Ẹdẹ Jihova Ọ Kẹlino
“Whai ekpako na, wha yo onana; wha kezọ whai enọ e be ria eva otọ na kpobi!”—JOẸL 1:2.
1, 2. Fiki uyero vẹ evaọ Juda Jihova ọ jẹ kẹ Joẹl ẹgba re o kere eruẹaruẹ ẹgba riẹ?
“ODA omẹ kẹ owhai fiki ẹdẹ ọyena! Keme ẹdẹ ỌNOWO na ọ kẹle i no, ọ te ze wọhọ ọraha no obọ Erumeru tha.” Ẹvẹ owhowhovia yena o gbunu te! Onana yọ ovuẹ Ọghẹnẹ kẹ ahwo riẹ nọ ọruẹaro riẹ Joẹl ọ kẹ.
2 A kere eme ọ Joẹl 1:15 eyena evaọ Juda, ẹsejọhọ ole ukpe 820 B.C.E. Oke oyena igbehru iwoma e whẹ erru họ otọ na. Ibi-ire gbe eka e jọ buobu. Ekakọ e jọ buobu jẹ jọ rọrọrọ. Ghele na, oware jọ o thọ gaga. Egagọ Ebale o jọ odode evaọ Jerusalẹm gbe ẹkwotọ Juda. Ahwo na a je ru ehaa ilogbo evaọ aro ẹdhọ ọnana. (Wawo 2 Iruẹru Ivie 21:4-6, 11.) Kọ Jihova ọ te kẹ enana kpobi uvẹ re e nyaharo?
3. Eme Jihova ọ vẹvẹ unu kpahe, kọ eme erẹwho na e rẹ ruẹrẹ oma kpahe kẹ?
3 Obe Joẹl evaọ Ebaibol na u ru ẹme na vevẹ. Jihova Ọghẹnẹ ọ te kpare esuo riẹ kpehru je ru odẹ ofuafo riẹ ọrẹri. Ẹdẹ ologbo Jihova ọ kẹlino. Ọghẹnẹ o re ti bruoziẹ kpe erẹwho na kpobi evaọ “ukpotọ Jehoshafat.” (Joẹl 3:12) Jọ a ruẹrẹ oma kpahe kẹ ẹmo kugbe Erumeru na, Jihova. Ma rẹriẹ ova ku ẹdẹ ologbo Jihova re. Fikiere j’oma t’ẹro vi eme eruẹaruẹ Joẹl kẹ ẹdẹ mai gbe oke anwae na ziezi.
Usu-Egbaẹmo Emerae
4. Ẹvẹ eware nọ Joẹl ọ vẹvẹ unu kpahe na e te rro te?
4 Ẹkwoma ọruẹaro riẹ, Jihova ọ ta nọ: “Whai ekpako na, wha yo onana; wha kezọ whai enọ e be ria eva otọ na kpobi! Kọ u tiona o via [no ẹdẹjọ] eva edẹ rai, hayo eva edẹ esẹ rai? Wha tae rọ kẹ emọ rai re emọ rai e tae rọ kẹ emọ-emọ rai, gbe re emọ-emọ rai e tae rọ kẹ oge ọfa.” (Joẹl 1:2, 3) Ekpako gbe ahwo na kpobi a rẹ sai rẹro oware jọ nọ o te via ha evaọ edẹ uzuazọ rai hayo edẹ esẹ-anwae rai. U ti gbunu te epanọ a ti ro gbiku riẹ kẹ oge avọ esa! Kọ eme họ oware igbunu onana? Re ma gwọlọ iẹe via, j’oma rehọ iẹe nọ ma rọ edẹ Joẹl.
5, 6. (a) Dhesẹ uye nọ Joẹl ọ ruẹaro kpahe na. (b) Ono họ Ehri uye na?
5 Gaviezọ! Joẹl o yo ubo ugbothabọ jọ. Ehru o te bi, yọ ubo urirẹ na o tẹ be ga viere nọ ebi na ọ be kẹre haro na. Ẹgho nọ ọ wọhọ iwiri ọ tẹ be ziotọ. Onana yọ egbaẹmo ima emerae. Kinọ ọraha nọ e wha ze! Enẹna, roro kpahe Joẹl 1:4. Emerae egbaẹmo enana orọnikọ ebaka nọ i wo ibekpe nọ e rẹ rra ọvo ho. Who je rri! Ebaka efa nọ ohọo u bi kpe nọ i wo ibekpe he e be tha. Avọ ofou nọ ọ wọ rai ze, ebaka na e nyaze idudhe, yọ edo rai ọ wọhọ erọ ekẹkẹ. (Joẹl 2:5) Fiki okpore rai, ima ebaka enana i re zihe ẹkwotọ nọ o wo erru wọhọ aparadase ruọ udhude.
