“Ẹme Ọnowo Na Ọ Tẹ Ro Whawha”
“O vi ujaje riẹ bru akpọ; ẹme riẹ o re siawọ vẹrẹ vẹrẹ.”—OLEZI 147:15.
1, 2. Didi iruo Jesu ọ rọ kẹ ilele riẹ, kọ eme o gwọlọ?
EVAỌ usu eruẹaruẹ nọ e mai gbunu evaọ Ebaibol na a re duku ọvo jọ evaọ Iruẹru 1:8. Taure ọ tẹ te nwani muvrẹ kpohọ obọ odhiwu, Jesu ọ ta kẹ ilele ẹrọwọ riẹ nọ: “Nọ [Ẹzi] Ẹri ọ ruọ [owhai] oma no wha re ti wo ogaga nọ wha ti ro se isẹri mẹ . . . rite ọnyaba akpọ na.” Iruo nana e te rro kẹhẹ!
2 Re a whowho ẹme Ọghẹnẹ nya otọakpọ na kpobi wariẹ o sae jọ wọhọ okpiruo kẹ umutho ilele eyena nọ a rọ iruo na kẹ na. Roro kpahe oware nọ o gwọlọ. A re ti fiobọhọ kẹ ahwo na wo otoriẹ emamọ usi Uvie Ọghẹnẹ na. (Matiu 24:14) Isẹri-ise kẹ Jesu o tẹ jẹ gwọlọ ẹghale iwuhrẹ obọdẹ riẹ kugbe amọfa je ru ọkwa riẹ evaọ ẹjiroro Jihova vẹ. Ofariẹ, iruo na e kẹre te eruo ilele ahwo jẹ họ-ae ame. Yọ a ti ru onana evaọ akpọ na soso!—Matiu 28:19, 20.
3. Didi imuẹro Jesu ọ kẹ ilele riẹ, kọ didi owọ a jẹ kpahe iruo nọ ọ kẹ rae na?
3 Ghele na, Jesu ọ kẹ ilele riẹ imuẹro nọ ẹzi ọfuafo ọ te jọ kugbe ae evaọ ẹwhaharo iruo nọ ọ kẹ rae na. Fikiere, makọ epanọ iruo na e rro te na gbe omodawọ ozighi orọ otu ọwọsuọ re a ru ai fibo, ilele ọsosuọ Jesu na a rọ obokparọ ru oware nọ o jie na. O rọ oware ikuigbe uzẹme nọ a rẹ sae vro ho.
4. Ẹvẹ uyoyou Ọghẹnẹ u ro dhesẹ oma via evaọ eromuo re a ta usiuwoma je wuhrẹ amọfa na?
4 Iruo usiuwoma ota gbe uwuhrẹ orọ akpọ-soso na o jọ odhesẹvia uyoyou Ọghẹnẹ kẹ enọ e riẹ riẹ hẹ. Ọ kẹ rai uvẹ nọ a re ro sikẹle Jihova je wo erọvrẹ izieraha. (Iruẹru 26:18) Eromuo re a ta usiuwoma je wuhrẹ na u te je dhesẹ uyoyou Ọghẹnẹ kẹ enọ e be wha ovuẹ na, keme o kẹ rai uvẹ nọ a re ro dhesẹ omarọkẹ rai kẹ Jihova via je dhesẹ uyoyou rai kẹ ibe ahwo-akpọ. (Matiu 22:37-39) Pọl ukọ na o rri odibọgba Oleleikristi na ghaghae te epanọ o ro sei “efe.”—2 Ahwo Kọrint 4:7.
5. (a) Diẹse ma re jo duku ikuigbe nọ a rẹ mai fievahọ kpahe Ileleikristi ọsosuọ na, kọ didi orro a jọ etẹe dhesẹ? (b) Fikieme obe Iruẹru u ro wo otofa kẹ idibo Ọghẹnẹ nẹnẹ?
