Ono Ọ Te Zọ Vrẹ Ẹdẹ Jihova?
‘Ẹdẹ ọ be tha nọ ọ be to wọhọ ebruerae.’—MALAKAE 4:1.
1. Ẹvẹ Malakae o dhesẹ ekuhọ uyerakpọ omuomu nana?
ỌGHẸNẸ ọ kẹ Malakae ọruẹaro na ẹgba re o kere eruẹaruẹ eware igbunu nọ e te via evaọ obaro kẹle na. Eware enana i ti kpomahọ ohwo kpobi evaọ otọakpọ na. Malakae 4:1 o ruẹaro nọ: “Riri, ẹdẹ ọ be tha, nọ a re ti ku iruimuomu avọ erọ uvre kugbe mahe ae eva uwou-erae; ẹdẹ ọyena nọ ọ rẹ te tha na ọ rẹ te mahe ae no, ere ỌNOWO ogbaẹmo na ọ tae, oware ovo u gbe [kiọkọ] ae he.” Ẹvẹ ọraha uyerakpọ nana ọ te jọ riẹriẹriẹ te? O te jọ wọhọ ẹsenọ a raha awọ ure kpobi no, fikiere ure na o gbẹ sae rro ze ofa ha.
2. Ẹvẹ ikereakere jọ i dhesẹ ẹdẹ Jihova?
2 Whọ sae nọ inọ, ‘Didi “ẹdẹ” Malakae ọruẹaro na ọ be ruẹaro kpahe na?’ Ẹdẹ ọvona nọ a t’ẹme te eva Aizaya 13:9 na, onọ u whowho nọ: “Ri, ẹdẹ ỌNOWO ọ be tha, ẹdẹ ọyena ọ vọ avọ ofu gbe evedha gaga, nọ o reti ru akpọ na ofofe, o veti kpe ahwo omuomu na noi no.” Zefanaya 1:15 o kẹ edhesẹ nana: “Ẹdẹ ọyena ọ rẹ te jọ ẹdẹ ofu, ẹdẹ uye gbe evedha, ẹdẹ ọraha gbe idhọvẹ, ẹdẹ ebi gbe ozọ, ẹdẹ ẹgho gbe ebi ọlala.”
‘Uye Ulogbo Na’
3. Eme họ “ẹdẹ ỌNOWO na”?
3 Evaọ orugba ologbo ọrọ eruẹaruẹ Malakae, “ẹdẹ ỌNOWO” na ọ te jọ etoke ‘uye ulogbo.’ Jesu ọ ruẹaro nọ: “Uye obẹbẹ ruaro o rẹ te jọ, u tioye o te jọ no emuhọ akpọ na ze ri te enẹ hẹ, ijo, o gbẹ sae jọ ofa ha.” (Matiu 24:21) Dai roro kpahe uye nọ o bẹ akpọ na no, maero anwọ 1914 ze. (Matiu 24:7-12) Whaọ, Ẹmo Akpọ II ọvo o kpe ahwo nọ a bu vi ima 50! Ghele na, ‘uye ulogbo’ na o te rro vi idabolo eyena kpekufiẹ. Uye ulogbo na, onọ o rrọ ẹdẹ Jihova na, u ti kuhọ evaọ Amagẹdọn, o vẹ rehọ edẹ urere eyerakpọ omuomu nana te oba.—2 Timoti 3:1-5, 13; Eviavia 7:14; 16:14, 16.
4. Evaọ ekuhọ ẹdẹ Jihova na, didi eware e rẹ te via vrẹ no?
4 Evaọ ekuhọ ẹdẹ Jihova ọyena, yọ a raha akpọ Setan gbe enọ e be thae uke no. Egagọ erue a te kake raha. Ẹdhoguo Jihova o ve ti te eyerakpọ ekiọthuọ gbe ọrọ isuẹsu Setan oma. (Eviavia 17:12-14; 19:17, 18) Izikiẹl ọ ruẹaro nọ: “A re ti gbolo siliva rai fihọ orere, idọlọ-oro rai e vẹte jọ wọhọ eware igbegbe. Siliva gbe oro rai e rẹ sai siwi ai eva ẹdẹ ofu ỌNOWO na ha.” (Izikiẹl 7:19) Kpahe ẹdẹ ọyena, Zefanaya 1:14 o ta nọ: “Ẹdẹ ologbo ỌNOWO na ọ kẹle i no, o te je te otọ no.” Ma te roro kpahe oware nọ Ebaibol na ọ ta kpahe ẹdẹ Jihova, ma rẹ gbaemu re ma j’owọ lele izi gbe ehri-izi ikiẹrẹe Ọghẹnẹ.
