Fi Eva Kpobi Họ Jihova Evaọ Oke Uye
“Ọghẹnẹ họ oria adhẹzọ gbe ogaga mai, ọ rọ obọufihọ mai evaọ oke uye mai kpobi.”—OLEZI 46:1.
1, 2. (a) Didi oriruo o dhesẹ nnọ u te he re ma ta ọvo nnọ ma fi eva họ Ọghẹnẹ? (b) Fikieme ma je ru vi ẹta ọvo nọ ma rẹ ta nnọ ma fi eva họ Jihova?
RE MA ta nnọ ma fi eva họ Ọghẹnẹ yọ oware jọ. Rekọ re ma rehọ uruemu mai dhesẹ iẹe via yọ oware ofa. Wọhọ oriruo, u kri no nọ ẹme na “Ọghẹnẹ Ma Fi Eva Họ” ọ be rọ roma via evaọ obe-ugho gbe ibigho erọ America.a Evaọ 1956, Ogbẹgwae Izi orọ America a fi uzi họ inọ ẹme ọyena ọ rẹ jọ odẹ-ẹme orẹwho America. Wo ohẹriẹ no eme eyena, ahwo buobu—orọnikọ evaọ orẹwho oyena ọvo ho rekọ akpọ na kpobi—a be mai fi eva họ ugho gbe ekwakwa efe vi eva nọ a fihọ Ọghẹnẹ.—Luk 12:16-21.
2 Wọhọ Ileleikristi uzẹme, ma re ru vi unu ọvo nọ ma rẹ rọ ta nnọ ma fi eva họ Jihova. Wọhọ epanọ “orọwọ nọ u wo iruo ho u whu no” na, ere unu ọvo nọ ma rẹ rọ ta inọ ma fi eva họ Ọghẹnẹ u re wo otọ họ ajokpanọ ma rehọ iruo tua ẹme nọ ma ta na. (Jemis 2:26) Evaọ uzoẹme nọ o vrẹ na, ma wuhrẹ nnọ ma rẹ sai dhesẹ eva nọ ma fihọ Jihova otẹrọnọ ma rẹriẹ bru ei evaọ olẹ, gwọlọ ọkpọvio no Ẹme riẹ ze, je rri bru ukoko riẹ kẹ ọkpọvio. Enẹna jọ ma ta kpahe epanọ ma sai ro ru eware esa eyena evaọ oke uye.
Okenọ A te Si Ohwo no Iruo Hayo nọ Osa Riẹ U Tulo Ho
3. Ọbẹwẹ ugho vẹ idibo Jihova a be rẹriẹ ovao ku evaọ “oke ẹbẹbẹ” nana, kọ ẹvẹ ma rọ riẹ nnọ o rrọ ẹgwọlọ Ọghẹnẹ re o fi obọ họ k’omai?
3 Evaọ “oke ẹbẹbẹ” nana, mai wọhọ Ileleikristi ma rẹriẹ ovao ku ọbẹwẹ ugho nọ amọfa a rẹriẹ ovao ku na. (2 Timoti 3:1) Fikiere, o sae via nnọ asohẹrioke a si omai no iruo no. Hayo o sae gba omai họ nnọ ma ruiruo oke krẹkri avọ ugho kakao nọ a be hwa omai. Evaọ otọ iyero itieye na, o sae jọ bẹbẹ k’omai re ma ‘gwọlọ kẹ ahwo uviuwou mai.’ (1 Timoti 5:8) Kọ o rrọ ẹgwọlọ Ọghẹnẹ Oride na re o fi obọ họ k’omai evaọ oke otiọye na? E! Dede na, Jihova ọ rẹ ko omai dhere no ọbẹwẹ uzuazọ kpobi nọ e rrọ uyerakpọ nana ha. Rekọ, ma te fi eva họ iẹe, eme ọ Olezi 46:1 i ti rugba k’omai: “Ọghẹnẹ họ oria adhẹzọ gbe ogaga mai, ọ rọ obọufihọ mai evaọ oke uye mai kpobi.” Rekọ ẹvẹ ma sai ro dhesẹ nnọ ma fi eva kpobi họ Jihova eva oke ọbẹwẹ ugho?
