“Wha Kru Oma Ga Eva Ọnowo Na”
“Wha kru oma ga eva Ọnowo na gbe eva ogaga eri riẹ.”—AHWO ẸFẸSỌS 6:10.
1. (a) Ohọre oghẹrẹ-sa vẹ o roma via eva ole ikpe 3,000 nọ i kpemu no? (b) Eme ọ lẹliẹ Devidi kparobọ?
OLE ikpe 3,000 nọ i kpemu, imava jọ a mugba kẹ ohwohwo eva udevie egbaẹmo ivẹ nọ e rọ so ohwohwo eva oria ẹmo-ofio. Ọrọ ọmaha ọ jọ othuru-igodẹ ọmọzae nọ a re se Devidi. Ohwo nọ ọ rẹriẹ ovao dhe na họ Goliat, ọzae nọ ọ ga thesiwa, jẹ rrọ goba. Ewu ẹroo riẹ ọ rehọ omojọ gbẹdẹ vi ẹkpa isimeti, yọ ọ wọ ehi ọgbẹgbẹdẹ avọ ọgbọdọ ologbo. Devidi o ku ewu ẹmo họ vievie he, udeme ọvo họ okwakwa nọ o wo. Goliat, ọgwara Filisia na, ọ rehọ e riẹ nọ a be rehọ iẹe jọdẹẹ nọ ọ ruẹ nnọ ọmaha Izrẹl gheghe ọ be nyaze ti lele iei họre. (1 Samuẹle 17:42-44) Rọkẹ iriughe nọ e rrọ tabọ tabọ, o wọhọ nọ anwẹsiẹ a riẹ epanọ ohọre na u ti ro kuhọ. Rekọ ọ mai fio a rẹ rọ kparobọ ẹsikpobi evaọ ẹmo ho. (Ọtausiwoma Na 9:11) Devidi ọ kparobọ fikinọ ọ rehọ ogaga Jihova họre. Ọ ta nọ: “Ẹmo na ọ rọ ỌNOWO na.” Okerefihotọ Ebaibol na o dhesẹ nọ “Devidi ọ . . . rehọ udeme gbe ubiutho ro ru ahwo Filistia re.”—1 Samuẹle 17:47, 50.
2. Oghẹrẹ ohọre vẹ Ileleikristi a be jọ wabọ?
2 Ileleikristi a rẹ họre ohọre abọ-iwo ho. Dede nọ a be rehọ udhedhẹ lele ahwo kpobi yeri, a bi lele ewegrẹ egaga họre evaọ abọ-ẹzi. (Ahwo Rom 12:18) Evaọ abọ urere ileta riẹ ro se Ahwo Ẹfẹsọs, Pọl o dhesẹ ohọre jọ nọ u te Ileleikristi kpobi. O kere nọ: “Orọnọ uwo gbe azẹ ma bi lele họra na ha, rekọ iride [nọ i wo] uzou na, bru egaga na, bi bru ikpahwo ebi akpọ nana, bi bru izi iyoma nọ e rọ eva eria ikpehru.”—Ahwo Ẹfẹsọs 6:12.
3. Wọhọ epanọ Ahwo Ẹfẹsọs 6:10 u dhesẹ, eme ma gwọlọ otẹrọnọ ma re wo imuẹro obokparọ?
3 “Izi iyoma” yena họ Setan avọ idhivẹri na, enọ e gwọlọ raha usu nọ ma wo kugbe Jihova Ọghẹnẹ. Nọ a ga vi omai thethabọ na, uyero mai o wọhọ orọ Devidi na, yọ ma rẹ sae kparobọ họ ajokpanọ ma rẹ rẹro so Ọghẹnẹ re ọ kẹ omai ẹgba. Ẹhẹ, Pọl ọ ta udu họ omai awọ nnọ ma “kru oma ga eva Ọnowo na gbe eva ogaga eri riẹ.” (Ahwo Ẹfẹsọs 6:10) Nọ ọ kẹ uthubro yena no, ukọ na o te dhesẹ eruẹrẹfihotọ abọ-ẹzi gbe ekwakwa Oleleikristi nọ i re fi obọ họ kẹ omai fi kparobọ.—Ahwo Ẹfẹsọs 6:11-17.
