Oma O Rrọ Rae, Rekọ A Serihọ Họ
“ỌNOWO na . . . , ọnọ ọ ma akpọ na no oka rite oka. . . . Ọ rẹ rehọ eri kẹ enọ oma o rẹ rọ, ọ vẹ jẹ rehọ ogaga kẹ eyẹlẹ.”—AIZAYA 40:28, 29.
1, 2. (a) Uzizie isiuru vẹ a ro se ahwo kpobi nọ a gwọlọ jọ egagọ uzẹme? (b) Eme ọ rẹ sai fi enwoma ilogbo họ edikihẹ abọ-ẹzi mai?
WỌHỌ Ilele Jesu, ma riẹ kpahe uzizie riẹ nana nọ u siuru gaga: “Whai e ruẹ uye gbe enọ e wha owha ogbẹgbẹdẹ kpobi, wha bru omẹ ze, mẹ rẹ kẹ owhai udhedhẹ. . . . Keme owhowha mẹ o rẹ lọlọhọ, owha mẹ u re vovovo.” (Matiu 11:28-30) Ileleikristi a te je wo “ẹzi aruodhidhivio [no] obọ Ọnowo na ze.” (Iruẹru 3:19) Ababọ avro, rono eware nọ e via kẹ owhẹ no, whọ ruẹ udhedhẹ nọ o rrọ ewuhrẹ kpahe uzẹme Ebaibol na, ewo emamọ ẹruore kpahe obaro, gbe efihiruo ehri izi Jihova evaọ uzuazọ ra.
2 Ghele na, egegagọ Jihova jọ a bi wo elọhoma iroro. Ẹsejọ elọhoma itieye na jọ e rẹ jọ ubroke. Oke ofa o rẹ jariẹ nọ iroro elọhoma itieye na i re siotọ oke thethei. Nọ oke o be nyaharo na, ahwo jọ a rẹ sai roro nọ ewha-iruo Oleleikristi nọ a wo e gbẹdẹ hrọ, ukpenọ e jọ vovovo wọhọ epanọ Jesu ọ ya eyaa riẹ. Iroro ethọthọ itieye na e rẹ sae wha enwoma ilogbo fihọ usu nọ Oleleikristi o wo kugbe Jihova.
3. Fikieme Jesu ọ rọ kẹ ohrẹ nọ o rrọ Jọn 14:1 na?
3 Nọ omoke jọ ọvo u kiọkọ re a mu je kpe Jesu, ọ vuẹ ilele riẹ nọ: “Wha jọ eva rai rova ha; wha rọwo Ọghẹnẹ, wha rọwo omẹ re.” (Jọn 14:1) Jesu ọ ta eme enana keme ikọ na a be te rẹriẹ ovao dhe eware okpẹtu kẹle. Ukpokpoma u ve ti lele iei. Jesu ọ riẹ nọ ikọ riẹ a sai kie fiki elọhoma. (Jọn 16:1) A gbẹ kpọe vi hi, iroro ọkora e rẹ sae wha omoyẹlẹ abọ-ẹzi ze, jẹ whae ze nọ a gbe ro fi eva họ Jihova ha. Onana o rẹ sae via kẹ Ileleikristi inẹnẹ re. Elọhoma nọ ohwo o re wo kẹse kẹse o rẹ sae wha edada ze, yọ o rẹ sai je whrehe udu mai. (Jerimaya 8:18) Oma o rẹ sae lọhọ omai evaọ udu. Evaọ otọ ọnwẹ otiọna, ma rẹ sae ko no evaọ iroro gbe abọ-ẹzi, tube ku isiuru nọ ma gwọlọ rọ gọ Jihova fiẹ dede.
4. Eme ọ rẹ sai fi obọ họ kẹ omai sẹro udu ẹwoho mai nọ oma o gbẹ rrọe he?
4 Ohrẹ Ebaibol nana u woma kẹhẹ: “Rọ ẹro kpotọ kẹ udu ra, keme etẹe eyeri uzuazọ o bi no tha.” (Itẹ 4:23) Ebaibol na e kẹ obọdẹ ohrẹ nọ u re fi obọ họ kẹ omai sẹro udu ẹwoho mai no elọhoma gbe oma-orrọ abọ-ẹzi. Dede na, u fo re ma kaki vuhu oware nọ o be wha elọhoma se omai.