4. Ma tẹ rẹriẹ ovao ku ọbẹwẹ ugho, eme ma rẹ sae lẹ kẹ, kọ didi owọ Jihova ọ rẹ jẹ kẹ elẹ itieye na?
4 Edhere jọ nọ ma re ro dhesẹ nnọ ma fi eva họ Jihova họ olẹ nọ ma rẹ lẹ sei. Rekọ eme ma rẹ sae lẹ kẹ? Whaọ ma tẹ rẹriẹ ovao ku ọbẹwẹ ugho, ma gwọlọ uvi areghẹ vi epaọ ọsosuọ. Fikiere, daoma lẹ kẹ areghẹ! Ẹme Jihova ọ tudu họ omai awọ nọ: “Otẹrọnọ areghẹ ọkare owhai ọjọ, jọ ọ yare Ọghẹnẹ nọ ọ rẹ kẹ ọvọvẹ nọ rẹ gboke he, a rẹ te rehiẹe kẹe.” (Jemis 1:5) Ẹhẹ, lẹ Jihova kẹ areghẹ—ẹgba nọ a re ro fi eriariẹ, otoriẹ, gbe orimuo họ iruo ziezi—re whọ sae jẹ emamọ iroro jẹ j’owọ areghẹ. Ọsẹ oyoyou obọ odhiwu mai ọ k’omai imuẹro inọ ọ te gaviezọ kẹ elẹ itieye na. O rẹ were iẹe gaga re ọ kpọ idhere enọ e rehọ udu rai kpobi fi eva họ iẹe.—Olezi 65:2; Itẹ 3:5, 6.
5, 6. (a) Fikieme ma sai ro fi eva họ Ẹme Ọghẹnẹ kẹ obufihọ nọ ma re ro thihakọ ọbẹwẹ ugho? (b) Eme ma rẹ sai ru ro bru awa-ọruọ kpotọ okenọ a te si omai no iruo?
5 Ẹme Ọghẹnẹ nọ ma rẹ rẹro so kẹ ọkpọvio yọ edhere ọfa nọ ma re ro dhesẹ nnọ ma fi eva họ Jihova. Ekareghẹhọ areghẹ riẹ nọ e rrọ Ebaibol na “i muẹro.” (Olezi 93:5) Dede nọ ikpe 1,900 e vrẹ no anwẹnọ a ro ku ekere Ebaibol na họ, obe oyena nọ a rọ ẹgba ẹzi kere na u wo ohrẹ evaifihọ gbe orimuo ọgbagba nọ o rẹ sai fi obọ họ k’omai thihakọ ọbẹwẹ ugho. Roro kpahe iriruo jọ erọ areghẹ Ebaibol na.
6 Solomọn Ovie owareghẹ na o muẹrohọ oke krẹkri nọ u kpemu no nọ: “Owezẹ o rẹ were oruiruo, tọ ọ re kao hayo te ọ re bu; rekọ ubu-eware ọdafe i re je wezẹ hẹ.” (Ọtausiwoma Na 5:12) O rẹ rehọ oke gbe ugho re ma ruẹrẹ, rẹro te, jẹ sẹro ekwakwa iwo mai. Fikiere, a te si omai no iruo, ma rẹ sae rehọ uvẹ na roro kpahe uzuazọ mai, daoma fi ohẹriẹ họ eware nọ ma ghinẹ gwọlọ gbe enọ e rrọ isiuru gheghe. Re ma bru awa-ọruọ kpotọ, o rẹ jọ oware areghẹ re ma ru inwene jọ. Wọhọ oriruo, kọ o lọhọ re ma ru uzuazọ mai lọhọ omojọ, ẹsejọhọ ẹkwa kpohọ uwou osese hayo obusino ekwakwa iwo nọ e r’oja ha?—Matiu 6:22.
