Ẹme Jihova Ọ Rrọ Uzuazọ
Oruvẹ no Obe Joshua Ze
NỌ A wohọ Otọ-Opraprara Moab evaọ 1473 B.C.E., u muẹro nọ oma u je mu emọ Izrẹl nọ a yo eme nana: ‘Wha thoma vẹre, keme edẹ esa nọ e tha wha rẹ te nya Jọdan ọnana vrẹ, nyai wo otọ nọ ỌNOWO na Ọghẹnẹ rai ọ rehọ kẹ owhai nọ wha re wo na.’ (Joshua 1:11) Onya igbrẹwọ ikpe 40 rai u bi ti kuhọ.
Uwhremu na, nọ ikpe 20 e vrẹ no obọ, Joshua osu na o te dikihẹ udevie ẹkwotọ Kenan je whowho kẹ ekpako Izrẹl nọ: “Keme ri erẹwho nọ i kiọkọ udevie rai nọ mẹ re kua ha na, mẹ ghale rai ekekẹ abọ nọ o re te ewhewho rai kẹ owhai no; evaọ udevie ewho kpobi nọ mẹ kua vẹre ino na; no obọ Jọdan ri te obọ Abade-ologbo obọ ukiediwo-ọre. ỌNOWO na Ọghẹnẹ rai o re ti le ai no kẹ owhai, wha vẹ te rehọ otọ rai reuku, epanọ Ọnowo na Ọghẹnẹ rai ọ yeya kẹ owhai.”—Joshua 23:4, 5.
Obe Joshua, onọ Joshua o kere evaọ 1450 B.C.E., yọ ikuigbe ejaja ọrọ eware nọ e via eva etoke ikpe 22 eyena. Nọ ma dikihẹ unuẹthẹ akpọ ọkpokpọ nọ a yeyaa riẹ na, uyero mai o wọhọ orọ emọ Izrẹl enọ e ruẹrẹ oma kpahe no re a rehọ Ẹkwotọ Eyaa na. Fikiere, avọ isiuru egaga, joma rẹriẹ ovao ku obe Joshua.—Ahwo Hibru 4:12.
KPOHỌ “IKPOTỌ JERIKO”
Iruo nọ a kẹ Joshua e rro kẹhẹ nọ Jihova ọ ta kẹe nọ: “Mosis odibo mẹ o whu no; fikiere enẹna kparoma, nya kpo obọ Jọdan na, whẹ avọ ahwo na kpobi, kpo obọ otọ nọ mẹ kẹ rae na, rọ kẹ ahwo Izrẹl.” (Joshua 1:2) Joshua o bi ti su orẹwho ahwo nọ a bu te ima buobu nyae ruọ Ẹkwotọ Eyaa na. Evaọ oma oruẹrẹkpahe, o vi ekiotọ ivẹ kpohọ Jẹriko—okpẹwho nọ a te kaki fi kparobọ. Rehab ogberẹ na, ọnọ o yo kpahe iruo igbunu nọ Jihova o ru kẹ ahwo riẹ no, ọ jẹ rria okpẹwho yena. Ọ ko ekiotọ na dhere je fi obọ họ kẹ ae, a tẹ yeyaa kẹe inọ ọ te zọ.
Nọ ekiotọ na a zihe ze no, Joshua avọ ahwo na a tẹ ruẹrẹ oma kpahe re a mu onya họ jẹ fa Jọdan vrẹ. Dede nọ onana o jọ oke owhe, ethẹ na ọ jọ ọzadhe kẹ ae he, keme Jihova o ru ame nọ o bi su no obọ ehru ze na bọmu wọhọ ugbẹhẹ, o te ru ame nọ ọ rrọ abọdekọ su ruọ Abade Owhuowhu na. Nọ a fa Jọdan vrẹ no, emọ Izrẹl a te wohọ Gilgal, kẹle Jẹriko. Edẹ ene e ruọ emu no, evaọ owọwọ ẹdẹ avọ 14 ọrọ amara Abib, a te ru ehaa Ọnyavrẹ na evaọ ukiekpotọ Jẹriko. (Joshua 5:10) Okiokiọ riẹ, a te muọ ekakọ ẹkwotọ na jọ họ ẹre, emana e tẹ seba ekie. Eva etoke nana, Joshua ọ tẹ yawo ezae nọ a jọ igbrẹwọ na yẹ kpobi.