4. Igogo abọ ivẹ vẹ ma te ta ẹme kpahe evaọ uzoẹme nana?
4 Joma roma totọ kiẹ oware nọ Ikereakere na e ta kpahe ogaga gbe ona ọwegrẹ mai na. Kẹsena ma vẹ te ta ẹme kpahe oghẹrẹ nọ ma re ro mugba kẹe re ma ruẹse thọ oma mai. Ma tẹ nya lele ithubro Jihova, ma rẹ sai wo evaifihọ inọ ma te kparobọ vi ewegrẹ mai.
Ohọre rọ so Ogaga Izi Iyoma
5. Ẹvẹ oghẹrẹ nọ a dhesẹ ohọre mai na evaọ Ahwo Ẹfẹsọs 6:12 evaọ ẹvẹrẹ ọsosuọ na u re ro fi obọ họ kẹ omai vuhu ẹghẹ Setan?
5 Pọl o ru rie vẹ inọ “ma bi lele . . . izi iyoma nọ e rọ eva eria ikpehru” họre. Omama ẹzi omuomu nọ ọ kobaro ohọre na họ Setan, Ẹdhọ, “olori izi-igbegbe” na. (Matiu 12:24-26) Evaọ ẹvẹrẹ ọsosuọ nọ a ro kere Ebaibol na, a dhesẹ ohọre mai na wọhọ abọ-omuo. Eva abọ-ose ohọre Grisi oke anwae, ọnọ ọ be họre kpobi ọ rẹ daoma sa ọrivẹ riẹ awọ re ọ ruẹse rehọ iẹe fotọ. Epọvo na re, Ẹdhọ ọ be gwọlọ sa omai awọ evaọ abọ-ẹzi. Oghẹrẹ vẹ ọ be sai ro ru onana?
6. Rehọ Ikereakere na dhesẹ oghẹrẹ nọ Ẹdhọ ọ sae rọ rehọ eghẹrẹ ona sa-sa ru iruo ro ru omai gbabọ kẹ ẹrọwọ mai.
6 Ẹdhọ ọ rẹ sai ru wọhọ oriọvọ, okpohrokpo nọ o bi do enu, hayo ẹnjẹle elo dede. (2 Ahwo Kọrint 11:3,14; 1 Pita 5:8) Ọ rẹ sae rehọ ahwo-akpọ kpokpo hayo ru omai udu whrehe. (Eviavia 2:10) Nọ akpọ na kpobi ọ rrọ obọ Setan na, ọ rẹ sae rehọ isiuru gbe egwọlagwọlọ akpọ na ru iruo ro si omai ruọ agbefẹ riẹ. (2 Timoti 2:26; 1 Jọn 2:16; 5:19) Ọ rẹ sae rehọ iroro akpọ na hayo iroro ikọ-erue su omai thọ, wọhọ epanọ ọ viẹ Ivi họ na.—1 Timoti 2:14.
7. Ọnyaba vẹ idhivẹri na a wo, kọ obufihọ vẹ ma wo?
7 Dede nọ ekwakwa-ẹmo gbe ogaga Setan avọ idhivẹri riẹ e sae wọhọ nọ e rro thesiwa, a wo ọnyaba. Izi imuomu enana e rẹ sae gba omai họ ru eware iyoma nọ e rẹ dha Ọsẹ obọ odhiwu mai na eva ha. Mai yọ emama nọ i wo uvẹ ẹsalọ yọ ma rẹ sae kpọ iroro gbe iruẹru mai. Ofariẹ, mai ọvo ma rrọ ohọre na ha. Oware nọ o via evaọ edẹ Elaesha na o be via evaọ edẹ mai na re: “Enọ e rọ kugbe omai i bu vi enọ e rọ kugbe ai.” (2 Ivie 6:16) Ebaibol na e kẹ omai imuẹro inọ ma tẹ roma kẹ Ọghẹnẹ je mudhe kẹ ukumuomu na, ọ rẹ te dhẹ se omai ba.—Jemis 4:7.
Muẹrohọ Otọ kẹ Ereghẹ Setan
8, 9. Edawọ vẹ Setan o ro te Job re ọ ruẹse raha ẹgbakiete riẹ, kọ enwoma abọ-ẹzi vẹ ma be rẹriẹ ovao dhe nẹnẹ?