6 Ikpoho e rọ usu na re—ẹwowo nọ ọ re ta ibekpe he. Ikpoho buobu nọ ohọwo u bi kpe e rẹ sae re ebe ekakọ no ẹrera, no obe te obe, bẹsenọ ebe erọrọ i re ro re no okakọ. Yọ oware nọ a nya seba kpobi, ebaka na e vẹ re ai no. Yọ eware nọ ebaka na e seba, ebaka-ẹkpẹ e vẹ re ai muotọ. Rekọ muẹrohọ onana: Eva Joẹl uzou 2, owọ avọ 11, Ọghẹnẹ ọ fodẹ ogbaẹmo ebaka na wọhọ “ogbaẹmo riẹ.” Ẹhẹ, ọye họ Ehri uye ebaka na nọ e te raha ẹkwotọ na jẹ wha ohọwo ulogbo ze. Evaọ okevẹ? Taure “ẹdẹ ỌNOWO” na ọ tẹ nwani te.
“Kparoma Whai Egbidi”!
7. (a) Ẹvẹ uyero isu egagọ Juda o jọ? (b) Ẹvẹ isu Kristẹndọm nẹnẹ a rọ rọ uyero nọ o wọhọ orọ isu egagọ Juda?
7 A nwane riobọhọ ogbotu ọnene jọ, isu egagọ Juda, evaọ okenọ a rọ kẹ ujaje na: “Kparoma whai egbidi na, wha viẹ; wha bo unu, whai enọ e be da idi kpobi, fiki epanọ udi owere, keme a si rie no unu rai no.” (Joẹl 1:5) Ẹhẹ, a ta kẹ egbidi abọ-ẹzi Juda re a “kparoma” jaja aro vi. Rekọ who du roro nọ onana yọ ikuigbe anwae gheghe he. Obọnana, taure ẹdẹ ologbo Jihova ọ tẹ ze, isu-ichọche Kristẹndọm a rọ edhere ẹwoho vọ avọ udi awere te epanọ a gbe bi ro yo ujaje onana no obọ Oride na ze he. Ẹvẹ u ti gbe ai unu te nọ ẹdẹ ologbo avọ idudu Jihova ọ te rọwo ai no owezẹ ze!
8, 9. (a) Ẹvẹ Joẹl o dhesẹ ebaka na gbe okpomahọ uye rai? (b) Nẹnẹ, amono ebaka na i dhesẹ?
8 Rri ogbaẹmo ulogbo ebaka yena! “Keme orẹwho o kpare ze otọ mai, a rẹ gaga yọ a bu wo umuo ho, ibiakọ riẹ yọ ibiakọ okpohrokpo, e rẹ dada wọhọ ibiakọ okpohrokpo-aye. O vi ire evaene mẹ no, ọ tẹ bẹre ire fig mẹ; ọ kpẹ uke rai no o te gele ai fihọ otọ; o te ru egha rai fihọ fuafo. Bruenu wọhọ ọmọtẹ nọ ọ rehọ ohọ-ekpa ro zuo fiki uwhu ọzae riẹ.”—Joẹl 1:6-8.
9 Kọ onana yọ eruẹaruẹ kpahe “orẹwho” ebaka nọ e te wọ ẹmo ziọ Juda ọvo? Ijo, ere ọvo u ro kuhọ họ. Te eva Joẹl 1:6 gbe Eviavia 9:7, a rehọ ebaka dhesẹ ahwo Ọghẹnẹ. Ogbaẹmo ebaka oke mai nana họ ogbaẹmo ebaka Jihova nọ a kẹ ẹzi, enọ “igodẹ efa” 5,600,000 Jesu i kuomagbe no enẹna. (Jọn 10:16) Kọ eva e gbẹ be were owhẹ inọ whọ rọ abọ ogbotu ologbo ọrọ egegagọ Jihova enana?
10. Ẹvẹ uye ebaka na u kpomahọ Juda?
