẹ eyena e tẹ thọrọ ahwo buobu ẹro no, a gbẹ riẹ kpahe ai viere he evaọ abọ akpọ na buobu. Rekọ, Ebaibol na ọ rọ gidigba nẹnẹ keme, wo ohẹriẹ no obe ofa kpobi, o rẹ sae “t’ẹme” kẹ ahwo akpọ na kpobi evaọ ẹvẹrẹ obọ rai. Fikiere, ovuẹ riẹ o gbẹ rọ oma “otu nọ ọrọwo na ru iruo.” (1 Tẹsalonika 2:13) The Jerusalem Bible o kere eme enana nọ: “O gbẹ rọ ogaga uzuazọ evaọ udevie rai enọ e rọwo e riẹ.”
U fo Evaifihọ
16, 17. (a) Re a sai fievahọ Ebaibol na, imuẹro vẹ e rẹ jọ? (b) Kẹ oriruo jọ nọ u dhesẹ oruọzewọ Mosis nọ o kere Ebaibol na?
16 O sai gbe ahwo jọ unu inọ, ‘Kọ a sai ghine fievahọ Ebaibol na? Kọ o t’ẹme kpahe ahwo nọ e ghinẹ rria uzuazọ, eria nọ e ghinẹ jọ, gbe eware nọ e ghinẹ via?’ Otẹrọnọ ma re fievahọ iẹe, imuẹro e rẹ jariẹ inọ ikere-ebe oruọzewọ, enọ e roma totọ i kere i rie. Onana o tẹ rehọ omai ziọ ẹjiroro ọfa nọ ma rẹ rọ kiẹ Ebaibol na riwi: Imuẹro egaga e riẹ inọ ọ rọ gbagba avọ evaifihọ.
17 Orọnikọ ikere-ebe oruọzewọ a re kere kpahe obokparọ ọvo ho rekọ te ekie, orọnikọ ẹgba ọvo ho rekọ te ewhrehe. Ikere Ebaibol na a dhesẹ oruọzewọ utioye na. Wọhọ oriruo, roro kpahe uzẹme-ota Mosis. Evaọ usu eware nọ ọ ta uzẹme rai họ ekọkọ riẹ, onọ o jọ iroro riẹ wọhọ nnọ o te re ọ jọ osu Izrẹl he (Ọnyano 4:10); oruthọ ologbo jọ nọ o ru nọ o whaha e riẹ ẹro Ẹkwotọ Eyaa na (Ikelakele 20:9-12; 27:12-14); oruthọ oniọvo riẹ, Erọn, ọnọ ọ rọwo kugbe emọ Izrẹl ewọsuọ evaọ ẹma ọmọ-eruẹ igoru na (Ọnyano 32:1-6); ọwọsuọ oniọvo-ọmọtẹ riẹ, Miriam, gbe uye omovuọ nọ a kẹ riẹ (Ikelakele 12:1-3, 10); ogbekuo emọ-inievo riẹ Nedab avọ Abihu (Iruo-Izerẹ 10:1, 2); gbe unoma avọ ẹgo nọ ahwo obọ Ọghẹnẹ a je dhe ẹwẹwariẹ. (Ọnyano 14:11, 12; Ikelakele 14:1-10) Kọ iyẹrẹ-nẹ uzẹme uvevẹ utioye na u gbe dhesẹ ọdawẹ oruọzewọ kẹ uzẹme na? Nọ u no enọ i kere Ebaibol na eva ze re a n’iyẹrẹ kpahe eware iyoma nọ iyoyou rai, ahwo rai, tubọ omobọ rai a ru na, kọ emamọ ẹjiroro ọ gbẹ riẹ nọ a re ro fievahọ ikere rai?
18. Eme u dhesẹ enọ i ikere Ebaibol na wọhọ nọ a wo evaifihọ?
18 Ẹme ọvo nọ enọ i kere Ebaibol na a ta u dhesẹ nọ ikere rai i wo evaifihọ. U ghine gbunu inọ ezae 40 nọ i kere eme evaọ etoke ikpe 1,600 a rọwo kugbe ohwohwo, makọ okenọ a tẹ be ta kpahe eware nọ i tulo ho. Dede na, orọnikọ a roma totọ ruẹrẹ okugbe ọnana họ họ re o lẹliẹ ahwo wo iviẹro okugbe. Ukpoye, imuẹro ivevẹ e riẹ inọ ọrọwokugbe na a wo rai h’eva ha; okugbe na e roma via gheghe.
19. Ẹvẹ ikere Usiuwoma emuo Jesu u ro dhesẹ ọrọwokugbe nọ a j’iroro riẹ hẹ?