7, 8. (a) Ẹvẹ Jesu o ro dhesẹ nnọ ọ riẹ epanọ ahwo-akpọ a rẹ ruawa te kpahe ekwakwa iwo? (Rri oruvẹ-obotọ.) (b) Ohrẹ areghẹ vẹ Jesu ọ kẹ kpahe epanọ ma rẹ rọ whaha awa ogbẹruẹ?
7 Evaọ Ovuẹ obọ Ugbehru na, Jesu ọ hrẹ nọ: “Wha ruawa uzuazọ rai hi, oware nọ wha rẹ ria, hayo oware nọ wha rẹ da, gbe awa oma rai hi, oware nọ wha re fihọ.”b (Matiu 6:25) Jesu ọ riẹ inọ ahwo-akpọ sebaẹgba a rẹ ruawa kpahe ewo ekwakwa nọ e r’oja. Rekọ ẹvẹ ma sae rọ ‘whaha awa-ọruọ’ kpahe eware itieye na? Jesu ọ ta nọ: “Wha kake guọlọ uvie” na. Ghelọ ebẹbẹ nọ ma be rẹriẹ ovao ku kẹhẹ, ma rẹ ruabọhọ fi egagọ Jihova họ oria ọsosuọ hrọ evaọ uzuazọ. Ma te ru ere, Ọsẹ obọ odhiwu mai o ti “fi” ẹgwọlọ okpẹdẹ mai kpobi họ k’omai. Ọ te gbẹ edhere nọ ma rẹ rọ ruẹ ẹgwọlọ okpẹdẹ mai.—Matiu 6:33.
8 Jesu o te je fi ohrẹ nana bae: “Fikiere wha ruawa odẹ hẹ, keme odẹ ọ rẹ ruawa o riẹ.” (Matiu 6:34) O rrọ oware areghẹ hẹ re ma ruawa hrọ kpahe oware nọ odẹnotha o rẹ sae wha ze. Ọwena-isukulu jọ o muẹrohọ nọ: “Obaro na ọ rẹ nwani yoma te oghẹrẹ nọ ma rẹ dhozọ riẹ na ha.” Omarokpotọ nọ ma rẹ rọ gaviezọ kẹ ohrẹ Ebaibol na je vuhu eware nọ e mae r’oja jẹ rria okpẹdoke ọvuọvo o sai fi obọ họ k’omai whaha ugbẹruọ awa.—1 Pita 5:6, 7.
9. Okenọ ohwo ọ tẹ rẹriẹ ovao ku ọbẹwẹ ugho, didi obufihọ ma rẹ sae ruẹ evaọ ebe ọ ‘ọrigbo nọ o wo ẹrọwọ avọ areghẹ na’?
9 Ma tẹ rrọ ọbẹwẹ ugho, ma rẹ sai je dhesẹ nọ ma fi eva họ Jihova ẹkwoma ebe ọ ‘ọrigbo nọ o wo ẹrọwọ avọ areghẹ na’ nọ ma re rri kpohọ kẹ obufihọ. (Matiu 24:45) N’oke ruọ oke, emagazini ọ Awake! ọ wha izoeme obufihọ no kpahe iroro-ejẹ nọ a re ro yeri kugbe ọbẹwẹ ugho. Uzoẹme na “Out of a Job—What Are the Solutions?” (Ababọ Iruo—Eme Họ Ifue Na?) evaọ ukere ọ August 8, 1991, u dhesẹ ekpọvio eree nọ i fi obọ họ kẹ ahwo buobu doma mu no evaọ ofẹ igho gbe iroro evaọ okenọ a si ai no iruo.c Dede na, a re wo eriwo owowa kpahe ugho hrọ re a sae fi ekpọvio itieye na h’iruo. A ta kpahe onana evaọ uzoẹme na “Something More Vital Than Money,” (Oware Nọ U w’Uzou Vi Ugho), onọ o roma via evaọ ukere ovona.—Ọtausiwoma Na 7:12.