5. Eme ọ be via kẹ enọ e be dhozọ odẹ Jihova?
5 Nọ ọ ruẹaro kpahe oware nọ ẹdẹ Jihova o ti ru akpọ Setan no, Malakae 4:2 u te kere eme Jihova nnọ: “Rekọ whai enọ e be dhẹ-ozọ kẹ odẹ mẹ ọre ẹrẹreokie o re ti lo muẹ, avọ ibekpe usiwo riẹ. Wha re ti duola wọhọ emọ-iruẹ nọ i bi no uwou ọrẹ-erao tha.” “Ọre ẹrẹreokie” na họ Jesu Kristi. Ọye họ ‘elo abọ-ẹzi akpọ na.’ (Jọn 8:12) Jesu o bi lo via avọ esiwo, orọ ọsosuọ esiwo abọ-ẹzi, onọ ma be ruẹ nẹnẹ na, kẹsena esiwo ugboma ọriẹriẹ evaọ akpọ ọkpokpọ na. Wọhọ epanọ Jihova ọ ta, enọ a siwi no na a “re ti duola wọhọ emọ-iruẹ nọ i bi no uwou ọrẹ-erao tha” enọ oma o be were je mu fikinọ a siobọno ae.
6. Didi ehaa obokparọ idibo Jihova a te reawere riẹ?
6 Kọ ẹvẹ kpahe ahwo nọ a rri itee Jihova vo? Malakae 4:3 o ta nọ: “Wha [idibo Ọghẹnẹ] re ti thihi otu iruimuomu họ otọ, keme a rẹ te jọ wọhọ enwo eva otọ awọ rai, eva ẹdẹ nọ me re ti ruẹ, ere ỌNOWO na ọ tae.” Egegagọ ahwo-akpọ erọ Ọghẹnẹ a ti w’obọ họ evaọ ẹraha akpọ Setan. Ukpoye, a te rọ edhere ẹwoho “thihi otu iruimuomu họ otọ” ẹkwoma obọ nọ a ti wo evaọ ehaa evawere ilogbo nọ i ti lele ẹdẹ Jihova na. Ehaa ilogbo i lele ọraha egbaẹmo Fẹro evaọ Abade Ọwawae na. (Ọnyano 15:1-21) Ere ehaa obokparọ i ti lele esino Setan gbe akpọ riẹ eva uye ulogbo na re. Otu ẹrọwọ enọ e zọ vrẹ ẹdẹ Jihova a ti bo via nọ: “Wha jo ma ghọghọ duola evaọ usiwo riẹ.” (Aizaya 25:9) Ẹvẹ oghọghọ na o te rro te nọ a tẹ kpare esuo Jihova kpehru no je ru otọakpọ na fo no kẹ ẹrria udhedhẹ!
Kristẹndọm Ọ Be Raro Kele Izrẹl
7, 8. Dhesẹ uyero abọ-ẹzi Izrẹl evaọ oke Malakae.
7 Enọ e be gọe họ enọ e rẹ ziọ otọ aruoriwo Jihova, hẹrioma no enọ e be gọe he. Epọvo na o jọ evaọ okenọ Malakae o kere obe riẹ. Evaọ 537 B.C.E., a zihe okiọkotọ Izrẹl no igbo Babilọn ze nọ ikpe 70 e vrẹ no. Ghele na, evaọ etoke ikpe-udhusoi nọ i lele i rie, orẹwho nọ a zihe ze no na o tẹ wariẹ muhọ ezihe kpohọ ekieno-ẹrọwọ gbe emuemu. Ahwo na buobu a be wha omovuọ se odẹ Jihova; bi gbabọkẹ izi ikiẹrẹe riẹ; bi gbe etẹmpol riẹ ku ẹkwoma erao ituaro, enọ e ko; gbe enọ e be mọ nọ a be rọ ziọ idhe, jẹ be se eyae etoke uzoge rai.