Re A Jọ Oleleikristi O Rrọ Owha Ogbẹgbẹdẹ Hẹ
5. Eme vẹ o wọhọ nọ e wọso ohwohwo evaọ olele Jesu nọ a rẹ jọ?
5 Uzẹme, re a jọ Oleleikristi o gwọlọ nọ a rẹ ya gaga. (Luk 13:24) Jesu ọ ta dede inọ: “Kohwo kohwo nọ ọ wha [ure-oja] riẹ rọ kpahe omẹ hẹ, ọ rẹ sae jọ olele mẹ hẹ.” (Luk 14:27) Nọ a te rri rie ehruehru o rẹ wọhọ nọ eme enana e rọwokugbe ẹme nọ Jesu ọ ta ha inọ owha riẹ o rẹ lọlọhọ jẹ rrọ vovovo, rekọ evaọ uzẹme, eme ivẹ na e rọwokugbe ohwohwo.
6, 7. Fikieme ma sae rọ ta inọ egagọ mai e rẹ rrọ-oma ha?
6 Dede nọ iruo egaga nọ a rẹ rehọ ẹgba ru e rẹ lọhọ oma, e rẹ sae wha evevọwẹ gbe omosasọ ze nọ a te rri ewoma nọ o ti noi ze. (Ọtausiwoma Na 3:13, 22) Kọ eme o re woma vi emamọ uzẹme Ebaibol na nọ ma rẹ vuẹ erivẹ mai? Ofariẹ, omodawọ nọ ma be rọ rria lele itee uruemu ikpehru Ọghẹnẹ o rẹ kakao nọ ma tẹ rehọ iẹe wawo irere nọ i bi te omai fiki ere oruo. (Itẹ 2:10-20) A tẹ maki kpokpo omai dede, ma rehọ e riẹ wọhọ uvẹ ọghọ re ma ruẹ uye fiki Uvie Ọghẹnẹ.—1 Pita 4:14.
7 Owha Jesu o rẹ ghinẹ kẹ omosasọ, maero nọ a tẹ rehọ iẹe wawo ebi abọ-ẹzi ọrọ ahwo nọ a gbẹ rrọ otọ owhowha egagọ erue. Ọghẹnẹ o wo uyoyou osasa kẹ omai yọ o bi rẹro oware nọ ma rẹ sai ru hu mi omai hi. “Ijaje [Jihova] erọ owha ogbẹgbẹdẹ hẹ.” (1 Jọn 5:3) Wọhọ epanọ a jọ Ikereakere na dhesẹ na, Oleleikristi uzẹme nọ a rẹ jọ yọ okienyẹ hẹ. U re vevẹ, oghẹrẹ egagọ mai e rẹ rrọ-oma hayo kẹ elọhoma ha.
“Siọ Owreze Ba”
8. Eme ọ rẹ mae wha oma-orrọ abọ-ẹzi ze?
8 Ẹsibuobu, oware nọ o rẹ lẹliẹ oma rrọ omai evaọ abọ-ẹzi họ ewha efa nọ i bi no eyero omuomu ọnana ze te omai. Fikinọ “akpọ na ọsoso ọ rọ obọ ogaga oyoma na,” ma wo ofo elọhoma nọ ọ wariẹ omai họ nọ o rẹ sai ru oma rrọ omai je whrehe edikihẹ abọ-ẹzi mai. (1 Jọn 5:19) Eware nọ e roja ha e rẹ sai kpomahọ je ru iruẹru abọ-ẹzi mai wọhọ Oleleikristi jọ bẹbẹ. Ewha efa nana e rẹ sae lẹliẹ oma lọhọ omai jẹ tubẹ nwẹ omai evaọ abọ-ẹzi. Nwani fo, Ebaibol na e hrẹ omai nọ ma “siọ owreze ba.”—Ahwo Hibru 12:1-3.
9. Ẹvẹ ilale eware abọ-iwo e sai ro si nẹ omai?
9 Wọhọ oriruo, oghẹrẹ nọ ahwo-akpọ na a bi ro le ọkwa-omorro, igho, aruọzaha ọ omawere, erẹ-ọnya nọ a jẹ riakpọ kuoma, gbe ilale abọ-iwo efa e rẹ sai kpomahọ iroro mai. (1 Jọn 2:15-17) Ileleikristi ikpe-udhusoi ọsosuọ jọ nọ a le efe, a ru uzuazọ rai bẹ gaga. Pọl ukọ na o ru rie vẹ inọ: “Ahwo nọ a re siuru efe a re kie ruọ ẹdawọ, je kie ẹta, je kie ruọ urusio eware igheghẹ avọ oma-onhwa buobu nọ i re suẹ ahwo ruọ ekie gbe ẹraha. Keme uyoyou kpahe igho oye họ owọ imuomu kpobi; fiki eguọlaguọlọ na oye o lẹliẹ otu jọ vru siọ orọwọ na ba a jẹ rehọ inwe buobu duwu eva rai.”—1 Timoti 6:9, 10.