5 Ikuigbe nọ a rẹ mai fievahọ kpobi kpahe iruẹru usiuwoma ota ọ Ileleikristi ọsosuọ na a rẹ rue riẹ evaọ obe Iruẹru, onọ Luk olele na o kere. O jọ okerefihotọ ọrọ orro igbunu, okpakpata. Orro eriariẹ Ẹme Ọghẹnẹ nana o kareghẹhọ omai Olezi 147:15, onọ o ta nọ: “[Jihova] o vi ujaje riẹ bru akpọ; ẹme riẹ o re siawọ vẹrẹ vẹrẹ.” Ikuigbe Ileleikristi ọsosuọ na, enọ ẹzi ọfuafo ọ kẹ ẹgba na, e rẹ kẹ ọwhọ yọ i wo otofa k’omai nẹnẹ. Iruo usiuwoma ota gbe ilele-iruo evona Isẹri Jihova a bi ru nẹnẹ, rekọ evaọ edhere nọ ọ mae rro. Ma tẹ jẹ rẹriẹ ovao ku ebẹbẹ wọhọ enọ Ileleikristi evaọ ikpe-udhusoi ọsosuọ na a rẹriẹ ovao ku. Nọ ma be te ta kpahe oghẹrẹ nọ Jihova ọ rọ ghale jẹ kẹ Ileleikristi ọsosuọ na ẹgba na, ẹrọwọ mai fihọ uketha riẹ ọ te bọga viere.
Orro Evaọ Unu Ilele
6. Eme vẹ jọ kpahe orro e roma via isiasa evaọ obe Iruẹru, kọ eme u dhesẹ?
6 Edhere jọ nọ a rẹ rọ kiẹ orugba Iruẹru 1:8 riwi họ ẹkwoma eroro kpahe eme na “ẹme Ọnowo na ọ tẹ ro whawha,” eme nọ e roma via isiasa ọvo evaọ Ebaibol na avọ ẹmẹhẹriẹ kakao gheghe, yọ aikpobi evaọ obe Iruẹru. (Iruẹru 6:7; 12:24; 19:20) “Ẹme Ọnowo na,” hayo “ẹme Ọghẹnẹ,” evaọ eria nana u dhesẹ emamọ usi na—ovuẹ ojaja orọ uzẹme Ọghẹnẹ, ovuẹ uzuazọ, onọ u wo ẹgba nọ u ro nwene izuazọ enọ e jẹ riẹ rehọ.—Ahwo Hibru 4:12.
7. Eme orro ẹme Ọghẹnẹ o jẹhọ eva Iruẹru 6:7, kọ eme ọ via evaọ ẹdẹ Pẹntikọst 33 C.E. na?
7 Oria ọsosuọ nọ a jọ ta kpahe orro ẹme Ọghẹnẹ na họ eva Iruẹru 6:7. Ma jọ etẹe se nọ: “Ẹme Ọghẹnẹ o te muhọ ẹvaha; otu ilele na a te dhe evievihọ eva Jerusalem, gbe otu izerẹ buobu a te yo ẹme kẹ orọwọ na.” Evaọ etenẹ, orro na o jẹhọ ẹvi evaọ unu ilele na. Taure onana u te ti te, evaọ ẹdẹ Pẹntikọst 33 C.E., a ku ẹzi ọfuafo Ọghẹnẹ ku oware wọhọ ilele 120 enọ i kokohọ uwou ehru. Pita ukọ na ọ tẹ jọ etẹe k’ovuẹ ojaja jọ, yọ evaọ usu enọ e kezọ na, ahwo 3,000 i kurẹriẹ evaọ ẹdẹ ọyena. Dai roro edo nọ ọ jariẹ nọ ahwo idu buobu a dh’uhie họ je kpohọ ẹtẹre hayo etẹre nọ e wariẹ Jerusalẹm họ re a họ-ame evaọ odẹ Jesu, ọzae nọ a kare wọhọ ogbulegbu edẹ 50 nọ i kpemu na!—Iruẹru 2:41.
8. Ẹvẹ unu ilele na u ro vihọ nọ Pẹntikọst 33 C.E. o vrẹ no?
8 Oyena o jọ emuhọ gheghe. Omodawọ isu egagọ ahwo Ju na re a dobọ iruẹru usiuwoma ota na ji o jọ okioraha gheghe. Avọ idhọvẹ kẹ isu eyena, “kẹdẹ-ote kẹdẹ-ote Ọnowo o je ku otu nọ a reti siwẹ kugbe [ilele na].” (Iruẹru 2:47) U kri hi, a te ti “bu te odu ahwo isoi.” Oyena o vrẹ no, enọ “e rọwo i te je vi kẹ Ọnowo na, otu buobu e rọ ezae avọ e rọ eyae.” (Iruẹru 4:4; 5:14) Oke krẹkri o ruemu no, ma se nọ: “Udhedhẹ o tẹ ze ruọ [ukoko] soso nọ e rọ evaọ Judia gbe Galili gbe Sameria, jẹ wha awọ mu otọ; evaọ ozọ-odhẹ kẹ Ọnowo na, gbe evaọ ogaga Ẹzi Ẹri ate je vihọ.” (Iruẹru 9:31) Ikpe jọ e ruemu no, ẹsejọhọ oware wọhọ ukpe 58 C.E., a ta kpahe ‘ubu idu ahwo . . . nọ a rọwo.’ (Iruẹru 21:20) Eva oke oyena, ibuobu nọ e rọwo erọ orẹwho Egedhọ e jariẹ re.