8 Fikiere, Jihova ọ tẹ ta kẹ ae nọ: “Me ve ti bi kẹle owhai kẹ ẹdhọ-oguo; me re ti sisẹi egaga kpe [enuahwo], ibrenwae, gbe enọ e rẹ bọwo ehao erue, enọ i re kienyẹ odibo evaọ osa ohwa riẹ, ayeuku gbe omowhrori, enọ i re mukpahe ọrara, gbe enọ e rẹ dhẹ ozọ mẹ hẹ . . . Keme mẹ ỌNOWO na mẹ rẹ rẹriẹ hẹ.” (Malakae 3:5, 6) Ghele na, Jihova ọ rehọ uzizie jọ kẹ enọ i ti kurẹriẹ no idhere iyoma rai kpobi no: “Wha kurẹriẹ bru omẹ ze, re me kurẹriẹ bru owhai.”—Malakae 3:7.
9. Ẹvẹ eruẹaruẹ Malakae i ro wo orugba ọsosuọ?
9 Eme eyena i wo orugba evaọ ikpe-udhusoi ọsosuọ C.E. na re. Okiọkotọ ahwo Ju jọ a gọ Jihova a te zihe ro abọ “orẹwho” okpokpọ orọ Ileleikristi nọ a rọ ẹzi wholo, onọ o te kẹre te ahwo erẹwho Egedhọ. Rekọ ibuobu emotọ Izrẹl a se Jesu. Fikiere Jesu ọ tẹ ta kẹ orẹwho Izrẹl na nọ: “Wha ri, a siọ uwou rai ba kẹ owhai ofofe.” (Matiu 23:38; 1 Ahwo Kọrint 16:22) Evaọ 70 C.E., wọhọ epanọ Malakae 4:1 o ruẹaro, ‘ẹdẹ nọ ọ be to wọhọ ebruerae’ o bru Izrẹl uwo ze. A raha Jerusalẹm gbe etẹmpol riẹ yọ a niyẹrẹ nọ ahwo nọ i bu vi ima ọvo họ enọ i whu fiki ohọo, omuhrowo ogaga, gbe ohọre egbaẹmo ahwo Rom. Rekọ enọ e gọ Jihova a zọ vrẹ ọraha ọyena.—Mak 13:14-20.
10. Evaọ oghẹrẹ vẹ ahwo na gbe isu-egagọ a be rọ raro kele Izrẹl ọrọ ikpe-udhusoi ọsosuọ?
10 Ahwo-akpọ, maero Kristẹndọm, a raro kele orẹwho Izrẹl orọ ikpe-udhusoi ọsosuọ na no. Isu na gbe ahwo na kpobi evaọ Kristẹndọm a salọ izi egagọ obọ rai viukpọ uzẹme Ọghẹnẹ nọ Jesu o wuhrẹ. Isu-egagọ na e mae riabe. A se nọ a re se odẹ Jihova, a tube si ei no efafa Ebaibol rai dede. A be rehọ iwuhrẹ nọ i no Ikereakere ze he ro si adhẹẹ no Jihova oma, iwuhrẹ wọhọ olahiẹ ebẹdẹ bẹdẹ evaọ erae ehẹle, Esanerọvo, ẹwẹ nọ o re whu hu, gbe ehrehrẹtha. A te no ere bi si ujiro nọ u fo kẹ Jihova noi oma, wọhọ epanọ izerẹ edẹ Malakae a je ru na.
11. Ẹvẹ egagọ akpọ na i ro dhesẹ ohwo nọ a be ghinẹ gọ via?
