Uvie Ọghẹnẹ—Esuo Ọkpokpọ Otọakpọ
“Uvie [na o] . . . rẹte whọlọ ivie na kpobi ọ vẹte rehọ ai ze oba, ọ vẹte jọ bẹdẹ.”—DANIẸL 2:44.
1. Evaifihọ vẹ ma rẹ sai wo kpahe Ebaibol na?
EBAIBOL na yọ ẹme Ọghẹnẹ nọ o rovie via kẹ ahwo-akpọ. Pọl ukọ na o kere nọ: “Okenọ wha rọ rehọ ẹme Ọghẹnẹ nọ owha jọ unu mai yo na; wha rehọ e riẹ wọhọ ẹme ahwo ho, rekọ wọhọ epanọ o ghinẹ rọ, ẹme Ọghẹnẹ.” (1 Ahwo Tẹsalonika 2:13) Eware nọ i fo nọ ma rẹ riẹ kpahe Ọghẹnẹ e rrọ Ebaibol na: ovuẹ kpahe uruemu riẹ, ẹjiroro riẹ, gbe itee riẹ k’omai. O wo ehrẹ nọ e mai woma kpahe uzuazọ uviuwou gbe uruemu ekẹdẹ kẹdẹ. O ta kpahe eruẹaruẹ nọ i rugba vrẹ no, enọ i bi rugba enẹna, gbe enọ i ti rugba evaọ obaro. Ẹhẹ, “Ọghẹnẹ o gie ẹwolo ku ikereakere na kpobi, re e jọ erere rọ kẹ ewuhrẹ gbe ozọ-usio, avọ ọkpọvio gbe odhesẹkẹ eva ẹrẹreokie. Re ohwo Ọghẹnẹ na ọ ruẹse gba kiete, ọ vẹ jẹ thomavẹre kẹ iruo iwoma i ruo kpobi.”—2 Timoti 3:16, 17.
2. Ẹvẹ Jesu o ro fiẹgbahọ uzoẹme Ebaibol na?
2 Oware nọ o mae jọ Ebaibol na wuzou họ uzoẹme riẹ: ẹkpare kpehru esuo Ọghẹnẹ (udu riẹ nọ o re ro su) ẹkwoma Uvie obọ odhiwu riẹ. Jesu o ru oyena fihọ oware ọsosuọ evaọ odibọgba riẹ. “Jesu o te mu ovuẹ họ ẹvuẹ, be ta nọ, ‘Wha kuevarẹriẹ, keme uvie odhiwu o kẹle ino.’ ” (Matiu 4:17) O dhesẹ oria nọ o rẹ jọ evaọ izuazọ mai, tuduhọ nọ: “Rekọ wha kake guọlọ uvie riẹ gbe [ẹrẹreokie] riẹ.” (Matiu 6:33) O te je dhesẹ epanọ u wuzou te ẹkwoma ilele riẹ nọ o wuhrẹ re a lẹ se Ọghẹnẹ nọ: “Uvie ra oze, epanọ a rọ obọ odhiwu ru orọ eva ra, ru re a jọ akpọ na ru ere re.”—Matiu 6:10.
Esuo Ọkpokpọ Otọakpọ
3. Fikieme Uvie Ọghẹnẹ u je wuzou k’omai tere?
3 Fikieme Uvie Ọghẹnẹ u ro wuzou tere kẹ ahwo-akpọ? Fikinọ kẹle na o te j’owọ nọ u ti nwene esuo otọakpọ nana bẹdẹ bẹdẹ. Eruẹaruẹ nọ e rọ Daniẹl 2:44 e ta nọ: “Evaọ ezi ivie eyena [nọ e be jọ otọakpọ su enẹna], Ọghẹnẹ obọ odhiwu na ọ rẹte rehọ uvie [egọmeti obọ odhiwu] nọ a rẹ raha ha muẹ, hayo a rẹte se isuẹsu riẹ ba kẹ amọfa ha. Ọ rẹte whọlọ ivie na kpobi [egọmeti otọakpọ] ọ vẹte rehọ ai ze oba, ọ vẹte jọ bẹdẹ.” Nọ Uvie obọ odhiwu Ọghẹnẹ u te muhọ esu no vọvọ, ahwo-akpọ a gbe ti su otọakpọ na ofa ha. Esuo ohwo-akpọ nọ ọ rẹ wha ẹwhọ gbe ababọ edẹro ze o ve ti zihe ruọ oware anwae no.