10. Eme ma rẹ sai wuhrẹ no efe ole ze evaọ ọtadhesẹ Jesu ọrọ ọkibi na?
10 Nọ o tẹ wọhọ nọ oma o be rrọ jẹ lọhọ omai evaọ egagọ mai kẹ Ọghẹnẹ, kọ o sae jọ fikinọ ilale eware abọ-iwo e be nwẹ iruẹru abọ-ẹzi mai? Onana o rẹ sae via lọlọhọ, wọhọ epaọ ọtadhesẹ Jesu ọrọ ọkibi na. Jesu ọ rehọ “awa akpọ na, gbe eviẹhọ efe, gbe uru eware efa” wọhọ inwe nọ i re ‘mu je duwu’ ẹme Ọghẹnẹ nọ ọ rrọ evaọ idu mai. (Mak 4:18, 19) Fikiere, Ebaibol na e hrẹ omai nọ: “Si oma no uyoyou igho, o nọ wha wo o da owhai ẹro; keme ọ ta nọ, ‘Mẹ sae se owhẹ ba hayo kiukeku owhẹ gbehe.’ ”—Ahwo Hibru 13:5.
11. Ẹvẹ ma sai ro si eware nọ i si nẹ omai notọ?
11 Eva ẹsejọ, oware nọ o rẹ lẹliẹ uzuazọ mai jọ bẹbẹ họ, orọnikọ eware efa nọ ma bi le he, rekọ oghẹrẹ nọ ma be rehọ eware nọ ma wo no vẹre na ro ru iruo. Otujọ a rẹ sai wo elọhoma iroro fiki ebẹbẹ ẹyao ọgaga, uwhu ahwo nọ a you, hayo idhọvẹ egaga efa. A ruẹ nọ u fo re a ru inwene noke toke. Imava-orọo jọ a si obọ no erozaha eriosehọ rai jọ gbe iruẹru omobọ ohwo efa nọ i wuzou tere he. A nabe kiẹ ekwakwa eyero rai riwi a tẹ robọ kotọ si eware kpobi nọ i wobọ kpahe iruẹru itieye na thabọ no oma. Noke toke, o rẹ sae kẹ omai kpobi erere re ma kiẹ uruemu gbe eyero mai riwi, si eware nọ i wuzou tere he nọ i bi si nẹ omai notọ re oma o se omai ba ẹrrọ hayo ẹlọhọ.
Uvi-Iroro avọ Ẹriẹ-Ọnyaba Ohwo E Roja
12. Eme u fo nọ ma rẹ riẹ kpahe ethobọ mai?
12 Ethobọ omobọ mai, makọ evaọ eware esese dede e rẹ sae rọ ẹmẹrera ru uzuazọ mai jọ bẹbẹ. Ẹvẹ eme Devidi na e rrọ uzẹme te: “Eyoma mẹ o kie ruru uzou mẹ wọhọ owha ogbẹgbẹdẹ; o gbẹdẹ vi omẹ.” (Olezi 38:4) Ẹsibuobu, obọdẹ inwene jọ kakao i re ru oma voro omai nọ eware egbẹgbẹdẹ i te si nẹ omai.
13. Ẹvẹ uvi-iroro o sai ro fi obọ họ kẹ omai wo eriwo owowa kpahe odibọgba mai?
13 Ebaibol na e ta udu họ omai awọ inọ ma rro haro evaọ “emamọ areghẹ gbe orimuo.” (Itẹ 3:21, 22) Ebaibol na e ta nọ: “Areghẹ nọ o nehru ze o re . . . roro didi.” (Jemis 3:17) Ahwo jọ a gba oma rai họ no fikinọ a gwọlọ ru wọhọ epanọ ibe Ileleikristi nọ i kiọkọ a bi ru evaọ odibọgba na. Dede na, Ebaibol na e hrẹ omai nọ: “Jọ kohwo kohwo o dhesẹ iruo riẹ via, kẹsena o ve ti wo a jiri eva oma oboriẹ ọvo, o gbẹjọ orọ omọfa ha. Keme kohwo kohwo ọvuọ uye riẹ ọ rẹ te wha.” (Ahwo Galesha 6:4, 5) Uzẹme, emamọ oriruo ibe Ileleikristi o rẹ sae kẹ omai uduowha nọ ma rẹ rọ rehọ ẹwẹ kpobi gọ Jihova, rekọ uvi areghẹ gbe iroro egbagba i re fi obọ họ kẹ omai fi itee nọ ma rẹ sai le tobọ họ wọhọ epanọ uyero mai o kẹ uvẹ te.