9. Ẹvẹ who re dhesẹ Ileleikristi ọsosuọ na?
9 Ekurẹriẹ ọ mae wha orro nana ze. Egagọ na e jọ ọkpokpọ—rekọ avọ ẹgba. Ukpenọ a rẹ jọ enọ e rẹ thakpi kpohọ ichọche ọvo, ilele na a rehọ omarai kpobi kẹ Jihova gbe Ẹme riẹ, ejọ a wuhrẹ kpahe uzẹme na mi enọ a jẹ lahiẹ gaga. (Iruẹru 16:23, 26-33) Enọ e jẹ Egagọ-Ileleikristi rehọ a rri otọ mu ziezi a tẹ te jiroro na. (Ahwo Rom 12:1) A wuhrẹ i rai evaọ idhere Ọghẹnẹ; uzẹme na o jọ iroro gbe idu rai. (Ahwo Hibru 8:10, 11) A ruẹrẹ oma kpahe re a whu kẹ oware nọ a rọwo na.—Iruẹru 7:51-60.
10. Didi owha-iruo Ileleikristi ọsosuọ na a jẹrehọ, kọ didi ithatho riẹ ma rẹ ruẹ nẹnẹ?
10 Enọ e jẹ ewuhrẹ Ileleikristi rehọ a vuhu owha-iruo rai nọ a rẹ rọ ghale uzẹme na kugbe amọfa mu. Onana o tẹ jẹ lẹliẹ unu rai bu viere. Ọgba eriariẹ Ebaibol jọ ọ ta nọ: “A rri ewhowho ẹrọwọ na fihọ iruo otu nọ i wo ọwhọ ọvo hayo etausiuwoma nọ a ro mu hu. Usiuwoma ota o jọ ẹkẹ-iruo ohwo Ichọche kpobi. . . . Ọwhọ nọ ukoko Ileleikristi na kpobi a ro zurie ro iruo na o kẹ ichọche na ẹvi uduotahawọ ulogbo no emuhọ ze.” O te je kere nọ: “Usiuwoma ota o jọ Ileleikristi ọsosuọ na azẹ.” Epọvo na o rọ kẹ uvi Ileleikristi nẹnẹ re.
Orro Ekwotọ
11. Didi oghẹrẹ orro a dhesẹ eva Iruẹru 12:24, kọ ẹvẹ onana o rọ via?
11 Oria avivẹ nọ a jọ ta kpahe orro ẹme Ọghẹnẹ họ eva Iruẹru 12:24: “Ẹme Ọghẹnẹ ọ tẹ ro je vi.” Ẹme nọ a jọ etenẹ ta na o w’obọ kpahe orro ekwotọ. Ghelọ ọkparesuọ egọmeti, iruo na i je dhe ẹruẹro. Obọ Jerusalẹm a kake jọ ku ẹzi ọfuafo na via, ẹme na ọ tẹ te vaha no obei ze kpatakpata. Ukpokpoma evaọ Jerusalẹm o lẹliẹ ilele na vahabọ kpohọ ekwotọ nọ e jọ Judia gbe Sameria. Eme o no rie ze? “Enọ e vaha abọ na, koria koria a kpohọ jẹ vuẹ ovuẹ ẹme na.” (Iruẹru 8:1, 4) A kpọ Filip re o se isẹri kẹ ọzae jọ, ọnọ ọ rehọ ovuẹ na kpohọ Ẹtiopia evaọ okenọ ọ họ-ame no. (Iruẹru 8:26-28, 38, 39) Uzẹme na o tẹ ruọ oria kpobi vẹrẹ vẹrẹ evaọ Lida, Ukiekpotọ Sharọn, gbe Jọpa. (Iruẹru 9:35, 42) Uwhremu na, Pọl ukọ na o kperẹ abade gbe otọ erọ ikilomita idu buobu, be rehọ ikoko mu evaọ erẹwho Mediterenia buobu. Pita ukọ na o kpohọ Babilọn. (1 Pita 5:13) Ikpe 30 rono oke nọ a ro ku ẹzi ọfuafo na via evaọ Pẹntikọst na, Pọl o kere nọ a vuẹ emamọ usi na “kẹ enọ a ma kpobi evaọ akpọ na” no, ababọ avro ọ jẹ ta kpahe akpọ nọ a riẹ evaọ oke oyena.—Ahwo Kọlọsi 1:23.