8 Ma rrọ ogbori kpahe ereghẹ Setan he keme Ikereakere na i dhesẹ eghẹ riẹ via. (2 Ahwo Kọrint 2:11) Ẹdhọ ọ rọ so Job ẹkwoma ẹgaga eyero uzuazọ nọ ọ rọ tehe iẹe, uwhu enọ o you, ukpokpoma uviuwou, olahiẹ ugboma, gbe obrukpe ekueku ọrọ egbẹnyusu riẹ. Ọkora ọ tẹ te ruọ Job oma, o te je roro nọ Ọghẹnẹ ọ nya se iẹe ba no. (Job 10:1, 2) Dede nọ ẹsejọhọ Setan ọ te nwane rọ obọ riẹ rehọ ebẹbẹ itienana tehe omai nẹnẹ hẹ, ẹgaga otiọye na o bi te Ileleikristi buobu, yọ Ẹdhọ ọ rẹ sae nwane rehọ ebẹbẹ enana ru ẹgwọlọ riẹ te obọ.
9 Enwoma abọ-ẹzi i vihọ gaga no evaọ edẹ urere nana. Ma be rria akpọ nọ ilale abọ-iwo i bi jo gbe itee abọ-ẹzi hotọ. Ẹsikpobi ekwakwa awhusi i bi dhesẹ ọfariẹ-ogbe wọhọ ehri omawere orọnọ edada ha. Yọ ahwo buobu a “yowọ enu-awere siọ Ọghẹnẹ ba.” (2 Timoti 3:1-5) Ewo iroro itiena o rẹ sai fi edikihẹga abọ-ẹzi mai họ ọza ajokpanọ ma rẹ dadamu “họre kẹ orọwọ na.”—Jud 3.
10-12. (a) Didi unuovẹvẹ Jesu ọ kẹ evaọ ọtadhesẹ riẹ ọrọ ọkibi na? (b) Dhesẹ epanọ ilale akpọ e sae rọ gba eware abọ-ẹzi nọ ohwo o se gboja ruru no.
10 Ẹghẹ jọ nọ Setan ọ be mai ro ru iruo kparobọ họ, re o ru omai du oma le no họ akpọ na avọ isiuru efe-ole riẹ. Evaọ ọtadhesẹ riẹ ọrọ ọkibi na, Jesu ọ vẹvẹ unu inọ ẹsejọ “awa akpọ na ọruọ gbe eviẹhọ efe i [re] duwu ẹme [Uvie] na.” (Matiu 13:18, 22) Otofa ẹme Griki nọ a rọ fa “duwu” na họ “ọgbakpe riẹriẹriẹ.”
11 Whọ rẹ sai duku ekpo evaọ owhawho. Ekpo ọ rẹ rehọ ẹmẹrera whaliẹ ure nọ ọ ta fihọ. Ẹmẹrera na, avọ awọ riẹ nọ o bi dhe ẹruẹruọ, ọ vẹ be gba ure nọ ọ ta fihọ na kekeke. Kẹsena awọ ekpo na o ve bi se emu buobu rehọ eva otọ ure na, eva oke ovona yọ ebe riẹ e be gbọ ruru ure na no, ure na o gbẹ sae ruẹ elo ọre he. Ukuhọ riẹ ure na u ve whu no.
12 Evaọ edhere ọvona, awa-ọruọ akpọ nana gbe efe-ole avọ ilale uzuazọ ọruẹriọ e rẹ sae rọ ẹmẹrera rehọ oke gbe ẹgba mai. Avọ iroro mai nọ e gẹle rri eware akpọ na, o rẹ sae jọ lọlọhọ re ma gbabọkẹ ewuhrẹ Ebaibol ọrọ omobọ ohwo jẹ hai vo iwuhrẹ Ileleikristi kẹse kẹse, ma vẹ rehọ ere si oma no emuọriọ abọ-ẹzi. Ilale efe e rehọ ẹta itee abọ-ẹzi no, Setan ọ vẹ te rehọ enẹ mu omai lọ vẹrẹ.