10 Eva Joẹl 1:9-12, ma se kpahe okpomahọ uye ebaka na. Ẹko ọvuọvo ọ wha ẹraha muotọ ziọ ẹkwotọ na. Ababọ eka, udi, gbe ewhri, izerẹ nọ e kare ẹrọwọ na a rẹ sai ru iruo rai hi. Makọ otọ na dede u bi weri, keme ebaka na e raha eka kpobi no ai no, yọ ire nọ e rẹ mọ ibi e tẹ jọ ababọ ibi. Avọ ire evaene nọ e raha no, udi o gbẹ riẹ kẹ egbidi Ebale na ha, enọ e rọ egbidi abọ-ẹzi re.
‘Wha Viẹ, O Izerẹ’
11, 12. (a) Amono a be ta nọ a rọ izerẹ Ọghẹnẹ nẹnẹ? (b) Ẹvẹ uye ebaka ọgbọna u bi ro kpomahọ isu egagọ Kristẹndọm?
11 Gaviezọ kẹ ovuẹ Ọghẹnẹ kẹ izerẹ iyoma nana: “Rehọ ehọ-ekpa ro zuo re [wha] viẹ, O Izerẹ, bovia whai Izerẹ aruẹri na.” (Joẹl 1:13) Evaọ orugba ọsosuọ eruẹaruẹ Joẹl na, izerẹ orua Livae a je ruiruo eva aruẹri na. Rekọ ẹvẹ kpahe orugba urere na? Nẹnẹ, isu-ichọche Kristẹndọm a fi oma rai họ iruo no re a gọ eva aruẹri Ọghẹnẹ, be ta nọ egbodibo riẹ a rọ, “izerẹ” riẹ. Rekọ, eme ọ be via enẹna nọ ebaka Ọghẹnẹ oke onana a rọ iruo na?
12 Nọ “izerẹ” Kristẹndọm a tẹ ruẹ ahwo Jihova nọ a bi ruiruo je bi yo unuovẹvẹ ẹdhoguo Ọghẹnẹ nọ a be vuẹ, a ve reghe no. A vẹ r’obọ tehe udu evaọ evadha gbe ofu fiki ọraha nọ ovuẹ Uvie na o be wha se ai. Yọ a ve bo okenọ ithuru rai e tẹ be nyase ai ba. Avọ ebe-ekakọ rai nọ e be fa no, jọ a rehọ ehọ-ekpa zuo, re a weri fiki uvru igho nọ u bi te ai. U ti kri hi a ti ku iruo rai fiẹ re! Evaọ uzẹme, Ọghẹnẹ ọ ta kẹ ai nọ a viẹ okioke keme urere rai o kẹlino.
13. Kọ Kristẹndọm kpobi a ti dede unuovẹvẹ Jihova rehọ?
13 Wọhọ epanọ Joẹl 1:14 o ta, ẹruore rai kpobi họ ekurẹriẹ gbe ebo ‘se ỌNOWO na kẹ obufihọ.’ Kọ ma sai rẹro nọ isu-ichọche Kristẹndọm soso a ti bru Jihova ze? Vievie! Ejọ evaọ usu rai a sae ti dede unuovẹvẹ Jihova rehọ. Rekọ ohọwo abọ-ẹzi nọ u bi kpe isu egagọ enana gbe otu ilele rai na o te gbẹ jariẹ. Emọs ọruẹaro na ọ ruẹaro nọ: “Riri edẹ e be tha,” ere Ọnowo ỌGHẸNẸ na ọ tae, “nọ me re ti ro vi ohọo ze otọ na; orọnọ ohọo emuore, hayo o rọ uru-ame he, rekọ o rọ ẹme ỌNOWO na o yo.” (Emọs 8:11) Evaọ abọdekọ riẹ, ẹvẹ eva e rẹ were omai te kẹ obọdẹ emuore abọ-ẹzi nọ Ọghẹnẹ ọ be rọ uyoyou k’omai ẹkwoma ‘ọrigbo ẹrọwọ avọ areghẹ na’!—Matiu 24:45-47.
