Jihova Ọ Be Rọ Elo Whẹ Erru Họ Ahwo Riẹ oma
‘Kparoma, re who lo; keme elo ra ọ via no, oruaro ỌNOWO na o via evaọ oma ra no.’—AIZAYA 60:1.
1, 2. (a) Uyero vẹ ahwo-akpọ a rrọ? (b) Ono ọ rrọ emu ebi ahwo-akpọ na?
“OH, ẸVẸ ma gwọlọ ohwo wọhọ Aizaya hayo Pọl te!” Oyena yọ ubo oja Prẹsidẹnte United States, Harry Truman, evaọ etoke ikpe ọ 1940. Fikieme ọ rọ ta eme eyena? Keme ọ ruẹ ẹgwọlọ kẹ isu nọ i kiete evaọ akpọ oke riẹ na. Ahwo-akpọ a nwani no etoke nọ ọ mai bi kpobi evaọ ikpe-udhusoi avọ 20 na ze obọ, ẹmo akpọ avivẹ na. Rekọ, dede nọ ẹmo na o fi vrẹ no, udhedhẹ o jọ akpọ na ha. Ebi ọ gbẹ r’otọ. Evaọ uzẹme, ikpe 57 e ruọ emu no anwẹnọ ẹmo na o kuhọ no na, rekọ akpọ na ọ gbẹ rrọ ebi. Prẹsidẹnte Truman ọ tẹ rrọ akpọ nẹnẹ, ababọ avro ọ te gbẹ ruẹ ẹgwọlọ rọkẹ isu nọ i kiete wọhọ Aizaya hayo Pọl ukọ na.
2 Sọ Prẹsidẹnte Truman ọ riẹ kpahe iẹe hayo ọ riẹ hẹ, Pọl ukọ na ọ ta kpahe ebi nọ ọ be lahiẹ ahwo-akpọ na, yọ ọ vẹvẹ unu kpahe iẹe evaọ ikere riẹ. Wọhọ oriruo, ọ vẹvẹ ibe enọ e rọwo unu nọ: “Keme orọnọ uwo gbe azẹ ma bi lele họra na ha, rekọ iride uzou na, bru egaga na, bi bru ikpahwo ebi akpọ nana, bi bru izi iyoma nọ e rọ eva eria ikpehru.” (Ẹjẹlẹ ibiẹme na ọmai; Ahwo Ẹfẹsọs 6:12) Pọl ọ rọ eme nana dhesẹ nọ orọnikọ ọ riẹ kpahe ebi abọ-ẹzi nọ o ruru akpọ na ọvo ho rekọ gbe nnọ ọ riẹ ehri riẹ—idhivẹri egaga enọ o dhesẹ wọhọ ‘isu akpọ.’ Nọ o rrọ nọ izi egaga e rrọ emu ebi akpọ na, eme ahwo-akpọ gheghe a rẹ sai ru ro si ei no?
3. Ghelọ uyero ebi ohwo-akpọ na, didi oware Aizaya ọ ruẹaro riẹ kẹ enọ i wo ẹrọwọ?
3 Aizaya omariẹ ọ ta kpahe ebi nọ ọ be lahiẹ ahwo-akpọ na. (Aizaya 8:22; 59:9) Rekọ, bi rri kparo kpohọ edẹ mai na, ọ jọ otọ ogaga ẹzi ruẹaro nnọ makọ evaọ oke ebi nana, Jihova o ti ru eriwo enọ i you elo na vẹ ga vi ere. Ẹhẹ, dede nọ Pọl gbe Aizaya a rrọ kugbe omai evaọ ugboma ha, ma wo ikereakere efuafo rai nọ e rẹ kpọ omai. Re ma ruẹ epanọ oyena o rrọ oghale kẹ enọ i you Jihova te, jọ ma rri eme eruẹaruẹ Aizaya nọ e rrọ uzou avọ 60 orọ obe riẹ na.
Aye Eruẹaruẹ Jọ O bi Lo Via
4, 5. (a) Eme Jihova ọ ta kẹ aye jọ nọ o ru, kọ didi eyaa ọ yaa kẹe? (b) Didi ovuẹ igbunu o rrọ Aizaya uzou avọ 60 na?
