“Efe” Ọ Be Vọ Uwou Jihova
“[Mẹ Jihova o] ti nyuhu erẹwho kpobi, efe erẹwho na kpobi e vẹ te ze, me ve ti ru uwou onana, o vẹ te vọ avọ eru ọnwranwra.”—HAGAI 2:7.
1. Evaọ oke araha idudhe, fikieme ma jẹ kaki roro kpahe iyoyou mai?
EKWAKWA efe vẹ e vọ uwou ra? Kọ who wo ekaba eghaghae, kọmputa ọgbọna, omoto ọkpokpọ evaọ ighẹ ra? Whọ tẹ maki wo eware enana kpobi, kọ whọ gbẹ rọwo nnọ eware nọ e mae jọ uwou ra ghare họ ahwo na—ahwo uviuwou ra? Dae rehọ iẹe nnọ ẹdẹjọ nọ whọ rọwo ze, who te yo ore iwiri. Uwou ra o be to, errae na i bi ko owhẹ họ no! Bovẹ iroro ra e rẹ kaki kpohọ? Egbara ra? Kọmputa ra? Omoto ra? Kọ ogbẹrọnọ iyoyou ra who ti roro kpahe? Ere o rọ, keme ahwo a ghare vi ekwakwa.
2. Ẹvẹ emama Jihova e kẹre te, kọ abọ vẹ riẹ Jesu ọ jọ ruẹ oghọghọ?
2 Whaọ roro kpahe Jihova Ọghẹnẹ gbe Ọmọ riẹ, Jesu Kristi. Jihova họ ọnọ “ọ ma odhiwu gbe akpọ gbe abade, gbe enọ e rọ eva rai kpobi.” (Iruẹru 4:24) Ọmọ riẹ, “osu iruo” na, họ ọnọ Jihova ọ rọ ẹkwoma riẹ ma eware efa kpobi. (Itẹ 8:30, 31; Jọn 1:3; Ahwo Kọlọsi 1:15-17) Evaọ uzẹme, te Jihova gbe Jesu a rri eware nọ a ma na ghaghae. (Wawo Emuhọ 1:31.) Rekọ abọ emama vẹ who roro nọ a mai rri ghare—eware manikọ ahwo? Evaọ ọkwa ọ areghẹ nọ a ro dhesẹ ohwo, Jesu ọ ta nọ: “[Mẹ] jẹ were eva kẹ emọ ahwo,” hayo wọhọ epanọ efafa ọ William F. Beck o fi rie họ, Jesu o wo “evawere kpahe ahwo-akpọ.”
3. Didi eruẹaruẹ Jihova ọ rọ ẹkwoma Hagai dhesẹ via?
3 Ababọ avro Jihova o rri ahwo ghaghae. Imuẹro onana jọ họ eme ọ eruẹaruẹ nọ ọ ta evaọ ukpe 520 B.C.E. ẹkwoma Hagai ọruẹaro riẹ. Jihova o whowho nọ: “Me ve ti nyuhu erẹwho kpobi, efe erẹwho na kpobi e vẹ te ze, me ve ti ru uwou onana, o vẹ te vọ avọ eru ọnwranwra. . . . Eru ọnwranwra uwou uwhremu na o re ti woma vi ọrọ ọsosuọ.”—Hagai 2:7, 9.
4, 5. (a) Ẹvẹ u gbe fo ho re ma ku ei họ nnọ ẹme na “efe” o be ta kpahe ekwakwa eware iwo? (b) Ẹvẹ whọ rẹ f’otọ “efe,” kọ fikieme?
4 Ekwakwa “efe” vẹ e te vọ uwou Jihova jẹ wha oruaro ulogbo sei? Egbara eghaghae gbe eware ona? Igoru, isiliva, gbe itho eghaghae? O sae gba ere he. Kareghẹhọ, igho nọ a rọ bọ etẹmpol ọsosuọ na, onọ a ro mudhe ikpe egba isoi nọ i kpemu na, ẹkpẹhẹbe!a Evaọ uzẹme, orọnikọ Jihova o bi rẹro nnọ etẹmpol nọ umutho ahwo Ju nọ a zihe no igbo ze na a bọ u ti woma vi etẹmpol Solomọn na evaọ oruaro ho!