11 Evaọ 1914, nọ edẹ urere na i muhọ, egagọ akpọ nana, enọ ahwo nọ a se oma rai Ileleikristi a karo kẹ, a dhesẹ ohwo nọ a be ghinẹ gọ via. Evaọ etoke emo akpọ ivẹ na, a tuduhọ ahwo rai awọ re a nyae họre kẹ orẹwho rai, o tẹ make gwọlọ ekpe ahwo egagọ obọ rai dede. Ẹme Ọghẹnẹ o dhesẹ enọ i bi yoẹme kẹ Jihova gbe enọ i bi ru ere he via vevẹ: “Fiki onana a te rọ ruẹ enọ e rọ emọ Ọghẹnẹ gbe enọ e rọ ukumuomu na: Kohwo kohwo nọ o bi ruẹ oware nọ u kiẹrẹe he, ọ rọ ọmọ Ọghẹnẹ hẹ; ọnọ o you omoni riẹ hẹ, ọ rọ ọmọ Ọghẹnẹ gbe he. Keme onana họ ovuẹ nọ owha yo vẹre i no nọ emuhọ ze, nnọ ufore mai ohwo o you ohwo, ma jọ wọhọ Keni hi, ọnọ ọ jọ ọ rọ oyoma na, nọ o je kpe oniọvo riẹ.”—1 Jọn 3:10-12.
Erugba Eruẹaruẹ
12, 13. Didi eruẹaruẹ idibo Ọghẹnẹ i bi rugba evaọ oke mai na?
12 Evaọ ekuhọ Ẹmo Akpọ I evaọ 1918, idibo Jihova a sae ruẹ inọ Ọghẹnẹ o brukpe Kristẹndọm gbe egagọ erue edekọ kpobi no. No okioye vrẹ, use na o tẹ nyabru enọ i wo udu oruọzewọ: “Ahwo mẹ, wha nya siẹ e ba, ogbẹrọ ere he, wha ti lele iei ru umuemu riẹ je lele iei ruẹ uye riẹ; keme izieraha riẹ i kpehru te obọ odhiwu, Ọghẹnẹ ọ kareghẹhọ umuemu riẹ.” (Eviavia 18:4, 5) A te mu enọ e gwọlọ gọ Jihova họ eru fo no oka egagọ erue kpobi je muọ usiuwoma Uvie nọ a ro mu no na họ ẹta evaọ akpọ-soso, iruo nọ a ti rugba taure ekuhọ uyerakpọ omuomu nana o te ti te.—Matiu 24:14.
13 Onana o jọ enẹ re eruẹaruẹ nọ e rrọ Malakae 4:5 na e ruẹsi rugba, oria nọ Jihova ọ jọ ta nọ: “Riri me re ti vi Elaeja ọruẹaro na se owhai tao, re u te ti te ẹdẹ ologbo avọ idudu na, re ẹdẹ ỌNOWO na o te te.” Eruẹaruẹ yena e kaki wo orugba evaọ iruo Jọn Ọhọahwo-Ame na, ọnọ Elaeja o dikihẹ kẹ. Jọn o ru ọkpọ iruo Elaeja nọ ọ họ ahwo Ju nọ i kurẹriẹ no izieraha rai wọso ọvọ Uzi na ame. Mai tube wuzou dede, Jọn họ ọnọ ọ karo kẹ Mesaya na. Rekọ iruo Jọn e jọ orugba ọsese gheghe ọrọ eruẹaruẹ Malakae. Jesu, okenọ ọ fodẹ Jọn wọhọ Elaeja avivẹ, o dhesẹ nnọ iruo nọ e wọhọ erọ “Elaeja” e te jariẹ evaọ obaro.—Matiu 17:11, 12.
14. Didi iruo obọdẹ a re ru hrọ taure uyerakpọ nana u te ti kuhọ?
14 Eruẹaruẹ Malakae i dhesẹ nnọ a ti ru iruo ilogbo Elaeja nana taure ‘ẹdẹ ologbo avọ idudu ọrọ Jihova na o te ti te.’ Ẹdẹ ọyena o ti kuhọ evaọ ẹmo ẹdẹ ologbo ọrọ Ọghẹnẹ Erumeru na evaọ Amagẹdọn nọ ọ be dhẹ ze kpatakpata na. Onana u dhesẹ nọ iruo nọ i tho erọ Elaeja e te karo kẹ ekuhọ uyerakpọ umuomu nana gbe emuhọ Esuo Odu-Ikpe ọrọ Uvie obọ odhiwu Ọghẹnẹ evaọ otọ Jesu Kristi nọ a ro mu no na. Yọ evaọ orugba eruẹaruẹ na, taure Jihova ọ tẹ te raha uyerakpọ omuomu nana, utu Elaeja ọgbọna, avọ uketha ibe Ileleikristi ima buobu enọ i wo ẹruore otọakpọ, a be rọ ọwhọ wha iruo eziheze egagọ efuafo haro, be kpare odẹ Jihova kpehru, jẹ be rọ izẹme Ebaibol wuhrẹ enọ e wọhọ igodẹ.