4 A kpọ eme ọsosuọ Aizaya 60 na bru aye jọ nọ ọ rrọ uye—ọ rrọ ebi, ọ rioma h’otọ. Idudhe na, elo o te lo ze, Jihova o te bo via nọ: ‘Kparoma, re who lo; keme elo ra ọ via no, oruaro Ọnowo na o via evaọ oma ra no.’ (Aizaya 60:1) Oke u te no nọ aye na ọ rẹ rọ kparoma re o dhesẹ elo Ọghẹnẹ via, oruaro riẹ. Fikieme? Ma rẹ ruẹ uyo na evaọ owọ avọ 2: “Ri, ebi o reti ruru akpọ na, ebi ọlala o re ti ruru ahwo na; rekọ ỌNOWO na o re ti bru [owhẹ] tha, a rẹ te ruẹ oruaro riẹ evaọ oma [ra].” (Aizaya 60:2 ) Nọ aye na o yo ujaje Jihova, a tẹ kẹe imuẹro iyẹrẹ igbunu. Jihova ọ ta nọ: “Erẹwho na e rẹ te nyaze elo ra, ivie na e rẹte nyaze elo ọnwranwra ra.”—Aizaya 60:3.
5 Eme isiuru nọ e rrọ awọ esa nana e rrọ erovie gbe orukpẹre ọ oware nọ o rrọ Aizaya uzou avọ 60 na soso. O vuẹ omai kpahe oware nọ o via kẹ aye eruẹaruẹ jọ je dhesẹ epanọ ma sae rọ rria evaọ elo Jihova ghelọ ebi nọ ọ be lahiẹ ahwo-akpọ na. Rekọ eme eware oka eruẹaruẹ nọ e rrọ awọ esa nana i dhesẹ dẹẹ?
6. Ono họ aye nọ a t’ẹme kpahe evaọ Aizaya uzou avọ 60 na, kọ amono a rrọ ahwo ẹro riẹ evaọ otọakpọ?
6 Aye nọ a t’ẹme kpahe evaọ Aizaya 60:1-3 na họ Zayọn, ukoko odhiwu Jihova orọ emama ẹzi na. Nẹnẹ na, ahwo nọ a dikihẹ kẹ Zayọn evaọ otọakpọ na họ okiọkotọ ‘Izrẹl Ọghẹnẹ’ na, ukoko akpọ-soso orọ Ileleikristi nọ a rọ ẹzi wholo na, enọ i wo ẹruore esu kugbe Kristi evaọ obọ odhiwu. (Ahwo Galesha 6:16) Orẹwho abọ-ẹzi nana u wo ahwo 144,000, yọ orugba ọgbọna ọrọ Aizaya uzou avọ 60 na o tẹrovi enọ e gbẹ rrọ uzuazọ evaọ otọakpọ evaọ “edẹ urere” na. (2 Timoti 3:1; Eviavia 14:1) Eruẹaruẹ na e tẹ jẹ ta eme buobu kpahe egbẹnyusu Ileleikristi enana nọ a wholo na, “otu obuobu” ọrọ “igodẹ efa” na.—Eviavia 7:9; Jọn 10:16.
7. Ẹvẹ uyero Zayọn o jọ evaọ 1918, kọ ẹvẹ a rọ ruẹaro onana?