14, 15. Ẹvẹ ma sai ro dhesẹ uvi areghẹ evaọ ẹruorote ẹgwọlọ ugboma gbe ọrọ iroro mai?
14 Uvi-iroro nọ ma re dhesẹ makọ evaọ eware nọ e wọhọ nọ i wuzou tere he o rẹ sai fi obọ họ k’omai whaha iroro oma nọ o rẹ rrọ ohwo. Wọhọ oriruo, kọ ma bi dhesẹ uruemu owowa nọ u fo kẹ omokpokpọ ugboma mai? Roro kpahe oriruo imava-orọo jọ nọ a bi ru iruo evaọ uwou ogha Isẹri Jihova jọ. A ruẹ epanọ u wuzou te no re a fi uvi areghẹ họ iruo evaọ ẹwhaha iruo nọ e rẹ lẹliẹ oma rrọ ohwo. Aye na ọ ta nọ: “Iruo e make vọ omai abọ kẹhẹ, ma rẹ daoma kiẹzẹ evaọ ẹruoke ovona kaso kaso. Ma rẹ jẹ zaharo ọjaja ẹsikpobi. Onana uruo u ghine fi obọ họ kẹ omai gaga no. Ma riẹ utho nọ ma rẹ sai ru, yọ ma re ru eware lele ọnyaba mai. Ma rẹ daoma re ma se oma mai ba ẹrọ wawo ahwo nọ o wọhọ nnọ iruo e rẹ bẹ hẹ.” Kọ ma be re emamọ emu kẹse kẹse je serihọ ziezi? Oma mai nọ ma rẹ rọ ẹro te ziezi o rẹ sai ru oma-orrọ iroro gbe orọ abọ-ẹzi kpotọ.
15 Ẹgwọlọ otu mai jọ o wo ohẹriẹ gaga. Wọhọ oriruo, oniọvo-ọmọtẹ Oleleikristi jọ o ru iruo odibọgba oke-kpobi evaọ otọ iyero ebẹbẹ sa-sa buobu no. O wo ebẹbẹ ẹyao ọgaga, kugbe ẹyao-ọta. Eme o fi obọ họ kẹe thihakọ ọyawọ? Ọ ta nọ: “Re me wo oke nọ mẹ ọvo mẹ rẹ rọ jọ oria nọ o rẹ fọfọ rirẹ u wuzou kẹ omẹ gaga. Epanọ ọyawọ na ọ ga te gbe epanọ oma o rrọ omẹ te, ere mẹ rẹ gwọlọ oria nọ o rẹ fọfọ te nọ mẹ sae jọ se obe je serihọ.” Uvi areghẹ gbe orimuo u fi obọ họ kẹ omai vuhumu je ru ẹgwọlọ mai omomọvo gba, rọ ere whaha oma nọ o rẹ rrọ ohwo evaọ abọ-ẹzi.
Jihova Ọghẹnẹ Ọ be Kẹ Omai Ẹgba
16, 17. (a) Fikieme ẹruorote omokpokpọ abọ-ẹzi mai u je wuzou gaga? (b) Eme u fo nọ ma re fiba iruẹru ikẹdẹ kẹdẹ mai?
16 Omokpokpọ abọ-ẹzi mai nọ ma rẹ rọ ẹro te u ghine wuzou gaga. Nọ ma te wo usu okpekpe kugbe Jihova Ọghẹnẹ, oma o rẹ sae rrọ omai, rekọ ma re seri egagọ riẹ họ vievie he. Jihova họ ọnọ ọ be “rehọ eri kẹ enọ oma o rẹ rọ, ọ vẹ jẹ rehọ ogaga kẹ eyẹlẹ.” (Aizaya 40:28, 29) Pọl ukọ na, ọnọ eme enana i ru gba kẹ, o kere nọ: “Oma o gbẹ rọ omai hi; rekọ dede [nọ] oma mai o be wha, yọ izi mai e be kpokpọ [kẹdẹ] kẹdẹ.”—2 Ahwo Kọrint 4:16.