12. Ẹvẹ enọ e wọso Egagọ-Ileleikristi a ta via kpahe orro ẹme Ọghẹnẹ?
12 Makọ enọ e wọso Egagọ-Ileleikristi a rọwo nnọ ẹme Ọghẹnẹ ọ ruọ oria kpobi no evaọ Uvie Rom. Wọhọ oriruo, Iruẹru 17:6 o gbiku nọ evaọ Tẹsalonika, ofẹ ẹkpẹlobọ-ọre Grisi, otu ọwọsuọ a bo via nọ: “Enana nọ egale akpọ uzou viotọ na, a ze obonẹ re yo o.” Ofariẹ, eva emuhọ ikpe-udhusoi avọ ivẹ na, Pliny ọrọ Ọmaha o kere se Ovie Rom, Trajan, no obọ Bithinia ze kpahe Egagọ-Ileleikristi. O bruenu nọ: “Orọnikọ ikpewho na ọvo o nya mu hu, rekọ o vaha ruọ iwhre gbe orẹwho ekẹloma na no.”
13. Edhere vẹ orro ẹkwotọ u ro dhesẹ uyoyou Ọghẹnẹ kẹ ahwo-akpọ via?
13 Orro ẹkwotọ onana o jọ odhesẹvia uyoyou udidi Jihova kẹ ahwo-akpọ nọ a ta n’igbo no. Okenọ Pita o muẹrohọ nọ ẹzi ọfuafo na ọ ruọ oma Kọniliọs, ohwo orẹwho Egedhọ na, ọ tẹ ta nọ: “Uzẹme umuomẹ ẹro no nọ Ọghẹnẹ ọ rẹ jẹ ahwo ọvo [jọ] rehọ họ, rekọ evaọ korẹwho korẹwho ọnọ ọ jarae dhẹe o je ru onọ ukiẹrẹe ọ rẹ rehọ iẹe.” (Iruẹru 10:34, 35) Ẹhẹ, emamọ usi na o jọ yọ o gbẹ rọ ovuẹ kẹ ahwo kpobi, yọ orro ekwotọ orọ ẹme Ọghẹnẹ na o kẹ ahwo evaọ eria kpobi uvẹ nọ a rẹ rọ j’owọ kẹ uyoyou Ọghẹnẹ. Evaọ ikpe-udhusoi avọ 21 nana, ẹme Ọghẹnẹ ọ vaha ruọ kabọ kabọ otọakpọ na no.
Orro nọ O Kparobọ
14. Didi oghẹrẹ orro a dhesẹ eva Iruẹru 19:20, kọ eme ẹme Ọghẹnẹ ọ kparobọ vi?
14 Oria avesa nọ a jọ ta kpahe orro ẹme Ọghẹnẹ họ Iruẹru 19:20: “Ẹme Ọnowo na ọ tẹ ro whawha avọ obọ okparọ.” Ubiẹme Griki ọsosuọ nọ a fa “obọ okparọ” na u wo otofa ọ “edhesẹ ẹgba.” Awọ nọ i kpemu i gbiku nọ ibuobu evaọ Ẹfẹsọs i kurẹriẹ, gbe nọ ejọ nọ i je ru uruemu imizi a jọ iraro ahwo kpobi mahe ebe rai no. Fikiere, ẹme Ọghẹnẹ ọ kparobọ vi erọwọ egagọ erue. Emamọ usi na o tẹ jẹ kparobọ vi ezadhe efa, wọhọ ukpokpoma. Uvumọ oware o sae whaha iẹe hẹ. Ma rẹ jẹ jọ onana ruẹ oware nọ u tho orọ Egagọ-Ileleikristi uzẹme evaọ oke mai na.
15. (a) Eme ogbiku Ebaibol jọ o kere kpahe Ileleikristi ọsosuọ na? (b) Ono ilele na a rehọ ọghọ obokparọ rai kẹ?