19 Re a dhesẹ iẹe, roro kpahe oware nọ o via evaọ aso imu Jesu. Enọ i kere Usiuwoma ene na kpobi a ta nnọ omọvo ilele na ọ tọlọ ọgbọdọ ọ tẹ gbẹre ozọ ọrigbo ozerẹ okpehru na. Rekọ, Luk ọvo họ ọnọ ọ ta k’omai inọ Jesu ọ “rehọ obọ te ozọ riẹ o je si yei.” (Luk 22:51) Rekọ oyena o gbẹ rọ oware nọ ma re rẹro riẹ no obọ okere nọ a riẹ wọhọ “ọbo oyoyou” na ze? (Ahwo Kọlọsi 4:14) Ikere Jọn e ta k’omai inọ evaọ usu ilele nọ e jariẹ na kpobi, ọnọ ọ tọlọ ọgbọdọ na họ Pita—uzẹme nọ u gbunu hu keme a riẹ Pita wọhọ ohwo oheri nọ ọ rẹ kpakpa oma gaga. (Jọn 18:10; wawo Matiu 16:22, 23 gbe Jọn 21:7, 8.) Jọn o te je kere ẹme jọ nọ o wọhọ nọ o fioka ha: “Odẹ ọrigbo na Malkọs.” Eme jabọ Jọn ọvo o je se odẹ ọzae na? A dhesẹ oware nọ o wha riẹ ze evaọ ẹme nọ a jọ ikere Jọn kaunu te gheghe—“Olori izerẹ [na] ọ riẹ” Jọn. Uviuwou ozerẹ okpehru na a riẹ riẹ re; idibo na a riẹ riẹ, ọ tẹ jẹ riẹ ai.d (Jọn 18:10, 15, 16) Fikiere u fo nnọ Jọn ọ fodẹ odẹ ọzae nọ ọ nwoma na, yọ ikere Usiuwoma edekọ na, enọ e riẹ ọzae na ha, a fodẹ odẹ riẹ hẹ. Okugbe nọ ọ rọ udevie eme enana kpobi o gbunu, rekọ a mu kere ai gheghe. Iriruo itieye na e vọ Ebaibol na.
20. Eme u fo nọ ahwo udu oruọzewọ a rẹ riẹ kpahe Ebaibol na?
20 Fikiere kọ ma sai fievahọ Ebaibol na? Avro ọ riẹ hẹ! Oruọzewọ enọ i kere Ebaibol na gbe ọrọwokugbe nọ o rọ eva Ebaibol na o kẹ imuẹro uzẹme. U fo re ahwo udu oruọzewọ a riẹ nnọ a sai fievahọ Ebaibol na, keme o rọ Ẹme nọ “ỌNOWO, Ọghẹnẹ ọtẹruo” na ọ rọ ẹgba riẹ kere. (Olezi 31:5) Ẹjiroro efa e riẹ nọ Ebaibol na ọ jẹ rọ obe kẹ ahwo kpobi, wọhọ epanọ uwuhrẹ n’otha na u ti duobọ te.
[Footnotes]
a Ma rehọ iẹe no unu nọ United Bible Societies a fodẹ ze.
b Evaọ etoke uwou-odi avivẹ riẹ evaọ Rom, Pọl ọ yare Timoti re ọ rehọ ‘iko-ebe na, maero kọ eviẹ-erao nọ a kere eme họ na’ ze. (2 Timoti 4:13) Ababọ avro Pọl ọ jẹ yare abọ Ikereakere Hibru na re ọ ruẹsi wuhrẹ ai evaọ uwou-odi na. Uhie ẹme na ‘maerọ kọ eviẹ-erao nọ a kere eme họ na’ o rẹ sai dhesẹ nnọ te iko-ebe papirọs gbe erọ eviẹ erao na e rọ ususu.
c Evaọ 1838, Moffat o te kuọ efafa Ikereakere Griki Ileleikristi họ. Avọ obufihọ ogbẹnyusu riẹ jọ, ọ tẹ fa Ikereakere Hibru na re evaọ 1857.
d Ẹriẹ nọ Jọn ọ riẹ ozerẹ okpehru na gbe uviuwou riẹ u gbe dhesẹ oma via uwhremu na evaọ ikere riẹ. Okenọ ọrigbo ozerẹ okpehru na jọ ọ riobọhọ Pita inọ ọ rọ omọvo ilele Jesu, Jọn ọ tẹ ta inọ ọrigbo ọnana ọ rọ ‘omoni ohwo nọ Pita o bru ozọ riẹ na.’—Jọn 18:26.
Ẹvẹ Whọ te k’Uyo?
◻ Fikieme ma je rẹro nọ Ebaibol na họ obe nọ o rẹ mai te ohwo kpobi obọ evaọ akpọ?
◻ Imuẹro vẹ e riẹ inọ a rawo Ebaibol na gbagba no?
◻ Didi ezadhe e rẹriẹ aro ku ahwo nọ a fa Ebaibol na?
◻ Eme o kpoka họ ekere Ebaibol na wọhọ onọ a re fievahọ?