4, 5. (a) Fikieme Jesu ọ jẹ rọ ọnọ ọ mai fo kẹ Ovie Uvie na? (b) Didi iruo Jesu o bi ti wo kẹle na?
4 Olori Osu ọrọ Uvie obọ odhiwu na, evaọ otọ esuo Jihova, họ ọnọ a rẹ ruẹ obọ riẹ hẹ—Kristi Jesu. Taure ọ tẹ te ziọ otọakpọ, ọ jẹ rria obọ odhiwu wọhọ “osu iruo” Ọghẹnẹ, keme ọye họ ọrọ ọsosuọ evaọ emama Ọghẹnẹ kpobi. (Itẹ 8:22-31) “Ọnọ ọ rọ uwoho Ọghẹnẹ nọ a rẹ ruẹ hẹ na, ọnọ ọ rọ ọtuyẹ evaọ emama kpobi; keme eva riẹ a jẹ ma eware kpobi, enọ erọ evaọ odhiwu gbe akpọ.” (Ahwo Kọlọsi 1:15, 16) Yọ okenọ Ọghẹnẹ o vi Jesu ziọ otọakpọ, o ru oreva Ọghẹnẹ oke na kpobi. O thihakọ edawọ nọ e mae ga kpobi o te je whu avọ ẹrọwọ fihọ Ọsẹ riẹ.—Jọn 4:34; 15:10.
5 Fiki omarokpotọ riẹ kẹ Ọghẹnẹ makọ rite uwhu, a hwa Jesu osa. Ọghẹnẹ ọ kpare riẹ kpohọ odhiwu ọ tẹ kẹe udu nọ ọ rẹ rọ jọ Ovie Uvie obọ odhiwu. (Iruẹru 2:32-36) Wọhọ Ovie Uvie na, Kristi Jesu o ti wo iruo ilogbo no obọ Ọghẹnẹ ze nọ ọ te rọ karo kẹ ogbotu emama ẹzi egaga evaọ esuo ohwo-akpọ osino otọakpọ na je voro emuemu kpobi no akpọ na no. (Itẹ 2:21, 22; 2 Ahwo Tẹsalonika 1:6-9; Eviavia 19:11-21; 20:1-3) Kẹsena Uvie odhiwu Ọghẹnẹ evaọ otọ Kristi o vẹ jọ udu-esuo ọkpokpọ nọ o bi su, egọmeti ọvuọvo evaọ otọakpọ na soso.—Eviavia 11:15.
6. Didi oghẹrẹ esuo ma rẹ sai rẹro riẹ no obọ Ovie Uvie na ze?
6 Ẹme Ọghẹnẹ ọ ta kpahe Osu ọkpokpọ otọakpọ na nọ: “Ọye a rehọ isuẹsu gbe oruaro gbe uvie rọ kẹ, re ahwo kpobi, erẹwho gbe evẹrẹ kpobi, re a ruẹse gọ e.” (Daniẹl 7:14) Fikinọ Jesu ọ te raro kele uyoyou Ọghẹnẹ, udhedhẹ gbe evawere nọ e te jọ otọ esuo riẹ i ti wo umuo ho. (Matiu 5:5; Jọn 3:16; 1 Jọn 4:7-10) “Uvie riẹ o te jọ ruaro, udhedhẹ riẹ o basa ha . . . ọ vẹ te rọ uzẹme avọ ẹrẹreokie ro su ei.” (Aizaya 9:7) Ẹvẹ oghale riẹ o te ro te re ma wo Osu nọ ọ be rehọ uyoyou, uvi-ẹdhoguo, gbe ẹrẹreokie su! Fikiere, 2 Pita 3:13 o tẹ ruẹaro nọ: “Wọhọ epaọ eya riẹ, ma rẹ hẹrẹ ihru ekpokpọ [Uvie obọ odhiwu Ọghẹnẹ] avọ akpọ ọkpokpọ [okegbe otọakpọ ọkpokpọ] enọ ẹrẹreokie ọ be ria.”