Enọ Ikereakere nọ A Kẹ Iyo Rai:
2:4, 5—Fikieme Rehab ọ rọ viẹ ahwo ovie nọ e jẹ gwọlọ ekiotọ na họ? Rehab o fi uzuazọ riẹ họ ọza rọ thọ ekiotọ na, keme o fi ẹrọwọ họ Jihova no. Fikiere, o gba riẹ họ họ re o dhesẹ oria nọ ekiotọ na e rrọ kẹ ahwo nọ a be gwọlọ nwa ahwo Ọghẹnẹ oma. (Matiu 7:6; 21:23-27; Jọn 7:3-10) Evaọ uzẹme, Rehab ọ “rehọ fiki iruo wo unuzou,” onana o kugbe enyukọ ovie na nọ ọ viẹhọ na.—Jemis 2:24-26.
5:14, 15—Ono họ “osuẹmo ỌNOWO” na? O wọhọ nọ osu ẹmo nọ ọ nyaze te bọ Joshua ga nọ efikparobọ Ẹkwotọ Eyaa na o bi muhọ na họ “Ẹme na”—Jesu Kristi taure ọ tẹ te ziọ otọakpọ. (Jọn 1:1; Daniẹl 10:13) Ẹvẹ o rrọ ọbọga te re ma wo imuẹro na inọ Jesu Kristi nọ a ru rro no na ọ rrọ kugbe ahwo Ọghẹnẹ nẹnẹ nọ a bi fi ẹmo abọ-ẹzi na!
Eware nọ Ma Jariẹ Wuhrẹ:
1:7-9. Ebaibol na nọ ma re se kẹdẹ kẹdẹ, eroro-didi kpahe oware nọ ma se ẹsikpobi, gbe efihiruo oware nọ ma bi wuhrẹ e rrọ oja kẹ obokparọ evaọ omodawọ abọ-ẹzi mai.
1:11. Joshua ọ ta kẹ ahwo na inọ a koko emuore gbe eware efa họ orọnikọ a rẹ rọ abọ muoma hẹrẹ Ọghẹnẹ re ọ gwọlọ enana kẹ ae he. Uthubro Jesu inọ ma ruawa ugogo eware eyero uzuazọ họ, avọ eyaa na inọ “eware enana kpobi a reti fi ai họ kẹ owhai,” orọnikọ u dhesẹ nọ ma rẹ riabọ gbe awọ h’otọ họ.—Matiu 6:25, 33.
2:4-13. Nọ o yo kpahe iruo igbunu Jihova no jẹ ruẹ epanọ oke na o nwẹnwẹ te, Rehab ọ tẹ jiroro inọ abọ ahwo Ọghẹnẹ ọ rẹ jọ. Otẹrọnọ u kri no nọ who bi wuhrẹ Ebaibol na yọ who vuhumu nnọ ma be rria “edẹ urere” na, kọ whọ gbẹ jiroro inọ who re muọ Ọghẹnẹ họ ẹgọ?—2 Timoti 3:1.
3:15. Nọ o rọnọ iyẹrẹ ekiotọ nọ o vi kpohọ Jẹriko na i re wowoma, Joshua ọ tẹ jowọ vẹrẹ vẹrẹ, ababọ ẹhẹrẹ re ame Jọdan na ọ kpọ. Kpahe iruẹru nọ i wobọ kugbe egagọ uzẹme, ma rẹ jowọ avọ aruọwha ukpenọ ma rẹ hẹrẹ re eware e lọhọ tao.
4:4-8, 20-24. Itho 12 nọ a rehọ no otọ ethẹ Jọdan na e rẹ jọ oware ekareghẹhọ kẹ Izrẹl. Edhere nọ Jihova o bi ro siwi ahwo riẹ nẹnẹ no obọ ewegrẹ riẹ o rrọ oware ekareghẹhọ inọ ọ rrọ kugbe ai.