14. Eme uye ebaka na o karo kẹ?
14 Uye ebaka na o karo kẹ oware jọ yọ ere o rọ enẹna. Oware vẹ? Eruẹaruẹ Joẹl e ta k’omai vevẹ, inọ: “Oda omẹ kẹ owhai fiki ẹdẹ ọyena! Keme ẹdẹ ỌNOWO na ọ kẹle i no, ọ te ze wọhọ ọraha no obọ Erumeru tha.” (Joẹl 1:15) Iruo ogbaẹmo ebaka Ọghẹnẹ nẹnẹ na u dhesẹ vevẹ inọ ẹdẹ ologbo idudu Jihova na ọ kẹlino. Evaọ uzẹme, ahwo udu-oruọzewọ kpobi a bi rẹro obọdẹ ẹdẹ ọvunu oguo ọyena okenọ ẹdhoguo Ọghẹnẹ o ti te ahwo emuemu na oma a vẹ te kpare Jihova kpehru wọhọ Osu Ehrugbakpọ.
15. Fiki uyero uweri ẹkwotọ na, ẹvẹ ahwo nọ a be kezọ kẹ unuovẹvẹ Ọghẹnẹ a ru?
15 Wọhọ epanọ Joẹl 1:16-20 u dhesẹ, a bru emuore kpobi no evaọ Juda anwae. Ere a bru oghọghọ no re. Iwou nọ a re koko emuore fihọ e jọ ifofe, a tẹ fariẹ irru emuore fihọ otọ. Nọ a kare emuore fikinọ ebaka na e re ẹbe ẹkuotọ na kpobi no, iruẹ i te je ghoro evaọ ẹkuotọ na, owa igodẹ i te je whu kufiẹ. Kinọ uye! Evaọ udevie iyero itieye na, eme ọ via kẹ Joẹl? Wọhọ epanọ owọ avọ 19 o ta, ọ ta nọ: “Whẹ, O ỌNOWO na me bose.” Nẹnẹ na ahwo buobu a bi je yo unuovẹvẹ Ọghẹnẹ na je bi bo se Jihova evaọ ẹrọwọ re.
“Ẹdẹ ỌNOWO na Ọ be Tha”
16. Fikieme udu u je kpoho “e nọ e be ria otọ na”?
16 Gaviezọ kẹ ujaje onana nọ u no obọ Ọghẹnẹ ze na: “Kporo ọgba na evaọ Zayọn, ru ei do gaga eva ugbehru ẹri mẹ na! Jọ e nọ e be ria otọ na kpobi i nyuhu guegue.” (Joẹl 2:1) Kọ fikieme a je ru ere? Eruẹaruẹ na o kuyo nọ: “Keme ẹdẹ ỌNOWO na ọ be tha, ọ kẹle i no. Ẹdẹ ebi gbe uweri, ẹdẹ [ẹgho] gbe ebi ọlala. Wọhọ ebiebi ere egba ilogbo na a vravra oma rai họ ehru ugbehru na.” (Joẹl 2:1, 2) Ẹdẹ Jihova ọ ghinẹ rọ kpatakpata.
17. Ẹvẹ uye ebaka na u ro kpomahọ otọ na gbe ahwo Juda?
17 Dai roro kpahe okpomahọ aruọruẹ ọruaro na nọ ebaka nọ oma o be rọ họ i bi zihe ẹkwotọ nọ ọ wọhọ ogba Idẹn ruọ otọ ofofe na. Gaviezọ kẹ edhesẹ ogbaẹmo ebaka na: “Eriwo rai e tẹ wọhọ enyenya, e jẹ be dhẹ wọhọ enyenya ẹmo. Wọhọ epaọ edo ekẹkẹ, e [rẹ] la ruọ ehru igbehru na, wọhọ edo ebrerae nọ ọ be raha isiikẹ wọhọ egba-ẹmo nọ i bi kpohọ ẹmo ofio. Ahwo na a jọ eva uye eva aro rai, [ovao] kpobi e vọ avọ uweri.” (Joẹl 2:4-6) Evaọ etoke uye ebaka edẹ Joẹl na, akọriọ egegagọ Ebale u vihọ, yọ a rẹ sae ruẹ ovao rai nọ o vọ avọ awaọruọ.
18, 19. Ẹvẹ iruẹru ahwo Ọghẹnẹ nẹnẹ o rọ wọhọ uye ebaka?