7. Ẹvẹ Matiu 24:14 o bi ro rugba nẹnẹ?
7 Evaọ uzẹme, Uvie Ọghẹnẹ họ usi nọ o mai woma kpobi rọkẹ enọ i you oware ezi. Oye jabọ nọ, wọhọ abọjọ oka na nnọ ma be rria “edẹ urere” uyerakpọ omuomu nana, Jesu ọ rọ ruẹaro nọ: “A rẹ te vuẹ ovuẹ usiuwoma uvie na kẹ akpọ na kpobi, re o jọ isẹi kẹ erẹwho akpọ na kpobi; kẹsena urere u te zi te.” (2 Timoti 3:1-5; Matiu 24:14) Eruẹaruẹ yena i bi rugba enẹna, nọ enwenọ ima ezeza Isẹri Jihova evaọ ekwotọ 234 a be rehọ euwa nọ i bu vi ima-odu k’ukpe k’ukpe rọ ta kẹ amọfa kpahe Uvie Ọghẹnẹ na. Nwani fo, a re se oria nọ a rẹ jọ gọ evaọ ikoko nọ i bu te 90,000 evaọ akpọ na soso na Ọgwa Uvie. Ahwo a rẹ ziọ etẹe ti wuhrẹ kpahe egọmeti ọkpokpọ nọ ọ be tha na.
Ibe Isu
8, 9. (a) Bovẹ ibe isu Kristi a no ze? (b) Evaifihọ vẹ ma rẹ sai wo kpahe esuo Ovie na gbe ọrọ ibe isu riẹ?
8 Kristi Jesu o ti wo ibe isu evaọ Uvie obọ odhiwu Ọghẹnẹ na. Eviavia 14:1-4 o ruẹaro nọ ahwo 144,000 họ enọ a te ‘ta no udevie ahwo ze’ a vẹ kpare ai kpohọ uzuazọ obọ odhiwu. Enana i kugbe ezae gbe eyae enọ, ukpenọ a gbodibo kẹ ae, a rehọ omarokpotọ ruiruo kẹ Ọghẹnẹ gbe ibe ahwo-akpọ no. “A rẹ te jọ izerẹ Ọghẹnẹ gbe e rọ Kristi, a ve ti lele Kristi re uvie na odu ikpe.” (Eviavia 20:6) Unu rai o kawo gaga vi “otu obuobu [na], nọ ohwo ọvo ọ sai kele he, nọ i no erẹwho kpobi ze, erua gbe ahwo gbe erọo-unu” enọ e te zọ vrẹ ekuhọ uyerakpọ ọnana. Enana omarai a be “gọ [Ọghẹnẹ] taso tuvo,” rekọ a wo use obọ odhiwu hu. (Eviavia 7:9, 15) Ae họ otọhotọ otọakpọ ọkpokpọ na wọhọ enọ e te jọ otọ Uvie odhiwu Ọghẹnẹ na.—Olezi 37:29; Jọn 10:16.