Okenọ Who te Wo Ẹbẹbẹ Ẹyao
10. Ẹvẹ oriruo Devidi Ovie na u ro dhesẹ nnọ o rrọ oware iroro re a fieva họ Jihova evaọ oke ẹyao ọgaga?
10 Kọ o rrọ oware iroro re ma fi eva họ Jihova evaọ etoke ẹyao ọgaga? E! Jihova o wo ọdawẹ kẹ enọ e be mọ evaọ udevie ahwo riẹ. Tube vi ere, ọ rẹ gwọlọ fi obọ họ. Rehọ Devidi Ovie na wọhọ oriruo. O sae jọnọ ọ jẹ mọ gaga okenọ o kere kpahe oghẹrẹ nọ Ọghẹnẹ o re yeri kugbe okiẹrẹe nọ ọ be mọ. Ọ ta nọ: “ỌNOWO ọ te rọ ẹro ro te ei okenọ o kiẹzẹ rọ ẹmọ; eva oke ẹyao riẹ, who re ti siyei no ọyawa riẹ kpobi.” (Olezi 41:1, 3, 7, 8) Eva nọ Devidi o fihọ Ọghẹnẹ e gbẹ jọ gaga, yọ uwhremu na ẹyao ovie na o te kpo. Rekọ ẹvẹ ma re ro dhesẹ nnọ ma fi eva họ Ọghẹnẹ okenọ ẹyao ọ tẹ be lahiẹ omai?
11. Okenọ ẹyao ọ tẹ tehe omai, eme ma rẹ sae yare mi Ọsẹ obọ odhiwu mai?
11 Okenọ ẹyao ọ tẹ tehe omai, edhere jọ nọ ma re ro dhesẹ nnọ ma fi eva họ Jihova họ ma rẹ yare iẹe evaọ olẹ kẹ obufihọ nọ ma re ro thihakọ. Ma rẹ sae yare iẹe re o fi obọ họ k’omai rehọ “emamọ areghẹ” ruiruo re ma yọrọ umuo omokpokpọ nọ uyero mai o kẹ uvẹ riẹ. (Itẹ 3:21) Ma rẹ sae jẹ yare iẹe re o fi obọ họ k’omai wo odiri gbe ithihakọ re ma sai thihakọ ẹyao na. Maero, ma rẹ sae yare inọ Jihova ọ thọ omai, k’omai ẹgba nọ ma re ro kru ẹrọwọ mai kẹe re ma seba ekie, makọ oware nọ o via kpobi kẹhẹ. (Ahwo Filipai 4:13) Ẹgbakiete mai nọ ma re kru kẹ Ọghẹnẹ o tube w’uzou vi uzuazọ mai inẹnẹ nọ ma re siwi. Ma te kru ẹgbakiete mai, Ọhwosa Ologbo na ọ te k’omai uzuazọ ogbagba gbe omokpokpọ ebẹdẹ bẹdẹ.—Ahwo Hibru 11:6.