7 Kọ okejọ o jariẹ nọ ‘Izrẹl Ọghẹnẹ’ ọ rọ jọ ebi, wọhọ epanọ a rehọ aye eruẹaruẹ na dhesẹ na? E, onana o via vrẹ ikpe 80 nọ i kpemu no. Evaọ etoke ẹmo akpọ ọsosuọ na, Ileleikristi nọ a wholo na a jẹ dao oma gaga re a ru iruo isẹri na nyaharo. Rekọ evaọ 1918, ukpe nọ ẹmo na o ro kuhọ na, iruo usiuwoma-ota na evaọ edhere nọ o koko oma họ o joma serihọ. A bruoziẹ uwou-odi ikpe buobu kpe Brọda Joseph F. Rutherford, ọnọ ọ jẹ sẹro iruo usiuwoma ota akpọ-soso na, gbe Ileleikristi efa nọ e viodẹ fiki ota nọ a bọwo e rai. Evaọ obe Eviavia, a dhesẹ Ileleikristi nọ a wholo nọ e jọ otọakpọ na evaọ oke oyena wọhọ iri, nọ e rrọ “otọ izore [okpẹwho] na nọ odẹ idhere riẹ orọ Sọdọm gbe Ijipti.” (Eviavia 11:8) Oyena o ghinẹ jọ oke ebi kẹ Zayọn, ọnọ emọ riẹ nọ a jọ otọakpọ wholo a dikihẹ kẹ na!
8. Didi enwene ogbunu ọ roma via evaọ 1919, kọ eme o no rie ze?
8 Dede na, ukpe 1919 o ruẹ enwene ologbo. Jihova o ku elo ku Zayọn! Erọ Izrẹl Ọghẹnẹ nọ e gbẹ jọ uzuazọ a tẹ kparoma re a dhesẹ elo Ọghẹnẹ via, wariẹ rọ aruọwha wọ ewhowho emamọ usi na. (Matiu 5:14-16) Uyere u te ọwhọ ọkpokpọ ọrọ Ileleikristi enana, onana u si amọfa ziọ elo Jihova. Orọ ọsosuọ, a wholo ahwo ọkpokpọ na wọhọ ahwo ofiba erọ Izrẹl Ọghẹnẹ na. A se rai ivie eva Aizaya 60:3, keme a be te jọ ibe isu kugbe Kristi evaọ Uvie obọ odhiwu Ọghẹnẹ. (Eviavia 20:6) Uwhremu na, otu obuobu ọrọ igodẹ efa na a tẹ te ziọ elo Jihova. Enana họ “erẹwho” nọ a fodẹ evaọ eruẹaruẹ na.
Emọ Aye na I Kpozi!
9, 10. (a) Oware igbunu vẹ aye na ọ ruẹ, kọ eme onana u dhesẹ? (b) Didi ẹjiroro Zayọn o wo nọ ọ rẹ rọ ghọghọ?
9 Jihova o te muọ evuẹ efa họ efiba eme nọ e rrọ Aizaya 60:1-3 na. O j’uzi ofa kẹ aye na. Gaviezọ kẹ eme nọ ọ ta: ‘Kpare ovao ra re who rri wariẹ.’ Aye na o te ru ere, yọ dai rri oware igbunu nọ ọ ruẹ! Emọ riẹ i bi kpozi. Ikereakere na e tẹ nyaharo ta nọ: “Ai kpobi a kokohọ, bi bru [owhẹ] tha; emezae [ra] i re ti no ugbo tha, emetẹ [ra] a rẹ te wọ ae họ abọ.” (Aizaya 60:4) Ewhowho Uvie na evaọ akpọ-soso nọ u muhọ evaọ 1919 na u si idu ahwo ọkpokpọ buobu ziọ egagọ Jihova. Enana omarai a te zihe ruọ “emezae” gbe “emetẹ” erọ Zayọn, ahwo Izrẹl Ọghẹnẹ nọ a wholo na. Fikiere, Jihova ọ whẹ erru họ Zayọn no ẹkwoma erọ urere ọ 144,000 na nọ ọ rehọ ziọ elo na.