15 Ikọ na gbe Ileleikristi ọsosuọ efa a whowho ẹme Ọghẹnẹ avọ ọwhọ. Kpahe ae, ogbiku Ebaibol jọ o muẹrohọ nọ: “Okenọ ahwo a tẹ gwọlọ t’ẹme kpahe Olori rai, a rẹ gwọlọ idhere buobu nọ a re ro ru ei. Evaọ uzẹme, ọwhọ ezae gbe eyae enana họ oware nọ o mae were omai vi idhere nọ a ro ru ei.” Ghele na, Ileleikristi ọsosuọ eyena a vuhumu nọ obokparọ odibọgba rai orọnikọ omodawọ rai o roma hwa ha. Ọghẹnẹ o vi rai uwou re a wha iruo rai na haro, yọ Ọghẹnẹ ọ jẹ thọ ae uke re a ru iruo na gba. Obọ Ọghẹnẹ orro abọ-ẹzi u re no ze. Pọl ukọ na ọ rọwo onana evaọ ileta riẹ se ukoko obọ Kọrint. O kere nọ: “Ẹkọ mẹ kọe, Apọlọs o te ku ame họ, rekọ Ọghẹnẹ o ru rie i ro. Keme mai otu nọ i bi ru iruo kẹ Ọghẹnẹ.”—1 Ahwo Kọrint 3:6, 9.
Ẹzi Ọfuafo O bi Ruiruo
16. Eme o dhesẹ nọ ẹzi ọfuafo na ọ kẹ ilele na ẹgba re a t’ẹme avọ aruọwha?
16 Kareghẹhọ nọ Jesu ọ kẹ ilele riẹ imuẹro inọ ẹzi ọfuafo na o ti wo abọ evaọ orro ẹme Ọghẹnẹ gbe nọ ẹzi ọfuafo ọ te kẹ ilele na ẹgba evaọ iruo usiuwoma ota rai. (Iruẹru 1:8) Ẹvẹ onana o rọ via? U kri hi nọ ẹzi na o hwẹ ku ilele na no eva Pẹntikọst, a te se Pita avọ Jọn re a ti gu ẹkẹ unu rai kẹ Sanhẹdrin ọrọ ahwo Ju na, okọto nọ o mai kpehru evaọ ẹkwotọ na, onọ iguẹdhọ riẹ e wọ abeọriọ uwhu Jesu Kristi. Kọ ikọ na i ti nuhu avọ ozodhẹ evaọ iraro ogbotu ọwọsuọ egeva yena? Vievie! Ẹzi ọfuafo ọ kẹ Pita avọ Jọn udu re a rọ aruọwha t’ẹme te epanọ akpọ o ro gbe otu ọwọsuọ rai unu, “a te ti vuhu ai mu no nọ a lele Jesu gbẹjọ.” (Iruẹru 4:8, 13) Ẹzi ọfuafo ọ tẹ jẹ lẹliẹ Stivin se isẹri avọ aruọwha kẹ Sanhẹdrin na. (Iruẹru 6:12; 7:55, 56) Oke jọ nọ u kpemu, ẹzi ọfuafo na ọ wọ ilele na rọ aruọwha ta usiuwoma. Luk ọ niyẹrẹ nọ: “Nọ a jẹ lẹ no, oria nọ a koko kuku na u te nuhu; Ẹzi Ẹri ọ tẹ ze vọ ai kpobi oma, a jẹ rọ aruọwha ta ẹme Ọghẹnẹ.”—Iruẹru 4:31.
17. Evaọ idhere efa vẹ ẹzi ọfuafo na o ro fiobọhọ kẹ ilele na evaọ odibọgba na?
17 Ẹkwoma ẹzi ọfuafo ọgaga riẹ, Jihova, avọ Jesu nọ a kpare ze no na, a kpọ iruo usiuwoma ota na. (Jọn 14:28; 15:26) Okenọ a ku ẹzi na ku Kọniliọs, imoni riẹ, gbe egbẹnyusu ekpekpe riẹ, Pita ukọ na o te vuhumu nnọ ahwo orẹwho Egedhọ nọ e yao ho a rẹ sai te kẹ ame-ọhọ evaọ odẹ Jesu Kristi. (Iruẹru 10:24, 44-48) Uwhremu na, ẹzi na o wo obọ ulogbo evaọ eromuo Banabas gbe Sọl (Pọl ukọ na) rọkẹ iruo imishọnare jẹ kpọ ae evaọ oria nọ a re kpohọ gbe onọ a re kpohọ họ. (Iruẹru 13:2, 4; 16:6, 7) O kpọ iruo iroro-ejẹ ikọ na gbe ekpako na evaọ obọ Jerusalẹm. (Iruẹru 15:23, 28, 29) Ẹzi ọfuafo ọ tẹ jẹ kpọ eromuo esẹro evaọ ukoko Ileleikristi na.—Iruẹru 20:28.