12. Ehri-izi Ikereakere vẹ e rẹ sai fi obọ họ k’omai jẹ iroro areghẹ evaọ eme nọ i kpomahọ usiwo?
12 Eva nọ ma fihọ Jihova o rẹ jẹ wọ omai rri bru Ẹme riẹ, Ebaibol na, kẹ uvi ọkpọvio. Ehri-izi nọ e rrọ Ikereakere na e rẹ sai fi obọ họ k’omai jẹ iroro areghẹ evaọ eme nọ i kpomahọ usiwo. Wọhọ oriruo, nọ ma riẹ nnọ Ebaibol o mukpahe ‘iruẹru imizi’ na, ma rẹ whaha usiwo kpobi nọ u wo obọ kpahe iruẹru imizi. (Ahwo Galesha 5:19-21; Iziewariẹ 18:10-12) Oriruo ọfa ọrọ areghẹ Ebaibol nọ a re fi eva họ ọna: “Ohwo [ogheghẹ] ọ rẹ rọwo eware kpobi, rekọ ohwo owareghẹ ọ rẹ tẹroviẹ oware nọ o re ruẹ.” (Itẹ 14:15) Fikiere, ma tẹ be jẹ iroro kpahe usiwo imu, o rẹ jọ oware areghẹ re ma gwọlọ evuẹ nọ a re fi eva họ ukpenọ ma rẹ “rọwo eware kpobi.” ‘Iroro ejaja’ itieye e rẹ sai fi obọ họ k’omai wawo oghẹrẹ usiwo nọ o riẹ, ma vẹ jẹ iroro nọ e gba.—1 Pita 4:7.
13, 14. (a) Evaọ edhere vẹ ma sai ro dhesẹ eva nọ ma fihọ Jihova, kọ edhere vẹ emagazini ọ Uwou-Eroro gbe Awake! na i ro fi obọ họ no? (b) Didi ohrẹ kpahe epanọ a re ro yeri kugbe eyao egaga a kporo evaọ Awake! ọ January 22, 2001?
13 Ma rẹ sai je dhesẹ eva nọ ma fihọ Jihova ẹkwoma ẹkiẹ ebe ọrigbo ẹrọwọ na. Ẹsejọ emagazini ọ Uwou-Eroro gbe Awake! na e rẹ wha emamọ izoẹme kpahe ebẹbẹ eyao sa-sa.d Ẹsejọ, emagazini nana e wha izoẹme kpahe ahwo nọ e sai thihakọ eyao gbe ebẹbẹ buobu no. Fibae, izoẹme jọ e kẹ iroro-ejẹ Ikereakere gbe uvi ohrẹ no kpahe epanọ a re ro thihakọ ebẹbẹ eyao nọ e rẹ kaki kpo ho.
14 Wọhọ oriruo, Awake! ọ January 22, 2001, o wha izoẹme kpahe “Comfort for the Sick” (Omosasọ kẹ Enọ E Be Mọ). Izoẹme na e ta kpahe ehri-izi Ebaibol nọ i re fi obọ họ gbe evuẹ nọ ma wo mi ahwo nọ i thihakọ eyao nọ e ko rai fihọ otọ evaọ ikpe buobu no nọ ma kiẹ riwi. Uzoẹme na “Living Successfully With Your Ailment—How?” (Akothiho Ẹyao nọ Ọ Rrọ Owhẹ Oma—Oghẹrẹ Vẹ?) o kẹ ohrẹ nana: Wuhrẹ ziezi kpahe ẹyao nọ ọ rrọ owhẹ oma. (Itẹ 24:5) Fi itee nọ a rẹ sai le mu họ, kugbe itee nọ who re ro fi obọ họ kẹ amọfa, rekọ riẹ nnọ ẹsejọhọ whọ te sai le itee nọ amọfa a bi le mu te obọ họ. (Iruẹru 20:35; Ahwo Galesha 6:4) Whaha oma nọ whọ rẹ ko dhere. (Itẹ 18:1) Ru oma sasa ahwo nọ a weze bru owhẹ ze. (Itẹ 17:22) Maero, yọrọ usu okpekpe kugbe Jihova gbe ukoko na. (Nahum 1:7; Ahwo Rom 1:11, 12) Kọ eva e gbẹ be were omai fiki ọkpọvio evaifihọ nọ Jihova ọ be rehọ ẹkwoma ukoko riẹ k’omai?
Okenọ Ewhrehe Abọ-Iwo O te Bi Si Otọ
15. Ẹvẹ Pọl ukọ na ọ sae rọ kparobọ evaọ ohọre riẹ wọso ewhrehe uwo sebaẹgba na, kọ didi imuẹro ma rẹ sai wo?