9 Evaọ ẹsalọ enọ i ti lele Kristi su evaọ obọ odhiwu, Jihova ọ salọ ahwo-akpọ ẹrọwọ nọ e rria uzuazọ avọ ebẹbẹ riẹ kpobi no. Ivie gbe izerẹ enana a rehọ ẹro ruẹ enwenọ eware kpobi nọ i te ahwo akpọ no. Fikiere uzuazọ rai evaọ otọakpọ u ti fiobọhọ evaọ oghẹrẹ nọ a ti ro su ahwo-akpọ. Makọ Jesu dede o “wuhrẹ [ẹmeoyo] eva udevie uye riẹ kpobi.” (Ahwo Hibru 5:8) Pọl ukọ na ọ ta kpahe iẹe nọ: “Ma wo ozerẹ ologbo nọ ọ rẹ se [omai ba] eweri kẹ oyẹlẹ mai hi hi, rekọ ọ nọ a dawo eva ikabọ kabọ wọhọ omai re, rekọ ovo o thọ riẹ obọ họ.” (Ahwo Hibru 4:15) Ẹvẹ o rọ omosasọ te re ma riẹ nọ evaọ akpọ ọkpokpọ okiẹrẹe Ọghẹnẹ, ivie gbe izerẹ iyoyou, erọ ohrọ eye i re ti su ahwo!
Kọ Uvie na O Jọ Ẹjiroro Ọghẹnẹ?
10. Fikieme Uvie odhiwu o gbẹ jọ abọjọ ẹjiroro ọsosuọ Ọghẹnẹ hẹ?
10 Kọ Uvie obọ odhiwu na o jọ abọjọ ẹjiroro ọsosuọ Ọghẹnẹ okenọ ọ ma Adamu avọ Ivi? Evaọ ikuigbe emama Emuhọ na, a fodẹ uvumọ Uvie nọ u ti su ahwo-akpọ họ. Jihova omariẹ ọ jọ Osu rai, yọ nọ a bi yoẹme kẹe na, a du gwọlọ uvumọ esuo ọfa ha. Emuhọ uzou 1 u dhesẹ nọ Jihova, ẹsejọhọ ẹkwoma Ọmọ ọtuyẹ obọ odhiwu riẹ na, ọ jẹ tẹme kugbe Adamu avọ Ivi. Ekere na ọ ta eme wọhọ “Ọghẹnẹ ọ tẹ ta kẹ ae” gbe, “Ọghẹnẹ ọ tẹ ta nọ.”—Emuhọ 1:28, 29; Jọn 1:1.
11. Didi emuhọ ọgbagba ahwo-akpọ a wo?
11 Ebaibol na ọ ta nọ: “Ọghẹnẹ ọ tẹ ruẹ nọ eware kpobi nọ ọ ma na i re wowoma.” (Emuhọ 1:31) Eware nọ e jọ ọgbọ Idẹn na kpobi e gba kiete. Adamu avọ Ivi a jẹ rria aparadase. A wo iroro gbe igboma egbagba. A rẹ sai lele Ọnọ-Oru rai t’ẹme o ve je lele ai t’ẹme. Yọ a te kru ẹrọwọ rai, a ti yẹ emọ egbagba. A hai du gwọlọ egọmeti ọkpokpọ obọ odhiwu hu.
12, 13. Nọ ahwo-akpọ egbagba a bi bu na, fikieme o jẹ hae rọ jọ lọlọhọ ghele re Ọghẹnẹ ọ t’ẹme kugbe ai?
12 Nọ uviuwou ohwo-akpọ u bi bu na, ẹvẹ Ọghẹnẹ o ti ro lele ai kpobi t’ẹme? Dai roro kpahe isi obọ odhiwu na. A ma rai fihọ ekrekru nọ a re se eko-isi. Eko-isi jọ i wo isi ima-odu. Eko-isi efa i wo ima-ima. Yọ ekiotọ-eriariẹ a ta nọ eko-isi nọ i bu te oware wọhọ ima-odu 100 e rọ ehrugbakpọ na nọ a rẹ ruẹ! Ghele na, Ọnọma na ọ ta nọ: “Wha kpare aro rai kpo ehru re wha ri: ono ọ ma enana kpobi? Ono ọ rehọ enana kpobi ọvuọvo ze, o je mu edẹ kẹ ai kpobi; fiki ẹgba ologbo riẹ, ọvuọvo o vo rie ei ẹro ho.”—Aizaya 40:26.