O Gwọlọ nọ Ma re Dikihẹ Ga
13, 14. Edikihẹ vẹ u fo nọ ma rẹ yọrọ nọ Setan ọ tẹ be wọso omai?
13 Pọl ọ tudu họ ibe egegagọ riẹ inọ a ‘dikihẹ ga kẹ ereghẹ ukumuomu na.’ (Ahwo Ẹfẹsọs 6:11) Uzẹme, ma rẹ sae raha Ẹdhọ hayo idhivẹri riẹ hẹ. Ọghẹnẹ ọ rehọ iruo yena kẹ Jesu Kristi no. (Eviavia 20:1, 2) Dede na, bẹsenọ a te raha Setan, ma re “dikihẹ ga” re ma seba ewhrehe nọ o te bru ruọ omai.
14 Pita, ukọ na re, o fi ẹgba họ ẹgwọlọ nọ ma re ro dikihẹ ga mugba kẹ Setan. O kere nọ: “Jaja aro vi, he roro. Ọwegrẹ ra ukumuomu na, ọ wọhọ okpohrokpo nọ obi do enu, be guọlọ ọjọ nọ ọ rẹ ria. Mudhe kẹe, dikihẹ ga eva orọwọ ra, riẹ nọ uye utiona ovo na egbobọ te imoni ra nọ erọ akpọ na soso du.” (1 Pita 5:8, 9) Uzẹme, obufihọ inievo abọ-ẹzi mai o roja kẹ edikihẹga mai eva okenọ Ẹdhọ ọ tẹ rọ so omai wọhọ okpohrokpo nọ o bi do enu.
15, 16. Kẹ oriruo Ikereakere jọ ro dhesẹ oghẹrẹ nọ uketha ibe enọ e rọwo o sai ro fi obọ họ kẹ omai dikihẹ ga.
15 Eva idhude Africa, nọ okpohrokpo o te denu, edo na ọ rẹ lẹliẹ orua duola vẹrẹ vẹrẹ kpohọ oria nọ o fọ oma. Dede na, ini i wo emamọ oriruo nọ a rẹ rọ thọ omoma rai. Obe na Elephants—Gentle Giants of Africa and Asia o ta nọ: “Ini e rẹ thọ omoma rai ẹkwoma ugboma rai nọ a rẹ rọ kẹre evie, enọ e mai rro evaọ usu rai a vẹ rẹriẹ ovao dhe oria nọ edo imuozọ na o bi no ze, yọ emọ esese na e rrọ ufuoma eva udevie rai.” Nọ ikpohrokpo na a tẹ ruẹ oghẹrẹ odhesẹvia ogaga gbe ọthọwẹ utioye na, o rrọ bẹbẹ re ikpohrokpo a họrọ mu emọ ini na dede.
16 Nọ ma tẹ rrọ ọza evaọ obọ Setan avọ idhivẹri riẹ, o gwọlọ nọ ma rẹ jọ okugbe ọvo, ohwo dhe ohwo kugbe inievo mai nọ e rrọ gaga evaọ ẹrọwọ na. Pọl ọ ta nọ ibe Ileleikristi jọ a jọ wọhọ “erọ omaosasọ” rọ kẹ iẹe eva okenọ a mu ei fihọ Rom. (Ahwo Kọlọsi 4:10, 11) Ẹsiẹvo ọvo ubiẹme Griki nọ a fa fihọ “omaosasọ” na o rehọ oma via evaọ Ikereakere Griki Ileleikristi na. Wọhọ epanọ obe na, Expository Dictionary of New Testament Words onọ Vine o kere o ta, “oghẹrẹ ọfa nọ a sae rọ fa ubiẹme na u dhesẹ imu nọ a re ro furie edada.” Wọhọ udẹ nọ u re furie edada, uketha egegagọ Jihova nọ i te ziezi o rẹ sai ru ọyawọ nọ edada iroro gbe erọ ugboma e whaze kpotọ.