17 Muẹrohọ ẹme na ‘kẹdẹ kẹdẹ.’ Onana u dhesẹ nọ ma rẹ rehọ oma kẹ eware nọ Jihova ọ be kẹ omai kẹdẹ kẹdẹ. Oniọvo jọ nọ o ru iruo imishọnare dẹdẹ te ikpe 43, ọ nyaku etoke nọ oma o rrọ riẹ avọ elọhoma. Rekọ o serihọ họ. Ọ ta nọ: “Me ru rie fihọ ẹkẹ uruemu mẹ re mẹ hae kpama irioke, lẹ se Jihova je se Ẹme riẹ re me te mu iruo kpobi họ. Enẹ nọ me re ru kẹdẹ kẹdẹ oye u fi obọ họ kẹ omẹ thihakọ te inẹnẹ.” Ma rẹ sae ghinẹ rẹro so ẹgba obufihọ Jihova otẹrọnọ kẹse kẹse, ẹhẹ “kẹdẹ kẹdẹ” ma be lẹ sei je roro kpahe itee ikpehru gbe eyaa riẹ.
18. Ọbọga vẹ Ebaibol na e kẹ otu nọ i wo ẹrọwọ nọ e kpako no hayo enọ e be mọ?
18 Onana o rẹ mai fi obọ họ kẹ ahwo nọ udu u whrehe no fiki owho gbe ebẹbẹ ẹyao. Ahwo otiọye na a rẹ sai wo ọkora, orọnikọ fikinọ a be rehọ oma rai wawo amọfa ha, rekọ fikinọ a be rehọ iruẹru rai enẹna wawo epanọ a jẹ hai ru vẹre. Ẹvẹ o rrọ oware omosasọ te re ma riẹ nọ Jihova ọ be rehọ ọghọ kẹ otu nọ e kpako no na! Ebaibol na e ta nọ: “Eza uzou yọ etu-uvie adhẹẹ nọ a te woi evaọ edhere ẹrẹreokie.” (Itẹ 16:31, NW ) Jihova ọ riẹ ọnyaba mai yọ o bi rri egagọ ẹwẹ mai kpobi ghaghae ghelọ omoyẹlẹ ugboma mai. Yọ iruo iwoma nọ ma ru vrẹ no e rẹ thọrọ Ọghẹnẹ ẹro vievie he. Ikereakere na e kẹ omai imuẹro nọ: “Ọghẹnẹ ọ kare ọ rọ ẹrẹreokie he nọ iruo rai i re vẹro ho gbe uyoyou nọ owha be rehọ fiki riẹ ruẹ gbe epanọ wha be ga erezi na, wọhọ epa o nọ wha ruẹabọhọ na.” (Ahwo Hibru 6:10) Ẹvẹ o rrọ oware oghọghọ kẹ omai kpobi te nọ ma ro wo ahwo nọ a rrọ kugbe omai nọ a gọ Jihova te ikpe buobu no!
Who Serihọ Họ
19. Ẹvẹ ma re ro wo erere no oware uwoma nọ ma re ru kẹse kẹse ze?
19 Ahwo buobu a rọwo inọ iruo oma-ojaja ikẹse kẹse o rẹ sai ru nọ oma o gbẹ rrọ ohwo tere he. Epọvo na re, iruo abọ-ẹzi nọ a re ru kẹse kẹse e rẹ sai ru elọhoma iroro gbe erọ abọ-ẹzi kpotọ. Ebaibol na e ta nọ: “Oma oware uwoma uruo o rọ omai hi: keme u re ti krẹ hẹ re ma te kọrọ ibi rai, otẹrọnọ oma o rọ omai hi. Fikiere re, nọ uvẹ o gbẹrọ na, joma ru iruo ezi kẹ ahwo kpobi, onọ o mae ro kọ rọ kẹ otu nọ ọrọ ẹgba orọwọ na.” (Ahwo Galesha 6:9, 10) Muẹrohọ eme na “oware uwoma uruo” gbe “ru iruo ezi.” Eme nana e gwọlọ iruo mi omai. Eware iwoma nọ ma re ru kẹ amọfa e rẹ sai ghine fi obọ họ nọ ma gbe ro serihọ họ evaọ iruo mai kẹ Jihova.