13 Nọ Ọghẹnẹ ọ rẹ sai muẹrohọ ekwakwa obọ odhiwu enana kpobi na, o rẹ jọ bẹbẹ kẹe he re o muẹrohọ ahwo-akpọ nọ a tulo ho. Makọ enẹna dede, ima idibo riẹ buobu a be lẹ sei kẹdẹ kẹdẹ. Elẹ eyena i bi t’obọ Ọghẹnẹ oke ovona nọ a be rọ lẹ na. Fikiere ẹmeọta kugbe ahwo-akpọ egbagba kpobi o hae jọ ẹbẹbẹ kẹe he. Ọ hae gwọlọ Uvie obọ odhiwu hu re ọ tẹ sai muẹrohọ ae. Ẹvẹ ọruẹrẹfihotọ nana o gbunu te—re a wo Jihova wọhọ Osu, re a sae t’ẹme sei gbiae, re a je wo irẹro seba-ewhu, jẹ rria bẹdẹ bẹdẹ evaọ otọakpọ aparadase!
‘Ohwo O Wo Ogaga na Ha’
14. Fikieme ahwo-akpọ a jẹ gwọlọ esuo Jihova bẹdẹ bẹdẹ?
14 Ghele na, ahwo-akpọ—makọ enọ e gba—a gwọlọ esuo Jihova bẹdẹ bẹdẹ. Fikieme? Keme Jihova ọ ma rae avọ ẹgba nọ a re ro siomano otọ esuo riẹ hẹ. Oyena yọ uzi rọkẹ ohwo-akpọ, wọhọ epanọ Jerimaya ọruẹaro na ọ rọwo na: “O ỌNOWO mẹ riẹ nọ ohwo o wo iroro obọ riẹ hẹ, ohwo o wo ogaga nọ o ro su oma obọ riẹ hẹ. O ỌNOWO, . . . kpọ omẹ vi.” (Jerimaya 10:23, 24) O rẹ jọ oware ugheghẹ kẹ ahwo-akpọ re a roro nọ a rẹ sae kpọ okegbe na ziezi ababọ ọkpọvio Jihova. O rẹ wọsuọ edhere nọ a rọ mae. Omasino esuo Jihova o rẹ wha oriobọ, omukpahe, evega, ozighi, emo, gbe uwhu ze. ‘Ohwo o re su ohwo kpohọ enwoma riẹ.’—Ọtausiwoma Na 8:9
15. Iyẹrẹ iyoma vẹ i no ẹsalọ oyoma nọ ọsẹ gbe oni ọsosuọ mai a ru ze?
15 Yoma na, ọsẹ gbe oni ọsosuọ mai a jiroro nọ a gwọlọ Ọghẹnẹ wọhọ Osu rai hi, a tẹ salọ nọ a rẹ rria ababọ riẹ. Fikiere, Ọghẹnẹ ọ gbẹ kẹ ae uvẹ ẹgbagba ha. A wọhọ okwakwa ẹlẹtriki nọ a wolo ufi riẹ no ẹlẹtriki no. U ti kri hi, a ti muhọ efu ẹmẹrera a ve ti serihọ—evaọ uwhu. A tẹ wọhọ okwakwa nọ u wo epe, yọ epe ọyena ọvo họ oware nọ a sai kpeze se emọ rai. (Ahwo Rom 5:12) “Utho na [Jihova], iruo riẹ i kiete, keme idhere riẹ kpobi i re wowoma. . . . A yeri kẹ e yoyoma, fikiere a gbẹ rọ emọ riẹ ofa ha fiki epanọ a re yoyoma.” (Iziewariẹ 32:4, 5) Uzẹme, omama ẹzi ọkparesuọ nọ o zihe ruọ Setan na họ ọnọ ọ viẹ Adamu avọ Ivi họ, rekọ a wo iroro egbagba yọ a hae sae se ẹjiroro ọthọthọ riẹ.—Emuhọ 3:1-19; Jemis 4:7.