5 Kọ eme họ “efe” nọ ọ te vọ uwou Jihova na? O rọ vevẹ inọ ahwo. Whaọ, oware nọ o rẹ wha oghọghọ se udu Jihova orọnikọ isiliva gbe igoru hu rekọ ahwo nọ e be rọ uyoyou gọe. (Itẹ 27:11; 1 Ahwo Kọrint 10:26) Ẹhẹ, Jihova o re rri ezae, eyae, gbe emọ nọ e be gọe avọ ọjẹrehọ. (Jọn 4:23, 24) Enana yọ “efe,” yọ a jọ ẹro Jihova ghare vi eware ezi nọ a ro ru ona họ etẹmpol Solomọn na.
6. Didi iruo etẹmpol anwae Ọghẹnẹ o wo?
6 Ghelọ ọwọsuọ ọgaga, a bọ etẹmpol na re evaọ 515 B.C.E. Bọo oke idhe Jesu, etẹmpol nọ ọ jọ obọ Jerusalẹm na o jọ udevie egagọ efuafo kẹ eware “efe” buobu, emotọ Ju gbe ahwo erẹwho Egedhọ nọ i kurẹriẹ. Rekọ etẹmpol na o dikihẹ kẹ oware ofa jọ nọ o rro vi oyena, wọhọ epanọ ma te ruẹ na.
Orugba Ikpe-Udhusoi Ọsosuọ
7. (a) Eme etẹmpol anwae Ọghẹnẹ evaọ Jerusalẹm u dikihẹ kẹ? (b) Dhesẹ iruo ozerẹ okpehru na evaọ Ẹdẹ Omavoro na.
7 Etẹmpol nọ ọ jọ obọ Jerusalẹm na u dikihẹ kẹ ọruẹrẹfihotọ ologbo rọkẹ egagọ. Oye họ etẹmpol abọ-ẹzi Ọghẹnẹ, onọ Jihova o ro mu evaọ 29 C.E. avọ Jesu wọhọ Ozerẹ Okpehru. (Ahwo Hibru 5:4-10; 9:11, 12) Roro kpahe ithatho nọ e rọ udevie iruo ozerẹ okpehru Izrẹl gbe iruẹru Jesu. K’ukpe k’ukpe evaọ Ẹdẹ Omavoro na, ozerẹ okpehru na o re kpohọ agbada-idhe na evaọ ighẹ etẹmpol na ọ vẹ rehọ eruẹ ro dheidhe ro voroma kẹ izieraha izerẹ na. Kẹsena, ọ vẹ rehọ azẹ eruẹ na rueva etẹmpol na, nya ethẹ nọ e hẹriẹ ighẹ na no Ọrẹri na vrẹ jẹ nya ubere nọ o hẹriẹ Ọrẹri na no Ọrẹri Erẹri na vrẹ. Nọ ọ tẹ rueva Ọrẹri Erẹri na no, ozerẹ okpehru na ọ vẹ frẹ azẹ na fihọ etehe ọvọ na. Kẹsena, avọ iruẹru evo na, ọ vẹ rọ ẹwe dheidhe ro voroma kẹ erua 12 Izrẹl nọ e rọ izerẹ hẹ na. (Iruo-Izerẹ 16:5-15) Didi obọ iruẹru nana i wo kpahe etẹmpol abọ-ẹzi Ọghẹnẹ?
8. (a) Ẹvẹ a rọ rehọ Jesu dheidhe muhọ rono 29 C.E. vrẹ? (b) Didi obọdẹ usu Jesu ọ reawere riẹ kugbe Jihova evaọ etoke uzuazọ odibọgba riẹ evaọ otọakpọ?