17. Eme ọ rẹ sai fi obọ họ kẹ omai yọrọ ẹrọwọ kẹ Ọghẹnẹ?
17 Uduotahawọ nọ u re no obọ ibe Ileleikristi ze o rẹ sae bọ ọtamuo mai ga nọ ma rẹ rọ gọ Ọghẹnẹ avọ ẹrọwọ. Maero, ekpako Ileleikristi a wo ọwhọ nọ a rẹ rọ kẹ obufihọ abọ-ẹzi. (Jemis 5:13-15) Eware nọ i re fi obọ họ kẹ omai yọrọ ẹrọwọ e kẹre te uwuhrẹ Ebaibol gbe ekpohọ iwuhrẹ Ileleikristi, ikokohọ esese gbe ilogbo ẹsikpobi. Usu okpekpe nọ omomọvo mai o re wo kugbe Jihova u re fi obọ họ kẹ omai yọrọ ẹrọwọ nọ ma wo kẹe. Uzẹme, te eva emu ọriọ, eva edada, hayo eva oware ofa kpobi nọ ma bi ru, u fo re ma ru ai kpobi rọ kẹ Ọghẹnẹ oruaro. (1 Ahwo Kọrint 10:31) Notọ avọ otọ ze, ẹro nọ ma rẹ rọ so Jihova evaọ olẹ o roja re ma sae ruabọhọ nya evaọ edhere nọ o rẹ were iẹe.—Olezi 37:5.
18. Fikieme ma gbe serihọ họ makọ evaọ okenọ iyero ebẹbẹ e tẹ be rehọ ẹgba mai?
18 Ẹsejọ Setan o re bru ro omai nọ ma tẹ be mọ oyẹlẹ abọ-ẹzi. Okpohrokpo ọ rẹ vẹro arao nọ oma o ga te he. Ebẹbẹ uviuwou, ẹgaga uyere-akpọ, hayo ẹyao ọ rẹ sae rehọ ẹgba abọ-ẹzi mai. Rekọ joma serihọ họ evaọ eruo oware nọ o rẹ were Ọghẹnẹ keme Pọl ọ ta nọ: “Nọ omẹ rẹ kuako, kpakiyọ ẹsiẹe mẹ gae.” (2 Ahwo Kọrint 12:10; Ahwo Galesha 6:9; 2 Ahwo Tẹsalonika 3:13) Eme họ otofa ẹme riẹ na? Ẹme nọ ọ ta na họ, ogaga Ọghẹnẹ o rẹ sai fi obọ họ kẹ omai evaọ oria nọ ma jo wo omoyẹlẹ, otẹrọnọ ma yare ẹgba mi Jihova. Obọ nọ Devidi ọ kpare vi Goliat u dhesẹ nọ Ọghẹnẹ ọ rẹ sae kẹ ahwo riẹ ẹgba yọ ọ be ghinẹ kẹ ae ẹgba. Isẹri Jihova ọgbọna a rẹ sae ta gbagba inọ evaọ otọ ebẹbẹ ilogbo a ruẹ obufihọ Ọghẹnẹ no.—Daniẹl 10:19.
19. Dhesẹ oriruo jọ ọrọ epanọ Jihova ọ sae rọ rehọ ọbọga kẹ idibo rie.
19 Rọ kpahe uketha nọ Ọghẹnẹ ọ kẹ rai no, imava-orọo jọ a kere nọ: “Eva ikpe buobu ze na ma be rọ gọ Jihova wọhọ ọzae-avọ-aye uwou-orọo yọ ma reawere eghale buobu no, ma tẹ jẹ riẹ ahwo buobu. Jihova o wuhrẹ omai jẹ bọ omai ga no re ma thihakọ ẹgaga avọ obokparọ. Wọhọ Job, ẹsikpobi ma je wo otoriẹ oware nọ o soriẹ nọ oghẹrẹ eware jọ e rọ via ere he, rekọ ma riẹ inọ Jihova ọ rrọ etẹe kẹ obufihọ mai.”
20. Eme ọ jọ Ikereakere na dhesẹ inọ Jihova ọ be rehọ uketha kẹ ahwo riẹ ẹsikpobi?
20 Obọ Jihova o kpẹre hrọ họ nọ ọ gbẹ rọ thọ jẹ bọ ahwo riẹ nọ a wo ẹrọwọ ga ha. (Aizaya 59:1) Devidi ọso-ilezi na, ọ so nọ: “ỌNOWO na ọ be yọrọ enọ i re kie, ọ vẹ jẹ kpare enọ e rọ oma kpotọ.” (Olezi 145:14) Uzẹme, Ọse obọ odhiwu mai “ọ be hae yọrọ omai kẹdẹ kẹdẹ,” ọ tẹ be jẹ kẹ omai eware nọ ma ghinẹ gwọlọ.—Olezi 68:19.