20. Re ma ruẹsi mugba kẹ elọhoma, usu amono u fo nọ ma rẹ whaha?
20 Evaọ abọdekọ riẹ, usu gbe iruẹru nọ ma re wo kugbe ahwo nọ a wo osegboja kẹ izi Ọghẹnẹ hẹ o rẹ sae jọ owha ulogbo nọ o rẹ lẹliẹ oma rrọ ohwo. Ebaibol na e vẹvẹ omai unu nọ: “Utho o rọ gbẹgbẹdẹ, uwẹkpẹ o rọ gbẹdẹ, rekọ ofu ohwo ogheghẹ ọ gbẹdẹ vi ai ivẹ na.” (Itẹ 27:3) Re ma ruẹsi mugba kẹ elọhoma gbe oma nọ o rẹ rrọ ohwo, u re woma re ma whaha usu ahwo nọ a re wo emamọ eriwo ho, enọ e rẹ tẹrovi ethobọ je brukpe amọfa.
21. Ẹvẹ ma sae rọ jọ ọbọga kẹ amọfa eva iwuhrẹ Ileleikristi?
21 Iwuhrẹ Ileleikristi yọ ọruẹrẹfihotọ Jihova nọ o rẹ sae kẹ omai ẹgba abọ-ẹzi. Etẹe ma jọ wo obọdẹ uvẹ nọ ma rẹ rọ rehọ ehrẹ nọ e rẹ sasa oma gbe emamọ usu rọ ta udu họ ohwohwo awọ. (Ahwo Hibru 10:25) U fo re ahwo ukoko na kpobi a daoma kẹ ọbọga nọ a tẹ be kpahe fihọ ẹme evaọ iwuhrẹ hayo nọ a te bi ru ẹme no eplatfọmo ze. Enọ e kobaro wọhọ iwuhrẹ a mai wo owha-iruo nọ a rẹ rọ bọ amọfa ga. (Aizaya 32:1, 2) O tẹ make gwọlọ udu-otahawọ hayo ọwhọkuo, u fo re oghẹrẹ nọ a rẹ rọ kẹ ohrẹ utioye na o jọ onọ o rẹ kẹ omosasọ. (Ahwo Galesha 6:1, 2) Uzẹme, uyoyou nọ ma wo kẹ amọfa u ti fi obọ họ kẹ omai gọ Jihova ababọ eriosehọ.—Olezi 133:1; Jọn 13:35.
22. Ghele oma sebaẹgba mai wọhọ ahwo-akpọ, fikieme ma je wo emamọ uduowha?
22 Ẹgọ Jihova evaọ oke urere onana o gwọlọ iruo. Yọ a ko Ileleikristi dhere no oma nọ o rẹ rrọ ohwo evaọ iroro, edada iroro, gbe iyero nọ e rẹ wha ọyawọ ze he. Oma sebaẹgba mai o rrọ whrehe whrehe, wọhọ okwakwa nọ a rehọ ẹkpẹ ma. Dede na, Ebaibol na e ta nọ: “Ma wo efe ọnana eva eware nọ a rehọ ẹkpẹ ma, yọ ogaga ulogbo nọ othesiwa nọ o riẹe kọ orọ Ọghẹnẹ, orọnikọ obọ mai u nọ ze he.” (2 Ahwo Kọrint 4:7) Ẹhẹ, oma o rẹ sae rrọ omai, rekọ joma serihọ hayo fi oma hotọ vievie he. Ukpoye, joma “gbaudu tanọ, ‘Ọnowo họ ọthuke mẹ.’ ”—Ahwo Hibru 13:6.
Ọkiẹriwi Ọkpẹkpẹe
• Oghẹrẹ ewha egbẹgbẹdẹ jọ vẹ ma rẹ sae whaha?
• Ẹvẹ ma sai ro wabọ evaọ “oware uwoma uruo” kẹ ibe Ileleikristi mai?
• Oghẹrẹ vẹ Jihova o re ro fi obọ họ nọ o tẹ wọhọ nọ oma o rrọ hayo lọhọ omai no?
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 15]
Jesu ọ riẹ inọ elọhoma ikẹse kẹse e rẹ sai kpokpo ikọ riẹ
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 16]
Otujọ a si obọ no erozaha eriosehọ jọ gbe omaa iruẹru efa nọ i wuzou tere he
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 18]
Ghele ọnyaba mai, Jihova o rri egagọ ẹwẹ mai kpobi ghaghae