8 Evaọ edhere ọvona, a rọ Jesu dheidhe evaọ agbada-idhe oreva Ọghẹnẹ okenọ a họe ame jẹ rehọ ẹzi ọfuafo Ọghẹnẹ wholo iei evaọ 29 C.E. (Luk 3:21, 22) Evaọ uzẹme, iruẹru nana i kpokahọ emuhọ uzuazọ idheidhe kẹ Jesu nọ u kri te ikpe esa gbe ubro. (Ahwo Hibru 10:5-10) Evaọ oke oyena, Jesu ọ reawere usu eyẹ abọ-ẹzi kugbe Ọghẹnẹ. Edikihẹ oghẹrẹsa onana nọ Jesu o wo kugbe Ọsẹ obọ odhiwu riẹ na u kpehru vi otoriẹ ahwo-akpọ efa. O wọhọ epaọ ẹsenọ ubere u ruru aro orimuo rai, wọhọ epanọ ubere o hẹriẹ Ọrẹri na no eriwo ahwo nọ a jọ ighẹ uwou-udhu na.—Ọnyano 40:28.
9. Fikieme Jesu ọ gbẹ sae rọ rueva odhiwu hu wọhọ ohwo-akpọ, kọ ẹvẹ a rọ kpọ uyero onana họ?
9 Dede nọ ọ jọ Ọmọ Ọghẹnẹ nọ a rọ ẹzi wholo, ọzae na Jesu ọ sai wo uzuazọ obọ odhiwu hu. Eme jabọ? Keme uwo gbe azẹ o sae rria Uvie obọ odhiwu Ọghẹnẹ hẹ. (1 Ahwo Kọrint 15:44, 50) Nọ uwo-oma ohwo-akpọ Jesu o rọ obrudhe na, o tẹ nwani dikihẹ kẹ ubere nọ o hẹriẹ Ọrẹri na no Ọrẹri Erẹri evaọ etẹmpol anwae Ọghẹnẹ na. (Ahwo Hibru 10:20) Rekọ edẹ esa nọ o whu no, Ọghẹnẹ ọ tẹ kpare Jesu wọhọ ẹzi. (1 Pita 3:18) Kẹsena ọ jẹ sae rueva ubrukpẹ Ọrẹri Erẹri ọrọ etẹmpol abọ-ẹzi Ọghẹnẹ na—obọ odhiwu. Yọ ere o nwane via. Pọl o kere nọ: “Kristi ọ ruọ oria ẹri na no, orọnọ ọ nọ a rehọ abọ ru hu [ẹsejọhọ be ta kpahe Ọrẹri Erẹri na], rekọ utiọ uvi riẹ, nya ruọ eva odhiwu oma riẹ, re ọ rehọ oma via eva obọ aro Ọghẹnẹ fiki mai.”—Ahwo Hibru 9:24.
10. Eme Jesu o ru nọ o zihe kpohọ odhiwu?
10 Evaọ obọ odhiwu, Jesu ọ ‘frẹ azẹ idhe riẹ ku’ ẹkwoma aghare ẹtanigbo azẹ uzuazọ riẹ nọ ọ rọ kẹ Jihova. Dede na, Jesu o ru viere. Taure ọ tẹ te nwani whu, ọ ta kẹ ilele riẹ nọ: “Mẹ be nya e ruẹrẹ eria kẹ owhai. Re mẹ tẹ nya e ruẹrẹ oria kẹ owhai, mẹ jẹ te tha mẹ vẹ te rehọ owhai, re oria nọ mẹ rọ wha rẹ te jọ etẹe re.” (Jọn 14:2, 3) Fikiere ẹkwoma ẹruọ Ọrẹri Erẹri na, hayo odhiwu, Jesu o te rovie edhere na kẹ amọfa re a lele iei. (Ahwo Hibru 6:19, 20) Ahwo nana, enọ unu rai o te jọ 144,000 na, a te jọ izerẹ-ethabọ evaọ ọruẹrẹfihotọ etẹmpol abọ-ẹzi Ọghẹnẹ na. (Eviavia 7:4; 14:1; 20:6) Nwane wọhọ epanọ ozerẹ okpehru Izrẹl ọ rẹ kake rehọ azẹ eruẹ rueva Ọrẹri Erẹri ro voroma kẹ izieraha izerẹ na, ere a kake rehọ aghare azẹ Jesu nọ o hwẹ ruiruo kẹ izerẹ-ethabọ 144,000 enana.b