18 Oware ovo o jẹ whaha ebaka na nọ e rọ owowa, nọ oma o rẹ rọ họ na ha. E jẹ dhẹ “wọhọ iletu-ẹmo” jẹ tubẹ gadiẹ igbẹhẹ dede. Otẹrọnọ ejọ rai i ‘kie fihọ udevie ekwakwa ẹmo na, edekọ i re kuomarẹriẹ hẹ.’ (Joẹl 2:7, 8) Ẹvẹ onana o riẹ ogbaẹmo ebaka ẹwoho Ọghẹnẹ oke mai onana dhesẹ te evaọ aruọruẹ! Nẹnẹ re ogbaẹmo ebaka Jihova o be nya ovavo. “Ugbẹhẹ” ọwọsuọ ovuovo o be daeji hi. A bi fi ẹgbakiete rai kẹ Ọghẹnẹ h’otọ họ rekọ u bi tube no ae eva ze re a rẹriẹ ova dhe uwhu, wọhọ epanọ idu Isẹri buobu i ru no enọ ‘i kie fihọ udevie ekwakwa ẹmo’ fikinọ a se nọ a rẹ kpare obọ kẹ Hitler ọ Nazi Germany na.
19 Ogbaẹmo ebaka Ọghẹnẹ oke onana a se isẹri ziezi no evaọ “ikpẹwho” Kristẹndọm na. (Joẹl 2:9) A ru onana nya akpọ na kpobi wariẹ no. A gbẹ be gadiẹ ezadhe kpobi vrẹ, a be ruọ ima iwou buobu, a be nyabru ahwo evaọ iyẹrẹ, a be rehọ ifonu t’ẹme kẹ ahwo, be jẹ nyabru ahwo evaọ edhere nọ o lọhọ kpobi nọ a bi whowho ovuẹ Jihova na. Uzẹme, a ghale ima-idu ebe nọ a kporo no Ebaibol ze no yọ a te gbẹ ghale bu gaga viere evaọ odibọgba rai nọ o be bẹ ae he na—te evaọ ẹgbede je n’uwou ruọ uwou.—Iruẹru 20:20, 21.
20. Ono ọ be tha ebaka ọgbọna uke, kọ avọ iyẹrẹ vẹ?
20 Joẹl 2:10 o dhesẹ nọ owa ebaka buobu o rẹ wọhọ ẹgho nọ o re ruru ọre, ọvẹre, gbe isi. (Wawo Aizaya 60:8.) Kọ avro jọ ọ riẹ kpahe ohwo nọ ọ rọ emu ogbaẹmo onana? Evaọ ehru ubo ebaka na, ma yo eme ọ Joẹl 2:11 nana: “ỌNOWO na ọ tẹ ta ẹme kẹ elakpa-ẹmo riẹ, keme ogbaẹmo riẹ o ro thọesiwa, ọnọ ọ rẹ rehọ ẹme riẹ ru iruo o wo ogaga. Keme ẹdẹ ỌNOWO na ọ rẹ ruaro avọ idudu; ono ọ rẹ sai thihiakọ riẹ?” Ẹhẹ, Jihova Ọghẹnẹ o bi vi ogbaẹmo ebaka riẹ haro nẹnẹ—taure ẹdẹ ologbo riẹ o te ti te.
‘O rẹ kpẹlẹ Ọnowo na Obọ Họ’
21. Eme ọ te via nọ ‘ẹdẹ Ọnowo ọ tẹ ze wọhọ oji’?
21 Wọhọ Joẹl, Pita ukọ na ọ t’ẹme kpahe ẹdẹ ologbo Jihova. O kere nọ: “Rekọ ẹdẹ Ọnowo ọ rẹ te tha wọhọ oji, kẹsena ihru e vẹte vrẹ avọ edo ologbo, erae e vẹte raha ekwakwa avọ edo ologbo, erae e vẹte raha ekwakwa akpọ na, akpọ na gbe eware nọ e riẹ kpobi e vẹte to uno.” (2 Pita 3:10) Evaọ otọ okpomahọ Setan Ẹdhọ na, “ihru” nọ i dikihẹ kẹ egọmeti emuemu na i bi su “akpọ” na, koyehọ, ahwo-akpọ nọ e hẹriẹ oma no Ọghẹnẹ. (Ahwo Ẹfẹsọs 6:12; 1 Jọn 5:19) Idhiwu gbe akpọ ẹwoho enana e te zọ no ẹroro ofu Ọghẹnẹ evaọ etoke ẹdẹ ologbo Jihova na ha. Ukpoye, oware nọ a ti ro nwene ai họ “ihru ekpokpọ avọ akpọ ọkpokpọ enọ ẹrẹreokie ọ be ria.”—2 Pita 3:13.