15 Pọl ukọ na o kere nọ: ‘Oware uwoma ovo o rrọ eva mẹ hẹ.’ (Ahwo Rom 7:18) Evaọ eware nọ e via kẹe, Pọl ọ riẹ epanọ o bẹ te re a lele isiuru gbe ewhrehe uwo sebaẹgba na muabọ. Dede na, Pọl o wo evaifihọ ghele inọ ọ te kparobọ. (1 Ahwo Kọrint 9:26, 27) Oghẹrẹ vẹ? Ẹkwoma eva kpobi nọ o re fihọ Jihova. Oye jabọ nọ Pọl ọ sae rọ ta nọ: “O! Ovuogho nọ omẹ rọ! Ono ọ rẹ sai ti si omẹ no oma uwhu nana? Me yere [Ọghẹnẹ] fiki Jesu Kristi Ọnowo mai!” (Ahwo Rom 7:24, 25) Kọ ẹvẹ kpahe omai? Ma wo ohọre kugbe ewhrehe abọ-iwo re. Nọ ma be daoma lele ewhrehe itieye na muabọ na, o rrọ lọlọhọ re udu mai u whrehe, ku ei họ inọ ma te sae kparobọ họ. Rekọ Jihova o ti fi obọ họ k’omai otẹrọnọ, wọhọ Pọl, ma fi eva kpobi họ iẹe orọnikọ ẹgba obọ mai hi.
16. Okenọ ewhrehe uwo jọ o te bi si otọ, eme u fo nọ ma rẹ lẹ kẹ, kọ eme ma re ru ma tẹ ruẹ nnọ ma bi zihe kpohọ eruo oware ovona?
16 Okenọ ewhrehe uwo o te bi siotọ, ma rẹ sai dhesẹ nọ ma fi eva họ Jihova ẹkwoma ayare nọ ma rẹ yare iẹe evaọ olẹ. U fo re ma yare, tubẹ lẹ Jihova kẹ obufihọ ẹzi ọfuafo riẹ. (Luk 11:9-13) Ma rẹ sae yare dẹẹ kẹ ẹzi oma-oriẹsuo, onọ o rrọ abọjọ ubi ẹzi Ọghẹnẹ. (Ahwo Galesha 5:22, 23) Eme ma re ru ma tẹ ruẹ nọ ma bi zihe kpohọ eware nọ ma siobọ no? O bẹ omai vievie he. Jọ o bẹ omai hi re ma hae rehọ omarokpotọ lẹ se Ọghẹnẹ ohrọ mai, yare erọvrẹ gbe obufihọ riẹ. Jihova ọ rẹ se hayo gbolo aro kẹ udu nọ o rrọ “uweri” fiki abe-ọriọ họ. (Olezi 51:17) Ma tẹ rehọ udu oruọzewọ, orọ uweri yare iẹe, Jihova o ti fi obọ họ k’omai họre edawọ.—Ahwo Filipai 4:6, 7.
17. (a) Fikieme u je fi obọ họ re ma roro kpahe oghẹrẹ nọ Jihova o rri ewhrehe jọ nọ ma bi lele muabọ? (b) Didi ikereakere ma rẹ sai fihọ uzou, ma te bi muabọ kugbe ofu-ọkpakpata? ẹrọo nọ ma rẹ kpọ? ighe ọfariẹ nọ e rẹ were omai?