Eware “Efe” Ọgbọna
11. Amono ozerẹ okpehru Izrẹl ọ rẹ rọ ẹwe dheidhe kẹ, kọ eme onana u dikihẹ kẹ?
11 O wọhọ nnọ evaọ ukpe 1935, ekokohọ enọ a wholo na o rọ gba unu.c Rekọ Jihova ọ re siọ ọghọ ba efihọ uwou riẹ hẹ. Ijo, eware “efe” e te gbẹ rueva riẹ. Kareghẹhọ nnọ ozerẹ okpehru evaọ Izrẹl ọ rẹ rehọ erao ivẹ dheidhe—eruẹ kẹ izieraha izerẹ na gbe ẹwe rọkẹ izieraha erua nọ e rọ erọ izerẹ hẹ. Nọ izerẹ na i dikihẹ kẹ enọ a wholo nọ e te jọ kugbe Jesu evaọ Uvie obọ odhiwu na, amono erua nọ e rọ erọ izerẹ hẹ na i dikihẹ kẹ? Uyo na o rọ eme ọ Jesu nọ a kere fihọ Jọn 10:16: “Igodẹ efa jọ no me wo, enọ e rọ uthuru onana ha; mẹ rẹ te rehọ ae tha hrọ, i re ti yo uru mẹ. Fikiere e rẹ te jọ uthuru ọvo, othuru igodẹ ọvo.” Fikiere, azẹ Jesu nọ o hwẹ u wo erere kẹ itu ahwo ivẹ—orọ ọsosuọ, Ileleikristi nọ ẹruore rai o rọ esuo kugbe Jesu evaọ obọ odhiwu yọ orọ avivẹ, enọ i bi rẹro uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ evaọ otọakpọ aparadase. U re vevẹ, ẹko avivẹ nana họ onọ a rehọ eware “efe” ọrọ eruẹaruẹ Hagai dhesẹ na.—Maeka 4:1, 2; 1 Jọn 2:1, 2.
12. Ẹvẹ a bi ro si eware “efe” buobu ziọ uwou Ọghẹnẹ nẹnẹ?
12 Eware “efe” enana e gbẹ be vọ uwou Jihova. Kẹle na, a si awhaha no evaọ obọ Ovatha-Ọre Europe, abọ Africa, gbe ekwotọ efa, nọ o be lẹliẹ usiuwoma Uvie Ọghẹnẹ nọ a ro mu no na vaha ruọ ekwotọ nọ a ti dhobọte vẹre he. Nọ ahwo nọ a wo ẹgwọlọ a be ziọ ọruẹrẹfihotọ etẹmpol Ọghẹnẹ na, ae omarai a be daoma ru ilele efa, evaọ ẹmeoyo kẹ ujaje Jesu. (Matiu 28:19, 20) Nọ a bi ru ere na, a be nyaku ahwo buobu, te emaha te ekpako, enọ i wo irẹro ẹjọ eware “efe” nọ e te wha oruaro ziọ uwou Jihova. Dai roro kpahe iriruo jọ evaọ oghẹrẹ nọ onana o be rọ via.
13. Ẹvẹ ọmọtẹ ọboba jọ evaọ Bolivia o ro dhesẹ ọwhọ riẹ kẹ ẹvaha ovuẹ Uvie na?
13 Evaọ Bolivia, ọmọtẹ ikpe isoi jọ nọ ọsẹ gbe oni nọ a rọ Isẹri a be yọrọ o mi iticha riẹ uvẹ no isukulu evaọ ẹkpoka iweze ọsẹro okogho na. Fikieme? Ọ gwọlọ kpohọ usiuwoma evaọ oka iruẹru obọdẹ oyena kpobi. Onana u gbe ọsẹ gbe oni riẹ unu, rekọ a ghọghọ inọ o wo emamọ uruemu utioye na. Ọmọtẹ ọboba na o wo iwuhrẹ Ebaibol isoi, yọ emọ-uwuhrẹ enana jọ a bi kpohọ iwuhrẹ Ileleikristi. Ọ tubẹ wha iticha riẹ ziọ Ọgwa Uvie no dede. Ẹsejọhọ, emọ-uwuhrẹ Ebaibol riẹ na jọ a ti dhesẹ oma rai wọhọ eware “efe” nọ e te wha oruaro ziọ uwou Jihova.