EFIKPAROBỌ NA Ọ BE NYAHARO
A “wuhu Jeriko temu te aro . . . ohwo ọvo ọ gbẹ jẹ nya ro uẹe hayo eno ho.” (Joshua 6:1) Ẹvẹ a te rọ rehọ ẹwho na? Jihova o dhesẹ edhere na kẹ Joshua. U kri hi igbẹhẹ na i te kporo kuotọ, a tẹ raha ẹwho na. Rehab avọ uviuwou riẹ ọvo a zọ.
Oria avivẹ nọ a te rehọ họ okpẹwho ovie na, Ai. Ekiotọ nọ a vi kpohọ obei a ta nnọ ahwo a bu ẹwho na ha, fikiere umutho ahwo jọ ọvo a re vi re a nyae raha iẹe. Dede na, elakpa-ẹmo 3,000 nọ a vi kpohọ ohọre na a dhẹ fiki ezae Ai. Eme ọ soriẹ ze? Jihova ọ rrọ kugbe emọ Izrẹl he. Ekan ohwo orua Juda ọ thuzi okenọ a vẹ ruọ Jẹriko. Nọ a ku ẹme na họ no, Joshua ọ tẹ wọ ohọre kpohọ Ai. Fikinọ o fi emọ Izrẹl kparobọ no vẹre, oma u je mu ovie Ai re o lele ai họre. Rekọ fikinọ Joshua riẹ nnọ ahwo na a ti roro nnọ a goma hrọ, Joshua tẹ gbẹ edhere nọ o ro fi ẹwho na kparobọ.
Gibiọn yọ ‘okpẹwho ologbo—ọ rro vi Ai, yọ ahwo riẹ kpobi egba.’ (Joshua 10:2) Rekọ nọ a yo nọ Izrẹl ọ raha Jẹriko gbe Ai no, ahwo Gibiọn a tẹ viẹ Joshua họ riọvọ udhedhẹ kugbe ai. Ozọ o ruọ erẹwho ekẹloma na ẹro nọ a ruẹ nnọ Gibiọn ọ riọvọ kugbe Izrẹl no. Ivie isoi rai a kuomagbe a tẹ wọ ohọre bru ahwo Gibiọn. Izrẹl o siwi ahwo Gibiọn a te kpe enọ e wọ ohọre ze na muotọ. Eria efa nọ Izrẹl o fi kparobọ evaọ otọ esuo Joshua i kugbe ikpewho nọ e jọ ofẹ obọze ovatha-ọre gbe ukiediwo-ọre, gbe ivie ofẹ ẹkpẹlobọ ovatha-ọre nọ i si uzou koko wọso ae. Ivie nọ a fi kparobọ kpobi evaọ ofẹ ovatha-ọre Jọdan na a bu te 31.
Enọ Ikereakere nọ A Kẹ Iyo Rai:
10:13—Ẹvẹ oware nọ a jọ etenẹ dhesẹ na o sae rọ lọhọ? “Kọ oware jọ o rẹ bẹ Ọghẹnẹ eruo,” Ọnọma idhiwu gbe otọakpọ na? (Emuhọ 18:14) U te jei, Jihova rẹ sai duobọte eghelie otọakpọ na re o wọhọ nnọ ọre gbe ọvẹre na e daji oria ọvo rọ kẹ ohwo nọ o dikihẹ otọakpọ na. Hayo ọ sai ru otọakpọ gbe ọvẹre na daji oria ọvo jẹ kpọ elo ọre gbe ọvẹre na rri omoma rai evaọ oghẹrẹ nọ i re ro lo mu otọakpọ na. Oghẹrẹ nọ o jọ kpobi, “a te ruẹ ẹdẹ otiọyena ẹdẹ-ọvo ho” evaọ ikuigbe ohwo-akpọ.—Joshua 10:14.
10:13—Eme họ obe Jasha? A wariẹ fodẹ obe na eva 2 Samuẹle 1:18. O wọhọ nọ obe na yọ onọ a kere ile hayo eme-ọketa fihọ kpahe eware ilogbo nọ e via yọ o wọhọ nọ obe na o viodẹ ziezi evaọ udevie emọ Izrẹl.