Jihova Ọ Rẹ Ghale Idibo Riẹ
15. Ẹvẹ Jihova ọ rẹ rọ kareghẹhọ idibo riẹ?
15 Jihova ọ rẹ ghale enọ e be gọe. Malakae 3:16 o ta nọ: “Kẹsena enọ e be dhẹ-ozọ ỌNOWO na ohwo ọ tẹ be ta [ẹme] kẹ ohwo . . . ; ỌNOWO na ọ tẹ gaviezọ je yo ẹme kẹ ae, a te kere obe ekareghẹhọ rọ kẹe kpahọ enọ e be dhẹ-ozọ ỌNOWO na, je bi roro odẹ riẹ.” No anwọ oke Ebẹle ze, o wọhọ ẹsenọ Ọghẹnẹ o bi kere edẹ ahwo nọ a te kareghẹhọ avọ irẹro uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ fihọ obe. Jihova ọ ta kẹ enana nọ: “Wha rehọ abọvo-abakpe na kpobi ze uwou emuore, re emuore ọ vọ uwou mẹ; re wha rehọ onana dawo omẹ, sọ me gbe ti rovie ethẹ-ufuro obọ odhiwu kẹ owhai je vi oghale se owhai hi.”—Malakae 3:10.
16, 17. Ẹvẹ Jihova ọ rọ ghale ahwo riẹ gbe iruo rai no?
16 Jihova ọ ghinẹ ghale enọ e be gọe no. Evaọ oghẹrẹ vẹ? Edhere jọ họ ẹkwoma ẹvi otoriẹ ọrọ ẹjiroro riẹ. (Itẹ 4:18; Daniẹl 12:10) Edhere ọfa họ ẹkwoma ẹvi nọ ọ be kẹ ae evaọ iruo usiuwoma ota rai. Ahwo udu oruọzewọ buobu a kuomagbe ai no evaọ egagọ uzẹme, yọ enana kpobi i ru “otu obuobu nọ i no erẹwho kpobi ze [na], erua gbe ahwo gbe erọo-unu . . . A tẹ va gaga nọ, ‘Usiwo orọ Ọghẹnẹ mai nọ ọ keria akaba uvie je te Omogodẹ na!’ ” (Eviavia 7:9, 10) Otu obuobu nana a dhesẹ oma via no evaọ edhere igbunu, yọ enọ e be rọ ọwhọ gọ Jihova enẹna a bu vi ima ezeza no evaọ ikoko nọ i bu vi 93,000 evaọ otọakpọ na soso!
17 Ma be jẹ ruẹ oghale Jihova keme Isẹri Jihova a bi kporo ebe nọ a kere no Ebaibol ze nọ a mae vaha bu evaọ ikuigbe kpobi. Enẹna a bi kporo emagazini ọ Uwou-Eroro gbe Awake! nọ i bu te ima 90 k’amara k’amara, Uwou-Eroro Na evaọ evẹrẹ 144, Awake! evaọ evẹrẹ 87. Obe uwuhrẹ Ebaibol na Uzẹme nọ U re Suohwo kpo Uzuazọ Ebẹdẹbẹdẹ, nọ a kporo evaọ 1968, a ghale riẹ te unu ima 107 evaọ evẹrẹ 117. Whọ Sae Ria Bẹdẹ Bẹdẹ eva Aparadase ọ Otọakpọ, onọ a siobọno evaọ 1982, a kporo i rie bu vi ima 81 evaọ evẹrẹ 131. Obe na Eriariẹ Nọ I Re Su Kpohọ Uzuazọ Ebẹdẹ Bẹdẹ, nọ a siobọno evaọ 1995, u bu te ima 85 no evaọ oware wọhọ evẹrẹ 154. Ibroshọ na, Eme Ọghẹnẹ Ọ Gwọlọ Mi Omai?, onọ a kporo evaọ 1996, a ghale ima 150 riẹ no evaọ evẹrẹ 244 enẹna.