14. Evaọ Korea, ẹvẹ ithihakọ oniọvo-ọmọtẹ jọ kẹ ohwo nọ o wo isiuru evaọ oke ọsosuọ họ u ro wo oghale?
14 Okenọ ọ jọ oria nọ a rẹ jọ ro itreni jẹ hẹrẹ, aye Oleleikristi jọ evaọ Korea ọ tẹ nyabru ọmọ-uwuhrẹ jọ nọ o fi eware họ ezọ be gaviezọ kẹ ile. Ọ tẹ nọe inọ: “Kọ who wo egagọ?” Ọmọ-uwuhrẹ na ọ tẹ kuyo nọ: “Me wo isiuru kpahe uvumọ egagọ họ.” Oma o lọhọ oniọvo na ha. Oniọvo na ọ tẹ ta haro nnọ: “Nọ oke o be nyaharo na, ohwo ọ rẹ sae gwọlọ salọ egagọ jọ. Rekọ ohwo ọ gbẹ riẹ kpahe egagọ họ, ọ rẹ sae salọ ọthọthọ.” Ovao ọmọ-uwuhrẹ na u te nwene, o te muọ ezọ họ ẹgaviẹ kẹ oniọvo mai avọ isiuru. Ọ tẹ kẹe obe na Is There a Creator Who Cares About You? ọ tẹ ta nnọ obe nana o te jọ obufihọ ulogbo nọ oke nọ ọ te rọ salọ egagọ u te te. Ọ tẹ rehọ obe na avọ evawere. Oka nọ u lele i rie, o te muọ Ebaibol họ ewuhrẹ kugbe Isẹri Jihova, yọ obọnana o bi kpohọ iwuhrẹ ukoko na kpobi.
15. Ẹvẹ ọmọtẹ ọmoha obọ Japan jọ o ro muọ iwuhrẹ Ebaibol họ, kọ didi oghale omodawọ riẹ u wo?
15 Evaọ Japan, Megumi nọ ọ rọ ikpe 12 o rri isukulu riẹ wọhọ otọ ẹvi kẹ usiuwoma ota gbe ewuhrẹ. O tube muọ iwuhrẹ Ebaibol buobu họ no. Ẹvẹ Megumi o bi ro ru ei? Nọ o te bi se Ebaibol hayo ruẹrẹ oma kpahe kẹ iwuhrẹ evaọ oke ibreki, emọ eklase riẹ a rẹ nọe ẹsikpobi kpahe oware nọ o bi ru. Ejọ e rẹ nọ Megumi oware nọ o gbe ro kuomagbe iruẹru isukulu na jọ họ. Megumi ọ rẹ k’iyo enọ rai jẹ ta kẹ ae nnọ Ọghẹnẹ o wo odẹ. Onana o rẹ kpare isiuru enọ e be kezọ kẹe. Ọ vẹ kẹ ae uwuhrẹ Ebaibol. Obọnana Megumi o wo iwuhrẹ 20—18 rai emọ eklase riẹ.
16. Ẹvẹ oniọvo obọ Cameroon jọ ọ sai ro muọ iwuhrẹ Ebaibol họ kugbe ezae jọ evaọ udevie isẹkoko?
16 Evaọ Cameroon, utu ezae eree nọ i bi ruiruo evaọ oria jọ a kpare unu se oniọvo jọ nọ o je fi ebe Ebaibol họ ada kẹ ahwo nọ a be nya edhere vrẹ. Fikinọ a gwọlọ sei ẹkoko, a tẹ nọe oware nọ ọ gbẹ rọ rọwo Esanerọvo ho, errae ehẹle, hayo ẹwẹ nọ o re whu hu. Avọ obufihọ Ebaibol na, oniọvo mai ọ tẹ k’iyo enọ rai. Fikiere, ezae esa evaọ usu rai a tẹ rọwo uwuhrẹ Ebaibol. Ọvo rai jọ, Daniẹl, o te muọ iwuhrẹ họ ekpohọ jẹ tubẹ raha eware riẹ nọ i wobọ kpahe imizi no dede. (Eviavia 21:8) U te ukpe ovo ho, ọ tẹ họ-ame.
17. Ẹvẹ inievo jọ evaọ El Salvador a rọ rehọ areghẹ ta usiuwoma kẹ ọzae nọ ọ gwọlọ yo ovuẹ Uvie na vẹre he?