18. Ẹvẹ Ileleikristi ọsosuọ na a ro dhesẹ uyoyou?
18 Fibae, ẹzi ọfuafo na o dhesẹ oma via evaọ oma Ileleikristi, jẹ mọ ekwakwa Ọghẹnẹ, wọhọ uyoyou. (Ahwo Galesha 5:22, 23) Uyoyou o wọ ilele na ghale eware rai kugbe ohwohwo. Wọhọ oriruo, nọ Pẹntikọst ọrọ 33 C.E. ọ vrẹ no, a te wo ẹkpa-ugho ọvo re a ruẹse sae rẹrote ẹgwọlọ ilele na evaọ Jerusalẹm. Ikuigbe Ebaibol na e ta nọ: “Keme ọvuọvo ọ jọ udevie rai nọ oware jọ o kare he, keme umutho ahwo rai nọ a wo etọ hayo iwou, a zẹ rae, a vẹ rọ unu nọ a zẹ eware na ze, a ve fi ai họ awọ ahwo ikọ na; a vẹ ghale kẹ omomọvo, epanọ o kare riẹ.” (Iruẹru 4:34, 35) Orọnikọ ibe enọ e rọwo ọvo uyoyou onana o kẹre te he rekọ u te amọfa re, te ẹkwoma ẹghale emamọ usi na gbe iruo ẹwo efa. (Iruẹru 28:8, 9) Jesu ọ ta nọ uyoyou omolahiẹ k’amọfa a ti ro vuhu ilele riẹ. (Jọn 13:34, 35) Evaọ uzẹme, okwakwa obọdẹ orọ uyoyou na u si ahwo bru Ọghẹnẹ je fiba orro evaọ ikpe-udhusoi ọsosuọ na wọhọ epanọ u bi ru nẹnẹ na.—Matiu 5:14, 16.
19. (a) Idhere esa vẹ ẹme Jihova ọ rọ rro evaọ ikpe-udhusoi ọsosuọ na? (b) Eme ma te t’ẹme kpahe evaọ uzoẹme n’otha na?
19 Evaọ oma riẹ kpobi, ẹme na ‘Ẹzi Ẹri’ ọ roma via asia 41 evaọ obe Iruẹru. U re vevẹ, emamọ orro Ileleikristi evaọ ikpe-udhusoi ọsosuọ na u wo ehri no ẹgba gbe ekpakpọ ẹzi ọfuafo na ze. Unu ilele na u bu, ẹme Ọghẹnẹ ọ vaha ruọ eria kẹkẹe, o tẹ jẹ kparobọ vi egagọ gbe eriariẹ-ifofe oke oyena. Orro ikpe-udhusoi ọsosuọ na o nwani tho orọ Isẹri Jihova nẹnẹ na. Evaọ uzoẹme n’otha na, ma te t’ẹme kpahe orro ulogbo ẹme Ọghẹnẹ evaọ ọgbọna.
Kọ Whọ Kareghẹhọ?
• Ẹvẹ unu ilele ọsosuọ na o rọ rro?
• Edhere vẹ ẹme Ọghẹnẹ ọ rọ rro ruọ ekwotọ sa-sa?
• Ẹvẹ ẹme Ọghẹnẹ ọ rọ kparobọ evaọ ikpe-udhusoi ọsosuọ na?
• Didi abọ ẹzi ọfuafo o wo evaọ orro ẹme Ọghẹnẹ?
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 22]
Filip ọ ta usiuwoma kẹ ohwo Ẹtiopia, nọ o vaha emamọ usi na ruọ ekwotọ buobu
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 23]
Ẹzi ọfuafo ọ kpọ ikọ gbe ekpako na evaọ Jerusalẹm
[Ọnọ o wo uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 20]
Ubiozọ obọze obehru: Uwoho Okpẹwho Jerusalẹm eva oke Etẹmpol Avivẹ na – onọ a ma fihọ otọ Holyland Hotel, evaọ Jerusalẹm