22, 23. (a) Didi owọ ma rẹ jẹ kpahe ohrọ odiri nọ Jihova o bi dhesẹ? (b) Didi owọ ma rẹ jẹ kẹ ẹkẹle ẹdẹ Jihova na?
22 Avọ eware nọ e rẹ rẹriẹ-iroro gbe edawọ ẹrọwọ mai nẹnẹ, ma rẹ sai gbabọ kẹ ẹkpata oke mai na. Rekọ nọ ebaka ẹwoho na i bi tunye haro viere na, ahwo buobu a be kuyo kẹ ovuẹ Uvie na. Dede nọ Ọghẹnẹ ọ kuvẹ kẹ onana no, ma re rri odiri riẹ wọhọ ẹkpẹlẹ hẹ. “O rẹ kpẹlẹ Ọnowo na obọ kpahọ eya riẹ hẹ, wọhọ epanọ ahwo jọ a re roro, rekọ o re thihakọ krẹkri kẹ owhai, ọ guọlọ nọ ohwo ọvo o whu hu, rekọ ahwo kpobi a zite ekurẹriẹ.”—2 Pita 3:9.
23 Nọ ma be hẹrẹ ẹdẹ ologbo Jihova na, joma si eme Pita nọ a kere fihọ 2 Pita 3:11, 12 na te udu: “Kinọ enana kpobi e rẹte ghinẹ raha no na, didi oghẹrẹ ahwo wha hẹ jọ eva uzuazọ ẹfuọ gbe orọ Ọghẹnẹ, nọ [wha] be hẹrẹ je bi rẹro ẹtha ẹdẹ Ọghẹnẹ vẹrẹ vẹrẹ, keme eva oyena ihru e jẹ te wara e vẹ to, ekwakwa na erae e vẹte ghra [rae] no!” Iruẹru enana i ghine kugbe nnọ ma lele ogbaẹmo ebaka Jihova ẹkwoma abọ nọ ma re wo ziezi evaọ ẹta usiuwoma Uvie na taure urere na u te ti te.—Mak 13:10.
24, 25. (a) Didi uyo whọ be kẹ kpahe uvẹ-ọghọ orọ oghale evaọ iruo ogbaẹmo ebaka Jihova na? (b) Didi onọ areghẹ Joẹl ọ nọ?
24 Ogbaẹmo ebaka Ọghẹnẹ o te siọ iruo riẹ ba ha bẹsenọ ẹdẹ ologbo Jihova o re du lahwe no. Ogbaẹmo ebaka enana nọ a rẹ sae zadhe he na yọ imuẹro inọ ẹdẹ Jihova ọ kẹlino. Kọ eva e gbẹ be were owhẹ inọ whọ be gọ lele ebaka Ọghẹnẹ nọ a kẹ ẹzi na gbe erivẹ rai evaọ ewhowho urere na taure ẹdẹ ologbo avọ idudu Jihova o te ti te?
25 Ẹvẹ ẹdẹ ologbo Jihova ọ te rro te! Agbẹta nọ a rọ kpare onọ na: “Ono ọ rẹ sai thihiakọ riẹ?” (Joẹl 2:11) A te t’ẹme kpahe onọ onana gbe efa buobu evaọ izoẹme ivẹ nọ e rọ obaro na.
Kọ Whọ Sae k’Iyo Nana Vevẹ?
◻ Fikieme Jihova ọ rọ vẹvẹ unu kpahe uye emerae evaọ Juda?
◻ Evaọ orugba ọgbọna ọrọ eruẹaruẹ Joẹl, amono họ ebaka Jihova?
◻ Didi owọ isu Kristẹndọm a jẹ kpahe uye ebaka na, kọ ẹvẹ ejọ rai a sae rọ va okpomahọ riẹ abọ?
◻ Ẹvẹ uye ebaka na o kẹre te no evaọ ikpe-udhusoi avọ 20 nana, kọ ẹvẹ u ti kri te?
[Picture Credit Line on page 14]
Ebaka: Ifoto FAO/G. Tortoli; ekru ebaka: Ifoto FAO/Desert Locust Survey
[Picture on page 15]
Uye emerae na o karo kẹ oware nọ o mai tube yoma
[Credit Line]
Ure nọ o fa no: Ifoto FAO/G. Singh
[Pictures on page 16]
Jihova Ọghẹnẹ ọ rọ emu uye ebaka ọgbọna