17 Evaọ El Salvador, ọzae jọ o te gbẹro ku Isẹri Jihova kpobi, o ve thuru arakọ ọgeva riẹ si unuẹthẹ. Ọ vẹ hẹrẹ bẹsenọ Isẹri na a rẹ nyavrẹ no, o ve zihe arakọ na rueva uwou. U wo oghẹrẹ ovo nọ inievo na a sae rọ t’ẹme kugbe ọzae na ha. Fikiere ẹdẹjọ a tẹ gwọlọ edhere ọfa. Nọ a riẹ nọ ọzae na o ti yo ẹme nọ a be ta, a te ku ei họ nnọ a rẹ ta usiuwoma kẹ arakọ na. A tẹ nyate uwou na, yere arakọ na, a tẹ ta epanọ eva e were rai te kẹ uvẹ nọ a be rọ t’ẹme kẹe. A tẹ ta kpahe okenọ aparadase ọ te rọ jọ otọakpọ, okenọ eva e te gbẹ rọ dha uvumọ ohwo ho—ẹhẹ, tubọ okenọ erao e te rọ jọ dhedhẹ. A te yere arakọ na akodẹ ziezi a tẹ ruọ edhere. Evaọ igbunu rọkẹ ae, ọzae na ọ tẹ ruọ otafe o te wou unu kẹ ae fiki uvẹ nọ ọ re kẹ Isẹri na re a t’ẹme kẹe he. Ọ tẹ rehọ emagazini na, uwuhrẹ Ebaibol u te muhọ. Obọnana ọzae na yọ oniọvo mai—omọvo eware “efe” na jọ!
“Ozọ U Mu Owhai Hi”
18. Didi ebẹbẹ Ileleikristi buobu a rẹriẹ ovao ku, rekọ ẹvẹ Jihova o rri egegagọ riẹ?
18 Kọ who bi w’abọ evaọ iruo obọdẹ ọ usiuwoma ota Uvie gbe eruo ilele na? Otẹrọ ere, uvẹ-ọghọ nọ who wo okolo ho. Evaọ uzẹme, ẹkwoma iruo nana Jihova o bi ro si eware “efe” ziọ uwou riẹ. (Jọn 6:44) Uzẹme, ẹsejọ oma o rẹ dina lọhọ owhẹ hayo wo ewhrehe. Ẹsejọ, ahwo jọ—makọ evaọ udevie idibo ẹrọwọ Jihova—a re lele iroro ọ me-fioka-ha muabọ. Rekọ kru udu ga! Jihova o rri egegagọ riẹ kpobi ghaghae, yọ o wo isiuru ididi kpahe esiwo ra.—2 Pita 3:9.
19. Didi uduotahawọ Jihova ọ kẹ ẹkwoma Hagai, kọ ẹvẹ eme enana e sae rọ jọ ehri ẹgba k’omai?
19 Udu u te no omai awọ, makọ fiki ọkparesuọ hayo iyero iyoma efa, eme ọ Jihova kẹ ahwo Ju nọ a zihe kpo na e sae jọ ehri ẹgba. Eva Hagai 2:4-6, ma se nọ: “ ’Dede enẹna kru oma ga, O Zẹrubabẹl,’ ere ỌNOWO na ọ tae; ‘O Joshua ọmọ Jehozadak, olori izerẹ na, kru oma ga,’ ere ỌNOWO na ọ tae; ‘wha kru oma ga whai ahwo otọ na kpobi,’ ere ỌNOWO na ọ tae; ‘wha ru iruo keme mẹ avọ owhai a gbẹrọ’ ere ỌNOWO ogbaẹmo na ọ tae ‘(wọhọ epaọ eya nọ mẹ ya kẹ owhai okenọ wha no Ijipti ze). Ẹzi mẹ avọ owhai a gbẹrọ; ozọ u mu owhai hi.’ ỌNOWO ogbaẹmo na ọ ta nọ: ‘mẹ rẹ te wariẹ nọ, ukiọkọ omojọ, me ve ti nyuhu ihru gbe akpọ gbe abade je gbe etọ eyaya.’ ” Muẹrohọ nnọ orọnikọ Jihova ọ be tuduhọ omai awọ nọ ma jọ gaga ọvo ho rekọ ọ kẹ omai edhere nọ ma re ro wo ogaga na. Oghẹrẹ vẹ? Muẹrohọ eme imuẹro na: “Mẹ avọ owhai a gbẹrọ.” Ẹvẹ o rọ ọbọga ẹrọwọ te re ma vuhumu nnọ makọ ezadhe nọ ma rẹriẹ ovao ku, Jihova ọ rọ kugbe omai!—Ahwo Rom 8:31.