17 Ma sai je dhesẹ nnọ ma fi eva họ Jihova ẹkwoma Ẹme riẹ nọ ma rẹ kiẹ rọkẹ obufihọ. Eroro kpahe epanọ Jihova o rri ẹbẹbẹ nọ ma rẹriẹ ovao dhe na, o rẹ sae bọ isiuru mai ga nọ ma re ro ru ei eva were. Fikiere, ma sai muhọ eroro epanọ o re roro, mukpahe oware nọ o mukpahe. (Olezi 97:10) Ahwo jọ a rue riẹ wọhọ obufihọ no re a fi eria Ebaibol nọ e t’ẹme kpahe ebẹbẹ nọ a be họre na họ uzou. Kọ ofu-ọkpakpata họ ẹbẹbẹ nọ ma bi lele muabọ? Otẹrọ ere, ma sai fi eria Ebaibol wọhọ Itẹ 14:17 gbe Ahwo Ẹfẹsọs 4:31 họ uzou. Kọ o rrọ ẹbẹbẹ k’omai re ma kpọ ẹrọo mai? Ma rẹ sai fi eria Ebaibol wọhọ Itẹ 12:18 gbe Ahwo Ẹfẹsọs 4:29 họ uzou. Kọ ighe ọfariẹ e rẹ were omai? Ma rẹ sae daoma kareghẹhọ eria Ebaibol wọhọ Ahwo Ẹfẹsọs 5:3 gbe Ahwo Kọlọsi 3:5.
18. Fikieme ma gbẹ kuvẹ re omovuọ o whaha omai obufihọ nọ ma rẹ yare mi ekpako na ha evaọ efikparobọ ewhrehe jọ?
18 Obufihọ nọ ma rẹ yare mi ekpako nọ ẹzi o ro mu evaọ ukoko na yọ edhere ọfa nọ ma re ro dhesẹ eva nọ ma fihọ Jihova. (Iruẹru 20:28) Whaọ, ‘ekẹ ahwo’ nana yọ ọruẹrẹfihotọ no obọ Jihova ze ẹkwoma Kristi re ọ thọ jẹ sẹro igodẹ riẹ. (Ahwo Ẹfẹsọs 4:7, 8, 11-14) Uzẹme, o sae lọhọ tere he re ma yare obufihọ kpahe ewhrehe jọ. Oma o sae vo omai, dhozọ nnọ ekpako na a ti rri omai kuẹku. Rekọ avro ọ riẹ hẹ, ezae enana nọ e kpako evaọ abọ-ẹzi na a te k’omai adhẹẹ fiki udu nọ ma sae rọ yare kẹ obufihọ na. Ofariẹ, ekpako na a be daoma dhesẹ ekwakwa Jihova evaọ ẹruorote uthuru na. Ohrẹ omosasọ rai gbe ọkpọvio no Ẹme Ọghẹnẹ ze o sae jọ oware nọ ma nwane gwọlọ re ma bọ ọtamuo mai ga onọ ma rẹ rọ dadamu kẹ ewhrehe mai na.—Jemis 5:14-16.
19. (a) Edhere vẹ Setan ọ be rọ gwọlọ rehọ uye-oruẹ uzuazọ nọ o vọ akpọ na ro ruiruo? (b) Eme evaifihọ o gwọlọ, kọ eme ọ rẹ jọ ọtamuo ọgaga mai?
19 Jọ o thọrọ omai ẹro ho inọ Setan ọ riẹ nọ oke riẹ o rrọ kpẹkpẹe. (Eviavia 12:12) Ọ gwọlọ rehọ uye-oruẹ uzuazọ nọ o vọ akpọ na whrehe omai re o ru omai fi oma h’otọ. Jọ ma fi eva kpobi họ eme nọ a ta eva Ahwo Rom 8:35-39: “Ono ọ te sae hẹriẹ omai no uyoyou Kristi? Kọ uye, hayo ọbẹwẹ, hayo ukpokpoma, hayo ohọwo, hayo ẹbẹba, hayo imuozọ, hayo ohọre? . . . Ijo, eva enana kpobi ma vi ahwo nọ a fiẹmo kpareobọ fiki riẹ ọye nọ o you omai na. Keme umuomẹ ẹro nọ makọ uwhu, hayo uzuazọ, hayo ikọ-odhiwu, hayo iride, hayo eware nọ erọ enẹna, hayo eware nọ e be tha, hayo egaga, hayo ekpehru, hayo ekodo, hayo oware ovo eva emama na kpobi, no rẹ sae hẹriẹ omai no uyoyou Ọghẹnẹ evaọ Kristi Jesu Ọnowo mai na, ọ rọhọ.” Ẹvẹ eme eyena i dhesẹ eva nọ a re fihọ Jihova te! Rekọ evaifihọ eyena orọnikọ oma iroro gheghe he. Ukpoye, o rrọ evaifihọ nọ o gwọlọ iroro nọ ma re dhoma mu jẹ evaọ uzuazọ ekẹdẹ kẹdẹ mai. Fikiere, jọ ma ru ei fihọ ọtamuo mai re ma fi eva kpobi họ Jihova evaọ oke uye.