16. Ẹvẹ ikuigbe e rọ kẹ imuẹro iyẹrẹ omasino Ọghẹnẹ?
16 Ikuigbe e kẹ imuẹro buobu ọrọ iyẹrẹ omasino Ọghẹnẹ. Evaọ ikpe udhusoi akuakpe ẹko buobu na, ahwo a dawo oghẹrẹ egọmeti ohwo-akpọ kpobi no, oghẹrẹ uyero ekọ gbe erọ uyerakpọ kpobi. Ghele na, emuemu o gbe bi “no eyoma ruọ onọ o mai yoma.” (2 Timoti 3:13) Ikpe-udhusoi avọ 20 na u dhesẹ oyena via. O vọ avọ omukpahe ọgaga gbe ozighi nọ ọ mae rro, emo, ohọo, uvuhu, gbe uye-oruẹ nọ a re jọ ikuigbe ruẹ obọ riẹ hẹ. Yọ makọ epanọ a nyaharo te evaọ abọ imu no kẹhẹ, ohwo kpobi o ti whu ẹdẹjọ. (Ọtausiwoma Na 9:5, 10) Ẹkwoma omodawọ re a su ithihi obọ rai, ahwo-akpọ a ghẹ ruọ Setan avọ idhivẹri riẹ abọ no, te epanọ Ebaibol na o ro se Setan “ọghẹnẹ akpọ nana.”—2 Ahwo Kọrint 4:4.
Okẹ Ufuoma Iroro-Ejẹ
17. Ẹvẹ a rẹ rehọ okẹ Ọghẹnẹ orọ ufuoma iroro-ejẹ na ruiruo?
17 Fikieme Jihova ọ rọ kẹ ahwo-akpọ uvẹ re a ru onọ u je rai? Keme ọ ma rai avọ okẹ igbunu orọ ufuoma iroro-ejẹ, ẹgba ufuoma ẹsalọ. Pọl ukọ na ọ ta nọ: “Oria nọ Ẹzi Ọnowo na ọrọ, etẹe [ufuoma] o rẹ jọ.” (2 Ahwo Kọrint 3:17) Uvumọ ohwo ọ gwọlọ jọ robot ho, re ohwo jọ ọ hai dhesẹ kẹme kẹme nọ whọ rẹ ta gbe koware koware nọ who re ru kpobi kẹ owhẹ. Rekọ Jihova ọ gwọlọ nọ ahwo-akpọ a rehọ ufuoma yena ruiruo ziezi, re a ruẹ areghẹ eruo oreva riẹ re a jẹ roma kpotọ kẹe. (Ahwo Galesha 5:13) Fikiere orọnikọ ufuoma nọ u wo oba ha ha, keme o tẹ rọ ere ozighi ọ rẹ jariẹ. A rẹ kpọ ufuoma na evaọ otọ izi iwoma Ọghẹnẹ.
18. Eme Ọghẹnẹ o dhesẹ via no ẹkwoma uvẹ eroruiruo ufuoma ẹsalọ nọ ọ kẹ ohwo-akpọ?
18 Ẹkwoma uviuwou ohwo-akpọ nọ ọ kuvẹ re u ru onọ u je rie, Ọghẹnẹ o dhesẹ i rie no, rọkẹ oke kpobi, nnọ ma gwọlọ esuo riẹ. Edhere esuo riẹ, esuo-okpehru riẹ, ọvo họ edhere nọ o kiehọ. O rẹ wha evawere nọ e mae rro ze, edẹro, gbe ọruẹriọ. Onana o rọ ere keme Jihova ọ ruẹrẹ iroro gbe igboma mai họ re i ruiruo ziezi nọ i te bi lele izi riẹ. “Mẹ họ ỌNOWO na Ọghẹnẹ ra, ọnọ o wuhrẹ owhẹ wo erere, ọnọ osu owhẹ nya edhere nọ o fo ẹnya.” (Aizaya 48:17) Ẹsalọ onọ u je evaọ otọ izi Ọghẹnẹ o rẹ jọ owha ogbẹgbẹdẹ hẹ rekọ o rẹ wha awere oghẹrẹ sa-sa emamọ emuore, iwou, ezaro, gbe ikporakporo ze. A hae rehọ iẹe ruiruo ziezi, ufuoma o hae wha uzuazọ igbunu, ọrọ evawere evaọ otọakpọ aparadase ze.