10 Kọ whọ rẹ sai roro oghọghọ Zayọn nọ emọ riẹ e rrọ kugbe i na? Ghele na, Jihova ọ kẹ Zayọn ẹjiroro ọfa nọ ọ rẹ rọ ghọghọ. Ma se nọ: “[Kẹsena] wha rẹ te ruẹ, wha ve ti lo nwranwranwra, eva rai e vẹ te jajavi avọ oghọghọ; keme efe abade na i re ti su bru [owhẹ] tha, gbe efe erẹwho na i re ti bru [owhẹ] tha.” (Aizaya 60:5) Rọwo kugbe eme eruẹaruẹ enana, anwọ etoke ikpe 1930 na ze, otu obuobu Ileleikristi nọ i wo ẹruore ẹria otọakpọ bẹdẹ bẹdẹ a zurie ziọ Zayọn no. A no “abade” ahwo-akpọ nọ ọ hẹrioma no Ọghẹnẹ na ze no, yọ a dikihẹ kẹ ekwakwa iwoma erẹwho na. Ae họ “efe erẹwho na.” (Hagai 2:7; Aizaya 57:20) Je muẹrohọ inọ “efe” nana a nyae gọ Jihova evaọ ọvuọ edhere riẹ hẹ. Ijo, a fiba erru Zayọn ẹkwoma ẹnyaze te gọ kugbe inievo rai nọ a wholo na, a te zihe ruọ “uthuru ọvo” kugbe ae evaọ otọ “othuru igodẹ ọvo.”—Jọn 10:16.
Ehreki, Ithuru-Igodẹ, gbe Ethueki A Bru Zayọn Ze
11, 12. Dhesẹ ogbotu nọ a ruẹ nọ i bi zurie ziọ Zayọn na.
11 Iyẹrẹ ọ ekokohọ nana nọ a ruẹaro riẹ na họ ẹvi igbunu evaọ unu enọ i bi jiri Jihova. A ruẹaro onana evaọ eme nọ i lele i rie evaọ eruẹaruẹ na. Dae rehọ iẹe nọ who dikihẹ kẹle aye eruẹaruẹ na evaọ Ugbehru Zayọn. Who rri kpohọ ovatha-ọre na, eme whọ ruẹ? “Kamẹl buobu e rẹte ze otọ [ra], emọ kamẹl obọ Midian gbe Efa; gbe enọ i no obọ Sheba ze kpobi i re ti bru [owhẹ] tha, a rẹ te rehọ oro gbe frakinsẹs tha, a re ti whowho ujiro ỌNOWO na via.” (Aizaya 60:6) Ogbotu ehreki a bi su owa ekamẹle rai bi kpohọ Jerusalẹm. Whaọ, ekamẹle na e wọhọ ẹvo nọ o ruru otọ na! Ehreki na a wo ekẹ eghaghae, “oro gbe frakinsẹs.” Yọ ehreki nana e ziọ elo Ọghẹnẹ re a ti jiri ei evaọ ẹgbede, re a “whowho ujiro ỌNOWO na via.”
12 Orọnikọ ehreki na ọvo họ enọ e rrọ edhere he. Ithuru-igodẹ i bi zurie kpohọ Zayọn re. Eruẹaruẹ na e nyaharo ta nọ: “A re ti koko igodẹ Keda kpobi rọ kẹ [owhẹ], igbo Nebayọt e rẹ te gbodibo kẹ [owhẹ].” (Aizaya 60:7a) Erua ithuru-igodẹ e be ziọ okpẹwho ọrẹri na re a rehọ erao nọ e mae jọ uthuru rai woma dheidhe kẹ Jihova. A tubẹ rọ oma rai kẹ re a gbodibo kẹ Zayọn dede! Ẹvẹ Jihova o ti ro dede erara enana? Ọghẹnẹ ọvo ọ kuyo na inọ: “A rẹ te nyaze avọ ọjẹrehọ evaọ [agbada-idhe] mẹ, mẹ vẹ te rọ ujiro kẹ uwou ajiri mẹ na.” (Aizaya 60:7b) Jihova ọ rọ aruoriwo jẹ idhe gbe iruo erara enana rehọ. A wha erru họ etẹmpol riẹ.
13, 14. Eme a ruẹ nọ o bi no obọ ukiediwo-ọre ze?