Eware nọ Ma Jariẹ Wuhrẹ:
6:26; 9:22, 23. Eka nọ Joshua ọ la Jẹriko eva oke ọraha okpẹwho na i rugba oware wọhọ ikpe 500 uwhremu na. (1 Ivie 16:34) Eka nọ Noa ọ la Kenan ọmọ-uruọmọ riẹ i rugba nọ ahwo Gibiọn a zihe ruọ otu-iruo. (Emuhọ 9:25, 26) Ẹme Jihova o re rugba ẹsikpobi.
7:20-25. Ahwo jọ a rẹ sae ta nọ oware nọ Ekan o ru na u tulo ho, tube roro nnọ o wha enwoma se amọfa ha. A rẹ sae rehọ ubiẹro ọvona rri uji ototọ gbe eruo eware esese nọ i mukpahe uzi Ebaibol. Rekọ ma rẹ jọ wọhọ Joshua evaọ ọtamuo nọ ma rẹ rọ whaha itunyẹ nọ i re su kpohọ iruemu ethọthọ hayo erọ ọfariẹ-ogbe.
9:15, 26, 27. Ma re se oware nọ ma tamu kugbe amọfa gboja je koko ẹme mai.
JOSHUA Ọ RẸRIẸ OVAO KU IRUO ILOGBO URERE RIẸ
Joshua, ọnọ ọ kpako no na—kẹle ikpe 90 no—ọ tẹ wọ re ọ ghale otọ na kẹ ahwo na. Onana o jọ okolo iruo ho! Erua Rubẹn gbe Gad gbe ubro orua Manasẹ a wo ukuoriọ rai no evaọ abọ ovatha-ọre Jọdan. A be rehọ ukuoriọ kẹ erua nọ i kiọkọ evaọ ofẹ ukiediwo-ọre na ẹkwoma ẹta-ọma.
A rehọ uwou-udhu na vi Shailo evaọ ẹkwotọ Ifremu. Okpẹwho Hibrọn o te Kelẹb obọ, Timnat-sera o te te Joshua obọ. A rehọ ikpewho 48 kẹ orua Livai, onọ u kugbe ikpewho 6 erọ adhẹzọ na. Nọ a je zihe kpohọ ukuoriọ rai evaọ ofẹ ovatha-ọre Jọdan, egbaẹmo Rubẹn, Gad, gbe ubro orua Manasẹ a tẹ rehọ agbada-idhe “nọ ọ jẹ ruaro gaga” vi. (Joshua 22:10) Erua nọ e jọ ofẹ ukiediwo-ọre Jọdan na a rri onana wọhọ ekieno-ẹrọwọ, u kiọkọ omojọ gheghe re erua na a fi ẹmo, rekọ fikinọ a rehọ udu totọ ta ẹme na, a tẹ whaha ẹmo na.
Nọ Joshua ọ rria Timnat-sera omojọ no, o te se ekpako na, enọ i wuzou, ibruoziẹ, gbe iletu Izrẹl jẹ ta udu họ ae awọ inọ a kru udu ga jẹ ruabọhọ ẹrọwọ nọ a re ro lele Jihova. Uwhremu na, Joshua o te koko erua Izrẹl kpobi kuku eva Shẹkẹm. Ọ tẹ jọ etẹe ta kpahe iruẹru Jihova rono oke Abraham ze, ọ tẹ wariẹ ta udu họ ae awọ inọ a “dhozọ ỌNOWO na, [jẹ] gọ e uvi ẹgọ eva orọwọ.” Oma o wọ ahwo na kuyo nọ: “ỌNOWO na Ọghẹnẹ mai ma rẹ gọ, jegbe uru riẹ ma re yo.” (Joshua 24:14, 15, 24) Nọ eware nana e vrẹ no, Joshua o te whu nọ ọ kpako te ikpe 110 no.
Enọ Ikereakere nọ A Kẹ Iyo Rai:
13:1—Kọ onana o gbẹ wọso eme nọ a ta eva Joshua 11:23 na? Ijo, keme efikparobọ Ẹkwotọ Eyaa na o wo abava: ẹmuofio orẹwho na soso onọ a jo fi ivie 31 erọ ẹkwotọ Kenan kparobọ onọ u ru oma lọhọ ahwo Kenan gbe otọ na nọ a wo tobọ vọvọ ẹkwoma emo nọ erua gbe ibi ahwo sa-sa a lele ahwo Kenan fi. (Joshua 17:14-18; 18:3) Dede nọ emọ Izrẹl a le ahwo Kenan no otọ na riẹriẹriẹ hẹ, enọ e zọ a jọ iguegue kẹ Izrẹl he. (Joshua 16:10; 17:12) Joshua 21:44 o ta nọ: “ỌNOWO na ọ tẹ kẹ ae ufuoma evaọ kabọ kabọ.”