18. Fikieme ma jẹ be reawere efe abọ-ẹzi ghelọ ọkparesuọ?
18 Ma reawere efe abọ-ẹzi nana no ghelọ ọkparesuọ ọgaga nọ o kri otọ n’obọ akpọ Setan ze. Onana u dhesẹ uzẹme Aizaya 54:17 via: “Ekuakua ẹmo ọvo nọ a gali vi owhai nọ i re wo iruo e [rrọ] họ, yọ wha rẹte kparobọ vi ọnọ ọ kpare edhọ bru owhai ze kpobi. Onana họ ukuoriọ idibo ỌNOWO na, gbe imuẹro nọ a wo no obọ mẹ ze,—ere ỌNOWO na ọ tae.” Ẹvẹ o rrọ omosasọ te kẹ idibo Jihova re a riẹ nọ Malakae 3:17 o be jọ oma rai wo orugba ologbo riẹ: “A rẹ te jọ emẹ, ere ỌNOWO ogbaẹmo na ọ tae, a rẹ te jọ eghaghae mẹ evaọ ẹdẹ nọ mẹ rẹ te tha.”
Ẹgọ Jihova Avọ Oghọghọ
19. Ẹvẹ enọ e be gọ Jihova a wo ohẹriẹ no enọ e be gọe he?
19 Ohẹriẹ nọ o rrọ udevie idibo ẹrọwọ Jihova gbe enọ e rrọ akpọ Setan u bi vẹ viere kẹdẹ kẹdẹ. Malakae 3:18 o ruẹaro nọ: “Wha ve ti vuhu enọ ikiẹrẹe gbe iruimuomu, gbe ọnọ ọ be gọ Ọghẹnẹ gbe ọnọ ọ be gọ e he.” Ohẹriẹ ovojọ evaọ usu ibuobu na họ enọ e be gọ Jihova a bi ru ere avọ oghọghọ ulogbo. Oware jọ nọ o be wha onana ze họ ẹruore igbunu nọ a wo. A fieva kpobi họ Jihova nọ ọ ta nọ: “Mẹ [be] ma idhiwu ekpokpọ gbe akpọ ọkpokpọ; a gbẹ te kareghẹhọ eware anwae he hayo a gbe ti roro ai hi. Rekọ eva e were owhẹ re whọ ghọghọ bẹdẹ evaọ oyena nọ omẹ ma na.”—Aizaya 65:17, 18; Olezi 37:10, 11, 29; Eviavia 21:4, 5.
20. Fikieme ma jẹ rọ ahwo oghọghọ?
20 Ma fievahọ eyaa Jihova inọ ahwo omarokpotọ riẹ a te zọ vrẹ ẹdẹ ologbo riẹ a vẹ jẹ rehọ ae ruọ akpọ ọkpokpọ na. (Zefanaya 2:3; Eviavia 7:13, 14) Yọ o tẹ make rọnọ otu mai jọ a whu fiki owho, ẹyao, hayo asidẹnte taure akpọ ọkpokpọ na ọ tẹ te ze, Jihova ọ yeyaa nọ ọ te kareghẹhọ ae avọ irẹro uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ. (Jọn 5:28, 29; Taitọs 1:2) Fikiere dede nọ mai kpobi ma wo ebẹbẹ gbe use-abọ mai, nọ ma rẹriẹ ovao ku ekuhọ ẹdẹ Jihova na, ma wo ẹjiroro kpobi nọ ma rẹ rọ jọ ahwo nọ a mai wo evawere evaọ otọakpọ na kpobi.
Eme Họ Uyo Ra?
• Eme họ “ẹdẹ ỌNOWO na”?
• Ẹvẹ egagọ akpọ na a be rọ raro kele Izrẹl anwae?
• Didi eruẹaruẹ idibo Jihova a bi rugba?
• Ẹvẹ Jihova ọ rọ ghale ahwo riẹ no?
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 27]
Jerusalẹm ikpe-udhusoi ọsosuọ ọ ‘to wọhọ ebruerae’
[Iwoho nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 29]
Jihova ọ rẹ kẹ enọ e be gọe ẹgwọlọ rai
[Iwoho nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 30]
Fiki ẹruore ogbunu rai, idibo Jihova a be ghinẹ ghọghọ