13 Enẹna jẹlẹ uzou ra riwi ofẹ ukiediwo-ọre na. Eme whọ ruẹ? Evaọ ugbothabọ, oware jọ nọ o wọhọ ẹgho ọfuafo nọ o ruru ehru abade na. Jihova ọ nọ onọ nọ o r’owhẹ iroro na: “Kinọ amono nọ a bi su wọhọ ẹgho, nọ e wọhọ ilekuku nọ e be ra ruọ iwindo rai?” (Aizaya 60:8) Jihova ọvo ọ za onọ riẹ na inọ: “Inueri e rẹ te jọ hẹrẹ omẹ, ekọ obọ Tashish e rẹ te kake kpahe, nọ e rẹ te rehọ emezae rai no ugbo ze, avọ siliva gbe oro [ra], rọ kẹ odẹ ỌNOWO na Ọghẹnẹ [ra], jẹ rọ kẹ Ọrẹri Ọvo Izrẹl na, keme ọ kẹ [owhẹ] oro uno.”—Aizaya 60:9.
14 Kọ whọ sae jọ iroro ra ruẹ ughe na? Ẹgho ọyena o sikẹle no yọ enẹna ọ wọhọ ekru ipe nọ e rrọ abọ ukiediwo-ọre na thethabọ. O wọhọ evra nọ e be r’awọ si ẹkporo na. Rekọ nọ e be kẹle viere na, whọ tẹ ruẹ nọ enana yọ ekọ-oyibo avọ emehọ rai nọ a ghahọ re e da ofou ji. Ekọ nọ i bi bi kpohọ Jerusalẹm i bu te epanọ e rọ wọhọ ẹko irueruẹ. Ekọ na i bi siawọ gaga be wọ ahwo nọ a rọwo rono ugbothabọ ziọ Jerusalẹm re a te gọ Jihova.
Ukoko Jihova O be Kẹre
15. (a) Didi ẹvi eme ọ Aizaya 60:4-9 na o ruẹaro riẹ? (b) Didi ẹzi uvi Ileleikristi a re dhesẹ?
15 Ẹvẹ udhesẹ eruẹaruẹ nọ o rrọ owọ avọ 4 rite orọ avọ 9 na u dhesẹ ẹvi akpọ-soso nọ ọ roma via no anwọ 1919 ze na vẹ te! Fikieme Jihova ọ rọ rehọ ẹvi otiọye na ghale Zayọn? Keme anwọ 1919, Izrẹl Ọghẹnẹ ọ rọ ẹmeoyo dhesẹ elo Jihova via no. Dede na, kọ who muẹrohọ nnọ wọhọ epanọ owọ avọ 7 o ta, ahwo ọkpokpọ a be nyaze obọ ‘agbada-idhe’ Ọghẹnẹ? Agbada-idhe yọ oria nọ a re jo dheidhe, yọ abọ eruẹaruẹ nana o kareghẹhọ omai nnọ iruo Jihova e gwọlọ idheidhe. Pọl ukọ na o kere nọ: “Mẹ . . . lẹ owhai re wha ru oma rai rọ iwẹ e kpokpọ gbe ọrẹri o nọ Ọghẹnẹ ọ rẹ jẹrehọ, nọ e rọ egagọ Ẹzi rai.” (Ahwo Rom 12:1) Rọwo kugbe eme ọ Pọl na, o rẹ vọ uvi Ileleikristi eva ha re a kpohọ omakugbe egagọ ẹsiẹvo ẹkpoka ọvo. A rẹ raha oke, ẹgba, gbe eyero rai rọ wha egagọ efuafo haro. Kọ ẹnyaze egegagọ omarọkẹ itieye na o gbẹ rrọ erru kẹ uwou Jihova? Eruẹaruẹ Aizaya e ta nọ ere o rẹ te jọ. Yọ o rẹ sai mu omai ẹro inọ egegagọ ọwhọ eyena a wo erru evaọ aro Jihova re.