24:2—Kọ ọgẹdhọ ọsẹ Abraham, Tera, ọ jọ? Eva oke ọsosuọ, Tera ọ jọ ọgegagọ Jihova Ọghẹnẹ hẹ. O wọhọ nọ ọ jẹ gọ ẹdhọ ọvẹre nọ a re se Sin, ẹdhọ nọ ọ viodẹ evaọ Ọr. Wọhọ epanọ ahwo Ju a rehọ e riẹ, o sae jọ nọ Tera o je ru emedhọ dede. Dede na, nọ Ọghẹnẹ ọ ta kẹ Abraham inọ o no Ọr, Tera o lele i rie kpohọ Heran.—Emuhọ 11:31.
Eware nọ Ma Jariẹ Wuhrẹ:
14:10-13. Dede nọ ọ kpako te ikpe 85 no, Kelẹb ọ yare iruo egaga ọrọ esino ahwo nọ e jọ otọ Hibrọn. Ahwo Anakim a be rria otọ na—ezae nọ e wọhọ egwara. Avọ obufihọ Jihova, ọzae nana nọ o fi ẹmo reria no na ọ kparobọ, Hibrọn o te zihe ruọ okpẹwho adhẹzọ. (Joshua 15:13-19; 21:11-13) Oriruo Kelẹb ọ ta udu họ omai awọ inọ ma rẹ dhozọ iruo nọ e ga evaọ ukoko na ha.
22:9-12, 21-33. Ma rẹ yọrọ oma kpahe ẹro nọ ma re vi kpahe iroro amọfa.
“Ovo U Fi Rie Abọ Kie He”
Nọ ọ kpako ziezi no, Joshua ọ tẹ ta kẹ ahwo nọ a te ziezi evaọ Izrẹl nọ: “Eware iwoma kpobi nọ ỌNOWO na Ọghẹnẹ rai ọ yeya kẹ owhai na o ru rai gba re, ovo u fi rie abọ kie he; ai kpobi i ru gba re.” (Joshua 23:14) Okerefihotọ ikuigbe ọrọ obe Joshua o nwani dhesẹ onana vevẹ!
Pọl ukọ na o kere nọ: “Eware kpobi nọ a kere oke anwae, a kere ai rọ kẹ omai ohrẹ, re ma rehọ fiki odiri gbe eri ikereakere na, wo ẹruore.” (Ahwo Rom 15:4) O rẹ sai mu omai ẹro inọ ẹruore nọ ma fihọ eyaa Ọghẹnẹ o rrọ uvrẹvru hu. Uvumọ eyaa riẹ o ti kie he; aikpobi i ti rugba.
[Udhesẹ-oria nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 5]
Otọ nọ a fi kparobọ evaọ otọ esuo Joshua
BASHAN
GILIAD
ARABA
NEGẸB
Ethẹ Jọdan
Abade Uwhei
UKKP. Jabọk
UKKP. Anọn
Hazọ
Madọn
Lasharọn
Shimrọn
Jọknẹam
Dọ
Mẹgido
Kedẹsh
Tenak
Hefa
Taza
Afẹk
Tapua
Bẹtẹl
Ai
Gilgal
Jeriko
Gẹza
Jerusalẹm
Makeda
Jamọt
Adulam
Libna
Lakish
Eglọn
Hibrọn
Deba
Arade
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 4]
Kọ whọ riẹ oware nọ a ro whowho Rehab ogberẹ na kiẹrẹe?
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 5]
Joshua ọ ta udu họ Izrẹl awọ nọ a “dhozọ ỌNOWO na, [jẹ] gọ e”
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 7]
Uji nọ Ekan o tho o jọ uzioraha ọsese he—oware nọ o wha ze o rro gaga
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 7]
“Fiki orọwọ igbẹhẹ Jeriko i je kie fihọ otọ.”—Ahwo Hibru 11:30