20. Edhere vẹ oruaro ulogbo o be rọ vọ uwou Jihova?
20 Jihova o dhesẹ vevẹ no inọ ọ rọ kugbe ahwo riẹ. Evaọ uzẹme, o nwane rọ epanọ ọ rọ ẹkwoma Hagai ọruẹaro na ta: “Eru ọnwranwra uwou uwhremu na o re ti woma vi ọrọ ọsosuọ, . . . eva uwou onana mẹ rẹ te rehọ efe gbe ọruẹriọ tha.” (Hagai 2:9) Uzẹme, evaọ etẹmpol abọ-ẹzi Jihova a rẹ jọ ruẹ orro nọ o mae rro nẹnẹ. Whaọ, ahwo idu egba buobu i bi zurie ruọ egagọ efuafo k’ukpe k’ukpe. A be ko enana ziezi evaọ abọ-ẹzi, yọ makọ evaọ akpọ ẹvohẹ ọnana, a be reawere udhedhẹ nọ o kẹle onọ a te jọ akpọ ọkpokpọ Ọghẹnẹ reawere riẹ.—Aizaya 9:6, 7; Luk 12:42.
21. Eme ọ rẹ jọ ọtamuo mai?
21 Jihova o ti nuhu erẹwho na kẹle eva Amagẹdọn. (Eviavia 16:14, 16) Fikiere joma rehọ oke nọ u kiọkọ na siwi izuazọ jọ. Joma jọ gaga je fieva mai kpobi họ Jihova. Jọ o jọ ọtamuo mai re ma ruabọhọ ẹgọ Jihova eva etẹmpol abọ-ẹzi ologbo riẹ, rehọ eware “efe” efa vọ uwou riẹ bẹsenọ Jihova ọ te ta nọ iruo na i kuhọ no.
[Oruvẹ-obotọ]
a A tẹ rehọ eware nọ a zọhọ kẹ ebabọ etẹmpol Solomọn na rọ wawo unuigho inẹnẹ na, u te edọla odu-ima 40. A fi eware nọ i kiọkọ no ebabọ na ze họ ẹkpa etẹmpol na.—1 Ivie 7:51.
b Wo ohẹriẹ no ozerẹ okpehru Izrẹl, Jesu o wo izieraha nọ o re du voroma kẹ hẹ. Dede na, ibe izerẹ riẹ a wo izieraha keme a rehọ e rai no udevie ahwo-akpọ erahaizi ze.—Eviavia 5:9, 10.
c Rri Uwou-Eroro Na, March 1, 1998, ẹwẹ-obe avọ 13-18.
Kọ Whọ Kareghẹhọ?
• Eme ọ ghare kẹ Jihova vi ekwakwa iwo?
• Itu ahwo ivẹ vẹ azẹ Jesu nọ o hwẹ o rọ erere kẹ?
• Amono họ eware “efe” nọ e te rọ oruaro vọ uwou Jihova?
• Didi imuẹro ma wo inọ eruẹaruẹ Hagai i bi rugba nẹnẹ?
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 10]
Kọ whọ riẹ oware ẹwoho nọ etẹmpol anwae Jihova o dikihẹ kẹ?
Ubere
Ọrẹri
Agbada-Idhe
Ọrẹri Erẹri
Ọmọgwa
Ighẹ
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 11]
Ozerẹ okpehru na ọ rẹ rọ eruẹ dheidhe kẹ izieraha izerẹ na jẹ rehọ ẹwe dheidhe kẹ izieraha erua Izrẹl nọ e rọ erọ izerẹ hẹ
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 12]
Iruo usiuwoma ota Uvie akpọ-soso na u bi si ogbotu buobu ziọ uwou Jihova