16. Amono a fi obọ họ evaọ iruo ọwariẹbọ na evaọ oke anwae, kọ amono a ru ere no evaọ oke ọgbọna?
16 Ahwo ọkpokpọ na a gwọlọ ruiruo. Eruẹaruẹ na e nyaharo ta nọ: “Erara e rẹ te ma igbẹhẹ rai, ivie rai e rẹ te gbodibo kẹ owhai.” (Aizaya 60:10) Evaọ orugba ọsosuọ ọrọ eme nana evaọ oke nọ a ro zihe no igbo Babilọn ze na, ivie gbe amọfa nọ i no erẹwho na ze a ghine fi obọ họ evaọ ọwariẹbọ etẹmpol na gbe okpẹwho Jerusalẹm na. (Ẹzra 3:7; Nehemaya 3:26) Evaọ orugba ọgbọna, otu obuobu na ọ tha okiọkotọ nọ a wholo na uke no evaọ ẹbọ egagọ efuafo. A fi obọ họ no bọ ikoko Ileleikristi jẹ be rehọ ere bọ “igbẹhẹ” ukoko Jihova nọ o wọhọ okpẹwho na ga. A bi je w’obọ evaọ ebabọ Egwa Uvie, Egwa Okokohọ, gbe iwou Ebẹtẹle. Evaọ idhere nana kpobi, a be tha inievo rai nọ a wholo na uke evaọ ẹruorote ẹgwọlọ ukoko Jihova nọ o be rro na!
17. Ovẹ họ edhere jọ nọ Jihova ọ be rọ whẹ erru họ ahwo riẹ oma?
17 Ẹvẹ eme urere erọ Aizaya 60:10 na e rrọ uduotahawọ te! Jihova ọ ta nọ: “Keme evaọ ofu mẹ me ro kpe owhai, rekọ evaọ aruoriwo mẹ mẹ rọ reohrọ rai.” Ẹhẹ, kpemu evaọ 1918/1919, Jihova ọ whọku ahwo riẹ. Rekọ oyena o vrẹ no. Enẹna yọ oke nọ Jihova ọ rẹ rọ riohrọ idibo riẹ nọ o wholo na gbe egbẹnyusu igodẹ efa rai. Ma rẹ sae ruẹ imuẹro onana evaọ ẹvi ologbo nọ ọ rọ ghale ae no, ‘whẹ erru họ ae oma,’ wọhọ odẹme.
18, 19. (a) Didi eyaa Jihova ọ yaa kpahe ahwo ọkpokpọ nọ e be ziọ ukoko riẹ? (b) Eme awọ Aizaya uzou avọ 60 nọ i kiọkọ na e ta k’omai?
18 K’ukpe k’ukpe, “erara” idu egba buobu a bi kuomagbe ukoko Jihova, yọ edhere na o gbe rovie fihọ kẹ efa buobu. Jihova ọ ta kẹ Zayọn nọ: “A reti rovie inuẹthẹ [ra] ẹsikpobi, a rẹ kare ae taso tuvo ho, re ahwo a ruẹse rehọ efe erẹwho na se [owhẹ], avọ ivie rai nọ e rọ ae esuo nọ e karo kẹ ae evaọ usu na.” (Aizaya 60:11) Otu ọwọsuọ jọ a dao oma no re a si “inuẹthẹ” eyena gbe, rekọ ma riẹ nọ a rẹ sae kparobọ họ. Jihova omariẹ ọ ta no nnọ inuẹthẹ na i ti rovie fihọ. Ẹvi na ọ te gbẹ nyaharo.
19 Idhere efa e riẹ nọ Jihova ọ rọ ghale ahwo riẹ no, ru ai wo erru no, evaọ edẹ urere enana. Awọ Aizaya 60 nọ i kiọkọ na e rọ eruẹaruẹ rovie idhere eyena via.
Kọ Whọ Sae k’Iyo Nana Vevẹ?
• Ono họ ‘aye’ Ọghẹnẹ, kọ amono a rrọ ahwo ẹro riẹ evaọ otọakpọ?
• Okevẹ emọ Zayọn a rọ rioma h’otọ, kọ oke vẹ gbe oghẹrẹ vẹ a rọ “kparoma”?
• Avọ eware oka sa-sa, ẹvẹ Jihova ọ rọ ruẹaro ẹvi nọ a be ruẹ nẹnẹ evaọ usiuwoma ota Uvie na?
• Idhere vẹ Jihova o ro ru re elo riẹ o lo mu ahwo riẹ?
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 22]
A j’uzi kẹ ‘aye’ Jihova nọ ọ kparoma
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 24]
Ekọ-iyibo ibuobu na e wọhọ irueruẹ nọ e rrọ ehru na