19. Edhere vẹ Ọghẹnẹ o ti ro zihe ahwo-akpọ bru oma riẹ ze?
19 Rekọ fiki ekpere ẹsalọ rai, ahwo-akpọ a te sioma rai no Jihova, a gbẹ gba ha, muhọ ẹwhrẹkpohọ egbogbo, je bi whu. Fikiere u fo re a dẹ ae no uyero uyoma oyena re a jẹ rehọ ae ziọ emamọ usu kugbe Ọghẹnẹ wọhọ emọ riẹ. Edhere nọ Ọghẹnẹ ọ salọ nọ o re ro ru onana họ Uvie na, yọ Osiwi na họ Jesu Kristi. (Jọn 3:16) Ẹkwoma ọruẹrẹfihotọ nana, ahwo nọ a ghine kurẹriẹ—wọhọ ọmọ ogbọfariẹ ọtadhesẹ Jesu na—a ti zihebru Ọghẹnẹ ze o ve je dede ai rehọ wọhọ emọ riẹ.—Luk 15:11-24; Ahwo Rom 8:21; 2 Ahwo Kọrint 6:18.
20. Ẹvẹ ẹjiroro Ọghẹnẹ o ti ro rugba ẹkwoma Uvie na?
20 Ababọ avro, oreva Jihova u bi ti rugba evaọ otọakpọ. (Aizaya 14:24, 27; 55:11) Ẹkwoma Uvie riẹ evaọ otọ Kristi, Ọghẹnẹ ọ te kpare (dhesẹ ewoma) udu riẹ nọ ọ rọ rrọ Osu mai. Uvie na o te rehọ oba te esuo ohwo-akpọ gbe ọrọ idhivẹri evaọ otọakpọ, ọye ọvo o ve ti su no obọ odhiwu ze ikpe udhusoi akuakpe. (Ahwo Rom 16:20; Eviavia 20:1-6) Rekọ evaọ oke oyena, ẹvẹ a ti ro dhesẹ ewoma edhere esuo Jihova? Yọ okenọ ikpe udhusoi akuakpe na e tẹ vrẹ no, didi abọ Uvie na u re ti wo? Uzoẹme obaro na o te t’ẹme kpahe enọ enana.
Eme Ọkiẹriwo
• Eme họ uzoẹme Ebaibol na?
• Amono a ti ru esuo ọkpokpọ otọakpọ na via?
• Fikieme esuo ohwo-akpọ nọ u siomano Ọghẹnẹ o gbẹ rọ kparobọ họ?
• Oghẹrẹvẹ a rẹ rehọ ufuoma iroro-ejẹ ro ruiruo?
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 8]
Ewuhrẹ Jesu o fiẹgbahọ esuo Ọghẹnẹ ẹkwoma Uvie na
[Iwoho nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 10]
Evaọ ekwotọ kpobi Isẹri Jihova a ru Uvie na họ ugogo uwuhrẹ rai
[Iwoho nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 12]
Ikuigbe e kẹ imuẹro iyẹrẹ iyoma ọrọ omasino Ọghẹnẹ
[Ọnọ o wo uwoho]
Isoja WWI: Ifoto ọ U.S. National Archives; ega uye: Oświęcim Museum; ọmọ na: UN PHOTO 186156/J. Isaac