[Oruvẹ-obotọ]
a Evaọ ileta ọ November 20, 1861, nọ o kere kpohọ oria nọ a re jo ru Ibigho evaọ America, Ọsẹro Uwou-Igho na, Salmon P. Chase, ọ ta nnọ: “Uvumọ orẹwho o rẹ sae ga hayo wo ufuoma ha ajokpa nnọ Ọghẹnẹ ọ kẹ riẹ ẹgba jẹ be thọe. U fo re ma whowho eva nọ ahwo mai a fihọ Ọghẹnẹ evaọ ibigho orẹwho mai.” Fikiere, oke ọsosuọ nọ ẹme na “Ọghẹnẹ Ma Fi Eva Họ” ọ rọ roma via evaọ ubigho America họ evaọ 1864.
b Awa-ọruọ nọ a jọ etenẹ t’ẹme te na họ “ozodhẹ awa, onọ u re mi ohwo oghọghọ riẹ kpobi no.” Efafa na “wha ruawa ha” hayo “wha bru udu hu,” u dhesẹ nnọ ma re muọ awa-ọruọ hayo udubro họ họ. Rekọ obe jọ o ta nọ: “Ubiẹme Griki na u wo ẹgba, onọ a rẹ rọ ta kẹ ohwo inọ ọ whaha oware jọ nọ o muhọ no vẹre.”
c Ekpọvio eree na ena: (1) Who gb’okpakpa ha; (2) wo iroro ewoma; (3) whọ so obọ họ oghẹrẹ iruo ọvo jọ họ; (4) re mu utho nọ who wo—orọnikọ orọ amọfa ha; (5) yọrọ oma kẹ esa nọ a rẹ re; (6) ru re uviuwou na o jọ okugbe ọvo; (7) who rri oma ra kuẹku hu; gbe (8) wo omaa igho-raha.
d Emagazini enana nọ a kporo no Ebaibol ze na e rẹ riobọhọ oghẹrẹ usiwo jọ họ, keme onana yọ ẹme omobọ ohwo. Ukpoye, a re kere izoẹme nọ e ta kpahe oghẹrẹ eyao jọ re u fi obọ họ kẹ enọ i bi se ebe mai riẹ oware nọ a riẹ kpahe ẹyao na no enẹna.
Kọ Whọ Kareghẹhọ?
• Ma tẹ rẹriẹ ovao ku ebẹbẹ ugho, idhere vẹ ma re ro dhesẹ nnọ ma fi eva họ Jihova?
• Ẹvẹ ma sai ro dhesẹ nọ ma fi eva họ Ọghẹnẹ ma tẹ rrọ uye ẹyao?
• Okenọ ewhrehe uwo o te bi si otọ, ẹvẹ ma sai ro dhesẹ nọ ma ghine fi eva họ Jihova?
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 27]
A te si omai no iruo, o sae jọ oware areghẹ re ma wariẹ kiẹ eyero uzuazọ mai riwi
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 28]
Iku ọ Loida u dhesẹ epanọ eva nọ a re fihọ Jihova u re ro fi obọ họ kẹ ohwo thihakọ. (Rri “Awake!” ọ May 8, 2000)
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 30]
Oma u re du vo omai hi re ma yare obufihọ nọ ma re ro fi ewhrehe mai kparobọ