Ma Gwọlọ “Ẹgọ-Ẹmo Ọghẹnẹ Ọsoso”
21. Oghẹrẹ vẹ Pọl o ro fi ẹgba họ iẹe inọ ma gwọlọ ẹgọ-ẹmo abọ-ẹzi?
21 Ma ta ẹme kpahe eghẹ Setan jọ no, ma tẹ jẹ ruẹ epanọ u ro fo re ma dikihẹ ga ghelọ ọwọsuọ riẹ. Enẹna ma be te ta ẹme kpahe ọruẹrẹfihotọ ọfa nọ ma sae rọ thọ ẹrọwọ mai avọ obokparọ. Evaọ ileta riẹ rose ahwo Ẹfẹsọs, isiava Pọl ukọ na ọ fodẹ ugogo oware jọ nọ u wuzou gaga evaọ edikihẹ ga nọ ma re ro mugba kẹ ereghẹ Setan je fi kparobọ evaọ ohọre mai kugbe ogaga izi imuomu. Pọl o kere nọ: “Wha fi ẹgọ-ẹmo Ọghẹnẹ ọsoso họ oma, re wha sai dikihẹ kẹ ereghẹ ukumuomu. . . . Wha rehọ ẹgọ-ẹmo Ọghẹnẹ ọsoso whẹhọ, re wha ruẹse mudhe eva edẹ oyoma, nọ wha je ru ai kpobi no, wha ve mudhe.”—Ahwo Ẹfẹsọs 6:11, 13.
22, 23. (a) Eme ẹgọ-ẹmo abọ-ẹzi mai o kẹre te? (b) Eme ma te ta ẹme kpahe evaọ uzoẹme nọ o tha na?
22 Ẹhẹ, ma gwọlọ ‘ẹgọ-ẹmo Ọghẹnẹ ọsoso.’ Okenọ Pọl o kere ileta riẹ se ahwo Ẹfẹsọs, ọ jọ obọ alakpa-ẹmo Rom, ọnọ o wọhọ nọ ọ jẹ hae whẹ ẹgọ-ẹmo ọsoso họ oma ẹsejọ. Dede na, ẹzi Ọghẹnẹ họ oware nọ o wọ ukọ na kere kpahe ẹgọ-ẹmo abọ-ẹzi nọ o wo iruo gaga kẹ odibo Jihova kpobi na.
23 Ẹgọ-ẹmo Ọghẹnẹ nana o kẹre te ekwakwa nọ o gbahọ nọ Oleleikristi o re wo, kugbe eruẹrẹfihotọ abọ-ẹzi nọ Jihova o fihọ. Evaọ uzoẹme nọ o tha na, ma te ta ẹme kpahe ekwakwa ẹgọ-ẹmo abọ-ẹzi nana ọvuọvo. Onana u ti fi obọ họ kẹ omai riẹ epanọ ma ruẹrẹ oma họ te no kẹ ẹmo-ofio abọ-ẹzi mai. Eva oke ovona, ma te ruẹ epanọ oriruo ogbunu Jesu Kristi o re ro fi obọ họ kẹ omai kparobọ mugba kẹ Setan Ẹdhọ na.
Ẹvẹ Whọ te k’Uyo?
• Ohọre vẹ Ileleikristi kpobi a wo?
• Dhesẹ oghẹrẹ eghẹ Setan jọ.
• Oghẹrẹ vẹ uketha ibe egegagọ o sae rọ bọ omai ga?
• Ẹgba ono ma rẹ rẹroso hrọ, kọ fikieme?
[Iwoho nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 11]
Ileleikristi ‘a wo ohọre wọso ogaga izi iyoma’
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 12]
Awa-ọruọ akpọ nana ọ rẹ sai duwu ẹme Uvie na
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 13]
Ibe Ileleikristi e rẹ sae jọ ‘erọ omosasọ’
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 14]
Kọ whọ be hae lẹ se Ọghẹnẹ re ọ kẹ owhẹ ẹgba?